Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-20-2010.pdf
PDF · 133.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/20/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkýň 1/ Mgr. I. Z., bytom J., Y. XX, 2/ Ing. D. L., bytom v S. S. XX, zastúpených, zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade, Sokolovská 12, proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Prešove, Námestie mieru 3, zastúpenému Puchalla & partners, s.r.o. so sídlom Južná trieda č. 2/A Košice, za účasti 1/ Ing. A. D., bytom v G. S. XX, 2/ Bc. O. D., bytom v G. S. XX, zastúpených spoločnosťou Černejová & Hrbek, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, 3/ Ing. P. F., bytom v E. P., Y. XXX, 4/ K. F., bytom v D., J. X, 5/ D. F., bytom v D., D. XXXX/XX, 6/ P. I., bytom v Z., V.- F. XXXX/XX, 7/ J. E., bytom v D., I. 20, 8/ Ing. O. Z., bytom v Z., G. XXX/XX, 9/ Literárneho fondu, verejnoprávnej inštitúcie, Štúrova 14, Bratislava, 10/ Štátnych lesov TANAP Tatranská Lomnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. januára 2010, Č.j. 2010-40/62-1/SP-Ka v spojení s rozhodnutím Mesta Vysoké Tatry zo dňa 23. októbra 2009, číslo: 713/2009/4 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4. 1. 2010 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobkýň proti rozhodnutiu Mesta Vysoké Tatry zo dňa 23. 10. 2009, číslo: 713/2009/4 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobkýň zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Mesto Vysoké Tatry vydalo dňa 23. 10. 2009 rozhodnutie, ktorým podľa § 39a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) povolilo stavebníkom Ing. A. D. a manželke Bc. O. D., obaja bytom S. S. XX stavbu: „Viacgeneračný rodinný dom v G. S. na pozemku parcela č. 164/3, 165/7 kat. úz. S. S..“
Proti rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolala Ing. D. L.. V odvolaní uviedla, že okrem námietok zaslaných písomnou formou stavebnému úradu zo dňa 11. 9. 2009 poukazuje na jednanie s Vodárenskou spoločnosťou VEOLIA a.s. Poprad, kde ich spoločnosť požiadala o prekládku vodomernej šachty mimo ich súkromného pozemku, k čomu sa Podtatranská vodárenská spoločnosť vyjadrila, že nemá námietok k prekládke vodomernej šachty, avšak si podmienila dojednať podmienky zrušenia
jestvujúcej šachty s majiteľom vodovodnej prípojky (Dom Čes. spisovateľov - Literárny fond Bratislava), ktorého meranie je osadené v rušenej vodomernej šachte. V odvolaní poukázala na to, že Literárny fond Bratislava nie je vlastníkom vodovodnej prípojky, inžinierske siete 11 rokov nevyužíva a pokiaľ nie sú vysporiadané inžinierske siete, stavebný úrad nemôže vydať stavebné povolenie. Nerešpektovanie ich podmienok je porušením ich práv, pričom podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Stavba viacgeneračného rodinného domu v G. S. stavebníkov manželov D. je súkromnou stavbou a nespĺňa podmienku verejného záujmu. Ďalej v námietkach uviedla, že voči stavbe viacgeneračného rodinného domu nemá námietky za predpokladu, že všetky inžinierske siete k tomuto domu pôjdu mimo ich pozemkov. Žiadala, aby odvolací orgán napadnuté stavebné povolenie zrušil. Stavebný úrad upovedomil podľa § 56 Správneho poriadku účastníkov konania o podanom odvolaní a vyžiadal si stanoviská jednotlivých dotknutých orgánov. Manželia D. vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že stavebné povolenie považujú za vecne správne. Stavebný úrad sa dostatočne a správne vysporiadal so všetkými námietkami Ing. L., ktoré predložila na ústnom pojednávaní dňa 11. 9. 2009, pričom odvolateľka neuviedla v odvolacom konaní žiadne nové právne významné skutočnosti. Literárny fond Bratislava vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že list Podtatranskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 16. 