Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-14-2008.pdf
PDF · 125.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/14/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa B. L., B.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho P. W. B. O.. U. Č.. XX, proti odporcovi J. L., B.. X.X.XXXX, trvale bývajúcemu P. W. B. D. Y. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti matky navrhovateľa G. L., B.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej P. W. B. O.. U. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C 1056/2001 zo dňa 12.12.2001 tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu na navrhovateľa za obdobie od 1.3.2008 do 7.11.2009 zo sumy 1.500,- Sk, čo je 50,- €, na sumu 150,- € mesačne a od 8.11.2009 do budúcna na sumu 83,- € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľovi za obdobie od 1.3.2008 do 31.8.2011 vo výške 2.741,4 € zaväzuje odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 21.1.2008 doručila matka vtedy ešte maloletého navrhovateľa tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca - t.j. odporcu, na v tom čase maloletého B. - t.j. navrhovateľa, od 1.3.2008 do budúcna zo sumy 1.500 Sk na sumu 2.500 Sk mesačne. Tento návrh matka navrhovateľa odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2001 sp. zn. 17C 1056/2001 bol v tom čase maloletý B. na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 1.500 Sk. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 24.3.2006 sp. zn. 23P 234/2003 bola znížená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému za obdobie od 1.11.2002 do 30.4.2003 zo sumy 1.500 Sk na sumu 1.000 Sk mesačne a po 30.4.2003 bol otec opätovne povinný uhrádzať výživné na syna 1.500 Sk, od roku 2001 náklady spojené s výchovou v tom čase maloletého navrhovateľa vzrástli, keďže v čase pôvodného rozhodovania o výživnom navštevoval základnú školu, v čase podania návrhu bol študentom 1.ročníka strednej školy a to V. H. P. W. a náklady spojené s nástupom do 1.ročníka uvedenej školy uhrádzala matka vrátane nákladov na obedy, cestovné, lyžiarsky zájazd organizovaný školou, nákup oblečenia na prax, nákupy literatúry, rodičovských príspevkov pre školu a podobne, otec v tom čase maloletého navrhovateľa neprejavoval záujem o zvýšené potreby dieťaťa, vystriedal niekoľko zamestnaní, v čase podania návrhu pracoval v obchodnej spoločnosti R. U. U..G..C.. W..
Otec cestou svojej právnej zástupkyne doručil tunajšiemu súdu dňa 28.2.2008 svoje vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že s návrhom podaným matkou nesúhlasí, tento navrhoval zamietnuť a svoje stanovisko odôvodňoval tým, že matkou spomínané rozhodnutie o znížení výživného z jeho strany na v tom čase maloletého navrhovateľa za obdobie od 1.11.2002 do 30.4.2003 na sumu 1.000 Sk mu bolo doručené v roku 2006 dokedy platil sumu 1.000 Sk, nemal vedomosť, že má platiť 1.500 Sk, čím mu vznikol dlh na výživnom 38.900 Sk do 31.12.2007 a následne na výzvu matky od januára 2008 začal platiť k rukám matky bežné výživné 1.500 Sk plus zaostalé výživné v splátkach po 1.500 Sk, teda po 3.000 Sk spolu mesačne. Potvrdil, že v tom čase maloletý navrhovateľ navštevoval 1.ročník strednej školy, poukázal na to, že synovi poskytoval v tom čase vreckové v prípade ich stretnutí. Ďalej poukazoval na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči O. W., ktorej platí výživné 1.500 Sk, v tom čase býval u svojich rodičov ktorým prispieval na bývanie, nákupy a nedoplatky po 3.500 Sk mesačne, platil si mobilný telefón vo výške 1.000 Sk mesačne, cestovné do práce 400 Sk mesačne, mal zdravotné problémy a za lieky si hradil okolo 900 Sk mesačne, pričom jeho čistý príjem bol 14.800 Sk a z tohto dôvodu nesúhlasil so zvýšením výživného dôvodiac tým, že platil 1.500 Sk bežné výživné a 1.500 Sk dlžné výživné, súhlasil iba s tým, že keď doplatí dlžné výživné bude platiť maloletému aj vyššie výživné ako 1.500 Sk .
