Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-138-2022.pdf
PDF · 151.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/138/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobkyne: D. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, P., právne zastúpená advokátom Petrom Šumšalom, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, IČO: 42 175 984, proti žalovanému: AUTO PZ s.r.o., so sídlom Hraničná 16, Bratislava, IČO: 36 275 727, zastúpený advokátskou kanceláriou KASATKIN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47 255 021, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.090,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 32C/29/2021-233 zo dňa 12.05.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Bratislava II rozsudkom pod sp.zn. 32C/29/2021-233 zo dňa 12.05.2022 vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.090,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.090,84 eur od 06.11.2020 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Podanou žalobou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 06.11.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 17.05.20201, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.090,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.090,84 eur od 06.11.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že ako fyzická osoba si vybrala v autobazári prevádzkovanom žalovaným na X. C. XX L. P. motorové vozidlo značky X. S. M. X.X A., L.: Q., F.: P. XXX X., farba: čierna metalíza, ktoré sa rozhodla kúpiť. Autobazár (žalovaný) zastúpený konateľom S. O. pripravil všetky potrebné dokumenty, na základe ktorých sa žalobkyňa mala stať vlastníkom motorového vozidla. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní všetkých zmlúv ako sprostredkovateľ, údajne splnomocnený vlastníkom motorového vozidla - Slovenská H. D. N..O.., T. T. Q. XX, P., S.Č.: XX XXX XXX (ďalej len „SGA o.z.“). Dňa 17.10.2018 mala byť medzi predávajúcim SGA o.z. zastúpeným žalovaným a žalobkyňou ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva č. XXXXXXXXX (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu. Kúpna cena jazdeného motorového vozidla bola
stanovená vo výške 7.990,- eur, ktorú žalobkyňa zaplatila celú žalovanému ako sprostredkovateľovi, čiastočne v hotovosti (3.500,- eur) a čiastočne prostredníctvom na to určeného úveru zo strany spoločnosti VÚB Leasing a.s. (4.490,- eur), ktorý v mene úverovej spoločnosti opäť uzatvoril s kupujúcou žalovaný ako údajný sprostredkovateľ. Podľa žalobkyne nie je zrejmé, kde táto kúpna cena skončila, avšak s istotou možno tvrdiť, že u údajného predávajúceho/SGA o.z., nie. Z dôvodu zamlčanej závažnej vady motorového vozidla a nevybavenej reklamácie, odstúpila žalobkyňa ako kupujúca listom zo dňa 21.02.2019 adresovaný údajnému predávajúcemu SGA o.z. od kúpnej zmluvy, keďže v tom čase nemala vedomosť o tom, že Kúpna zmluva, od ktorej odstupuje, je absolútne neplatná. Predmet kúpy (motorové vozidlo) bol predávajúcemu, zastúpený žalovaným, odovzdaný dňa 05.02.2019 za účelom reklamácie a následne dňa 07.03.2019, po odstúpení od Kúpnej zmluvy, boli odovzdané aj ostatné veci vyžiadané žalovaným (druhé kľúče od predmetu kúpy). K vráteniu kúpnej ceny žalobkyni ako kupujúcej však zo strany žalovaného ani iného subjektu nedošlo. Preto listom zo dňa 29.04.2019 vyzvala žalobkyňa údajného predávajúceho SGA o.z. a aj žalovaného na vrátenie kúpnej ceny a ostatných nákladov spojených s odstúpením od zmluvy. Zo strany SGA o.z. ako údajného predávajúceho, ktorého mal ako sprostredkovateľ zastupovať žalovaný, bolo neskôr preukázané, že údajný predávajúci nikdy nepoveril/nesplnomocnil žalovaného zastupovaním pri predaji predmetného motorového vozidla žalobkyni, a že SGA o.z. predmetné motorové vozidlo predala kúpnou zmluvou zo dňa 17.10.2018 pánovi R. Q., V. XX.XX.XXXX, B. P. Z. XX, P., od ktorého obdržala dňa 22.10.2018 bankovým prevodom aj kúpnu cenu za motorové vozidlo vo výške 5.500 eur. Žalovaný nepreukázal, na základe čoho zastupoval SGA o.z. pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobkyňou, keď SGA o.z. v čase uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou ako kupujúcou, už nebola vlastníkom predmetného motorového vozidla. Žalovaný tak nebol oprávnený uzatvoriť dňa 17.10.2018 v mene SGA o.z. Kúpnu zmluvu so žalobkyňou, a preto podľa žalobkyne konal protiprávne. Kúpna zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2018 je preto podľa žalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom s tým, že žalobkyňa ako kupujúca sa nikdy nemohla stať a ani sa nestala platne vlastníkom predmetného motorového vozidla. Žalobkyňa tak nemá motorové vozidlo, ktoré nikdy nemohla nadobudnúť do svojho vlastníctva a ani kúpnu cenu vo výške 7.990 eur (plus ďalšie náklady za sprostredkovanie úveru a pod.), ktorú od nej žalovaný prevzal. Žalovaný má predmetné motorové vozidlo vo svojej faktickej držbe (ku dňu podania žaloby, pozn. súdu), ktoré aktuálne ponúka na predaj na svojej internetovej stránke za cenu 6.990 eur. Žalobkyňa je názoru, že žalovaný: a) nemal oprávnenie predať žalobkyni predmetné motorové vozidlo, b) nemal oprávnenie zastupovať SGA o.z. pri predaji predmetného motorového vozidla žalobkyni, c) mal vedomosť o tom, že SGA o.z. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobkyňou nebola vlastníkom predmetného motorového vozidla, d) uviedol žalobkyňu do omylu v súvislosti s predajom predmetného motorového vozidla, e) uviedol žalobkyňu do omylu v súvislosti so stavom predmetného motorového vozidla, f) nemal oprávnenie prijať a ponechať si kúpnu cenu od žalobkyne, g) nevrátil žalobkyni neoprávnene získané plnenie, čo iba potvrdzuje jeho úmyselné protiprávne konanie. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že Kúpna zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2018 je absolútne neplatným právnym úkonom. Plnenie na základe absolútne neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať. Ak je zmluva ako dvojstranný právny úkon od počiatku absolútne neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dňa 24.05.2019 bola žalobkyni v prospech jej účtu pripísaná suma 1.386,10 eur, údajne za predmetné motorové vozidlo, pričom platba prišla od žalovaného. Uvedená platba podľa žalobkyne zrejme predstavuje čiastočné plnenie (čiastočné vydanie bezdôvodného obohatenia). Počas držby predmetu kúpy žalobkyňa tento zhodnotila o sumu 486,94 eur, ktorá predstavuje náklady na jeho nevyhnutnú opravu. Keďže žalovaný nereagoval na list právneho zástupcu žalobkyne, ktorým mu bola oznámená absolútna neplatnosť Kúpnej zmluvy a aj skutočnosť, že sa bezdôvodne obohacuje na jej úkor, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 7.090,84 eur, ktorá pozostáva zo sumy 6.603,90 eur (zvyšná časť kúpnej ceny - 7.990,- eur - 1.386,10 eur) a sumy 486,94 eur (náklady na opravu motorového vozidla).
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 41Up/254/2020 zo dňa 03.12.2020, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobkyne, pretože neexistuje právny dôvod, ktorý by zakladal uplatnený nárok žalobkyne. Neexistuje žiaden právny vzťah medzi žalovaným a žalobkyňou, z ktorého by bolo možné odvodiť oprávnenosť nárokov uplatňovaných žalobkyňou. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa podala trestné oznámenie s totožnými argumentami, ktoré polícia na základe prešetrovania odmietla.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 777, § 33 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 2, § 133 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1 a ods. 3, § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2, § 563 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a vecne tým, že aplikáciou uvedených ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému je v celom rozsahu dôvodný. Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2018 súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňou poskytnuté finančné prostriedky žalovanému ako kúpna cena, boli plnením z neplatného právneho úkonu, a teda bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor žalobkyne, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že žalobkyňa vynaložila na predmetné motorové vozidlo nevyhnutné náklady, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni nahradiť.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, čo nebolo medzi stranami sporné, že SGA o. z. predala predmetné motorové vozidlo na základe písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018 kupujúcemu R. Q., pričom motorové vozidlo bolo kupujúcim prevzaté priamo pri podpise zmluvy. Prevzatím motorového vozidla sa kupujúci R. Q. stal v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníkom motorového vozidla, keďže zmluvnými stranami nebolo dohodnuté inak. Žalovaný mal o tejto skutočnosti vedomosť, pretože R. Q. toho istého dňa vozidlo odovzdal žalovanému a splnomocnil ho na všetky úkony spojené s predajom vozidla. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2019 výslovne potvrdil, že mal vedomosť o tom, že v tom čase už bol vlastníkom vozidla R. Q.. Žalovaný (konajúci po celý čas výlučne prostredníctvom svojho konateľa S. O.) napriek tomu v ten istý deň "uzatvoril" kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX so žalobkyňou ako kupujúcou, pričom v Kúpnej zmluve označil ako predávajúceho/vlastníka motorového vozidla SGA o. z. a seba označil ako sprostredkovateľa a zástupcu predávajúceho SGA o. z.. Žalovaný tak predstieral (simuloval), že vlastníkom vozidla/ predávajúcim je SGA o. z., aj keď vedel, že vlastníkom vozidla v tom čase je iná osoba (R. Q.). Žalobkyňa nevedela a objektívne ani nemohla vedieť, že skutočným vlastníkom vozidla je iná osoba a vychádzala z predpokladu, že vlastníkom vozidla je SGA o. z.. To, že vlastníkom vozidla bola iná osoba, žalobkyňa zistila až z e-mailovej správy prezidenta SGA o. z. zo dňa 18.03.2019, resp. z vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.02.2019. Zo strany žalovaného išlo o (jednostranne) simulovaný právny úkon, ktorý je pre nedostatok vážnosti, t. j. pre neexistenciu skutočnej vôle (nezhodu skutočnej vôle a prejavenej vôle) v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Žalovaný tak navonok prejavoval vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou v mene SGA o. z. ako vlastníka vozidla, aj keď v skutočnosti vedel, že SGA o. z. nie je vlastníkom predmetného vozidla a že nezastupuje SGA o. z.. Takýto predstieraný (simulovaný) právny úkon je absolútne neplatný pre nedostatok vážnosti vôle, ako aj pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nesúhlasil s obranou žalovaného, že aj keby bola Kúpna zmluva neplatná, tak R. Q. (v zastúpení žalovaným) a žalobkyňa uzatvorili ústnu, resp. konkludentnú kúpnu zmluvu s rovnakým obsahom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa takúto vôľu nikdy nemala a ani neprejavila, preto nemohlo dôjsť z jej strany k prijatiu návrhu na uzavretie takejto zmluvy. Keďže uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy s R. Q. nezodpovedalo vôli žalobkyne (išlo o jednostrannú simuláciu), do úvahy neprichádzala ani tzv. disimulácia v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Simulácia sa môže týkať len obsahu právneho vzťahu, teda z neho plynúcich práv a povinností jednotlivých účastníkov (subjektov) právneho vzťahu, a nie aj samotných subjektov, súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2020 sp. zn. 3 Cdo 43/2019, zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. I. X/XXXX.
