Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/174/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci navrhovateľa: C. W., N.: G. XX/XX, XXXX J., F., proti odporcom: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ Divadlo Nová Scéna, so sídlom Živnostenská 1, Bratislava, IČO: 164 861, právne zastúpený: JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Ružová Dolina č. 10, Bratislava, 3/ O. C., N. D. Z.. G. X, U., o zaplatenie 1.336,10,-€ s prísl. a iné, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 217,62,-€ s príslušenstvom z a s t a v u j e . Odporcovia v 1. až v 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.008,46,-€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.9.2004 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 23.6.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcov titulom náhrady škody a zmluvy o povinnom zmluvnom poistení na zaplatenie sumy 1.336,10,-€ a 6.556,- Sk, t.j. 217,62,-€ s 13% úrokom z omeškania ročne od 12.9.2003 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.7.2003 sa stal v Lozorne účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo Ford Mondeo, ev.č. J.-XXXXXA. Nehodu zavinil odporca v 3. rade ako vodič motorového vozidla Nissan, ev.č. N. XX-XX, ktorého majiteľom bol odporca v 2. rade, pričom uvedené vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u odporcu v 1. rade. Ďalej navrhovateľ uviedol, že na určenie výšky škody si 16.7.2003 nechal vypracovať znalecký posudok u rakúskeho súdneho znalca, ktorý určil výšku škody na 1.965,85,-€. Odporca v 1. rade mu v rámci likvidácie uhradil sumu 629,75,-€ a teda rozdiel predstavuje 1.336,10,-€. Pri uplatňovaní náhrady škody mimosúdnou cestou mu taktiež vznikli výdavky v celkovej výške 6.556,- Sk za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, pokus o zmier) a tiež za 2 x režijný paušál á 128,- Sk a za kolok za vystavenie rozhodnutia o priestupku. Listom z 12.8.2003 vyzval odporcu v 1. rade na náhradu škody, ktorý však okrem sumy 629,75,-€ odmietol zvyšok škody uhradiť. Listom z 2.11.2004 vyzval na plnenie aj odporcu v 2. rade, tento však dosiaľ škodu neuhradil.

Na pojednávaní navrhovateľ doplnil svoj návrh keď uviedol, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje zníženie jeho majetkových hodnôt v Rakúsku a preto, keby si dal vozidlo opraviť tam, škodu je potrebné počítať podľa nákladov, ktoré by mu vznikli v Rakúsku. Haagsky dohovor určuje v tomto prípade rozhodné právo, avšak neurčuje výpočet výšky škody.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že nerozporuje právny základ nároku, ani rozsah poškodenia uvedený v posudku predloženom navrhovateľom, avšak za spornú považuje výšku škody. Potvrdil, že listom zo 14.8.2003 im navrhovateľ predložil znalecký posudok vypracovaný v mieste registrácie navrhovateľovho vozidla. Vzhľadom však na skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo na území SR, v zmysle zásady "lex loci delicti" zakotvenej v Haagskom dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody, bola poistná udalosť zlikvidovaná a náhrada škody vyčíslená v súlade s príslušnými slovenskými právnymi predpismi a to v sume 25.460,- Sk. Keďže navrhovateľ si auto nedal opraviť a predložil len kalkuláciu nákladov na opravu, výšku skutočnej škody mohol tiež vyčísliť len kalkuláciou, pri ktorej v zmysle ich internej smernice vychádzal z ceny práce, náhradných dielov, drobného a lakovacieho materiálu, platných v SR, pričom aj podľa a 443 (ďalej len Obč. zák.) sa uhrádza skutočná škoda podľa našich predpisov. Od predpokladaných nákladov na opravu 31.735,- Sk odpočítal predpokladané zhodnotenie 5.915,- Sk a DPH a uvedenú sumu 17.9.2004 uhradil po prepočte na EURO navrhovateľovi, preto je nárok nedôvodný.