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v čase začatia konania bol maloletým bol mu ustanovený kolízny opatrovník, ktorý vo svojej správe doručenej súdu 9.4.2008 doporučil návrhu matky vyhovieť z dôvodu, že zvýšenie výživného bolo v záujme a na prospech maloletého vzhľadom na neustály rast životných nákladov a zvyšovanie potrieb maloletého, pričom šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené, že v tom čase maloletý navrhovateľ bol študentom 1.ročníka V. H. P. W., bol zdravý, do školy denne cestoval, stravoval sa v školskej jedálni, v rámci školy sa učil cudzie jazyky, anglický a nemecký, vo voľnom čase sa venoval volejbalu, chodil do posilňovne, došlo k nárastu jeho nákladov, v školskom roku sa zúčastnil lyžiarskeho zájazdu, matka mu platila mesačne poistné 124 Sk a na stavebné sporenie 1.380 Sk, maloletý býval s matkou v 1 a pol izbovom byte, úhrada za ktorý bola 4.200 Sk, pričom matka na tento byt si zobrala hypotekárny úver, ktorý splácala mesačne v splátkach po 4.074 Sk, bola zamestnaná v C. centre C. W. ako manažérka.
Po nadobudnutí plnoletosti sa navrhovateľ k návrhu matky v celom rozsahu pripojil.
Na základe výzvy súdu odporca doručil súdu prehľad finančných príspevkov mimo výživného pre navrhovateľa za sporné obdobie, z ktorých súpisov vyplýva, že od marca 2009 do júla 2011 odporca poskytoval navrhovateľovi vreckové od 5 do 15 € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporcu, matky navrhovateľa, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C 1056/2001 zo dňa 12.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2002, bol v tom čase maloletý navrhovateľ na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otec - t.j. odporca, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 1.500 Sk mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že obaja rodičia navrhovateľa v tom čase podnikali a ich príjem sa pohyboval okolo 5.000 Sk mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 234/2003 zo dňa 24.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2006, súd rozhodol o znížení výživného zo strany odporcu na v tom čase maloletého navrhovateľa v období od 1.11.2002 do 30.4.2003 zo sumy 1.500 Sk na sumu 1.000 Sk a v prevyšujúcej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že k zníženiu výživného za obdobie od 1.11.2002 do 30.4.2003 došlo z dôvodu, že v tomto období bol otec dieťaťa evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a jeho jediným príjmom boli dávky sociálnej starostlivosti, pričom návrhu na zníženie výživného od 24.4.2002 súd nevyhovel, keďže z vykonaných dôkazov vyplynulo, že otec súdu nepreukázal dôvod skončenia ostatného pracovného pomeru a zo zhodných tvrdení oboch rodičov bolo preukázané, že otec na výživu v tom čase maloletého syna naďalej prispieval výživným vo výške po 1.500 Sk mesačne do konca mesiaca október 2002 a v mesiacoch november,
december 2002 a január, február a marec 2003 na výživu syna zasielal výživné vo výške 1.000 Sk mesačne, z uvedeného súd dospel k záveru, že zárobkové a majetkové schopnosti otca a jeho možnosti mu umožňovali toto výživné vo výške 1.000 Sk platiť i napriek tomu, že nebol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Následne od 1.5.2003 sa otec zamestnal vo firme X. a u tohto zamestnávateľa došlo k nárastu príjmu otca v porovnaní s jeho príjmom dosahovaným v čase ostatnej úpravy výživného o 100 % a teda vzhľadom na túto skutočnosť ani pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca nezaložilo oprávnenosť návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči v tom čase maloletému navrhovateľovi, ktorého potreby od času ostatnej úpravy výživného vzrástli.
Odporca bol v čase od 14.2.2005 do 31.5.2007 zamestnancom firmy W. U. U..G..C.. X., u ktorého zamestnávateľa v ostatnom období od 1.12.2006 do skončenia pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 11.390 Sk. Zo správy uvedeného zamestnávateľa súd zistil, že tento pracovný pomer odporca ukončil sám dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, pričom v pracovnom pomere mohol zotrvať i naďalej a v prípade zotrvania v pracovnom pomere mohol dosahovať od skončenia pracovného pomeru naďalej priemerný mesačný čistý príjem 332 € ako to vyplýva zo správy firmy W. doručenej 23.1.2009.