6. Argumentáciu/obranu žalovaného, že SGA o. z. bola v Kúpnej zmluve uvedená ako vlastník vozidla z dôvodu, že bola v tom čase ešte zapísaná ako vlastník (držiteľ) vozidla v technickom preukaze, súd prvej inštancie prelomil právnym názorom, že to otázka verejného práva, nemá pre súkromnoprávne vzťahy žiadnu relevanciu. R. Q. nadobudol vlastníctvo k predmetnému vozidlu v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka v okamihu, keď vozidlo prevzal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, čo potvrdil aj žalovaný, že žalovaný mal vedomosť o tom, že v čase podpísania Kúpnej zmluvy so žalobkyňou už bol vlastníkom vozidla R. Q., a nie SGA o. z., čo súd prvej inštancie vyhodnotil, že zo strany žalovaného išlo o simuláciu (predstieranie) právneho úkonu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že aj keby žalovaný podpísal Kúpnu zmluvu so žalobkyňou v domnienke, že vlastníkom vozidla je stále SGA o. z., žalovaný nemal na zastupovanie SGA o. z. udelené žiadne splnomocnenie. Išlo by o konanie bez plnomocenstva, ktoré SGA o. z. v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodatočne neschválila a ani nemohla, keďže vozidlo predala R. Q.. Žalobkyňa by preto touto Kúpnou zmluvou nebola viazaná, a ani v teoretickej rovine by nemohla žiadať splnenie záväzku priamo
od žalovaného, pretože splnenie záväzku by predpokladalo prevod vlastníctva k vozidlu a žalovaný nikdy vlastníkom predmetného vozidla nebol.
7. Súd prvej inštancie v odseku 47. napadnutého rozhodnutia, vyhodnotil konanie žalovaného aj z pohľadu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
8. Z vykonaného dokazovania, ako uviedol súd prvej inštancie vyplýva a potvrdil to aj žalovaný v písomných podaniach, že žalovaný akceptoval zrušenie Kúpnej zmluvy a žalobkyni vrátil časť kúpnej ceny vo výške 1.386,10 eur (po odpočítaní údajnej náhrady škody) a dokonca ďalej s predmetným motorovým vozidlom nakladal (inzerát na webovej stránke M..D..sk zo dňa 06.11.2020), a preto sa nemôže brániť tým, že považuje predmetnú Kúpnu zmluvu za platnú, keď si sám počína spôsobom, akoby táto kúpna zmluva bola zrušená.
9. Súd prvej inštancie v odseku 49. napadnutého rozhodnutia dospel k jednoznačnému záveru, že Kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, medzi stranami sporu (resp. s R. Q.) nebola uzatvorená žiadna iná kúpna zmluva na predmet kúpy. Zo strany žalovaného išlo o jednostranne predstieraný (simulovaný) právny úkon a práve žalovaný spôsobil absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu a na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohatil a je preto povinný takéto bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni (je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore). Keďže v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa už predmetné motorové vozidlo žalovanému vrátila, mohla sa domáhať vrátenia zaplatenej kúpnej ceny bez toho, aby svoj nárok podmienila vzájomným nárokom žalovaného (§ 457 Občianskeho zákonníka v spojení s §§ 492 a 560 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 7.990 eur v hotovosti a celá suma sa dostala do majetkovej dispozície žalovaného. Žalovaný doposiaľ vrátil žalobkyni len sumu 1.386,10 eur, preto súd prvej inštancie žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.603,90 eur (7.990,- eur - 1.386,10 eur) vyhovel v celom rozsahu.