6. 2009 k preložke vodomernej šachty rieši v 20 bodoch zo všetkých hľadísk predmet, resp. podstatu odvolania Ing. L. a pre ilustráciu poukázal na bod 16 tohto vyjadrenia, kde sa uvádza ... „každá šachta sa dá upraviť tak, aby neohrozovala bezpečnosť ľudí.“ V bode 18 sa uvádza ... „z technického hľadiska (rekonštrukcie) nie je dôvod na preložku vodomernej šachty.“ Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. Poprad vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že tvrdenia Ing. L. sú nepresné a zavádzajúce, pretože vodovodná prípojka slúži na zásobovanie objektu Literárneho fondu a Kúpeľov G. S. pitnou vodou a je napojená na koncovom bode verejného vodovodu, kde je vybudovaná spoločná vodomerná šachta. Zmluvu na odber pitnej vody a odkanalizovanie má PVPS a.s. uzatvorenú s majiteľom vodovodnej prípojky, ktorým je Literárny fond Bratislava. Premiestnením vodomernej šachty podľa návrhu Ing. L. nedôjde k skráteniu vodovodnej prípojky, ale verejného vodovodu s čím nesúhlasia, pretože okrem uvedených subjektov sú z predmetného vodovodu napájané aj objekty Policajného zboru SR a Horská záchranná služba Slovenskej republiky, a to prípojkou pred uvedenou spoločnou vodomernou šachtou. Navrhovaná stavba manželov D. bude zasobovaná vodou z vodovodnej prípojky Literárneho fondu, mimo pozemkov Ing. L.. Ing. D. má od Literárneho fondu písomný súhlas na napojenie, čím splnil podmienky zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Vzhľadom k tomu že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní sám, predložil administratívny spis podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku spolu so spisovým materiálom a výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu.
Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v celom rozsahu a zistil následovné:
Ing. A. D. a manž. Bc. O. D. podali na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Viacgeneračný rodinný dom" v G. S. na pozemku parc. č. 164/3, 165/7 kat. úz. S. S.. Stavebný úrad oznámením č. 713/2009/3 zo dňa 11.9.2009 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie zlúčeného územného konania a stavebného hnania a zároveň nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11. 9. 2009 s upozornením, že námietky a pripomienky môžu byť uplatnené najneskôr pri ústnom konaní a že na neskôr podané námietky a pripomienky nebude prihliadnuté. Z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na doručenie oznámenia podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad dodatočne oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania oznámením zo dňa 11.9.2009 a na uplatnenie námietok a pripomienok stanovil 7-dňovú lehotu s upozornením na právne následky jej nedodržania.
Z ústneho konania je spísaná zápisnica v ktorej lng. L. uviedla, že námietky podala písomne a zároveň žiadala v pozemkovej dokumentácii dopracovať vsakovaciu jamu pre dažďovú kanalizáciu. ŠL TANAP žiadali v zápisnici dodržať ustanovenia zákona č: 326/2005 Z.z. o lesoch s dôrazom na § 10 ods. 2.
Písomné námietky lng. L. zo dňa 11.9.2009 uvedené v bodoch 1-7 sa týkali vybudovania novej cesty a vlastníctva inžinierskych sietí, na ktoré sa chce stavebník napojiť a to v zmysle, že nepatria Literárnemu fondu, ale sú v skutočnosti ich a nachádzajú sa na im patriacich pozemkoch.
lng. A. D. a manž. vo svojom vyjadrení k námietke lng. L. uviedli v liste zo dňa 11.9.2009, že napojenie viacgeneračného domu na kanalizáciu a vodu je totožné s pôvodným riešením pre územne rozhodnutie.
Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyjadrení zo dňa 7.9.2009 uviedlo, že v danej veci vydalo stanoviská pod č. 27341-2/2008-IKŽ dňa 8.12.2008 a pod č. 19502-2/2009-IKŽ zo dňa 26. 8. 2009, ktoré požaduje v stavebnom konaní rešpektovať.
Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že spisový materiál obsahuje vyjadrenia týchto dotknutých orgánov: MZ SR, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel zo dňa 26.8.2009; Obvodného úradu ŽP v Poprade, ako príslušného organu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny zo dňa 25.8.2009; Obvodného úradu ŽP v Poprade, ako príslušného orgánu štátnej správy o odpadoch zo dňa 8.9.2009; Obvodného úradu ŽP v Poprade, ako príslušného orgánu štátnej vodnej správy zo dňa 31.8.2009; Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti, a.s. Poprad zo dňa 8.9.2009. 27.7.2009; T-Comu Bratislava zo dňa 24. 8. 2009; SPP - distribúcia. Bratislava zo dňa 26.8.2009; Literárneho fondu Bratislava zo dňa 7. 9. 2009, 12. 8. 2009, 7. 8. 2009; Východoslovenskej distribučnej a.s. Región Poprad zo dňa 25.8.2009 a Mesta Vysoké Tatry zo dňa 16.2.2009. Stanoviská dotknutých orgánov neboli záporné ani protichodné a boli zapracované do podmienok rozhodnutia.
Spisový materiál obsahuje aj Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretá medzi Literárnym fondom Bratislava a lng. A. D., Bc. O. D. zo dňa 15. 10. 2009 na právo uloženia a vedenia vodovodnej, kanalizačnej a plynovej prípojky po pozemku parc. č. 165/4 kat. úz. S. S..
Umiestnenie stavby je navrhnuté na pozemkoch, ktoré sú podľa výpisu z. LV č. XXX zo dňa 21. 8. 2009 vo vlastníctve navrhovateľa a projektová dokumentácia je vypracovaná oprávnenou osobou.
Stavebný úrad po posúdení predloženého návrhu podľa § 37, § 62 a § 63 Stavebného zákona, po zosúladení stanovísk dotknutých orgánov a posúdení vyjadrenia účastníkov konania vydal dňa 23. 10. 2009 rozhodnutie č. 713/2009/4, ktorým povolil stavbu: „Viacgeneračný rodinný dom" v G. S. na pozemku pare. č. 164/3, 165/7 kat. úz. S. S., čo odôvodnil tým, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Pre územie v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestnenou stavbou je spracovaný Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja a prerokovaný Návrh UPD Mesta Vysoké Tatry, s ktorými je predložený návrh v súlade. Dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a zodpovedá príslušným technickým normám. Stavebný úrad v konaní nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby. V rozhodnutí sa stavebný úrad podrobne zaoberal námietkami účastníkov konania a rozhodol o nich s odôvodnením.
K odvolaniu Ing. L. uviedol:
Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi
c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.
2/ Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1, pism. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava.
3/ Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
4/ Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnene záujmy účastníkovo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Stavebný úrad v konaní skúmal vecnú stránku žiadosti a projektu stavby. Zameral sa predovšetkým na umiestnenie stavby, preskúmanie dokumentácie z hľadiska životného prostredia, všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa § 47 až 53 všeobecných technických požiadaviek pre prístup a užívanie stavby. Dal do súladu uplatnené stanoviská dotknutých orgánov a tieto vyhodnotil z hľadiska ich opodstatnenosti a vecného charakteru.
V rámci stavebného konania preskúmal žiadosť stavebníka aj predloženú dokumentáciu a zistil, že stavba vyhovuje ustanoveniam Stavebného zákona a je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Vysoké Tatry.
Projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou tak, ako to ukladá § 45 Stavebného zákona. Projektant podľa § 46 Stavebného zákona vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods.2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť.
K stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány, ich stanoviská neboli záporné ani protichodné a boli zapracované do podmienok rozhodnutia, čím bola zabezpečená ochrana verejných záujmov.
