Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/198/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky O.. I. T., trvale bývajúcej v Š., Š. XX, t.č. F. XX, proti odporcovi Mgr. Miroslavovi Ľuptákovi, súdnemu exekútorovi, so sídlom v Bratislave, Riečna 2, o zaplatenie 1.082,85 Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Nové Zámky, neskôr postúpeným na tunajší súd domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 1.082,85 Eur a nahradiť jej trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že v priebehu mesiacov október, november a december 2008 zistila, že z jej podnikateľského účtu v OTP banke, pobočka Štúrovo, jej boli stŕhané finančné sumy v celkovej výške 32.604,-Sk (1.082,05 Eur) a to na základe exekučného príkazu súdneho exekútora Mgr. Miroslava Ľuptáka vydaného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 318/2008. Keďže navrhovateľka nemala vedomosť a popierala doručenie písomností ohľadne exekúcie na jej majetok, domnievala sa, že odporca ako súdny exekútor zneužil svoju funkciu a obohatil sa na jej úkor o sumu žalovanej istiny.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že exekučné konanie pod č. Ex 318/2008 viedol proti navrhovateľke ako povinnej na základe návrhu oprávnenej Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno, na podklade exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie oprávnenej o nedoplatkoch navrhovateľky na odvodoch poistného z jej podnikateľskej činnosti. Poprel akékoľvek tvrdenia navrhovateľky o tom, že jej nedoručoval žiadne z rozhodnutí vydané v exekučnom konaní, keď tak upovedomenie o začatí exekúcie, ako aj jednotlivé exekučné príkazy doručoval na adresu trvalého pobytu navrhovateľky, pričom mal za to, že táto je zhodná s adresou miesta výkonu podnikania

- 2 -

navrhovateľky. Keďže zásielky adresované navrhovateľke sa vrátili ako nedoručené, odporca aplikoval postup podľa § 49 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov považoval exekučné konanie vedené proti navrhovateľke za zákonné. Vo vzťahu k žalovanej istine uviedol, že táto pozostávala nielen zo sumy vymoženej v prospech oprávnenej Sociálnej poisťovne vo výške 780,78 Eur, ale aj z trov, ktoré mu v exekučnom konaní vznikli. Pokiaľ sa preto navrhovateľka domáhala zaplatenia istiny celkovo vo výške 1.082,85 Eur považoval žalobu za nedôvodnú minimálne v časti zaplatenia 780,85 Eur, ktorú sumu vyplatil oprávnenej.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 20. júna 2011 a 9. septembra 2011, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej. Pojednávanie dňa 9. septembra 2011 súd viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu podľa , keď síce rešpektoval ospravedlnenie odporcu z pojednávania pre pracovnú zaneprázdnenosť a zároveň prihliadal na to, že odporca nepožiadal o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou navrhovateľky, oboznámil sa s vyjadrením odporcu, ako aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a pripojeným spisom súdneho exekútora Mgr. Miroslava Ľuptáka vedeného pod sp. zn. Ex 318/2008, ako aj ostaným obsahom spisu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je nedôvodný.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že hneď ako sa dozvedela, že za posledné mesiace roka 2007 jej boli strhané z účtu peňažné čiastky navštívila expozitúru OTP banky, v ktorej ju riaditeľka expozitúry oboznámila s exekučným príkazom súdneho exekútora Mgr. Miroslava Ľuptáka. Podotkla, že navrhovateľka nie je jediná, ktorej sa uskutočňujú zrážky z účtu bez doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Navrhovateľka oslovila odporcu prostredníctvom mailu, žiadala o vysvetlenie, a keďže jej neodpovedal, obrátila sa aj na vtedajšieho prezidenta Slovenskej komory exekútorov JUDr. Rišiana. Navrhovateľka poprela, že by odporcu oslovila inou formou ako písomnou. Keďže sa na odporcu viackrát sťažovala po určitom čase ju telefonicky kontaktoval nejaký človek, ktorý sa predstavil ako advokát odporcu a chcel sa dohodnúť, ktorú okolnosť navrhovateľka vnímala ako pokus o podplácanie a rázne to odmietla. Tým sa ukončila akákoľvek jej komunikácia s odporcom. Navrhovateľka vo výpovedi naďalej zotrvala na tvrdení, že zo strany odporcu jej na adresu v Štúrove neboli doručené žiadne zásielky, ktorú okolnosť označila za nesprávny úradný postup odporcu. Odporca jej totiž ako účastníčke exekučného konania opomenul doručiť rozhodnutia, na podklade ktorých vykonával na jej majetok exekúciu. Pokiaľ išlo o doručenky nachádzajúce sa v exekučnom spise, navrhovateľka vyjadrila podozrenie, že sú sfalšované. Až do rozvodu manželstva v roku 1996 totiž bývala v Štúrove, na adrese Š. XX, a po odsťahovaní sa požiadala o doposielanie všetkých zásielok na adresu H., resp. momentálne F.; medzi doposielanými zásielkami však zásielky od odporcu neboli. Pokiaľ by odporca postupoval v exekučnom konaní sp. zn. Ex 318/2008 v súlade so zákonom ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky by voči nemu neiniciovala disciplinárne konanie, ktorá skutočnosť vyplývala z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 4. septembra 2009. Podľa navrhovateľky odporca prekročil svoje kompetencie, keďže popri uskutočňovaní zrážok z jej bankového účtu vydal aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti patriacej do jej vlastníctva. Navrhovateľka namietala aj výšku odmeny, ktorú si odporca vyúčtoval v exekučnom konaní.

- 3 -

Z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora Mgr. Miroslava Ľuptáka sp. zn. EX 318/2008 súd zistil, že exekučné konanie voči navrhovateľke ako povinnej bolo začaté na základe návrhu Sociálnej poisťovne na vykonanie exekúcie a zriadenie exekučného záložného práva na sumu 23.522 Sk z 11.7.2008 doručeného odporcovi. K návrhu bolo pripojené rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky z 14.9.2007, č. XXX-XXXXXXXXXX-G., ktorým predpísala O.. I. T. poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie za mesiace august 2005 až február 2006 a apríl, máj september a november 2006 v celkovej výške 23.522,-Sk (780,79 Eur). Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 15.5.2008, č. 322-1124-GC-04/2008, a v spojení s ním nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2008. Okresný súd Nové Zámky, na žiadosť z 5. augusta 2008 odporcu ako súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie proti navrhovateľke ako povinnej (poverenie č. XXXXXXXXXX). Odporca vydal vo veci dňa 22. augusta 2008 upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami z príjmu, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností patriacich navrhovateľke, v ktorom súčasne vyzval navrhovateľku na uspokojenie pohľadávky oprávnenej spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Súčasne s upovedomením o začatí exekúcie vydal odporca príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľky v OTP banke. Súdna zásielka adresovaná navrhovateľke na adresu Š. XX, Š. sa vrátila ako nedoručená späť na exekútorský úrad dňa 3.9.2008. Odporca exekučným príkazom z 2.10.2008 prikázal vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Štúrovo, na LV XXXX, Správy katastra Nové Zámky, a v katastrálnom území P., zapísanej na LV č. XXX pre Správu katastra Trnava a príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na tieto nehnuteľnosti. Súčasne vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľky v OTP banka. Z dôvodu vymoženia

istiny a trov exekúcie odporca vydal dňa 28.1.2009 príkaz na odblokovanie účtov navrhovateľky v OTP banke, zrušil upovedomenie o začatí exekúcie z 22.8.2008, ako aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, pričom požiadal Správu katastra Trnava o výmaz upovedomenia o začatí exekúcie. Podaním 28.1.2009 odporca vrátil Okresnému súdu Nové Zámky poverenie na vykonanie exekúcie. Listom z 6.2.2009 Sociálna poisťovňa oznámila odporcovi, že v dôsledku úplného uspokojenia jej pohľadávky voči navrhovateľke zanikol právny dôvod na jej ďalšie vymáhanie.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

- 4 -

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Predpokladom úspešnosti každej žaloby je, okrem iného, aj preukázanie vecnej legitimácie v spore. Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje, ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane odporcu), znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.

Na to, aby mohol súd zistiť nositeľa hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti musí najskôr posúdiť charakter nároku uplatneného žalobou, a tým aj charakter vzájomného vzťahu medzi účastníkmi konania a tento subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu.

V prejednávanej veci navrhovateľka hneď v návrhu na začatie konania právne kvalifikovala žalobou uplatnený nárok ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, keď namietala, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil a žiadala ho o vyplatenie sumy vo výške 1.082,85 Eur. Na pojednávaní súdu navrhovateľka dôvodila, že odporca sa ako orgán verejnej moci dopustil voči nej nesprávneho úradného postupu v zmysle , v dôsledku ktorého postupu jej vznikla škoda v celkovej výške 1.082,85 Eur.

Súd udáva, že nemohol posúdiť žalobný nárok navrhovateľky ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, keď mal za to, že z definície právneho postavenia súdneho exekútora vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej štátnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne

. Preto pokiaľ navrhovateľka vyvodzovala svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ňou ako účastníčkou exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, pričom tento sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva, nemohlo ísť o vzťah súkromnoprávny, ale verejnoprávny, sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého odporca ako súdny exekútor vystupoval voči navrhovateľke ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený jednostranne zakladať

- 5 -

práva alebo povinnosti. Keďže právny vzťah odporcu a navrhovateľky s týmito znakmi nemožno považovať za vzťah súkromnoprávny, na strane odporcu vykonávajúceho exekučnú činnosť nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu podľa a nasl. .

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na obsah výpovede navrhovateľky na pojednávaní súdu, ktorá namietala nesprávny úradný postup odporcu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 318/2008, zaoberal sa súd otázkou, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi exekučného konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa predmetného ustanovenia exekučného poriadku je široká, avšak zužuje sa v prípade, že sa súdny exekútor dopustil protiprávneho konania v rámci výkonu exekučnej činnosti, a to na zodpovednosť za vydanie ne Súdny exekútor ako fyzická osoba sa považuje za orgán verejnej moci a exekučná činnosť je výkonom verejnej moci, preto pokiaľ sa súdny exekútor dopustí v rámci exekučnej činnosti tak vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, do úvahy prichádza zodpovednosť štátu za túto jeho činnosť.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že navrhovateľka vyvodzovala nárok uplatnený žalobou od zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom, t.j. od jeho zodpovednosti za škodu podľa Z ustanovení tohto zákona vyplýva, že za podmienok v ňom stanovených je subjektom zodpovedným za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci štát, t.j. Slovenská republika. Tá je teda subjektom vecne pasívne legitimovaným v konaniach o náhradu škody podľa tohto zákona. Orgánom konajúcim v jej mene je potom niektorý z orgánov vymedzených v citovaného zákona; v tomto konkrétnom prípade, je ním Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu na začatie konania neoznačila ako subjekt, proti ktorému jej návrh smeruje štát, t.j. Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, hoci svoj nárok odvodzovala od zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odporcu pri výkone exekučnej činnosti, a to i napriek výzve súdu na pojednávaní dňa 9. septembra 2011, či vzhľadom na ňou uvedené skutkové tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe upravuje okruh účastníkov konania, smerovala svoj návrh proti takému subjektu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, a nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, majúc za to, že navrhovateľka neoznačila za odporcu subjekt, ktorý by bol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej sa v konaní domáhala, súd posúdil návrh navrhovateľky ako nedôvodný, a v celom rozsahu ho zamietol. Nezaoberal sa pritom skúmaním vecnej stránky nároku navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 9. septembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť:

Henčeková A.