10. Pokiaľ ide o zvyšok uplatneného nároku vo výške 486,94 eur, ktoré vynaložila žalobkyňa na predmetné motorové vozidlo ako nevyhnutné (potrebné) náklady, súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov (faktúra č. XXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXX, kalkulácia č. XXXXXXXXVYUC, vyjadrenie servisu MAXIM SERVIS, s.r.o. zo dňa 17.12.2018) z ktorých vyplýva, že žalobkyňa v novembri a decembri 2018 dvakrát vyhľadala autoservis, pričom prvýkrát bola na motorovom vozidle vymenená zátka chladiča, uzáver vyrovnávacej nádoby, tesnenie nádoby chladiča a regulátor tlaku spolu za cenu 141,34 eur a druhýkrát bol vymenený vodný chladič s chladiacou zmesou spolu za cenu 345,60 eur. Z vyjadrenia servisu MAXIM SERVIS, s.r.o. zo dňa 17.12.2018 vyplýva, že dňa 14.12.2018 servis zistil na predmetnom motorovom vozidle poškodený (deravý) vodný chladič, ktorý bol servisom vymenený. Žalovaný tieto opravy žiadnym spôsobom nespochybnil (neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, nepredložil dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov), súd preto vychádzal z toho, že zo strany žalobkyne ide o nesporné skutkové tvrdenia. Žalovaný spochybňoval len existenciu ďalšej (v poradí tretej) skrytej vady, a to poškodenie hlavy motora, na základe ktorého žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy. Obranu žalovaného, že predmetné motorové vozidlo nemalo skrytú vadu v podobe poškodeného motora (hlavy motora), ktorá ostala v konaní sporná, keďže z vyjadrenia servisu MAXIM SERVIS, s.r.o. zo dňa 17.12.2018 vyplývala existencia takejto vady (resp. podozrenie na takúto vadu), zatiaľ čo v zákazkovom liste a faktúre č. XXXXXXXXXX sa takáto vada nepotvrdila, podľa názoru žalovaného, žalobkyňa nemala právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Túto spornú otázku vyriešil súd prvej inštancie odôvodnením, že tieto skutočnosti neboli pre rozhodnutie súdu podstatné, keďže súd svoje rozhodnutie postavil na argumentácii, že Kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, a preto sa už nemusel zaoberať otázkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2019. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa vynaložila na motorové vozidlo potrebné náklady spolu vo výške 486,94 eur, a žalobe vyhovel aj v tejto časti (§ 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
11. V priebehu konania žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa spôsobila na predmetnom motorovom vozidle škodu vo výške 5.689,90 eur, ktorú bol žalovaný oprávnený odpočítať od nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia (na vrátenie kúpnej ceny). Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že existencia tohto nároku žalovaného (náhrada škody voči žalobkyni) v konaní preukázaná nebola, ani čo do základu, ani čo do výšky. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla a preto nemohol žalovanému vzniknúť nárok na náhradu škody (vozidlo nebolo jeho majetkom a tak nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku). Žalovaný
rovnako netvrdil a ani nepreukazoval, že by mu takýto nárok na náhradu škody bol postúpený treťou osobou - vlastníkom motorového vozidla. Žalovaný takisto v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by si takýto údajný nárok na náhradu škody započítal voči nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre zánik vzájomných pohľadávok pritom nestačí ich prostá existencia, ale musí dôjsť aj k tzv. započítaciemu prejavu (§ 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo k dohode o započítaní pohľadávok. Tieto skutočnosti boli samé o sebe dostačujúce na to, aby súd na túto procesnú obranu žalovaného ďalej neprihliadal. Ku škode, ktorú si žalovaný v konaní uplatnil v rámci svojej obrany v konaní, súd prvej inštancie venoval podrobné odôvodnenie v odsekoch 55. a 56. napadnutého rozhodnutia a to i s poukazom na znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019 vypracovaný znalcom S.. Y. Q. (na ktorý ani v prípade potreby stanovenia výšky škody nebolo možné prihliadať, keďže bol vypracovaný v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keďže znalec predmetné vozidlo neobhliadol a k dispozícii nemal ani fotografie údajne poškodených dielov a vychádzal len z listinných podkladov - protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 05.02.2019) a to so záverom, že žalovaný v konaní nepreukázal vznik škody (čo do základu ani čo do výšky) ani porušenie povinnosti na strane žalobkyne, t. j. že žalobkyňa skutočne spôsobila ním tvrdené poškodenia na vozidle. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by na predmetné motorové vozidlo vynaložil náklady na uvedenie do pôvodného stavu, no napriek tomu vozidlo prostredníctvom personálne prepojenej obchodnej spoločnosti ponúkal na predaj v roku 2020 za kúpnu cenu 6.990 eur.
12. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil aj návrhy na dokazovanie, keď žalovaný navrhoval vo vyjadrení zo dňa 08.06.2021 výsluch konateľa žalovaného a výsluch žalobkyne, pričom na pojednávaní dňa 12.05.2022 žalovaný na výsluchu týchto osôb netrval, súd preto výsluch týchto osôb nevykonal. Návrh žalovaného, na pojednávaní dňa 12.05.2022, na výsluch generálneho sekretára SGA o. z. Q. P. a znalca S.. Y. Q., súd prevej inštancie zamietol s odôvodnením, že výsluchy týchto osôb nie sú potrebné z dôvodov uvedených v odsekoch 54. a 55. napadnutého rozhodnutia.
