Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_2C-122-2006.pdf
PDF · 126.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/122/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľov v rade 1/: T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, v rade 2/: V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, v rade 3/: O. O., nar. X.X.XXXX, bytom S. č. XXX, právne zastúpení: JUDr. Františkom Fenikom, advokátom so sídlom v Žiline, Predmestská 25, v rade 4/: M. U., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, proti odporcom: v rade 1/: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. 4, R., v rade 2/: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. S. 84X/XX, R., v rade 3/: S. O., nar. X.X.XXXX, bytom Turie č. 88, všetci právne zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Hollého 7, v konaní o návrhu navrhovateľov o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom V. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti, pozemok EKN parcelné č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - orná pôda a EKN parcelné č. XXXX o výmere 5375 m2 - orná pôda, vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. S., patria do dedičstva po zomrelom V. O., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom S. č. XXX, v podiele 1-ice.
Odporcovia v rade 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľom v rade 1/ až 4/, trovy právneho zastúpenia vo výške 980,15 eur na adresu právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Františka Fenika so sídlom Predmestská 25, Žilina a 45,81 eur ako trovy konania navrhovateľom v rade 1/ až 4/, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v rade 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania vo výške 5,85 eur na účet Okresného súdu Žilina, vedený v štátnej pokladnici č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ V. O., nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel v priebehu konania, dňa 11.3.2008 podal návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jeho právni nástupcovi T., V., O. O. a M. U. trvali na podanom návrhu a tento si v plnom rozsahu osvojili. Žiadali, aby boli určení za spoluvlastníkov v 1-ici nehnuteľností tak, ako sú popísané vo výroku tohto rozsudku.
Neskôr po zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina svoj návrh doplnili a žiadali, aby bolo určené, že do dedičstva po nebohom V. O. patria citované nehnuteľnosti v podiele 1-ice.
Návrh odôvodnili tým, že ešte v roku 1950 ich otcovi a jeho bratovi S. O. neformálne daroval otec P. O., všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré on dovtedy vlastnil a mal v oprávnenej držbe. Rovným dielom im daroval aj žalovaný pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1997 m2 a parc. č. XXXX o výmere 5375 m2. Okrem nebohého navrhovateľa a brata S. mal P. O. ešte dve dcéry M. S. a O. H.. Neskôr z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. S. zistili, že odporcovia, zrejme ako právni nástupcovia po S. O., sú vedení ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností každý v 1/3-ine. Navrhovatelia svoj návrh opierali o vydržanie ich právneho predchodcu nebohého V. O., ktorý tieto nehnuteľnosti dobromyseľne, spoločne
aj s nástupcami, od roku 1950 vydržal. Nespochybňovali spoluvlastnícky podiel v 1 samotných odporcov v rade 1/ až. 3/.
Odporcovia v rade 1/ až 3/ žiadali návrh navrhovateľov zamietnuť. V žiadnom prípade v roku 1950 P. O., otec synov V. a S., neurobil žiadny neformálny právny úkon, na základe ktorého by predmetné parcely daroval svojim synom. Syn P. O. - S. tieto nehnuteľnosti zdedil po smrti svojho otca v roku 1962. Nadobudol celý poľnohospodársky podnik na základe dedičského rozhodnutia. Tieto nehnuteľnosti aj užíval, samozrejme okrem nehnuteľností, ktoré boli v družstve. Priznali, že V. O. tieto nehnuteľnosti takisto užíval, ale to bolo až po roku 1970 a jednalo sa len o parcelu č. XXXX/X a to na jeho žiadosť, kedy mu S. povolil užívať časť tejto nehnuteľnosti. V žiadnom prípade teda nemohol vydržať túto nehnuteľnosť, keď ju mal len v užívaní.
V tejto veci už tunajší súd raz rozhodoval a to rozsudkom XC/XXX/XX-XXX zo dňa 6.5.2010. Vtedy určil, že navrhovatelia v rade 1/ až 4/ sú spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX, vedených na LV č. XXXX v podiele 1-ci.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odporcovia odvolanie a Krajský súd v Žiline uznesením XCo/XXX/XXXX rozsudok prvostupňového súdu zrušil a tento mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu vytkol najmä tú skutočnosť, že nepostupoval správne, keď bez ďalšieho určil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov. Dával do pozornosti, že pokým súd chcel rozhodnúť tak, ako rozhodol, nemohol bez ďalšieho rozhodnúť, že vlastníkmi nehnuteľností sú navrhovatelia. Pôvodný účastník V. O. počas konania zomrel, takže návrhom ako takým sa mohli domáhať len toho, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom. V ďalšom poukázal i na to, že sud sa dôsledne nevysporiadal s námietkami odporcov vznesenými v priebehu odvolacieho konania týkajúcich sa dobromyseľnosti držby.