Na pojednávaní odporca v 1. rade namietol uplatnenie dane vo výške 20%, ako bolo v posudku od navrhovateľa vyčíslené, keďže vozidlo opravené nebolo a teda nedošlo od navrhovateľa k zdaniteľnému plneniu za opravu. Kalkuláciu od navrhovateľa inak nerozporujú, avšak má za to, že pri cene normohodín a náhradných dielov je potrebné vychádzať zo slovenských a nie z rakúskych cien. Ak by navrhovateľ predložil faktúru za opravu vykonanú v Rakúsku, vtedy by túto akceptovali a uhradili by ju, avšak on si vozidlo opraviť nedal. Čo sa týka priebehu likvidácie, poistná udalosť im bola hlásená 22.7.2003, následne bola vykonaná obhliadka, 14.3.2003 žiadali správu o nehode z dopravného inšpektorátu, ktorú urgovali 10.12.2003 a 16.1.2004. Dňa 30.1.2004 vyzvali odporcu v 3. rade na predloženie kópie vodičského preukazu a 26.2.2004 dožiadali dopravný inšpektorát, či bola z nehody spracovaná fotodokumentáciu, čo urgovali aj 17.3.2004. Interný výpočet škody vykonali 13. a 14.4. 2004 a 29.4.2004 zaslali list právnemu zástupcovi navrhovateľa, v ktorom ho vyzvali na odsúhlasenie nimi kalkulovanej škody, avšak bez odozvy.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení taktiež žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že podľa § 442 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tu je v plnej miere potrebné aplikovať predpisy platné v SR. Za skutočnú škodu v danom prípade treba považovať hodnotu nákladov na opravu vozidla, nie výšku škody určenú znalcom v posudku, navyše určenú zrejme podľa rakúskych predpisov. Odporca v 1. rade správne vyzval navrhovateľa listom z 20.4.2004 na oznámenie, či predloží faktúru, ktorú však tento nedoložil. Keďže mal s odporcom v 1. rade uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ BAZ 58-36, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda a odporca v 1. rade navrhovateľovi aj plnenie poskytol, nie je zodpovedný a povinný na náhradu škody voči navrhovateľovi.

Na pojednávaní odporca v 2. rade tiež namietol pasívnu legitimáciu z dôvodu, že vozidlo v čase nehody viedol odporca v 3. rade, ktorému on nedal súhlas na vedenie vozidla. Údržbu vozidla vykonával jeho zamestnanec M. O. a ak on dal odporcovi v 3. rade súhlas na jeho vedenie, on ako odporca v 2. rade s tým nesúhlasil. Samotný navrhovateľ nespolupracoval s odporcom v 1. rade, sám si niečo nárokuje, avšak zodpovednosť presúva na iných, hoci si sám nesplnil svoje povinnosti.

Odporca v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo, ale s návrhom nesúhlasí. Nevedel, že predmetné vozidlo patrí odporcovi v 2. rade. A.. O. ho požiadal, aby mu auto priviezol z opravy domov do U., nakoľko on šiel druhým autom.

Na pojednávaní odporca v 3. rade uviedol, že cestou z opravy vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú, pričom nedal prednosť a poškodil vozidlo navrhovateľa. Bola privolaná polícia na zdokumentovanie veci, po nehode sa s navrhovateľom rozišli s tým, že vec sa zahlási na poisťovňu. Komu patrí auto nevedel. A.. O. je jeho svokor a mal dve autá. Svokor ho autom vyzdvihol doma v U. a odviezol ho do servisu. Svokor tam ešte zostal a on šiel s druhým už opraveným autom domov do U..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov v 1. a v 3. rade, vyjadrením právnej zástupkyne odporcu v 2. rade, výsluchom svedka M.na O., znaleckým posudkom Ing. Milana Zachardu, listinnými dôkazmi a to: technickým preukazom vozidla navrhovateľa, potvrdením OR PZ Malacky zo 6.7.2003, rozhodnutím o priestupku ORP-407/OBP-2003-IV-V z 27.8.2003, posudkom o náhrade škody zo 16.7.2003, korešpondenciou medzi navrhovateľom a odporcami, všeobecnými poistnými

podmienkami pre povinné zmluvné poistenie odporcu v 1. rade, pracovnou náplňou M. O., kúpnou zmluvou z 23.5.2007, dokladmi o priebehu likvidácie, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 6.7.2003 o 14.15 hod. sa v U. na G. X. C. - G. stala dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla navrhovateľa, Ford Mondeo, EČ: J.-XXXXXA a ktorú spôsobil odporca v 3. rade vozidlom Nissan I. N. XX-XX, patriacim odporcovi v 2. rade, povinne zmluvne poisteným u odporcu v 1. rade.