V čase od 2.10.2006 do 30.6.2007 odporca na základe dohody o vykonaní práce - krúžkovej činnosti vykonával práce pre Z. P. B. T. D. P. W. a z tejto činnosti dosahoval v priemere mesačne v čistom príjem 540 Sk.
Od 1.6.2007 sa otec zamestnal vo firme R. U. U..G..C.. U. U. P. W., z výpisov z obchodného registra ktorej firmy vyplýva, že štatutárnym orgánom tejto firmy je občan Talianskej republiky s trvalým bydliskom v Taliansku a spoločníkmi tejto firmy sú dvaja občania Talianskej republiky, v Taliansku aj bývajúci a táto ako predmet činnosti má pomerne rozsiahle práce v oblasti stavebníctva, taktiež upratovacie práce a kúpu a predaj tovaru.
Z výpovede odporcu súd zistil, že jediným zamestnancom tejto firmy bol odporca sám, on jediný preberal aj zásielky adresované tejto firme a firma sa reálne zaoberala nákupom a predajom euro okien a parkiet, ktoré nákupy a predaj odporca zabezpečoval telefonickou formou s tým, že takýto tovar objednával a zabezpečoval formou objednávok a následne zabezpečoval rovnakým spôsobom dovoz tohto tovaru odberateľovi, mzda mu bola vyplácaná formou prevodu na účet a predmetné nákupy boli zabezpečované do Čiech a Talianska. Odporca súdu oznámil postupne generálie účtovníčok, ktoré vykonávali pre túto firmu účtovnícku činnosť. Z dôkazov súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem odporcu u tohto zamestnávateľa od jeho nástupu do zamestnania do konca roka 2008 bol 14.372 Sk, v roku 2009 bol 527 €.
Dňa 17.5.2010 sa odporca stal práceneschopným, z uvedeného dôvodu mu začali byť vyplácané Sociálnou poisťovňou Košice nemocenské dávky od mája 2010 a tieto mu boli vyplácané až do skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa firmy R. U. U..G..C.. W., t.j. do 28.2.2011. Nemocenské dávky za uvedené obdobie mu boli vyplatené spolu vo výške 3.194,70 € a pred začatím pracovnej neschopnosti mu jeho zamestnávateľom bol vyplácaný priemerný mesačný čistý príjem 503,08 €, z čoho vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem otca od 1.1.2010 do 28.2.2011 bol 398,84 €.
Z odporcom predloženej dohody o ukončení pracovného pomeru vyplýva, že odporca ukončil s firmou R. U. U..G..C.. W. pracovný pomer ku dňu 28.2.2011 dohodou, bez uvedenia dôvodu.
Konateľ firmy R. U. U..G..C.. W. napriek opakovaným výzvam zo strany súdu nepodal súdu žiadnu správu o odporcovi.
Zo správy Daňového úradu Košice I súd zistil, že firma R. U. U..G..C.. daňové priznania za roky 2009 a 2010 nepodala.
Od 1.3.2011 na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení vydanom Obvodným úradom Košice, odbor živnostenského podnikania zo dňa 1.3.2011 otec začal vykonávať živnostenskú činnosť v oblasti dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov, prípravné práce k realizácií stavieb.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach súd zistil, že v spornom období odporca na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný nebol, nebol poberateľom ani dávok hmotnej núdze, príspevkov dávok hmotnej núdze, ani žiadnych iných sociálnych dávok.
Dňa XX.X.XXXX odporca uzavrel terajšie manželstvo, čo dokladov i kópiou sobášneho listu a jeho manželkou je Q. L., B.. XX.X.XXXX, ktorá je matkou dcéry odporcu, voči ktorej odporca má naďalej vyživovaciu povinnosť a to Tatiany, nar. X.X.XXXX.
Ako vyplýva z výpovede odporcu, odporca spolu s terajšou rodinou býva v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte u svojich rodičov, ktorým prispieva na náklady na spoločnú domácnosť sumou 130 € mesačne, ktorý príspevok následne s terajšou rodinou dopĺňa i dokupovaním potravín.
Manželka odporcu od 1.1.2009 vykonáva živnostenskú činnosť, pred týmto dátumom pracovala ako nechtová dizajnérka u zamestnávateľa, ktorého otec súdu bližšie nešpecifikoval. Za rok 2009 manželka odporcu doručila daňovému úradu daňové priznanie prvé 23.3.2010 v ktorom vyčíslila svoje príjmy na sumu 3.775 €, výdavky 4.557 €, vykazovala stratu 782 €, následne 14.6.2010 doručila daňové priznanie kde vykazovala príjmy 3.775 €, výdavky žiadne a vykázala základ dane 3.775 €, daň jej nebola vyrúbená žiadna.