Súd v zmysle uznesenia krajského súdu opätovne vec prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom všetkých účastníkov konania, oboznámil sa s výpisom z LV č. 2482, uznesením bývalého Štátneho notárstva v Žiline D/XXXX/XX, dedičským rozhodnutím D/XXX/XX, úmrtným listom, zápisnicou z ohliadky z miesta samého, pripojenými spismi Okrasného súdu Žilina XXD/XXX/XXXX, D/XXXX/XXXX. Po tom, ako krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie vypočul svedkov M. Y., S. N., oboznámil sa s vyjadrením bývalého MsNV Višňové z roku 1978, potvrdením MsNV Višňové z roku 1977, spisovým materiálom Obvodného pozemkového úradu Žilina, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
V roku 1950 V. O. a jeho bratovi S. O., podľa vyjadrenia navrhovateľov, neformálne daroval otec P. O. všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré on dovtedy vlastnil a mal v oprávnenej držbe. Dôvodom bola tá skutočnosť, že pre svoj vek a zdravotný stav už nebol schopný tieto užívať. Okrem iného im každému rovným dielom daroval pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1997 m2 - orná pôda a parc. č. XXXX o výmere 5375 m2 - orná pôda, ktoré sú teraz vedené v kat. nehnuteľnosti na LV XXXX pre kat. úz. S.. Ako to už bolo vyššie konštatované okrem V. a S. mal ešte dve dcéry M. a O.. Nehnuteľnosti však neformálne daroval svojim dvom synom. Po krátkom čase a založení JRD v obci Višňové boli pozemky vzaté do užívania družstvom, mimo pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý po tom, čo z jedného konca bola časť pozemku oddelená pre stavbu domu, spolu v reálne pozdĺžne rozdelených poloviciach s bratom S. až do jeho smrti tieto užívali. V súčasnosti tieto užívajú právni nástupcovia po S. a V.. V tom čase im pozemok bol pridelený družstvom ako záhumienok. Čo sa týka nehnuteľnosti parc. č. XXXX o výmere 5375 m2, tak túto užívalo v rozhodujúcom čase miestne roľnícke družstvo.
Uvedený skutkový stav preukazovali na pojednávaniach aj samotní navrhovatelia, pričom ďalej dôvodili, že až zo samotného výpisu z LV zistili, že výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností sú odporcovia v rade 1/ až 3/ a to každý v 1/3-ine. Na LV boli zapísaní na základe administratívneho rozhodnutia v konaní o pozemkových úpravách. Oni, ako navrhovatelia, resp. ich právny predchodca V. O., nebol účastníkom tohto konania. V plnom rozsahu uznávali nároky odporcov v rade 1/ až 3/ na spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam v 1-ici.
Naopak odporcovia na pojednávaniach dokazovali, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam získali na základe dedičských rozhodnutí po smrti ich otca S. O.. Navyše tieto získali aj na základe administratívneho rozhodnutia o pozemkových úpravách. Vôbec im nebolo známe, že by v 50-tych rokoch bola uzatvorená formálna ústna dohoda, na základe ktorej nebohý P. O. daroval S. a V. tieto nehnuteľnosti.
Súd po tom, ako bolo jeho rozhodnutie zrušené vykonal aj ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkov M. Y. a S. N..
Svedok M. Y. na pojednávaní vypovedal, že účastníkov konania resp. ich právnych predchodcov veľmi dobre pozná, je ročník 1955 a býva v susedstve. V čase, keď chodil ešte do školy, tak pomáhal mame na pozemku a vtedy videl hospodáriť a užívať nehnuteľnosť, ktorá je v intraviláne, V. O. a jeho manželkou. Videl ich tam pestovať zemiaky, nehnuteľnosť sa pravidelne orala. To trvalo tak do roku 1979, pokým sa tam zdržiaval. Potom sa neskôr odsťahoval do Prahy. Vrátil sa po 4-och rokoch a následne dokonca V. O., právnemu predchodcovi terajších navrhovateľov, chodil s malotraktorom orať túto nehnuteľnosť. Pestovali sa tam najmä zemiaky. Momentálne je to tam už zatrávnené. Nevedel o žiadnych problémoch a sporoch ohľadom užívania tejto parcely. Vypovedal však, že T. O. tam chcel určitú dobu stavať dom. Prečo však nerealizoval výstavbu, tak k tomuto sa nevedel vyjadriť.