Podľa posudku spracovaného Binderom Herbertom, 1030 Wien, Erdbergstrasse 208 zo dňa 16.7.2003 bola podľa systému AUDATEX vyčíslená škoda na 1.638,21,-€ bez DPH a spolu s 20% daňou v sume 327,64,-€ celkovo na 1.965,85,-€.

Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi v 1. rade listom zo dňa 12.8.2003, ktorý mu bol doručený 14.8.2003. Odporca v 1. rade listom z 29.4.2004 vyčíslil v zmysle slovenských právnych predpisov škodu na 25.460,- Sk bez DPH a uviedol, že táto bude poskytnutá v EUR podľa aktuálneho kurzu, pričom zodpovedajúce ceny za normohodinu platné v Rakúsku, ako aj DPH môžu byť uhradené až na základe predloženej faktúry za opravu a náklady na právne služby môžu byť likvidované až po uzavretí všetkých nárokov poškodeného. Zároveň vyzval navrhovateľa na oznámenie, či poškodený predloží faktúru za opravu a či predloží ešte iné nároky a keďže navrhovateľ nereagoval, dňa 17.9.2004 uhradil tomuto sumu 629,75,-€. Stav veci navrhovateľ oznámil aj odporcovi v 2. rade listom z 2.11. 2004. Vozidlo navrhovateľ predal neopravené a to kúpnou zmluvou z 23.5.2007 za sumu 1.000,-€. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Svedok M. O. uviedol, že je zamestnancom odporcu v 2. rade a pracuje ako vedúci dopravy. Predmetné vozidlo Nissan Vanette, EČ N. XX-XX sa používa na prepravu divadelných kulís a pokazil sa na ňom výfuk, preto bolo potrebné odviesť auto z N. W. P. S. U.. Pretože ich je v práci málo, požiadal o pomoc svojho zaťa, aby auto zaviezol do servisu a z neho, preto tento riadil auto v čase nehody. On prišiel na miesto až neskôr. Povolenie na jazdu mal a aj žiadanku na prepravu. Všetci v práci vedeli, že mu zať občas takto vypomáha, inak by mohlo dôjsť k zmareniu predstavenia.

Podľa znaleckého posudku Ing. Milana Zachardu, znalca z odboru doprava cestná, výška škody na vozidle Mondeo 1,8 16V GLX, Ev.č. J. XXXXX (A) predstavuje ku dňu nehody čiastku 979,-€ vrátane 19% DPH, pričom opravou nedošlo k zhodnoteniu vozidla.

Podľa čl. 3 vyhl. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody (ďalej len Haagsky dohovor) rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

Podľa čl. 8, bod 3 a 4 cit. Haagskeho dohovoru, rozhodné právo určuje najmä: 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody,

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase nehody, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427ods. 1, ods. 2 cit. Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 cit. Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 cit. Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 cit. Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vyhl. č. účinnej v čase nehody, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa z. č. účinného v čase škodovej udalosti, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa cit. z. č. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa cit. z.č poisťovateľ je povinný do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poskytnúť poistné plnenie.

Podľa cit. z.č. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Navrhovateľ vzal na pojednávaní dňa 11.6.2007, po otvorení pojednávania vo veci samej, svoj návrh späť v časti o zaplatenie 6.556,- Sk, t.j. 217,62,-€ s príslušenstvom, teda v časti náhrady škody za uplatnenie si nároku mimosúdnou cestou.

Podľa (ďalej len ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V dôsledku uvedeného čiastočného späťvzatia veci po prvom pojednávaní vo veci samej, s ktorým odporcovia vyslovili svoj súhlas na pojednávaní dňa 9.9.2011, súd konanie v uvedenom rozsahu zastavil.

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že podaný návrh je sčasti dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 6.7.2003 došlo v U. na G. X. C. - G. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca v 3. rade vozidlom patriacim odporcovi v 2. rade a pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla navrhovateľa. Vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené u odporcu v 1. rade.

V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, tak, ako to vyplýva aj z vyššie cit. čl. 3 Haagskeho dohovoru, že rozhodným právom v danom prípade je právny poriadok Slovenskej republiky ako štátu, na území ktorého došlo k nehode, pričom rozhodné právo podľa čl. 8 bod 4 Haagskeho dohovoru určuje spôsob a rozsah náhrady škody.

Odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, keďže mal za to, že žalovaná mala byť len poisťovňa, teda odporca v 1. rade a tiež uviedol, že nedal súhlas na to, aby odporca v 3. rade viedol jeho vozidlo. Súd tu konštatuje, že nebolo v konaní preukázané, že by v danom prípade šlo o "neoprávnenú jazdu". Svedok O. V.ko zamestnanec odporcu v 2. rade vypovedal, že mal jazdu riadne povolenú, čo doložil aj žiadankou na prepravu a vozidlo riadil odporca v 3. rade na jeho výslovnú žiadosť, nakoľko nemal ako inak zabezpečiť odvoz vozidla z opravovne. V danom prípade sa môže navrhovateľ domáhať náhrady škody súčasne aj od vodiča a to v zmysle § 420 Obč. zák., aj od prevádzkovateľa

vozidla v zmysle Obč. zák. a to ak chce využiť možnosť výhody solidarity záväzku viacerých zodpovedných subjektov a v zmysle vyššie uvedených Obč. zák. a z. č. nie je vylúčené uplatnenie si nároku poškodeným aj voči poistenému prevádzkovateľovi vozidla, aj priamo voči poisťovni, preto súd uvedenú námietku pasívnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.

Odporcovia nerozporovali skutočnosť, že vozidlo bolo poškodené a ani rozsah poškodenia a náhradné diely, ktoré mali byť použité na odstránenie následkov nehody. Sporné v konaní však bolo, či ceny prác a náhradných dielov majú byť kalkulované podľa slovenských cien uvedených položiek, alebo podľa cien rakúskych. Súd k uvedenej otázke konštatuje, že vyššie uvedené ust. § 442 a 443 Obč. zák. stanovujú, čo je to škoda. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ide o náhradu škody v obvyklom mieste a v čase poškodenia a tiež, že nemôže byť na ujmu poškodeného, že si vozidlo nedá opraviť. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že sám odporca v 1. rade uznal, že by preplatil navrhovateľovi rakúske ceny práce a náhradných dielov, ak by si tento dal opraviť vozidlo v štáte registrácie, teda v Rakúsku. Z potvrdenia polície vyplynulo, že vozidlo navrhovateľa bolo po nehode ešte pojazdné a súd má za to, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby si dal vozidlo opraviť na území SR a nie v mieste jeho bydliska. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je potrebné akceptovať navrhovateľom predloženú kalkuláciu v rakúskych cenách náhradných dielov a prác, ktorej výšku napokon odporcovia nespochybnili.

Odporca v 1. rade vzniesol námietku proti priznaniu dane vyčíslenej v kalkulácii predloženej navrhovateľom a to z dôvodu, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, pretože navrhovateľ si vozidlo opraviť nedal. Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú, keďže podstatou dane je v danom prípade dodanie tovaru, alebo poskytnutie služby, pričom v danom prípade, keďže k oprave nedošlo, nedošlo ani k poskytnutiu služby, ani k dodaniu tovaru. Z uvedených dôvodov preto navrhovateľovi priznal nárok v zmysle ním predloženej kalkulácie, avšak bez dane, čo predstavuje 1.638,21,-€ a po odčítaní plnenia vo výške 629,75,-€, ktoré mu poskytol odporca v 1. rade teda odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi celkovú náhradu škody v sume 1.008,46,-€.

Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 13% od 12.9.2003 do zaplatenia, avšak v konaní ničím nepreukázal, že by reagoval na výzvu odporcu v 1. rade z 29.4.2004, aby preukázal, či si vozidlo dal opraviť a uviedol, či si uplatňuje aj iné nároky. Odporca v 1. rade naproti tomu v konaní preukázal, že vykonával likvidačné šetrenie a z jeho vyjadrenia, ktoré nebolo medzi účastníkmi sporné vyplynulo, že navrhovateľovi ním kalkulovanú sumu poskytol dňa 17.9.2004, preto súd podľa , ods. 2 Obč. zák. a vyhl. č. priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po poskytnutí predmetného plnenia a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBÚ k predmetnému dňu a v časti uplatnenej dane a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd teda po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona