Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-5-2010.pdf
PDF · 128.31 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/5/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov 1/R.. S. K., bývajúceho v X. N., E. XXX/X, 2/R.. Š. H., bývajúceho v Y., Ú. XX, oboch zastúpených JUDr. Jánom Chovančákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Záskalická 684/13, proti odporcovi Klubu chovateľov slovenských kopovov, IČO: 31 787 487, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 10, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Nemčekom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Vansovej 2, o zaplatenie 6.400 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v prvom rade a návrh navrhovateľa v druhom rade v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ v prvom rade je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 884,84 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ v druhom rade je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 884,84 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 3. februára 2010 domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.200 Eur každému z navrhovateľov jednotlivo titulom zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôvodili, že ako členovia Klubu chovateľov slovenských kopovov a majitelia chovných súk Korina a Astra Lohiňa požiadali poradcu pre chov o odporúčanie na párenie, ktoré im však tento nevydal, čo malo za následok zmarenie možnosti navrhovateľov odchovať šteniatka.
- 2 - 25 C 5/2010-97-
Uvedeným postupom odporcu vznikla navrhovateľom škoda vo forme ušlého zisku, ktorého úhrady sa v konaní domáhali.
Odporca s návrhom navrhovateľov nesúhlasil. Namietal spojenie žalobných nárokov navrhovateľov v prvom a druhom rade do spoločného konania, pretože nejde o také veci, ktoré spolu skutkovo súvisia. Pokiaľ ide o vec samu nebol si vedomý porušenia žiadnej právnej povinnosti, z ktorej by navrhovateľom
mohla vzniknúť nejaká škoda, i v podobe ušlého zisku. Z tohto dôvodu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Písomným podaním doručeným súdu 16. februára a 8. marca 2010 navrhovatelia doplnili, že u odporcu bolo zaužívanou praxou, resp. pravidlom, že vydaním odporúčania na párenie bolo potrebné požiadať povereného člena klubu písomne alebo iným spôsobom. V tom čase bol touto úlohou poverený V. H.. Hoci navrhovatelia požiadali o vydanie odporúčania, poverený člen klubu ho odmietol vydať. Pokiaľ ide o výšku škody odvodzovali ju navrhovatelia od toho, že bežná cena za predaj jedného šteniatka určená klubom bola 400 Eur.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 21. marca 2011, na ktorom zamietol návrh odporcu na vylúčenie návrhu navrhovateľov na samostatné konanie, na 6. mája, 13. júna a na 12. septembra 2011, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa v prvom a druhom rade, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, svedka V. H., oboznámil sa s ústnymi a písomnými vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj právneho zástupcu odporcu, s listinnými dôkazmi, a to najmä stanovami Klubu chovateľov slovenských kopovov a Slovenského poľovníckeho zväzu, so štatútom a organizačným poriadkom kynologickej rady Slovenského poľovníckeho zväzu, chovateľským a zápisným poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu, výpisom telefonických hovorov, mailovej korešpondencie navrhovateľov, výpisom z klubového spravodaja č. 1/2008, strana 11, č. 1/2010, strana 8 až 9, oznámením o začatí disciplinárneho konania z 30.10.2009, fotokópiou odporúčania na párenie č. 12/2009, č. 28/2009, č. 36/2010, preukazom o pôvode psa, darovacou zmluvou z 10.1.2008, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa stanov je Klub chovateľov slovenských kopovov pri SPZ dobrovoľnou záujmovou organizáciou združujúcou priaznivcov poľovníckeho plemena psov - slovenského kopova na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len „SPZ“), pri svojej činnosti sa riadi jeho stanovami a predpismi. Jeho poslaním je cieľavedomý chov slovenského kopova, zveľaďovanie a zušľachťovane slovenského kopova v rámci štandardu a zlepšovanie jeho pracovných vlastností. Poslanie a ciele klubu zabezpečuje prostredníctvom riadeného chovu na základe poznatkov vedy a praxe najmä cez prácu poradcu chovu. Jeho členmi môžu byť chovatelia, majitelia, držitelia alebo priaznivci slovenského kopova, za podmienky, že sa chcú zaoberať čistokrvným chovom slovenských kopovov. Členovia klubu majú okrem iného právo používať všetky výhody poskytované klubom, ak splnia podmienky stanovené pre udelenie týchto výhod, majú povinnosť platiť členské príspevky, chovateľské poplatky a ďalšie stanovené poplatky, dodržiavať chovateľský a zápisný poriadok, predpisy a uznesenia nadriadených orgánov, ako aj povinnosť dodržiavať a plniť uznesenia klubu, stanovy klubu a ďalšie predpisy klubom prijaté.
- 3 - 25 C 5/2010-98-
Podľa chovateľského a zápisného poriadku SPZ je základným cieľom zväzu v oblasti chovu psov zabezpečovať čistokrvný chov psov plemien uznaných FCI v zmysle schválených štandardov. Chov jednotlivých plemien riadia chovateľské kluby, ktoré určujú aj podmienky chovnosti príslušných plemien. Spôsob chovu pre jednotlivé plemená teda určujú kluby, pričom tento môže byť riadený, evidovaný alebo voľný. Pokiaľ ide o riadený chov, pred plánovaným honcovaním sa chovnej suky si majiteľ vyžiada od poradcu chovu odporúčanie na párenie, ak nie je určené inak, ktorý podľa spôsobu chovu uvedie v ňom jedného až troch vhodných psov a platnosť odporúčania. Vyplnené a podpísané tlačivo je dokladom a súčasťou prihlášky na zápis narodených šteniec. Suka môže mať v kalendárnom roku iba jeden vrh (ak klub nerozhodne inak).
Navrhovateľ v prvom rade, ako člen Klubu chovateľov slovenských kopovov, sa stal majiteľom chovnej suky menom Korina z Hradu Tematín, zapísanej pod č. SPKP 12867, ktorú nadobudol darovacou
zmluvou z 10.1.2008 od L. K.. Navrhovateľ v druhom rade sa stal počnúc od 22.6.2002 majiteľom chovnej suky pod menom Astra Lohyňa, zapísanej pod č. SPKP 11769, ktorej majiteľom bol pôvodne Ing. Š. B..
Z výpovede navrhovateľa v prvom rade súd zistil, že u odporcu bolo zaužívané, aby majiteľ chovnej suky požiadal poradcu chovu pred začatím párenia o odporúčanie na párenie. Nárokovateľnosť na vydanie takého odporúčania, resp. povinnosť odporcu odporúčanie vydať nebola zakotvená v žiadnom internom dokumente odporcu. Navrhovateľ v prvom rade mal však vedomosť, že pokiaľ sa chovateľ a člen klubu nedopustil konania odporujúceho stanovám alebo iným interným predpisom, bolo povinnosťou poradcu pre chov odporúčanie vydať. Postup je taký, že poradca chovu v odporúčaní uvedie troch vhodných chovných psov, s ktorými sa môže chovná suka páriť, následne dôjde k spáreniu a potvrdené a vyplnené odporúčanie majiteľ chovnej suky zašle na plemennú knihu do Bratislavy a v jednom vyhotovení na klub. V prípade navrhovateľa v prvom rade poradca pre chov odmietol odporúčanie na párenie vydať z dôvodu údajného disciplinárneho konania voči nemu, o ktorom však navrhovateľ v prvom rade v tom čase nemal vedomosť. Dozvedel sa o ňom až po podaní žiadosti o odporúčanie na párenie, konkrétne z listu odporcu z 30.10.2009 a z informácie o práci výboru za rok 2009 uverejnenej v spravodaji klubu č. 1/2010. Podľa navrhovateľa v prvom rade odporca teda porušil právnu povinnosť spočívajúcu v odmietnutí vydania odporúčania na párenie. Škoda, ktorá v dôsledku konania odporcu navrhovateľovi v prvom rade vznikla spočívala v tom, že nedošlo k spáreniu jeho chovnej suky so psom a nenarodili sa mu žiadne šteniatka. Pokiaľ ide o výšku škody tú ustálil vychádzajúc z priemerného počtu narodených šteniatok - v počte osem. Navrhovateľ v prvom rade pripustil, že po spárení chovnej suky by sa jej nemusel narodiť daný počet šteniatok, ako tomu bolo v roku 2009, keď sa mu narodilo len jedno šteniatko, resp. nemuselo sa narodiť žiadne šteniatko. Išlo by však len o malý predpoklad. Keďže v rámci klubu mohol za každé narodené šteňa získať 400 Eur, nemohol rozmnožiť svoj majetok.