Svedok S. N. uviedol, že prítomných účastníkov konania pozná, sú to jeho bratranci. Sporná nehnuteľnosť je susediaca s jeho parcelou aj s ďalšou parcelu a tvorili jeden celok. Neskôr sa to podelilo, lebo on začal stavať rodinný dom. Nebohého V. O. dobre poznal, bol to jeho bratranec. Ďalej sa vyjadroval k tomu, že V. O., ale aj všetci O. z jeho strany, na tejto nehnuteľnosti pracovali a orali, mali tam nasadené zemiaky, potom to ležalo úhorom, potom tam mali nasadenú zeleninu atď. Bolo to roku 1971 kedy sa začala odčleňovať táto sporná nehnuteľnosť od celkovej nehnuteľnosti a vtedy začal pozorovať kto, kde a ako pracuje na týchto nehnuteľnostiach. Takže od roku 1971 videl na týchto nehnuteľnostiach pracovať V. O. a ostatných jeho príbuzných. Predtým býval na inom mieste, situáciu preto pozoroval až od roku 1971, kedy si začal vybavovať odčlenenie svojej nehnuteľnosti. Neskôr zistil, že tam exitoval nejaký spor medzi S. a V. O.. Nevenoval však tomu bližšiu pozornosť. Vyjadroval sa aj k tomu, že jeden z O. tam chcel stavať rodinný dom, avšak kvôli ťažkostiam s identifikáciou parciel potom od tohto odstúpil. Pôvodná celá nehnuteľnosť patrila starej mame V. O.. Samozrejme, že V. O. o tom vedel, že to patrí jeho mame. Musel o tom vedieť, nakoľko bol jej synom.
Z LV č. XXXX kat. nehnuteľnosti Správa katastra Žilina, kat. úz. Višňové vyplýva, že skutočne vlastníkmi nehnuteľností par. č. XXXX/X t.j. intravilán v obci Višňové a parcely č. 2231 - orná pôda, v extraviláne, sú odporcovia v rade 1/ až 3/ a to každý v spoluvlastníckom podiele v 1/3-ine. Titul nadobudnutia je rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/OÚ-OPVLH/XX-XX zo dňa 5.8.2002.
Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline D/XXXX/XX zo dňa 28. decembra 1962 mal súd zistené, že po nebohom P. O. bolo prejednané dedičstvo, pričom dedičmi po nebohom boli jeho manželka G. O. a deti M. S., V. O., S. O. a O. H.. Medzi týmito účastníkmi bola schválená dedičská dohoda, na základe ktorej celé dedičstvo, ako poľnohospodársky podnik prebral do vlastníctva S. O.. Tento sa zaviazal vyplatiť ostatných dedičov výplatkom každému po 1.150,-Kčs. Pre prípad, že by poľnohospodárske nehnuteľnosti boli vydané preberateľovi do súkromného užívania od JRD, zaviazal sa S. O. vyplatiť odstupujúcim dedičom ešte navyše každému po 500,-Kčs.
Z pripojeného spisového materiálu Obvodného pozemkového úradu Žilina, predovšetkým z rozhodnutia č. XXXX/XXXXX/OÚ-OPVLH/XX-XX zo dňa 26.7.2002 vyplýva, že v tom čase Obvodný úrad Žilina, odbor pozemkový potvrdil, že M. O., M. O., S. O. nadobudli vlastníctvo k pozemku komasačné parcelné číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 1997 m2, komasačné parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 5375 m2 a komasačná parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1235 m2, vydržaním dňom 16.5.1976. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 5.8.2002.
Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že ohľadom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam existuje viacero rozhodnutí a to predovšetkým rozhodnutie W., z ktorého vyplýva, že celý
poľnohospodársky podnik prebral po smrti P. O. S. O., teda brat zomrelého V. O., právneho predchodcu navrhovateľov, pričom v tom čase ešte nehnuteľnosti neboli riadne identifikované. Vychádzalo sa z pozemkovej knihy. Následne tu existuje rozhodnutie OÚ v Žiline, odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva, z ktorého vyplýva, že výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností sú odporcovia.
Zo samotnej genézy vyplýva, že P. O. získal sporné nehnuteľnosti na základe kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 16.5.1944 od V. O., rod. Z. a následne výmenou od brata M. O. a ostatných spoluvlastníkov. P. O. mal 4 deti a to V., S. a dve dcéry. S. O. mal tri deti a to odporcov v rade 1/ až 3/ a V. O. mal štyri deti a to navrhovateľov v rade 1/ až X/.
Je zrejmé, že po smrti P. O. prebehlo dedičského konanie, ako to je vyššie konštatované. Na základe tohto dedičského rozhodnutia sa preberateľom celého poľnohospodárskeho podniku stal S. O., pričom dedičia po P. boli jeho manželka G. O. a štyri deti. V rozhodujúcom čase v roku 1962 v zmysle platnej legislatívy, aby bola zabezpečená poľnohospodárska výroba, nesmela sa poľnohospodárska pôda deliť a to jednak pri ornej pôde a jednak pri lesoch. Z tohto jediného dôvodu sa výlučným vlastníkom tejto pôdy stal S. O..
Aj zo samotnej ohliadky na mieste samom vyplynulo, že čo sa týka nehnuteľnosti v intraviláne t.j. č. parcely XXXX/X, tak túto nehnuteľnosť pozdĺžne rozdelenú užívali jednu polovičku právni nástupcovia po nebohom S. a druhú polovičku samotný navrhovateľ a neskôr jeho právni nástupcovia, teda navrhovatelia /viď fotodokumentáciu z miesta ohliadky č.l. 98/. Z tejto fotodokumentácie nepochybne vyplýva, že skutočne táto nehnuteľnosť bola rozdelená na dve polovičky. Tieto skutočnosti ani jedna zo strán nerozporovala.
Ako logické sa javí vyjadrenie navrhovateľov, že otec ich právneho predchodcu V. O., skutočne uzatvoril v roku 1950, pokým už nevládal pracovať na týchto nehnuteľnostiach, formálnu dohodu so svojimi synmi, ktorým odkázal nehnuteľnosti, každému v 1-ci. Jeho dve dcéry nemali záujem hospodáriť na týchto pozemkoch a rovným dielom nehnuteľnosti odkázal touto ústnou dohodou svojim synom. Ako už bolo vyššie spomínané v dedičskom konaní, avšak vzhľadom na legislatívnu úpravu, musel nehnuteľnosti zdediť len jeden zo zákonných dedičov, aby nedochádzalo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy. Druhú nehnuteľnosť, parcelu č. XXXX, po kolektivizácii výlučne užívalo JRD.
Podľa stredného obč. zákona 140/50 Zb., konkrétne v zmysle § 110 citovaného zákona, pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú.
Podľa § 143 cit. zákona držiteľom veci ja ten, kto s vecou nakladá ako so svojou.
Podľa § 115, 116 cit. zákona možno vlastníctvo nadobudnúť vydržaním, pokiaľ ide o nehnuteľnosť je vydržacia doba desať rokov.
Podľa § 155 cit. zákona je držiteľ oprávnený držiteľ, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí.
Vychádzajúc z týchto ustanovení dospel súd k záveru, že boli splnené podmienky na vydržanie tejto spornej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že P. O., starý otec právnych nástupcov V. a S., pôdu prakticky neobrábal po tom, ako ju neformálne daroval v roku 1950 svojim synom. Je zrejmé, že V. a S. od začiatku roku 1950 nakladali s nehnuteľnosťou ako so svojou. Takisto je nepochybné, že vydržaciu lehotu 10 rokov naplnili jednak V. O. resp. jeho právni nástupcovia.
Z rozhodnutia bývalého OÚ v Žiline odbor pozemkový bolo síce zistené, že tento považoval za výlučných vlastníkov na základe vydržania len právnych nástupcov po S. O., teda jeho deti. Nezaoberal sa vlastníckym právom samotných navrhovateľov. Nezaoberal sa ani bližšie právnymi vzťahmi, kto a akým spôsobom tieto nehnuteľnosti, do vydania ich rozhodnutia užíval.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovatelia podali návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, avšak toto konanie bolo Krajským súdom v Žiline zastavené a to z tých dôvodov, že lehota na podanie takejto žaloby o preskúmanie zákonnosti, právnym nástupcom navrhovateľa, uplynula. To znamená, že KS zastavil konanie, ale nie z dôvodov hmotno - právnych ale procesných. Z potvrdení bývalého MNV Višňové vyplýva, že nehnuteľnosti po nebohom P. O. patria S. O., pretože tento ich užíva.
Vyhodnotiac všetky listinné dôkazy ako aj výsluchy svedkov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov bol v plnom rozsahu opodstatnený. Je nepochybné, že ešte v roku 1950 nebohý P. O. svojim dvom synom a to staršiemu S. a mladšiemu V., daroval sporné nehnuteľnosti. Bolo to z toho dôvodu, že bol už chorý a nevládal na týchto roliach pracovať. Po tom prišlo založenie roľníckeho družstva vo Višňovom. Všetky role, nehnuteľnosti, museli byť prevedené do družstva. Družstvo začalo užívať parcelu v extraviláne a nehnuteľnosť v intraviláne ponechalo v užívaní bratov S. a V.. Vznik roľníckeho družstva treba datovať ešte pred smrťou samotného P. O., t.j. pred rokom 1962, lebo v tomto dedičskom rozhodnutí sa píše, že poľnohospodársky podnik preberá do vlastníctva S. O., avšak pre prípad, že by poľnohospodárske nehnuteľnosti boli vydané preberateľovi do súkromného užívania od roľníckeho družstva, sa S. O. zaviazal zaplatiť ostatným ustupujúcim dedičom ďalšie finančné prostriedky.
Aj zo svedeckých výpovedí svedkov M. Y. a S. N. nepochybne vyplynulo, najmä zo svedeckej výpovede M. Y., nar. v roku 1955, že on si ešte ako dieťa pamätá, že túto nehnuteľnosť dobromyseľne užíval jednak S. a V. O.. Bol síce dieťa, ale chodieval svojej mame pomáhať na pozemok, ktorý susedil a bol v blízkosti tejto nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti pozoroval až do roku 1979 kedy sa odsťahoval a následne, keď sa vrátil po 4-och rokoch, opätovne to prebiehalo v tejto relácii.
Svedok S. N., nar. 1941 zhodne potvrdzoval, že ako dieťa si pamätá, že na týchto sporných nehnuteľnostiach pracovali na jednej časti jednak V. O. a na druhej časti S. O. a potom neskôr ich právni nástupcovia. Na ozrejmenie súd podotýka, že sa vyjadrovali k pozemku v intraviláne XXXX/X.
Pokým by súd bral do úvahy tú skutočnosť, že otec P. O. neformálne daroval svojim synom S. a V. tieto nehnuteľnosti, tak by sa vydržacia lehota mala odvíjať od roku 1950. V tomto období bolo na vydržanie nehnuteľností potrebných 10 rokov t.j. do roku 1960. Od roku 1964 platil občiansky zákonník v znení č. 40/64 Zb.
Vyjadrenie samotných odporcov, že až do smrti P. O., tento so svojou manželkou na týchto nehnuteľnostiach pracoval sa zdajú byť málo pravdepodobné, keďže podľa vyjadrení navrhovateľov nehnuteľnosti, kvôli zdravotnému stavu, daroval svojim dvom synom. Odhliadnuc aj od tejto skutočnosti, keby súd považoval dátum na vydržanie rok 1962, kedy bolo prejednávané dedičstvo po P. O.. Na základe dedičského rozhodnutia S. O. mal získať celý poľnohospodársky podnik, čo už vyššie zdôvodňoval, že v tom čase, v rámci platnej legislatívy nebolo možné deliť poľnohospodársku pôdu na menšie časti, nemohol sa stotožniť s vyjadreniami samotných odporcov a s ich námietkami. Ale aj po dedičskom rozhodnutí z roku 1962, na základe ktorého sa stal S. O. vlastníkom tejto pôdy, V. O. tieto nehnuteľnosti riadne a dobromyseľne užíval. Nehnuteľnosť v extraviláne užívalo roľnícke družstvo a nehnuteľnosť v intraviláne bola ako záhumienok, kde jednak S. a jednak V. si na svojich častiach pestovali rôzne plodiny. Pokým by bolo zrejmé, že výlučným vlastníkom je S., tak tento by určite nedovolil druhú časť pozemku užívať svojmu bratovi. Práve naopak S. si bol dobre vedomý, že to bol ich otec, ktorý im neformálne dal súhlas k užívaniu tejto pôdy.