Z daňového priznania manželky odporcu za rok 2010, ktoré podala 7.3.2011 vyplýva, že dosiahla v roku 2010 príjmy 3.265 €, výdavky 1.946 €, základ dane bol 1.319 € a daň neuhradila žiadnu.
Na ostatnom pojednávaní odporca doplnil svoje predchádzajúce výpovede a uviedol, že na náklady na bývanie u rodičov prispieva naďalej spolu s terajšou rodinou okolo 150 € mesačne, okrem toho hradí poplatky za pôžičky, ktoré si vzal od firmy Cetelem Slovensko, od firmy Quatro a dve pôžičky od Tatra banky, ktoré pôžičky si vybral spolu v hodnote 170.000 Sk a ktoré doposiaľ spláca, pričom účel týchto pôžičiek bol rôzny, tieto si vyberal v prípade keď nemal dostatok finančných prostriedkov, jednu z týchto pôžičiek využil napr. na úhradu nákladov na svadbu s terajšou manželkou, presné účely ďalších pôžičiek súdu upresniť nevedel a splátky týchto pôžičiek sú - pôžička od firmy Cetelem 56 € mesačne, od firmy Quatro 9,96 € mesačne, od Tatrabanky 2-krát po 37 € mesačne, výdavky na dcéru z jeho terajšieho manželstva odhadoval na sumu po 50 € mesačne s tým, že maloletá sa venuje i tenisu, kde jej hradia mesačný poplatok ďalších 60 €.
Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a z výpovede odporcu vyplýva, že manželka otca je vedená ako držiteľka motorového vozidla zn. Citroen, ktoré získala formou lízingu v roku 2010 a ktoré lízingové splátky sú spolu s poistným splácané vo výške po 160 € mesačne, s ktorým autom rodina naďalej má výdavky napr. na benzín okolo 100 € mesačne.
Pokiaľ ide o príjmy odporcu zo živnosti, ktorú začal vykonávať v tomto kalendárnom roku, od marca ako je uvedené vyššie, uviedol, že do júla tohto roka z tejto činnosti mal v priemere mesačný príjem 450 €, v auguste 250 € a v mesiaci september do 9.9.2011 to bolo 200 €. Tvrdil, že poplatok za káblovú televíziu v domácnosti v ktorej býva spolu s rodičmi, hradí len on so svojou manželkou a to vo výške 20,17 € mesačne.
Na začiatku sporného obdobia navrhovateľ bol študentom 1.B triedy V. H. P. W., ktorú triedu navštevoval v školskom roku 2007/2008, v ktorom štúdiu pokračuje doteraz a v súčasnosti navštevuje 5.ročník uvedenej školy.
Z výpovedí matky v čase keď navrhovateľ bol ešte maloletým a následne z výpovedí samotného navrhovateľa súd zistil, že matka navrhovateľovi v škole hradí školné na začiatku toho-ktorého školského roka okolo 17 € mesačne a zakupuje mu pravidelne lístok MHD, v čase začatia konania a ani v roku 2009 odporca na potreby v tom čase maloletého navrhovateľa ďalšími formami okrem súdom určeného výživného neprispieval, so synom sa kontaktoval len vo výnimočných prípadoch keď ho syn
- t.j. navrhovateľ, vyhľadal a v takom prípade na požiadanie syna mu poskytoval vreckové, ktoré si v tom čase maloletý navrhovateľ ponechával pre vlastnú potrebu. Matka hradila a hradí navrhovateľovi i ďalšie poplatky súvisiace so školou, napr. v školskom roku 2008/2009 mu hradila za učebnicu anglického jazyka na začiatku školského roka 400 Sk, obdobne ako v predchádzajúcom školskom roku. V súvislosti s praktickou časťou vyučovania s ním má zvýšené výdavky na zakupovanie a dopĺňanie oblečenia na praktickú výuku, za ktoré uhrádza ročne okolo 3.000 Sk a ďalej s týmto mala a má výdavky na zakupovanie napr. potravín na praktickú časť výuky.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že všetky výdavky súvisiace so štúdiom boli hradené jeho matkou, pričom pokiaľ išlo o výdavky na oblečenie a obutie na prax tieto bolo potrebné zakupovať každoročne v špeciálnej predajni. Pokiaľ ide o stravovanie sa v školskej jedálni upresnil, že stravná jednotka je 83 centov. Posilňovňu navštevoval počas štúdia 1. a 2.ročníka strednej školy. Pokiaľ ide o jeho alergiu táto prešla do astmy s čím naďalej súvisia zvýšené výdavky na liečivá. Uviedol, že s otcom sa stretáva mesačne niekoľkokrát, niekedy pri týchto stretnutiach si od otca vypýtal vreckové čo už v ostatnom čase nerobieva a tieto peniaze minul len na vlastnú potrebu, napr. na pizzu a podobne, takéto vreckové mu odporca poskytoval vo výške 5 - 10 €, a v spornom období v roku 2009 mu prispel na školou organizovaný výlet do Talianska sumou 20 €.
