Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/79/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Martin Stretavský v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235 proti žalovaným: 1.) UNISPOL,s.r.o., Vihorlatská, 071 01 Michalovce, IČO: 36173215, 2.) STAVOSPOL s.r.o. Michalovce, Vihorlatská, 071 01 Michalovce, zastúpeným JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Kpt. Nálepku8, Michalovce, 3.) U. W., nar. XX.X.XXXX, Q. I. XXX, zastúpenému JUDr. Mariánom Novikmecom, advokátom, Razúsova 125, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 31 921,63 Eur / 961 671 Sk/ s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 31.921,63 EUR s 8,5% úrokom z omeškania od 13.3.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 2.077,96 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanému v 1. a 3. rade zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1.rade trovy konania vo výške 5 522,91 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Kizivata a žalovanému v 3. rade vo výške 5 964,35 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Novikmeca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.3.2008 domáhal proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 31 921,63 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.4.1998 spôsobil žalovaný v 3. rade ako vodič nákladného motorového vozidla LIAZ 110.031, evidenčné číslo KE 357 AM s obytným prívesom, bez evidenčného čísla dopravnú nehodu na ceste z Popradu smerom na Prešov. Držiteľom motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody žalovaný v 1. rade. Pri dopravnej nehode utrpel vodič oproti idúceho motorového vozidla B.. A. zranenia, ktorým na mieste podľahol. Okresný súd v Poprade trestným rozkazom sp.zn. uznal žalovaného v 3. rade vinného z trestného činu ublíženia na zdraví. Zo záverov trestného konania vyplynulo, že jazda bola vykonaná v súlade s pokynmi zamestnávateľa a príkazom na jazdu žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 3. rade nemal oprávnenie skupiny „E“ na ťahanie prívesov, čo aj oznámil zamestnávateľovi, no prevoz prívesu vykonal, pretože nechcel mať problémy v práci. Žalobca uhradil za žalovaných nároky na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok pre pozostalých po zomrelom B.. A. v celkovej výške 31 921,63 Eur.

Žalovaný v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v konaní nie je pasívne legitimovaný, pretože nebol prevádzkovateľom motorového vozidla zn. LIAZ , evidenčné číslo KE 357AM.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akých skutočností plnil v prospech Sociálnej poisťovne náhradu škody za výplatu dôchodkových dávok pre pozostalých po zomrelom B.. A..

Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení uviedol, že zo žaloby nevyplýva z akého právneho titulu si žalobca škodu uplatňuje voči žalovaným spoločne a nerozdielne, nakoľko žalovaní nespĺňajú zákonné predpoklady na to, aby mohli byť solidárnymi dlžníkmi. Žalovaný v 3. rade niesol za spôsobenú dopravnú nehodu zodpovednosť v trestnom konaní a uložený trest vykonal. Žalobca má právo na náhradu škody, ktorú vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému v zmysle vyhlášky č. , avšak podľa vyhlášky, ak nastali skutočnosti uvedené v , až e) pri plnení úloh právnickej osoby alebo v priamej súvislosti s ním, má právo na náhradu proti právnickej osobe. Žalovaný v 3. rade mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalovaným v 2. rade na druh práce zvárač-vodič-robotník, pričom príkaz na jazdu dostal od svojich nadriadených, ktorí mali vedomosť o tom, že nemá oprávnenie skupiny „E“ na ťahanie prívesov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 22.4.1998 žalovaný v 3. rade U. W., ako vodič motorového vozidla LIAZ 110.031, evidenčné číslo KE 357 AM s obytným prívesom typu -4855, bez evidenčného čísla z Popradu smerom na Prešov spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej na mieste nehody podľahol zraneniam B. A., vodič oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda 120L, evidenčné číslo PPB 58-74. Žalovaný v 3. rade bol v konaní Okresného súdu Poprad právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, pretože porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania a uloženú mu podľa zákona.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že uplatnený nárok v žalobe predstavuje vyplatené dávky dôchodkového zabezpečenia a to vdovského a sirotského dôchodku, pozostalým po poškodenom B.. A., ktoré uhradil Sociálnej poisťovni v zmysle vyhlášky č. 423/91 Z.z., t.j. z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právo na náhradu tohto nároku si uplatňuje voči žalovaným, pretože žalovaný v 3. rade v čase dopravnej nehody nemal predpísané oprávnenie na vedenie predmetného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade, pričom žalovaný v 3. rade bol zamestnancom žalovaného v 2. rade, na príkaz ktorého vykonal jazdu.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva, že v čase dopravnej nehody vozidlo bolo prevádzkované žalovaným v 2. rade a bolo použité na plnenie povinnosti súvisiacich s vykonávaním služobnej cesty v prospech žalovaného v 2. rade. V čase dopravnej nehody bol vlastníkom motorového vozidla žalovaný v 1. rade a s jeho súhlasom a vedomím, mal nad týmto vozidlom právnu a faktickú možnosť disponovať žalovaný v 2. rade. Vozidlo plnilo úlohy výlučne pre žalovaného v 2. rade. Medzi žalovaným v 1. a 2. rade bola 15.12.1997 uzatvorená zmluva o vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej je poskytovanie mechanizmov, dopravných prostriedkov a zamestnancov na vykonanie prác, ktoré súvisia s predmetom činnosti obidvoch obchodných spoločností, kde v článku 4 je uvedené, že za spôsobenú škodu, ktorá vznikne pri plnení zodpovedá obchodná spoločnosť, ktorá škodu spôsobila.