Súd sa nemohol stotožniť ani s námietkami odporcov, že samotný V. dobromyseľne túto nehnuteľnosť, od roku 1950, resp. od roku 1962, kedy bolo prejednané dedičstvo po nebohom P., užíval. Súd priznáva, že drobné spory, ako to vyplýva aj zo svedeckej výpovede, vznikli najmä z tohto dôvodu, že právny nástupca V. chcel na tejto nehnuteľnosti stavať rodinný dom. Vtedy došlo k prvým konfliktom ohľadom užívania tejto nehnuteľnosti. To bolo však až v roku 1973. Boli to navrhovatelia, resp. ich právny predchodca, ktorý oprávnene preukázali, že do roku 1973, kedy chcel T. O. stavať rodinný dom, tak dovtedy dobromyseľne túto nehnuteľnosť užíval právny predchodca V. O.. Takže do uvedeného termínu nebola dobromyseľnosť právnych predchodcov ani právnych nástupcov navrhovateľa spochybnená.
Súdu bolo zrejmé aj rozhodnutie OÚ v Žiline, odboru pozemkového, ktorý jednoznačne vylúčil z vlastníctva spornej nehnuteľnosti navrhovateľa, resp. jeho právnych nástupcov. Podľa názoru súdu sa
však tento dôsledne nezaoberal vlastníckymi vzťahmi v tomto konkrétnom prípade. Vychádzal výlučne len z dedičského rozhodnutia z roku 1962 po P. O., kedy mal získať nehnuteľnosti S. O.. Znova súd podotýka, že v roku 1962 právna úprava nedovoľovala získať ornú pôdou resp. lesy nad určitými výmerami do vlastníctva viacerých osôb. Preto na základe dedičského rozhodnutia získal vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam právny predchodca odporcov - S. O..
Je však nepochybné, že nehnuteľnosť v 1-ci, ktorá sa nachádza v intraviláne, prakticky od roku 1950, aj po dedičskom rozhodnutí v roku 1962, užíva dobromyseľne syn nebohého P. O. - V. O.. Až v roku 1973 začali vznikať problémy ohľadne výstavby rodinného domu na jednej časti nehnuteľnosti v intraviláne T. O.. Z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ, resp. jeho právny nástupcovia osvedčili svoj návrh a to tým, že polovičku nehnuteľnosti po P. O. užíval v dobrej viere jeho syn V. O.. Prakticky od roku 1950, podľa stredného obč. zákonníka až do roku 1973 nehnuteľnosť v intraviláne dobromyseľne užíval, sial na nej plodiny, túto pravidelne oral a pomáhali mu aj jeho deti. Druhú polovicu nehnuteľnosti v intraviláne užíval jeho druhý syn S. a následne potom jeho právni nástupcovia. Na tomto mieste podotýka, že ďalšie deti P. O. a to dcéry sa zriekli svojho práva k vlastníctvu a užívania týchto nehnuteľností.
Znova súd podotýka, že nikto zo zúčastnených strán, či už to boli navrhovatelia alebo odporcovia, nespochybňovali to, že nehnuteľnosti sa užívali tak, ako to momentálne konštatuje tunajší súd. Z genézy vyplýva, že po P. O. ostali 4 deti a jeho manželka. Pokým jeho dcéry nemali záujem hospodáriť na týchto nehnuteľnostiach tak sa rozhodol, že tieto daruje svojim dvom synom. To bol roku 1950. V roku 1962 bolo prejednané dedičstvo po nebohom P., čo takisto ani jedna zo zúčastnených strán nespochybňovala. Výlučne vlastníctvo získal S. O., avšak súd už viac krát konštatoval, že to bolo len z jedného prostého dôvodu, že poľnohospodárska pôda sa v tom čase nemohla deliť na menšie časti. Aj po založení družstva, pôdu, čo sa týkalo extravilánu túto začalo užívať družstvo a pôdu v intraviláne, ktorá je najmä sporná, užívali jednak S. a jednak V. O.. Takže znova súd opakuje, že pokým by pripustil námietky odporcov, že v roku 1950 neexistovala žiadna formálna dohoda medzi otcom a svojimi synmi, tak po jeho smrti dňa 28.11.1962, každé z detí by získalo podiel a to 1/5-nu tieto nehnuteľnosti. Odvíjajúc sa aj od tohto rozhodnutia D XXXX/XX, ešte pred účinnosťou obč. zákonníka č. 40 z roku 1960 Zb. musel pristupovať súd k vydržaniu v zmysle stredného obč. zákonníka. Rozhodnutie o prejednaní dedičstva bolo právoplatné dňa 14.2.1963, pričom prvé konflikty vznikli v roku 1973. Treba však jednoznačne prirátať aj lehotu pred smrťou P. O., kedy už bratia tieto nehnuteľnosti užívali. V každom prípade súd opätovne uvádza, že osvedčil návrh navrhovateľov a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd rozhodoval o trovách konania tak, že navrhovatelia mali v tomto konaní v plnom rozsahu úspech a preto im v zmysle § 142 ods. 1/ O.s.p. priznal aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Z pripojeného návrhu právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Františka Fenika vyplynulo, že tento si účtoval celkové trovy právneho zastúpenia vo výške 980,15 eur. Tieto vyčíslil nasledovne:
- prevzatie zastúpenia dňa 9.11.2006 - 1/13-tina výpočtového základu, pôvodný navrhovateľ V. + paušál t.j. 41,82 eur, paušál 5,44 eur.,
- podanie návrhu dňa 25.7.2006 v sume 41,82 eur, paušál 5,44 eur,
- vyjadrenie k vyjadreniu odporcov zo dňa 2.1.2007 v sume 45,50 eur, paušál 5,91 eur,
- podanie na súd 21.6.2007 - upresnenie návrhu na vykonanie dôkazov 45,50 eur, paušál 5,91 eur,
- pojednávania dňa 28.8.2007, 29.11.2007, 2 x 45,50 eur a 2 x paušál po 5,91 eur,
- pojednávanie dňa 13.3.2008 v sume 53,49 eur, paušál 6,34 eur,
- podanie na súd - oznámenie o úmrtí navrhovateľa V. O. zo dňa 12.3.2008 v sume 53,49 eur, paušál 6,34 eur,
- podanie na súd - oznámenie údajov zo dňa 31.10.2008 v sume 53,49 eur, paušál 6,34 eur,
- podanie na súd - oznámenie zo dňa 17.3.2009 v sume 53,49 eur, paušál 6,95 eur,
- upresnenie petitu zo dňa 12.6.2009 v sume 53,49 eur, paušál 6,95 eur,
- pojednávanie dňa 1.2.2010 v sume 55,49 eur, paušál 7,21 eur,
- ohliadka na mieste samom 31.3.2010 v sume 55,49 eur, paušál po 7,21 eur,
- pojednávanie dňa 6.5.2010 v sume 55,49 eur, paušál 7,21 eur,
- vyjadrenie zo dňa 27.7.2010 v sume 55,49 eur, paušál 7,21 eur,
- podanie na súd, zmena petitu dňa 9.3.2011 v sume 57 eur, paušál 7,41 eur,
- pojednávanie dňa 13.6.2011 v sume 57 eur, paušál 7,41 eur.
Spolu trovy predstavujú sumu 980,15 eur.
Súd sa podrobne oboznámil s takto vyčíslenými trovami právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto sú plne a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tieto sú v zmysle § 11 cit. základu, kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkonu právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, pokým nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s ťažkosťami. Súd mal preukázané aj to, že výpočtový základ pre jednotlivé roky bol správne vyčíslený z tohto základu a zlomky výpočtového základu. Preto tieto trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi v plnom rozsahu priznal.
Navyše navrhovatelia žiadali uhradiť aj trovy konania ohľadne zaplatenia súdneho poplatku vo výške 45,81 eur, ktoré budú povinní odporcovia, spoločne a nerozdielne, uhradiť týmto v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože mal súd nepochybne preukázané, že tento súdny poplatok bol navrhovateľmi zaplatený.
Navyše budú povinní odporcovia uhradiť tunajšiemu súdu trovy, ktoré vyplynuli z výdavkov týkajúcich sa ohliadky na mieste samom. Táto bola vykonaná v obci Višňové dňa 31.3.2010. Podľa priloženej potvrdenky za zhotovenie fotografií v počte 2 ks zaplatil súd 0,40 centov. Za použitie motorového vozidla zo Žiliny do obce Višňové a späť si súd účtoval sumu 5,45 eur v zmysle vyhl. 632/08 Z.,z. o náhradách za použitie motorového vozidla. Počet km 21 á 0,183 eur spolu 3,84 eur. Spotreba benzínu 1,53 x 1,050
- 1,61 eur spolu 5,45 eur. Spolu trovy ohliadky 5,85 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).