Navrhovateľ v druhom rade vo svojej výpovedi uviedol, že poradcovi pre chov V. H. telefonicky dňa 20.10.2009 oznámil začatie hárania sa chovnej suky Astra Lohyňa a súčasne požiadal o vydanie odporúčania. Navrhol aj dvoch psov, s ktorými by sa mohla chovná suka spáriť. Keďže sa blížil termín na párenie a od poradcu pre chov nedostal žiadnu odpoveď, kontaktoval ho opätovne dňa 23.10.2009, opäť bezúspešne. Následne dňa 27.10.2009 obdržal od V. H. SMS správu, aby o vydanie odporúčania požiadal klub písomnou formou. Vzhľadom na krátkosť času už nič nepodnikal,
- 4 - 25 C 5/2010-99-
možnosť spárenia sa chovnej suky so psom pokladal za stratenú. Podobne ako navrhovateľ v prvom rade, aj navrhovateľ v druhom rade považoval nevydanie odporúčania na párenie za
porušenie právnej povinnosti odporcu, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda ako strata na možnej produkcii. Nárok na vydanie takého odporúčania vyvodzoval z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zaručuje vlastníkovi majetku, v danom prípade chovnej suky a šampiónky, možnosť rozmnožiť svoj majetok práve formou získania odporúčania na párenie. Za jediný dôvod nevydania takého odporúčania považoval navrhovateľ v druhom rade porušenie chovného poriadku v klube, o ktorom porušení však nemal žiadnu vedomosť. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade išlo o určitú formu odplaty zo strany klubu pre jeho nesúhlas s politikou vedenia klubu. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, navrhovateľ v druhom rade sa pridržiaval výpovede navrhovateľa v prvom rade, pričom uviedol, že predaj šteniatok je vecou majiteľa psa. Chovný poriadok však prikazuje chovateľovi psa viesť evidenciu o počte narodených šteniatok, aj o ich predaji. Jeho chovnej suke Astra Lohyňa sa po poslednom párení pritom narodilo desať šteniatok.
Štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi poukázal na to, že zmyslom Klubu chovateľov slovenských kopovov je riadiť chov slovenského kopova, robiť jeho výcvik a zušľachťovanie. Činnosť klubu sa riadi vlastnými stanovami, ekonomickou smernicou, uzneseniami výboru klubu, a keďže klub patrí pod organizačnú zložku Slovenského poľovníckeho zväzu, vzťahujú sa na neho aj stanovy a iné právne dokumenty SPZ, ako aj smernice medzinárodnej kynologickej federácie FCI, najmä na úseku kynológie. V oblasti chovateľskej činnosti sa na klub vzťahuje všeobecný chovateľský a zápisný poriadok SPZ. Každý pes je síce majetkom príslušného člena klubu, avšak klub má právo koordinovať chov šteniat prostredníctvom poradcov pre chov. Ide totiž o riadený chov, za ktorý zodpovedá zásadne
klub, ten nesie zodpovednosť za genetiku príslušného jedinca. Práve z tohto dôvodu je poradca pre chov oprávnený vydať, ale aj nevydať odporúčanie na párenie. Štatutárny zástupca odporcu potvrdil, že jedným z dôvodov odmietnutia žiadosti o odporúčanie na párenie je aj vedenie disciplinárneho konania proti členovi klubu, tak ako tomu bolo v prípade navrhovateľov. Pokiaľ ide o konkrétny dôvod odmietnutia žiadosti navrhovateľov o odporúčanie, štatutárny zástupca uviedol, že na výbore klubu sa prejednávalo zahájenie disciplinárneho konania proti obom navrhovateľom, prehodnotila sa celá situácia v chove a na základe toho zrejme výbor rozhodol, aby sa odporúčanie na párenie nevydalo. Výbor má totiž právo, aby poradca pre chov odporúčanie nevydal. I keď sa disciplinárne konanie voči navrhovateľom ešte neskončilo, po prehodnotení situácie poradca pre chov ďalšej žiadosti o vydanie odporúčania na párenie vyhovel.
Z výpovede svedka V. H. súd zistil, že poradcu pre chov u odporcu začal vykonávať počnúc od 30.4.2009, kedy bol do tejto funkcie zvolený zhromaždením v Liptovskom Hrádku. Svedok sa ako vyštudovaný veterinárny lekár zaoberá primárne genetikou slovenského kopova, avšak na žiadosť chovateľov psov poskytuje aj rady ohľadne chovu, vydáva odporúčania na párenie, píše rôzne články do klubového spravodaja. Jeho kompetencie nie sú zadefinované v písomnej forme v žiadnom klubovom dokumente, prípadne interných predpisoch. Pokiaľ ide o samotné odporúčanie na párenie, je oprávnený ho vydať pri splnení všetkých predpokladov na jeho vydanie, ku ktorým patrí najmä preukázanie vlastníctva k psovi, ako aj splnenie členských povinností. V prípade chovnej suky Korina bol ako jej chovateľ vedený L. K.. V rozhodnom čase október až november 2009 nemal svedok za jasne preukázané, že navrhovateľ v prvom rade, ktorý o vydanie odporúčania žiadal, je skutočne majiteľom tejto chovnej suky. Zároveň mal svedok vedomosť, že voči
- 5 - 25 C 5/2010-100-
navrhovateľovi v prvom rade sa začalo disciplinárne konanie, ktorá skutočnosť odôvodňovala žiadosť o odporúčanie zamietnuť. Pokiaľ ide o navrhovateľa v druhom rade, k zamietnutiu jeho žiadosti pristúpil zistiac, že v chovnom roku 2009, t.j od 1.11.2008 do 30.10.2009 mu už odporúčanie na párenie bolo vydané zo strany jeho predchodcu, a to dňa 28.11.2008 pod č. 12/2009 a náhradné dňa 13.3.2009 pod č. 28/2009. Keďže každý majiteľ psa má nárok len na jeden vrh počas chovateľského roka, v prípade navrhovateľa v druhom rade by išlo o vydanie v poradí tretieho odporúčania na párenie, na ktoré však navrhovateľ v druhom rade nemal nárok. Svedok ďalej uviedol, že členovi a majiteľovi chovnej suky vznikne vo všeobecnosti nárok na vydanie odporúčania na párenie len raz za chovateľskú sezónu, pričom je čisto na jeho úvahe ako poradcu pre chov, kedy sa rozhodne také odporúčanie vydať, t.j. či na začiatku, v strede alebo na konci chovateľského roka. Ako poradca pre chov má svedok totiž právo vždy podľa situácie zhodnotiť, kedy odporúčanie na párenie v priebehu chovateľského roka vydá a kedy nie. V prípade navrhovateľov v prvom a druhom rade postupoval správne, keď im odporúčanie na párenie z už uvedených dôvodov nevydal. Svedok nemal vedomosť o tom, že by počas výkonu svojej funkcie pristúpil k zamietnutiu žiadosti iných členov klubu. Pokiaľ ide o tvrdenú škodu, svedok uviedol, že podľa neho navrhovateľovi v prvom rade nevznikla žiadna škoda, keďže v chovateľskom roku od 1.11.2009 do 30.10.2010, po prehodnotení situácie, jeho následnej žiadosti o odporúčanie vyhovel a v apríli 2010 sa chovnej suke Korina narodili šteniatka.
Právny zástupca odporcu vo svojich ústnych vyjadreniach zotrval na nedôvodnosti žalobného návrhu navrhovateľov, keď títo nepreukázali splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia nepreukázali existenciu povinnosti odporcu vydať odporúčanie na párenie, nepreukázali jej porušenie, a tým ani príčinnú súvislosť v súvislosti s prípadnou škodou, resp. zavinenie. Právny zástupca odporcu namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov, ktorí podľa neho neosvedčili tvrdenia, že v rozhodnom období boli skutočne majiteľmi chovných súk.
Právny zástupca navrhovateľov vo svojich ústnych vyjadreniach žiadal žalobe navrhovateľov vyhovieť. Mal za to, že navrhovatelia preukázali vlastnícke právo k chovným sukám, ako aj predpoklady zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu. Konanie odporcu, ktorý nevydal navrhovateľom odporúčanie na párenie považoval nielen za protiprávne, ale aj účelové, za formu určitej odplaty za kritiku navrhovateľov. Odporca nepreukázal, že by v prípade iných žiadostí o odporúčanie na
párenie postupoval rovnako ako u navrhovateľov. Výpoveď svedka V. H. považoval právny zástupca navrhovateľov sprvu za účelovú a obštrukčnú, vopred pripravenú, a na viacerých miestach rozporuplnú. V závere konania na výpoveď svedka H. poukázal, keď sa s jej obsahom stotožnil a z tohto dôvodu nežiadal o výsluch navrhovaného svedka K..
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
- 6 - 25 C 5/2010-101-
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Predtým ako súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky žalobného návrhu musel sa najskôr vyporiadať s námietkou právneho zástupcu odporcu spočívajúcou v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov v konaní. Tú právny zástupca odporcu vyvodzoval od tvrdenia, že navrhovatelia v prvom a druhom rade nepreukázali, že v rozhodnom období roku 2009 boli skutočne vlastníkmi chovných súk Korina a Astra Lohyňa.
Z darovacej zmluvy a fotokópie preukazu o pôvode psa menom Korina z Hradu Tematín, číslo SPKP 12867, súd zistil, že pôvodným majiteľom, resp. chovateľom psa bol L. K., bývajúci v Novom meste nad Váhom, ktorý psa spolu s rodokmeňom, diplomami, výstavnými a pracovnými hodnoteniami dňa 10. januára 2008 daroval Ing. S. K., t.j. navrhovateľovi v prvom rade; ten bol následne zapísaný ako nový majiteľ aj v preukaze o pôvode psa. Pokiaľ ide o navrhovateľa v druhom rade, tu súd udáva, že na pojednávaní súdu dňa 13. júna 2011 mu bola zo strany právneho zástupcu odporcu predložená k nahliadnutiu fotokópia preukazu o pôvode psa, ktorá bola právnemu zástupcovi odporcu zaslaná priamo od navrhovateľa v druhom rade. Súd z tohto dokladu zistil, že pôvodným majiteľom psa s menom Astra Lohyňa, č. SPKP 11769, bol Ing. Š.G. B., pričom počnúc od 22. júna 2002 sa novým majiteľom stal R.. Š. H., t.j. navrhovateľ v druhom rade.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tak navrhovateľ v prvom rade, ako aj navrhovateľ v druhom rade boli majiteľmi chovných súk, vo vzťahu ku ktorým si voči odporcovi uplatňovali žalobný nárok. Preto námietka právneho zástupcu odporcu o nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie v spore neobstojí.
Vzhľadom na nedôvodnosť námietky právneho zástupcu odporcu pristúpil súd k vecnému preskúmaniu samotnej žaloby.
Navrhovatelia právne kvalifikovali žalobný nárok z titulu zodpovednosti za škodu podľa ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. vyvodzovali ho od všeobecnej zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku nevydania odporúčania na párenie.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, sú 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4/ zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, kým
zavinenie je subjektívnej povahy a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá. Ak má škodca za to, že škodu nezavinil, má dôkazné bremeno v preukázaní, že na jeho strane nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani z nedbanlivosti. Ak má poškodený za to, že škodca spôsobil škodu úmyselne, je na ňom túto skutočnosť preukázať.
Pokiaľ ide o prvý predpoklad, t.j. o porušenie právnej povinnosti, nezáleží na tom, či taká konkrétna povinnosť, ku ktorej prestúpeniu došlo, vyplýva z určitého záväzkového vzťahu alebo je uložená priamo zákonom, podstatné je, že bola skutočne porušená a v príčinnej súvislosti s ňou vznikla poškodenému určitá škoda.
- 7 - 25 C 5/2010- 102-
V danom prípade je zrejmé, že medzi účastníkmi konania, t.j. navrhovateľmi a odporcom, nevznikol záväzkový právny vzťah, preto nemožno hovoriť o porušení záväzkovej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti by tak mohlo prípadne spočívať v porušení zákonom stanovených povinností.
Pokiaľ ide o termín zákonom stanovené povinnosti, majú sa tým na mysli povinnosti ukladané všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré teória práva definuje ako výsledky normotvornej činnosti subjektov tvorby práva, ktoré obsahujú právne normy. Tieto sa vyznačujú všeobecnosťou, z hľadiska osobnej a vecnej pôsobnosti, t.j. vyznačujú sa všeobecným spôsobom regulácie vzťahov, ktoré upravujú, a tým aj ich všeobecnou záväznosťou. Do ich okruhu patria okrem zákonov, aj vykonávacie predpisy ako nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy orgánov miestnej samosprávy a miestnych orgánov štátnej správy. Naproti tomu existujú tzv. organizačné akty, ktoré vydávajú štátne inštitúcie, ako aj iné orgány verejnej moci, najmä orgány verejnej záujmovej samosprávy, orgány verejnoprávnych inštitúcií a fondov. Vydávajú ich teda aj orgány, ktoré nie sú orgánmi tvorby práva. Záväznosť organizačných aktov, však na rozdiel od všeobecne záväzných právnych predpisov, pôsobí len do vnútra orgánu, inštitúcie alebo zväzu, organizácie, a nie aj navonok.
Navrhovatelia považovali za porušenie právnej povinnosti skutočnosť, že im zo strany poradcu pre chov nebolo vydané odporúčanie na párenie. Zároveň zhodne potvrdili, že právo na vydanie takého odporúčania nebolo zakotvené v žiadnom internom predpise, resp. dokumente, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka V. H.. Navrhovatelia teda v priebehu konania nešpecifikovali porušenie konkrétnej zákonnej (príp. zmluvnej) povinnosti zo strany odporcu. Je pritom zrejmé, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, a teda zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva nárokovateľnosť člena občianskeho združenia odporcu na získanie oprávnenia na párenie, a jemu korelujúca povinnosť také oprávnenie za každých okolností vydať. Táto povinnosť napokon nevyplýva ani z interného organizačného aktu odporcu (stanov), resp. stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého je odporca organizačnou zložkou, ako aktu nespadajúceho pod kategóriu všeobecne záväzných právnych predpisov. Vzhľadom na túto skutočnosť, navrhovatelia, podľa mienky súdu, nepreukázali, že by sa odporca dopustil porušenia takej právnej povinnosti, ktorá by bola všeobecne záväzná, tak ako to má na mysli ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Nepreukázali teda splnenie hneď prvého predpokladu zodpovednosti za škodu.