13. Úrok z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňom nasledujúcim po doručení výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14.08.2020 bol žalovaný v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka povinný splatiť svoj dlh, t.zn. vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie a uhradiť jej vynaložené náklady. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo žalovanej sumy tak, ako žiadala žalobkyňa, t. j. od 06.11.2020 (odo dňa doručenia žaloby súdu) až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP, podaním zo dňa 12.07.2022 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Záver súdu prvej inštancie, že Kúpna zmluva č. XXXXXXXXX je absolútne neplatným právnym úkonom, žalovaný namietal s tým, že Kúpna zmluva bola vyhotovená formulárovo, na tlačive Všeobecnej úverovej banky, a.s., tvorila prílohu úverovej zmluvy a bola podkladom k prepisu motorového vozidla na žalobkyňu, pričom ako predávajúci bola uvedená SGA, o.z. z dôvodu, že v tom čase bola ešte ako vlastník zapísaná v technickom preukaze motorového vozidla. Ide len o administratívnu záležitosť na účel uzavretia zmluvy o úvere. Obligatórnou náležitosťou predaja hnuteľnej veci nie je písomná forma kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo na žalobkyňu riadne prevedené, účel Kúpnej zmluvy sa naplnil, a preto považuje Kúpnu zmluvu za platnú.
16. So záverom súdu prvej inštancie uvedený v odseku 51. napadnutého rozhodnutia, že žalobkyňa na motorové vozidlo dôvodne vynaložila nevyhnutné náklady spolu vo výške 486,94 eur, ktoré preukázala listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXX, kalkuláciou č. XXXXXXXXVYUC a vyjadrením servisu MAXIMA SERVIS, s.r.o. zo dňa 17.12.2018, žalovaný nesúhlasí, nakoľko z vyjadrenia servisu MAXIMA SERVIS, s.r.o. vyplýva, že pri kontrole motorového vozidla zistili
unikanie chladiacej kvapaliny cez viečko vodného chladiča, pričom únik je spôsobený veľkým tlakom chladiacej sústavy, na základe čoho sa aj roztrhal vodný chladič. Žalovaný dňa 12.02.2019 pristavil vozidlo do autorizovaného servisu HYUNDAI, AUTOPOLIS, a.s., so sídlom Panónska cesta 32, 851 04 Bratislava na diagnostiku, kde nebol zistený žiaden únik chladiacej kvapaliny. Nebol teda daný dôvod na vykonanie zásahov do motorového vozidla a odstraňovanie škôd, ktoré na motorovom vozidle mali vzniknúť. Uvedenú skutočnosť žalovaný preukázal zákazkovým listom a faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou autorizovaným servisom HYUNDAI, Autopolis, a.s..
17. Žalovaný namieta závery súdu prvej inštancie v odseku 55. napadnutého rozhodnutia, keď súd pri vzniku škody na motorovom vozidle vychádzal z domnienky, že už v čase odovzdania motorového vozidla žalobkyni dňa 17.10.2018, vozidlo malo poškodenia vzniknuté bežným opotrebovaním a používaním, pričom táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Práve v súvislosti s preukázaním a objasnením aké poškodenia na motorovom vozidle existovali v čase jeho odovzdania žalobkyni dňa 17.10.2018, žalovaný navrhol vypočuť generálneho sekretára SKGA o. z. Q. P., ktorý by sa za bývalého majiteľa motorového vozidla vedel oprávnene vyjadriť k stavu vozidla ku dňu 17.10.2018. Napriek uvedenému, súd návrh žalovaného na vykonanie dôkazov zamietol.
18. Žalovaný nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie v odseku 56. napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k Znaleckému posudku na ktorý súd neprihliadal, a to v tom zmysle, že ak súd neakceptoval Znalecký posudok predložený žalovaným, nevidí žalovaný dôvod, prečo súd nevykonal dokazovanie vyhotovením nového znaleckého posudku za účelom stanovenia výšky vzniknutej škody na motorovom vozidle.
19. V závere odvolania žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie hodnotil jednotlivé dôkazy neúplne, neprihliadol na iné dôležité a súvisiace skutočnosti, ktoré boli obsahom rovnakých dôkazov a nevykonal navrhované dôkazy na objasnenie stavu veci. Súd síce podľa § 191 ods. 1 CSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ale táto úvaha nemôže byť svojvoľná, ale musí mať oporu vo všetkom, čo vyšlo v konaní najavo. Súd sa však takýmto hodnotením dôkazov nespravoval, keďže neprihliadol starostlivo na všetky relevantné a pre rozhodnutie významné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.
20. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 06.09.2022 s tým, že žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že Kúpna zmluva uzavretá medzi SGA, o. z. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla je absolútne neplatným právnym úkonom, a konštatuje, že nezrovnalosti v označení zmluvných strán sú len administratívnou záležitosťou. S uvedeným názorom sa žalobkyňa v žiadnom prípade nestotožňuje a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, najmä v odsekoch 44. až 50., a v tejto súvislosti zdôraznila, že nikdy nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu s R. Q., keďže ani nemala vedomosť o tom, že táto osoba je skutočným vlastníkom vozidla. Žalobkyňa nikdy takúto vôľu nemala a teda ju ani nemohla navonok prejaviť. Uzavretie kúpnej zmluvy s R. Q. nezodpovedalo jej vôli. Žalobkyňa prejavila len jednu vôľu - uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu so SGA o. z.. V tejto súvislosti žalobkyňa opäť zdôraznila, že žalovaný nemal na zastupovanie SGA o. z. udelené žiadne splnomocnenie. K námietke žalovaného k vynaloženým nevyhnutných nákladov na motorové vozidlo žalobkyňou spolu vo výške 486,94 eur, žalobkyňa poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v odseku 51., v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal. K uvedenej námietke žalobkyňa už len dodala, že v konaní nebolo medzi stranami sporné a ani žiadnym spôsobom spochybnené, že žalobkyňa v novembri a decembri 2018 vyhľadala autoservis. Prvýkrát bola na motorovom vozidle vymenená zátka chladiča, uzáver vyrovnávacej nádoby, tesnenie nádoby chladiča a regulátor tlaku spolu za cenu 141,34 eur a druhýkrát bol vymenený vodný chladič s chladiacou zmesou spolu za cenu 345,60 eur. Žalobkyňa tieto sumy reálne zaplatila a tak jej vznikol voči žalovanému nárok na ich náhradu, v zmysle § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal poškodenie motorového vozidla žalobkyňou (spôsobenie škody žalovanému) a v tejto súvislosti poukázal na ním predložený znalecký posudok. K uvedenej námietke žalobkyňa opäť poukázala na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v odsekoch 54. až 56., kde súd veľmi podrobne a právne relevantným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobkyňa k uvedenej námietke opäť zopakovala svoje tvrdenia, že žalovaný nikdy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a preto mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody, keďže vozidlo nebolo jeho majetkom, a teda ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku (ku skutočnej škode). Takýto nárok mu ani nebol postúpený
inou osobou. Žalovaný takisto v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by si takýto údajný nárok na náhradu škody započítal voči nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ani samotný vznik škody (čo do základu ani čo do výšky) ani porušenie povinnosti na strane žalobkyne, t. j. že žalobkyňa skutočne spôsobila ním tvrdené poškodenia na vozidle. Žalovaný tiež nepreukázal, že všetky ním uvedené poškodenia obsiahnuté v znaleckom posudku neexistovali už v čase odovzdania vozidla žalobkyni dňa 17.10.2018. Žalobkyňa naopak jednoznačne preukázala predloženými fotografiami a aj čestným prehlásením generálneho sekretára SGA o. z. zo dňa 12.10.2021, že predmetné poškodenia (škrabance a odreniny) vznikli bežným opotrebením a používaním motorového vozidla zodpovedajúcim veku vozidla, spôsobu jeho používania a počtu najazdených kilometrov. Okrem toho aj v samotnej kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena bola dohodnutá s prihliadnutím na použitie, vek, opotrebenie a technický stav vozidla. Čo sa týka znaleckého posudku predloženého žalovaným, je zrejmé a jednoznačné, že tento bol vypracovaný v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, konkrétne s prílohou č. 6 „Postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel“ časťou C. „Stanovenie výšky škody na cestných vozidlách“, a preto na neho súd neprihliadal. Súd nemal žiadny dôvod, ani zákonný ani iný, nariaďovať v tejto veci ďalšie znalecké dokazovanie, a to nielen s ohľadom na dostatočne zistený skutkový stav, ale aj s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania. Žalobkyňa má za to, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie pre vydanie rozhodnutia, ktoré považuje za správne, a preto navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie ako správne potvrdil a aby žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%.
21. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne podaním zo dňa 07.10.2022 s tým, že opäť poukázal na svoj právny názor, že Kúpnu zmluvu považuje za platnú, a svoje podanie doplnil o vyjadrenie, že v prípade, že predmetom kúpy je hnuteľná vec, vlastnícke právo k predmetu kúpy kupujúci nadobudne v okamihu prevzatia predmetu kúpy. Je teda nepochybné, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo na žalobkyňu riadne prevedené, predmet Kúpnej zmluvy sa naplnil, a preto považuje Kúpnu zmluvu za platnú. K nevyhnutným nákladom vynaložených žalobkyňou spolu vo výške 486,94 eur, najmä vo vzťahu k vyjadreniu servisu MAXIMA SERVIS, s.r.o., že pri kontrole vozidla zistili unikať chladiacu kvapalinu cez viečko vodného chladiča, pričom únik je spôsobený veľkým tlakom chladiacej sústavy, na základe čoho sa aj roztrhal vodný chladič, žalovaný opäť poukázal na skutočnosť, že dňa 12.02.2019 pristavil vozidlo do autorizovaného servisu HYUNDAI, AUTOPOLIS, a.s., so sídlom Panónska cesta 32, 851 04 Bratislava na diagnostiku, kde nebol zistený žiaden únik chladiacej kvapaliny, a v dôsledku uvedeného nebol daný dôvod na vykonanie zásahov do vozidla a odstraňovanie škôd, ktoré na vozidle mali vzniknúť, čo žalovaný preukázal zákazkovým listom a faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou autorizovaným servisom HYUNDAI, Autopolis, a.s.. Ku škode na motorovom vozidle, ktorú mala spôsobiť žalobkyňa, žalovaný poukázal na dôkazy založené v súdnom spise z ktorých jasne vyplýva, v akom stave žalobkyňa motorové vozidlo prevzala a v akom stave ho odovzdala. Motorové vozidlo bolo odovzdané nepochybne v horšom stave ako v čase odovzdania žalobkyni, čo preukazuje aj protokol spísaný sporovými stranami v čase odovzdania motorového vozidla. Tieto vady boli riadne nacenené a hodnota vozidla po zohľadnení výšky škody, ktorú spôsobila výlučne žalobkyňa, bola riadne preukázaná Znaleckým posudkom č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019 vypracovaný znalcom S.. Y. Q.. A pokiaľ mal súd za to, že Znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, žalovaný nevidí dôvod prečo súd nevykonal dokazovanie novým znaleckým posudkom za účelom stanovenia výšky vzniknutej škody na motorovom vozidle. I v súvislosti s preukázaním a objasnením aké poškodenia vozidla existovali v čase jeho odovzdania žalobkyni dňa 17.10.2018, navrhol žalovaný vypočuť generálneho sekretára SGA o. z. Q. P., ktorý by sa za bývalého majiteľa motorového vozidla vedel oprávnene vyjadriť k stavu motorového vozidla ku dňu 17.10.2018. No súd prvej inštancie návrh žalovaného na vykonanie dôkazov zamietol. V závere žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie hodnotil jednotlivé dôkazy neúplne, neprihliadol na iné dôležité a súvisiace skutočnosti, ktoré boli obsahom rovnakých dôkazov a nevykonal navrhované dôkazy na objasnenie stavu veci. Súd neprihliadol starostlivo na všetky relevantné a pre rozhodnutie významné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a preto žiadal odvolací súd, aby vec posúdil komplexne, s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a predložené dôkazy.
22. Žalobkyňa sa opäť vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, podaním zo dňa 13.11.2022 s tým, keďže žalovaný v poslednom vyjadrení iba opakuje svoje vyjadrenia a neuviedol žiadne nové tvrdenia a
skutočnosti, len zopakovala svoju argumentáciu, preto odvolací súd predmetné vyjadrenie žalobkyne v tomto odôvodnení už nereflektuje.
23. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.12.2023; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP) a na ne odkazuje.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces. Odvolací súd nevzhliadol žiadne zjavne porušenie kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva (napr. právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Stranám sporu bolo v konaní dané rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
25. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Dôvody pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel, súd prvej inštancie riadne ozrejmil, vysporiadal sa so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami sporových strán, a tieto náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolaciu argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní.
26. Základom predmetu podanej žaloby je nárok žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.090,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.090,84 eur od 06.11.2020 do zaplatenia, z titulu absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa s predávajúcim SGA o.z. zastúpený žalovaným (predmetom Kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo značky X. S. M. X.X A., L.: Q., F.: P. XXX X., farba: čierna metalíza). Absolútna neplatnosť Kúpnej zmluvy je právny titul pre posúdenie uplatneného nároku a súd prvej inštancie z neho vychádzal a od právneho záveru vyhodnotenia tohto právneho titulu vyplýval aj ďalší priebeh konania a vykonaného dokazovania.
27. Z obsahu spisu je nepochybné a súd prvej inštancie v odseku 44. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané čo nebolo medzi stranami sporné, že SGA o. z. predala predmetné motorové vozidlo kúpnou zmluvou zo dňa 17.10.2018 kupujúcemu R. Q., ktorý motorové vozidlo prevzal pri podpise zmluvy, v dôsledku čoho sa v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka stal vlastníkom motorového vozidla. Následne v ten deň, dňa 17.10.2018 R. Q. splnomocnil žalovaného na všetky právne úkony spojené s prihlásením, odhlásením, dočasným vyradením z evidencie a vykonaním zmien na DI. Napriek uvedenej skutočnosti, žalovaný následne predmetné motorové vozidlo predal žalobkyni Kúpnou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2018, v ktorej na strane predávajúceho bola SGA o. z. zastúpená žalovaným ako sprostredkovateľom a na strane kupujúceho je označená žalobkyňa. Súd prvej inštancie dostatočne a v logických súvislostiach v odsekoch 44. a 45. napadnutého rozhodnutia odôvodnil predmetný právny úkon s odkazom na príslušné právne predpisy, a Kúpnu zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd na odôvodnenie v tejto časti rozhodnutia plne odkazuje a už len formálne dopĺňa, že ak sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle zakladajúci neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní vážnosti vôle treba zdôrazniť, že adresát právneho úkonu z nedostatku vážnosti vôle sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu
- chrániť pred dôsledkami takéhoto právneho úkonu, ako je to v preskúmavanej veci, keď žalobkyňa nadobudla predmet kúpnej zmluvy od nevlastníka. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy faktickým vlastníkom predmetného motorového vozidla bol R. Q. a nie SGA o. z. ako je uvedené v zmluve, čo žalobkyni ako kupujúcej nemohlo byť subjektívne ani z objektívnych okolností známe. Na uvedenú skutočnosť je potrebné poukázať s dôrazom, že žalovanému bola uvedená skutočnosť známa, čo sám žalovaný potvrdil, avšak uvedenú situáciu bagatelizuje ako formálne pochybenie. Odvolací súd konštatuje, že súdna prax ako aj právna teória sú zajedno v tom, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
28. Čo sa týka ďalších skutkových okolností a obrany žalovaného vo vzťahu vyhodnotenia Kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v odsekoch 45. až 47. a s týmito sa stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietku žalovaného adresovanú k vyhodnoteniu Kúpnej zmluvy za absolútne neplatný právny úkon, uvedenú v odseku 15. tohto rozhodnutia, vyhodnotil ako nedôvodnú.
29. Námietku žalovaného vo vzťahu dôvodne vynaložených nevyhnutných nákladov spolu vo výške 486,94 eur, uvedenú v odseku 16. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Uvedená námietka bola sporná v časti náhrady nákladov vo výške 345,60 eur za výmenu vodného chladiča s chladiacou zmesou, keď žalovaný tieto vynaložené náklady spochybnil s tým, že dňa 12.02.2019 pristavil vozidlo do autorizovaného servisu HYUNDAI, AUTOPOLIS, a.s., so sídlom Panónska cesta 32, 851 04 Bratislava na diagnostiku, kde nebol zistený žiaden únik chladiacej kvapaliny. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje a zdôrazňuje skutočnosť, že pri diagnostike v autorizovanom servise dňa 12.02.2019 únik chladiacej kvapaliny nebol zistený preto, že z dokladov o servisovaní vozidla žalobkyňou, faktúrou č. XXXXXXXXVYUC zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že vodný chladič bol servisom MAXIM SERVIS, s.r.o., vymenený.
30. Námietku žalovaného vo vzťahu k stavu motorového vozidla a jeho poškodenia žalobkyňou po vrátení na základe odstúpenia od Kúpnej zmluvy, t.j. aké poškodenia na motorovom vozidle existovali v čase jeho odovzdania žalobkyni dňa 17.10.2018, keď žalovaný navrhol vykonať dôkazy tak ako je uvedené v odseku 17. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie uvedené námietky náležite odôvodnil v odsekoch 54. a 55. napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s odôvodnením plne stotožňuje.
31. Námietku žalovaného vo vzťahu k dokazovaniu novým znaleckým posudkom, uvedenú v odseku 18. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z ustanovenia § 207 ods. 1CSP vyplýva, že súd nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca za splnenia troch podmienok. Prvou podmienkou je návrh strany na nariadenie znaleckého dokazovania, druhou je skutočnosť, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a treťou je skutočnosť, že nepostačuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok. Z obsahu spisu nevyplýva, že by niektorá zo strán sporu splnila už prvú podmienku, t.j. podala návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, čo je jedna zo zákonných podmienok znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené je predmetná námietka v odvolacom konaní bezpredmetná a zároveň súd prvej inštancie relevantne v odseku 56. napadnutého rozhodnutia odôvodnil prečo na znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019 vypracovaný znalcom S.. Y. Q. neprihliadal a to i v spojení s odôvodnením o nepreukázaní vzniku škody (čo do výšky a základu) žalovaným v odseku 55. napadnutého rozhodnutia.
32. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadom nedostatočného zistenia stavu veci či už výsluchom navrhovaných svedkov alebo nariadením znaleckého dokazovania (stav motorového vozidla a jeho poškodenia), keď žalovaný tvrdí, že žalobkyňa užívaním vozidla spôsobila na vozidle škodu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vec posúdil a rozhodol s právnym titulom absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy. Uvedené právne posúdenie má za následok, ako už odvolací súd uviedol
v odseku 27. tohto rozhodnutia, že absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. S poukazom na uvedené bolo by nehospodárne viesť dokazovanie týmto smerom a aj nadbytočné, keďže žalovaný si vznik škody relevantne neuplatnil a ani nepreukázal vznik škody čo do základu a výšky. I v tomto ohľade sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal skutočnosťami, ktoré sú predmetom vznesených námietok v podanom odvolaní.
33. V závere odvolací súd dodáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
34. Odvolací súd poukázaním na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových strán ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalovaného na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)