Žalovaný v 3. rade vo výpovedi uviedol, že k dopravnej nehode došlo v súvislosti s plnením jeho pracovných povinnosti v rámci pracovného pomeru, ktorý mal uzatvorený so žalovaným v 2. rade. Zamestnávateľ vedel o tom, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, ktoré by ho oprávňovalo viesť motorové vozidlo s prívesným vozíkom. O tejto skutočnosti žalovaný v 2. rade vedel aj preto, že na získanie takéhoto oprávnenia je potrebné vykonať dvojročnú prax na nákladnom motorovom vozidle a túto prax vykonával u svojho zamestnávateľa.

Svedok A. R. vo svojej výpovedi potvrdil, že spolu so žalovaným v 3. rade vykonal pracovnú cestu na trase Poprad-Domaša, cieľom ktorej bol prevoz maringotky, na základe pokynu pána N. alebo pána I.. O

tom, či žalovaný v 3. rade mal oprávnenie na vedenie motorového vozidla s prívesným vozíkom nevedel, pretože sa o tom nikdy nerozprávali.

Svedok B. I., konateľ žalovaného v 2. rade vo výpovedi uviedol, že žalovaný v 3. rade dostal uvedeného dňa pokyn, aby vykonal pracovnú cestu, pričom mal ísť predmetným vozidlom do Michaloviec, kde sa mal stretnúť s ďalším zamestnancom firmy, ktorý mal dostatočné skúsenosti s prevozom ťažkých mechanizmov a obaja mali ísť do Popradu, kde mali naložiť unibunku a túto previesť na Malú Domašu. Tento pokyn dal pán Hirko a príkaz na jazdu vystavil svedok.

Zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy z 22.4.1998 / č.l. 112 / vyplýva, že osádku vozidla tvorili pán W. a pán R., pričom v poznámke je ako vodič uvedený žalovaný v 3. rade a jeho podpis.

Žalovaný v 3. rade bol vyzvaný na uznanie a dobrovoľné plnenie povinnosti nahradiť Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník dávky z dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli vyplatené pozostalým po neb. B.. B. A. výzvou č. 16/2002 z 10.5.2002 na sumu 310 888 Sk, výzvou č. 6/2005 na sumu 284 790 Sk, výzvou č. 3/2006 na sumu 115 308 Sk, výzvou č. 1/2007 na sumu 113 602 Sk, výzvou 44/2007 na sumu 137 083 Sk, ktoré následne plnila za odporcu v 3. rade Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník / č.l. 146-166/.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa vyhlášky MFSR č. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, (1) poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý

a) spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo,

b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré podľa právoplatného rozsudku v trestnom konaní súdnom použil alebo spolupoužil neoprávnene alebo si ho privlastnil,

c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia, alebo v dobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo orgánom policajného zboru,

d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, ktoré použil na prevádzku, hoci podľa osobitných predpisov 3) tak nesmel urobiť,

e) zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie, alebo osobe, ktorá mala zákaz činnosti viesť motorové vozidlo uložené súdom alebo orgánom policajného zboru, alebo osobe, o ktorej vedel, že požila alkoholický nápoj alebo návykovú látku alebo liek označený zákazom viesť motorové vozidlo,

f) použil motorové vozidlo na iný účel, ako ustanovujú podmienky na určenie výšky poistného.

Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ak nastala skutočnosť uvedená v odseku 1 písm. a), c) až e) alebo v odseku 2 pri plnení úloh právnickej osoby alebo v priamej súvislosti s ním, má poisťovňa právo na náhradu proti právnickej osobe.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia Vlády SR č. , účinnému k 13.3.2007, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 8,5%.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 3. rade nie sú v konaní vecne pasívne legitimovanými a nárok žalobcu súd považoval za dôvodný iba voči žalovanému v 2. rade. Žalobca si svoj nárok proti žalovanému v 1. rade uplatnil ako proti prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Platná právna úprava v čase vzniku škody, tj. vyhláška nedefinovala pojem prevádzkovateľ motorového vozidla. Tento pojem je upravený v tak, že prevádzkovateľom motorového vozidla sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci uzavretou medzi žalovaným v 1. a 2. rade, bolo v čase dopravnej nehody vozidlo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a s jeho súhlasom a vedomím mal faktickú a právnu možnosť disponovať s predmetným vozidlom žalovaný v 2. rade, ktorý v čase škodového deja bol prevádzkovateľom motorového vozidla.

Žalobca si svoj nárok voči žalovanému v 3. rade uplatnil ako proti osobe, ktorá viedla motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia. Súd mal však v konaní za preukázané, že žalovaný v 3. rade viedol motorové vozidlo, ktorým spôsobil škodu bez predpísaného vodičského oprávnenia, avšak táto vznikla pri plnení úloh právnickej osoby, pretože žalovaný v 3. rade bol v pracovnom pomere so žalovaným v 2. rade a pracovnú cestu vykonal na základe príkazu na jazdu od svojho zamestnávateľa.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol nárok žalobcu preukázaný v celom rozsahu. V čase vzniku škody bol prevádzkovateľom motorového vozidla ako to vyplýva zo zmluvy o vzájomnej spolupráci uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaný v 3. rade, ktorý spôsobil škodu, bol zamestnancom žalovaného v 2. rade pre ktorého vozidlo plnilo úlohy v zmysle uvedenej zmluvy o vzájomnej spolupráci. O tom, že žalovaného v 2. rade považuje žalobca za prevádzkovateľa motorového vozidla potvrdzujú aj listinné dôkazy - výzvy na úhradu ako regres na ďalšie poistné plnenie z 28.9.2000, 20.11.2000, 17.1.2011, 24.2.2011 /č.l.105,171,172/. Žalovaný v 2. rade neuhradil Sociálnej poisťovni škodu, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok pozostalým po nebohom B.. B. A. v celkovej výške 31 921,63 Eur. Tieto plnenia uhradil žalobca z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto má žalobca podľa vyhlášky č. právo uplatniť si úhradu tohto plnenia od žalovaného v 2. rade.

Keďže žalovaný v 2. rade bol v čase rozhodovania vo veci v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 31 921,63 Eur od 13.3.2008, t.j. od podania žaloby, a to až do jej zaplatenia. Výška požadovaných úrokov z omeškania je v súlade s Nar. Vlády SR č.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 3. rade súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, pretože žaloba proti ním bola zamietnutá.

Trovy žalovaného v 1. rade pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 1 915,16 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 3 607,75 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania 31 929,63 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej pomoci v sume 486,34 Eur, žalovaný v 1. rade požadoval 486,29 Eur. V súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky platnej do 31.5.2010 bol znížený jeden úkon právnej pomoci o 20% za spoločné zastupovanie dvoch žalovaných, t.j. na sumu 398,03 Eur a v

zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky platnej od 1.6 2010 bol znížený jeden úkon právnej pomoci o 50 % , t.j. na sumu 243,15 Eur.

Žalovanému v zmysle § 14 vyhlášky patrí náhrada za 7 úkonov právnej pomoci po 389,03 Eur, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaniach 8.6.2008 ( 1/4 náhrady, tj. 97,26 Eur), 1.10.2009, 21.1.2010 (1/4 náhrady, t.j. 97,26 Eur), 25.2.2010, 4.5.2010 a za 4 úkony právnej pomoci po 243,15 Eur, a to za účasť na pojednávaniach 28.10.2010, 2.12.2010 (1/4 náhrady, tj. 60,79 Eur), 8.9.2011, písomné vyjadrenie zo 14.12.2010, spolu 2 929,91 Eur. Ďalej mu súd priznal režijný paušál za 11 úkonov právnej pomoci /vyššie špecifikovaných/ podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 3 x 6,31 Eur, 1 x 6,95 Eur, 6 x 7,21 Eur a 1 x 7,41 Eur spolu 76,55 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 3 006,46 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky na 3 607,75 Eur. Súd priznal za účasť na pojednávaní 2.12.2010 náhradu iba vo výške 1, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a za účasť na pojednávaní 10.6.2011 náhradu súd nepriznal, pretože pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu zrušenia termínu pojednávania.

Trovy žalovaného v 3. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 5 964,35 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania 31 929,63 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej pomoci v sume 486,34 Eur. Žalobcovi v zmysle § 14 vyhlášky patrí náhrada za 11 úkonov právnej pomoci po 486,34 Eur, a to za prevzatie zastúpenia, podanie odporu, podanie návrhu na oslobodenie, účasť na pojednávaniach 8.6.2009 (1/4 náhrady, tj. 121,59 Eur), 1.10.2009, 25.2.2010, 4.5.2010, 28.10.2010, 2.12.2010 (1/4 náhrady, tj. 121,59 , vyjadrenie z 9.11.2009, spolu 4 620,24 Eur. Ďalej mu súd priznal režijný paušál za 11 úkonov právnej pomoci vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 2 x 6,31 Eur, 4 x 6,95 Eur, 4 x 7,21 Eur a 1 x 7,41 Eur, spolu 76,67 Eur.

Žalovanému v 3. rade patrí aj náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 písm. a) vyhlášky a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky. Cestovné predstavujú náklady za použitie motorového vozidla, a to na pojednávania vyššie priznané, na trase Vranov nad Topľou - Michalovce a späť (spolu 420 km), spotreba paliva 5,9 l/100km, 1 liter pohonných hmôt 1,12 Eur, 1,14 Eur, 1,47 Eur, základná náhrada za 1 km 0,183 tj. 29,89 Eur + 60,06 Eur + 16,21 Eur = 106,16 Eur.

Náhrada za stratu času predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Vranov nad Topľou - Michalovce a späť za účasť na pojednávaniach 4 polhodiny x 11,59 Eur, 8 polhodín x 12,02 Eur, 2 polhodiny x 12,35 Eur, spolu 167,22 Eur.

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 4 970,29 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky na 5 964,35 Eur.

Právny zástupca si v predmetnej veci vyúčtoval odmenu v celkovej výške 7 033,56 Eur. Súd nepriznal advokátovi tarifnú odmenu za úkon- nahliadnutie do spisu 31.8.2011, pretože od posledného pojednávania 15.12.2010 neboli vykonávané a predložené žiadne dôkazy. Nepriznal v plnej výške náhradu za účasť na pojednávaní 2.12.2010, ale iba vo výške 1/4 odmeny, pretože na tomto pojednávaní nedošlo k prejednaniu veci samej. Súd nepriznal právnemu zástupcovi ani náhradu cestovných výdavkov Vranov nad Topľou- Michalovce a späť a náhradu za stratu času 2 polhodiny za rok 2011, 1x režijný paušál za rok 2011, keďže súd nepriznal úkon nahliadnutie do spisu v dôsledku ktorého bola vykonaná cesta. Súd priznal náhradu za stratu času za rok 2009, 11,59 Eur za polhodinu a v roku 2011, 12,35 Eur za polhodina, nie 12,02 Eur ako účtoval právny zástupca za rok 2009 a 12,45 Eur za rok 2011.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý vo vzťahu k tomuto účastníkovi mal vo veci plný úspech.

Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 1 915,16 Eur a náhrady za cestovné výdavky žalobcu v sume 162,80 Eur, spolu 2 077,96 Eur.

Žalobcovi patrí náhrada cestovných výdavkov podľa o cestovných náhradách. Cestovné predstavujú náklady za použitie motorového vozidla na ceste Košice - Michalovce a späť, a to

na pojednávania v dňoch 1.10.2009, 25.2.2010, 4.5.2010, 2.12.2010, 8.9.2011, spolu 630 km, spotreba paliva 6,7 l/100km, 1 liter pohonných hmôt 1,02 Eur, 1,45 Eur, základná náhrada za 1 km 0, 183 t.j. 4x 31,88 Eur + 1 x 35,28 Eur = 162,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.