V tejto súvislosti súd udáva, že sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa v druhom rade, o tom, že nárok na vydanie odporúčania na párenie mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej má nielen právo vlastniť majetok, ale tento aj rozmnožiť. Ústava Slovenskej republiky je právny predpis s veľmi všeobecnou štruktúrou a platnosťou, nepokrýva konkrétne situácie a podrobnejšiu úpravu jednotlivých vzťahov deleguje na iné zákonné, resp. podzákonné právne predpisy. Nik nepopiera právo navrhovateľa v druhom rade vlastniť majetok. Je avšak potrebné uviesť, že pokiaľ sa navrhovateľ v druhom rade slobodne rozhodol vstúpiť do občianskeho združenia a stal sa jeho členom, ako člen je zároveň povinný rešpektovať a dodržiavať jeho stanovy a pokyny, ktoré ho v určitom smere limitujú. Limitujú ho napríklad v dodržiavaní určitého postupu pri rozmnožovaní jeho majetku za účelom zachovania čistokrvného plemena slovenského kopova tým, že pred párením sa chovnej suky je povinný vopred požiadať o vydanie odporúčania na párenie. Tým,
- 8 - 25 C 5/2010-103-
že sa navrhovateľ dobrovoľne rozhodol pre členstvo u odporcu, slobodne sa rozhodol akceptovať aj tieto obmedzenia.
Pokiaľ sa navrhovatelia zhodne domnievali, že každej žiadosti o odporúčanie na párenie zodpovedá povinnosť jej vyhovieť, túto skutočnosť nepreukázali. Súd v tomto smere poukazuje na to, že sám navrhovateľ v prvom rade vo svojej výpovedi uviedol, že vydanie odporúčania na párenie je závislé napríklad aj od správania sa člena klubu (ak sa nedopustí konania v rozpore so stanovami alebo internými predpismi klubu), čo potvrdil aj navrhovateľ v druhom rade, keď za dôvod pre nevydanie odporúčania označil priestupok proti chovateľskému poriadku. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede svedka V. H., ktorý uviedol, že poradca chovu nemá povinnosť za každých okolností žiadosti o vydanie odporúčania na párenie vyhovieť a každú posudzuje individuálne. Ide totiž o cieľavedomý a riadený chov slovenského kopova, ktorá okolnosť vyplýva aj zo stanov odporcu, ako aj z chovateľského a zápisného poriadku SPZ. Z neho je zrejmé, že podmienky chovu určuje samotný klub, ktorý tento chov riadi cez prácu poradcu chovu. Je teda na zvážení samotného poradcu pre chov, či a kedy v príslušnom chovateľskom roku vydá súhlas na háranie sa chovnej suky (viď aj chovateľský a zápisný poriadok SPZ článok VII - suka môže mať v kalendárnom roku iba jeden vrh, ak klub nerozhodne inak). V tejto súvislosti súd dodáva, že ak teda jednou z okolností pre odmietnutie žiadosti o odporúčania na párenie je aj porušenie predpisov alebo stanov odporcu, z výpovede navrhovateľa v prvom rade v spojení s listom odporcu z 30.10.2009 (č.l. 48) vyplýva, že voči navrhovateľovi v prvom rade bolo začaté disciplinárne konanie za hrubé porušenie stanov.
Vzhľadom na vyššie uvedené, možno teda uzavrieť, že navrhovatelia v prvom a druhom rade nepreukázali splnenie prvého predpokladu zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti odporcu.
Pokiaľ ide o splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, podľa mienky súdu ani tieto navrhovatelia nepreukázali, keď nepreukázali existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Z obsahu žaloby a vyjadrení navrhovateľov vyplýva, že škodu chápali a uplatňovali ako určitú stratu na príjme, t.j. ako ušlý zisk. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku, teda úbytkom aktív, ako je to v prípade skutočnej škody, ale stratou očakávaného prínosu. Nepostačuje pritom iba púha pravdepodobnosť zvýšenia sa majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť riadne a s istotou preukázané, že pri pravidelnom behu vecí by mohol poškodený, nebyť protiprávneho konania, dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku (k tomu aj R 55/1971). V danom prípade, sa podľa mienky súdu javí škoda uplatňovaná navrhovateľmi ako čisto hypotetická. Ako uviedli aj samotní navrhovatelia, výsledkom párenia ich chovných súk Korina a Astra Lohyňa by mohlo byť narodenie šteniatok v rôznom počte, ale rovnako aj nenarodenie žiadneho šteniatka. Navrhovatelia teda nepreukázali, že vzhľadom na pravidelný beh vecí by bolo možné dôvodne očakávať rozmnoženie ich majetku práve o osem šteniatok. Tu súd poukazuje aj na výpoveď navrhovateľa v prvom rade, v ktorej uviedol, že v roku 2009 sa mu narodilo len jedno šteniatko.
S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že navrhovatelia v konaní nepreukázali splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keď nepreukázali tak porušenie právnej povinnosti odporcu, ako ani existenciu
- 9 - 25 C 5/2010- 104 -
škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vzhľadom na tieto zistenia, súd návrhu navrhovateľa v prvom rade a navrhovateľa v druhom rade nevyhovel a v celom rozsahu ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi v prvom rade a navrhovateľovi v druhom rade, ktorí vo veci úspech nemali. Vzhľadom na to, že navrhovatelia si uplatňovali voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny každý jednotlivo vo výške 3.200 Eur, vznikla povinnosť nahradiť trovy konania voči odporcovi každému z nich samostatne.
Náhrada trov konania odporcu voči navrhovateľovi v prvom rade predstavovala sumu v celkovej výške 884,84 Eur, pričom náhrada spočívali v trovách právneho zastúpenia odporcu uvedená nasledovne :
1. 3 úkony právnej služby a 121,17 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z, ďalej len „vyhláška“), písomné podanie na súd vo veci samej dňa 28.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) a 1 x účasť na pojednávaní súdu dňa 12.9.2011 (§ 14 ods. 1. písm. c) vyhlášky), čo predstavuje spolu 363,51 Eur,
2. 2 úkony právnej služby a 242,34 Eur (2 x 121,17 Eur), a to za účasť na pojednávaní súdu v dňoch 6.5.2011 a 13.6.2011 (§ 14 ods. 1. písm. c) vyhlášky), čo predstavuje spolu 484,68 Eur,
3. 5 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky; 2 x 7,21 Eur a 3 x 7,41 Eur, t.j. spolu 36,65 Eur.
Náhrada trov konania odporcu voči navrhovateľovi v druhom rade predstavovala sumu v celkovej výške 884,84 Eur, pričom náhrada spočívala v trovách právneho zastúpenia odporcu uvedená nasledovne :
1. 3 úkony právnej služby a 121,17 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z, ďalej len „vyhláška“), písomné podanie na súd vo veci samej dňa 28.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) a 1 x účasť na pojednávaní súdu dňa 12.9.2011 (§ 14 ods. 1. písm. c) vyhlášky), čo predstavuje spolu 363,51 Eur,
2. 2 úkony právnej služby a 242,34 Eur (2 x 121,17 Eur), a to za účasť na pojednávaní súdu v dňoch 6.5.2011 a 13.6.2011 (§ 14 ods. 1. písm. c) vyhlášky), čo predstavuje spolu 484,68 Eur,
3. 5 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky; 2 x 7,21 Eur a 3 x 7,41 Eur, t.j. spolu 36,65 Eur.
Pri určení trov právneho zastúpenia odporcu súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom odporcu doručeného súdu dňa 14.9.2011, ktorý ich vyčíslil na sumu vo výške 899,66 Eur voči každému z navrhovateľov. Navrhovatelia si spoločnou žalobou uplatňovali voči odporcovi jednotlivý nárok vo výške 3.200 Eur pre každého z nich. Preto súd pri výpočte trov právneho zastúpenia odporcu vychádzal z toho, že predmetom sporu navrhovateľa v prvom rade voči odporcovi bola suma vo výške 3.200 Eur, a navrhovateľa v druhom rade suma rovnako vo výške 3.200 Eur. Trovy právneho zastúpenia odporcu potom zodpovedali sume vo výške 884,84 Eur voči každému z navrhovateľov. Súd neuznal trovy právneho zastúpenia za 2x režijný paušál za účasť na pojednávaní súdu dňa 6.5.2011 a dňa 16.6.2011, nakoľko išlo o jeden úkon právnej služby, i keď v dĺžke presahujúcej dve hodiny.
Poučenie:
- 10 - 25 C 5/2010- 105 -
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 12. septembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.