Po preskúmaní podanej žiadosti podľa vyššie uvedených hľadísk stavebný úrad ani odvolací organ nezistili dôvody, ktoré by bránili povoleniu požadovanej stavby.
Stavba je umiestnená na pozemkoch KN-C pare. č. 164/3 a 165/7 kat. úz. S. S., ktoré sú podľa LV č. XXX kat. úz. S. S. vo vlastníctve stavebníkov.
Dopravné napojenie navrhovaného objektu je riešené po ceste vo vlastníctve štátu v správe ŠL-TANAP Tatranská Lomnica. Vlastník cesty s navrhovaným riešením súhlasil a so stavebníkmi uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena.
Stavba je napojená na technické vybavenie územia elektrickou prípojkou, vodovodnou prípojkou, plynovou a kanalizačnou prípojkou, ktoré sú vedené cez pozemok vo vlastníctve Literárneho fondu, ktorý s navrhovaným vedením prípojok cez jeho pozemok súhlasil.
K projektovej dokumentácii pre stavebné konanie sa vyjadrili jednotlivý správcovia sietí, ktorí nevzniesli voči navrhovanému riešeniu námietky.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na kladné stanoviská dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré v konaní podľa Stavebného zákona chránia z hľadiska osobitných predpisov verejné záujmy, navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu, ktorými sú podľa § 1 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. požiadavky na územnotechnické
riešenie výstavby, na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby a navrhovaným umiestnením stavby a jej začlenením do územia sú rešpektované obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujem a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu, tak ako to ukladá § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky.
Včas podanou žalobou sa žalobkyne domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedli, ... „že žalovaný na základe žiadosti manželov D. vydal stavebné povolenie sp. zn. 713/2009/4 dňa 23. 10. 2009 na výstavbu Viacgeneračného rodinného domu v G. S. na pozemkoch parc. č. 164/3, 165/7 v kat. úz. S. S., ktorým rozhodnutím podľa § 39a a § 66 Stavebného zákona stavbu povolil.
V rámci stavebného a územného konania žalobkyne v 1. a 2. rade boli prizvané, kde písomnou formou vzniesli námietky k tomuto konaniu ako vlastníčky dotknutých pozemkov parc. KN-C 161/2. KN-C 167/12, KN-C 167/3, KN-C 167/5, KN-C 167/11, KN-C 164/7, KN-C 165/5. V námietkach žiadali, aby stavebník Ing. A. D. s manž. si vybudovali svoju prístupovú cestu ako aj inžinierske siete mimo ich areálu vzhľadom k tomu, že stavebník Ing. A. D. s manž. sa chcú napojiť na ich inžinierske siete. Poukázali na tú skutočnosť, že tieto inžinierske siete nepatria Literárnemu fondu (ktorý dal súhlas na napojenie), a ani siete, ktoré využíva Literárny fond Bratislava nie sú v jeho vlastníctve, tieto sú vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade. Doklady o tejto skutočnosti žalovanému boli predložené. Literárny fond Bratislava ktorý je vlastníkom susednej budovy svoju nehnuteľnosť neužíva už 11 rokov, a to že dal súhlas na napojenie na inžinierske siete končiace na pozemku Literárneho fondu by ohrozilo existenciu žalobkýň v 1. a 2. rade, nakoľko tieto siete sú nefunkčné a za daného stavu by došlo k tomu, že areál ktorý vybudovali žalobkyne pre svoju podnikateľskú činnosť by bol rozkopaný a znefunkčnený a muselo by sa zriadiť vecné bremeno nielen pre Literárny fond Bratislava, ale aj pre stavebníka Ing. D. s manželkou, s čím nesúhlasia.
Žalobkyne na svojich parcelách vystavili park slúžiaci na liečebné procedúry pre svojich pacientov, do ktorého v rokoch 2007 a 2008 investovali cca 2.000.000.- Sk. V pripomienkach žiadali, aby žalovaný pokiaľ došlo k zmene kultúry z lesnej pôdy na stavebný pozemok, aby doriešil aj prístupovú cestu k tomuto stavebnému pozemku a s vybudovaním prístupovej cesty riešil aj inžinierske siete.
Žalovaný námietkam nevyhovel a vydal stavebné povolenie na výstavbu viacgeneračného rodinného domu.
Žalobkyne sú toho názoru, že žalovaný nemal vydať stavebné povolenie do tej doby kým si stavebník nedorieši inžinierske siete, ktoré budú uložené mimo ich areálu. Súčasne poukázali na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl.30 ods. 3 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, a to vo verejnom záujme za primeranú náhradu. Stavba viacgeneračného rodinného domu Ing. D. nespĺňa podmienku verejného záujmu. Je to súkromná stavba.
O odvolaní proti stavebnému povolenie rozhodoval Krajský stavebný úrad v Prešove, ktorý svojim rozhodnutím č.j. 2010-40/62-1/SP-Ka zo dňa 4.1.2010 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil v celom rozsahu.
Žalobkyne poukázali na tú skutočnosť, že prvostupňový orgán ani odvolací organ sa nezaoberali otázkou kto je vlastníkom inžinierskych sieti, ktoré sa nachádzajú v areáli žalobkýň. Žalobkyne si vyžiadali stanovisko Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a.s. týkajúce sa vlastníctva inžinierskych sieti nachádzajúcich sa v areáli žalobkýň. Podľa vyjadrenia zo dňa 9.3.2010 sa v areáli nachádza verejný vodovod DN 80 mm v správe PVPS a.s. Poprad. Verejný vodovod končí dvomi šachtami, ktoré sa nachádzajú na parc. 167/12, ktoré sú označené červeným číslom 964.46 a 961.98 a písmenami VŠ (vodomerná šachta). Zo stanoviska PVPS a.s. jednoznačne vyplýva, že zvyšok vodovodných prípojok
od vodomernej šachty k budove Literárneho fondu nie sú v ich správe. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Literárny fond Bratislava nemal čo dávať súhlas na napojenie jednak na vodu a jednak na kanalizáciu, pretože sám nemá vysporiadané napojenie k dostupným verejným sieťam. Literárny fond Bratislava s tichým súhlasom žalobcov je napojený na ich vnútroareálové siete, ktoré vedú cez pozemky žalobcov.
Pokiaľ by prvostupňový orgán aj odvolací organ dokonale prešetrili námietky žalobkýň, boli by dospeli k záveru, že Literárny fond nie je oprávnený takýto súhlas na napojenie dať a na základe zistenia by nebolo vydané stavebné povolenie. Podľa ústneho vyjadrenia správcu sieti p. L. siete medzi vodomernou šachtou na parc. 167/12 a budovou Literárneho fondu Bratislava nie sú živé a meranie je zatiaľ stále napísané na Český literárny fond, ktorý už nie je vlastníkom budovy.“
Z uvedených dôvodov žiadali aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy konania.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3S 20/2010-44 zo dňa 27. 4. 2011 krajský súd podľa § 250 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pribral do konania ďalších účastníkov v 1. až 10. rade /viď záhlavie rozsudku), keďže ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 10. 2010 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobné námietky boli podané oneskorene a sú nedôvodné. Prvostupňovým rozhodnutím bola v súlade s § 62, § 63 Stavebného zákona povolená stavba viacgeneračného domu v G. S. pre stavebníkov manželov D.. Vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo územné rozhodnutie č. 943/2008/5 zo dňa 24. 2. 2009, ktoré sa stalo právoplatným dňa 30. 4. 2009. S poukazom na § 39a ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona ako aj s poukazom na § 61 ods. 1 Stavebného zákona má za to, že na pripomienky a námietky ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. Je toho názoru, že námietky uvedené v žalobe boli podané oneskorene, keďže mali byť uplatnené najneskôr v rámci územného rozhodnutia právoplatne ukončeného rozhodnutím zo dňa 24. 2. 2009. Ďalej v bode 3 uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzali zo stanovísk správcu sietí, v danom prípade Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Tá v svojom písomnom stanovisku zo dňa 22. 7. 2009 č. 10031/09-V (správne zo dňa 27. 7. 2009) uviedla: ... „K osadeniu navrhovaného objektu nemáme pripomienky. Vodovodná a kanalizačná prípojka na ktorú sa objekt bude napájať je vlastníctvom Literárneho fondu.“ Rovnaký záver potvrdil ten istý správca sietí v ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 8. 9. 2009. Napokon i v treťom písomnom stanovisku č. 16397/09-V5 adresovanom na základe námietok žalobkýň prvostupňovému stavebnému úradu ten istý správca siete zdôraznil, že ich námietky sú nepresné a zavádzajúce, pričom znova potvrdil možnosť napojenia povoľovanej stavby na verejný vodovod, konkrétne prípojku, ktorej vlastníkom je Literárny fond SR. Napojenie stavby sa navyše uskutoční len na pozemkoch vo vlastníctve Literárneho fondu SR, s jeho písomným súhlasom bez toho, aby pozemky vo vlastníctve žalobkýň ostali dotknuté. Správnosť stanovísk Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Poprad možno potvrdiť ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Keďže prípojka na ktorú sa má v zmysle napadnutého rozhodnutia napojiť i navrhovaná stavba je pôvodne určená na napojenie Literárneho fondu SR na verejný vodovod a za týmto účelom bola i vybudovaná, je nepochybné, že jej vlastníkom je Literárny fond SR.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkýň, žalovaného a ďalších účastníkov konania v 8. až 10. rade, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu ktorým podľa § 37, § 62 a § 63 Stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní a podľa § 39a a § 66 Stavebného zákona povolil stavebníkom - manželom D. stavbu viacgeneračného rodinného domu na pozemkoch - parcele č. 164/3, 165/7 v kat. úz. S. S..
Na základe odvolania žalobkyne v 2. rade žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom vyriešenie otázky, či sa správny orgán vysporiadal s otázkou vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam na ktoré sa má napojiť prípojka na vodu a kanalizáciu stavebníkov, keďže žalobkyne namietali, že Literárny fond Bratislava nie je ich vlastníkom, preto sa nemal čo k veci vyjadrovať a jeho súhlas je bez právneho významu k predmetu konania. Kým sa nevyrieši otázka inžinierskych sietí nemôže byť vydané stavebné povolenie.
Otázka prístupovej cesty sa netýka žalobkýň, pretože dopravné napojenie navrhovaného objektu je riešené po ceste vo vlastníctve štátu v správe Štátnych lesov TANAP Tatranská Lomnica.
Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.
Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
V danom prípade si správny orgán v spojenom územnom a stavebnom konaní v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov, okrem iného aj Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Poprad (ďalej len vodárenská spoločnosť) a Literárneho fondu Bratislava.
Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a predloženej projektovej dokumentácie (objekt SO 03) vyplýva, že vodovodná prípojka stavebníkov sa napája na jestvujúce vodovodné potrubie pre objekt Literárneho fondu a povedie po pozemkoch parc. č. 165/4, 165/7 a 164/3. Kanalizačná prípojka (objekt: SO 04) sa napojí na jestvujúcu kanalizáciu pre objekt Literárneho fondu na pozemku parcela č. 165/4 a povedie ďalej po pozemkoch 165/7 a 164/3.
Zo stanoviska vodárenskej spoločnosti zo dňa 27. 7. 2009 vyplýva, že nemá pripomienky k predloženej projektovej dokumentácii, vodovodná a kanalizačná prípojka na ktorú sa bude objekt napájať je majetkom Literárneho fondu. Na tomto stanovisku zotrvala aj v písomnom podaní zo dňa 8. 9. 2009 a zo dňa 26. 11. 2009.
Zo stanovísk Literárneho fondu Bratislava zo dňa 23. 8. 2011 (č.l. 64 súdneho spisu), zo dňa 7. 8. 2009, 12. 8. 2009, 7. 9. 2009 ale aj z predloženej Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 15. 10. 2009 vyplýva, že Literárny fond Bratislava je výlučným vlastníkom parcely E KN č. 165/4 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. S. S. a ako vlastník pozemku, inžinierskych sietí a domu J. R. dal súhlas stavebníkom na napojenie ich vodovodnej a kanalizačnej prípojky na existujúcu vodovodnú a kanalizačnú prípojku Literárneho fondu Bratislava.
Je teda nepochybné, že vodovodná a kanalizačná prípojka stavebníkov sa bude napájať na existujúcu vodovodnú a kanalizačnú prípojku vo vlastníctve Literárneho fondu Bratislava, na parcele č. 165/4 taktiež vo vlastníctve Literárneho fondu Bratislava, mimo pozemkov vo vlastníctve žalobkýň. Vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke pre Literárny fond Bratislava, ktoré sa nachádzajú na parc. č. 165/4 vo vlastníctve Literárneho fondu Bratislava, žalobkyne v správnom konaní nepreukázali ani nespochybnili. Nepochybil preto správny orgán, ak vychádzajúc z týchto stanovísk stavbu objektu (viacgeneračného domu) povolil, a ak žalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
Námietky žalobkýň že sa správny orgán v potrebnom rozsahu nevysporiadal s vlastníctvom k inžinierskym sieťam na ktoré majú byť napojené inžinierske siete stavebníkov nie sú dôvodné.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len zákon č. 442/2002 Z.z.), podľa ktorého vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľností. Tak ako už bolo uvedené, prípojka na ktorú sa má v zmysle napadnutého rozhodnutia napojiť navrhovaná stavba, je pôvodne určená na napojenie Literárneho fondu Bratislava na verejný vodovod a za týmto účelom bola i vybudovaná. Jej vlastníkom je teda Literárny fond Bratislava.
Nedôvodná je aj námietka o nefunkčnosti inžinierskych sietí Literárneho fondu Bratislava, čo vyplýva zo stanoviska vodárenskej spoločnosti zo dňa 1. 6. 2011, podľa ktorého ... „žalobca v priloženej žalobe uvádza: Podľa ústneho vyjadrenia správcu sietí p. L. tieto siete medzi vodomernou šachtou na parc. 167/12 a budovou Literárneho fondu Bratislava nie sú živé a meranie je zatiaľ stále napísané na Český literárny fond.“ S uvedeným tvrdením zásadne nesúhlasíme a nie sme si vedomí, že by PVPS v rámci vyjadrenia k stavebnému povoleniu a nadväzných konaní niečo obdobné tvrdila. Odber pitnej vody je už viac ako 10 rokov vedený na Literárny fond Bratislava, s ktorým má naša spoločnosť uzatvorenú zmluvu o odbere pitnej vody a odkanalizovaní, pričom na účely merania dodávky pitnej vody predmetnému odberateľovi je vo vodomernej šachte umiestnené určené meradlo - vodomer. PVPS zabezpečuje dodávku pitnej vody po určené meradlo, ktorého údaj o nameranej spotrebe slúži na určenie výšky vodného a stočného. Za ďalšie nakladanie s pitnou vodou po jej prechode meradlom zodpovedá výlučne odberateľ.“
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobné námietky boli podané v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona oneskorene, pretože mali byť uplatnené najneskôr v územnom konaní, ukončenom rozhodnutím č. 943/2008/5 zo dňa 24. 2. 2009, právoplatným dňa 30. 4. 2009. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 23. 10. 2009 totižto vyplýva, že došlo k zmene umiestnenia rodinného domu a stavebný úrad spojil územné konanie so stavebným konaním podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, pričom týmto novým prvostupňovým rozhodnutím nahradil vydané územné rozhodnutie č. 943/2008/5 zo dňa 24. 2. 2004.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyne neboli v konaní úspešné, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.