Navrhovateľ počas celého sporného obdobia ako i v predchádzajúcom období je a bol alergikom čo zvyšuje výdavky na jeho potreby a to formou doplatkov na lieky v priemere okolo 13 € mesačne, rovnakú sumu v priemere matka mu uhrádza na dobíjanie jeho mobilného telefónu, kým navštevoval posilňovňu zakupoval si permanentku na 10 vstupov v hodnote 20 €. Navrhovateľ počas celého sporného obdobia býval a býva spolu s matkou v 1 a pol izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a za ktorý matka navrhovateľa hradí mesačné platby ako už bolo uvedené a zároveň v súvislosti s kúpou tohto bytu matka si vzala hypotéku, ktorú spláca v mesačných splátkach.
Matka okrem navrhovateľa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je pracovníčkou firmy W., H..U.. X. X., ktorým zamestnávateľom je hodnotená veľmi kladne a u ktorého v období od marca 2007 do marca 2008 dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 39.438 Sk, v roku 2008 bol jej priemerný mesačný čistý príjem 45.232 Sk, v roku 2009 969,8 € a od 1.1.2010 doposiaľ 1.028,11 €.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľovi od 1.3.2008, to znamená od dátumu od ktorého výživné navrhovala zvýšiť pôvodne matka navrhovateľa a následne po nadobudnutí plnoletosti i samotný navrhovateľ, keďže súd dospel k jednoznačnému záveru, že k uvedenému dátumu nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Týmito podstatnými kvalifikovanými zmenami pomerov sú predovšetkým zmeny pomerov na strane navrhovateľa, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného bol žiakom prvého stupňa ZŠ, následne sa stal žiakom 2.stupňa ZŠ a od 1.9.2007 sa stal študentom strednej školy, ktoré skutočnosti samé o sebe sú dôvodmi pre rozhodnutie súdu o zmene výšky výživného. Podstatné kvalifikované zmeny pomerov na strane navrhovateľa nastali i v dôsledku uplynutia doby viac ako 6 rokov od času poslednej úpravy výživného do začiatku tohto sporného obdobia, pričom podľa ustálenej súdnej praxe uplynutie 3 rokov samo o sebe zakladá dôvod pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd jednoznačne dospel k záveru, že podstatná kvalifikovaná zmena pomerov nastala i na strane odporcu ako povinného rodiča, ktorá zmena pomerov spočíva v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v roku 2001 v tom, že na strane odporcu došlo k podstatnému zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného takmer o 200 % (t. j o 9.700 Sk,) v roku 2009 sa jeho
priemerný mesačný čistý príjem zvýšil o ďalších 40 €, pričom počet vyživovacích povinností otca sa zmenil, keďže odporcovi, ako už bolo konštatované v rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. P 234/2003, pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére O., B.. X.X.XXXX, na výživu ktorej dcéry spočiatku odporca dobrovoľne bez rozhodnutia súdu prispieval sumou 1.000 Sk, ďalšia podstatná zmena pomerov na strane odporcu nastala v tom, že v apríli 2008 odporca uzavrel manželstvo s matkou tohto dieťaťa, ktorá je osobou samostatne zárobkovo činnou, s vlastným príjmom, spolu s ktorou a maloletou O. odporca počas celého sporného obdobia žije v spoločnej domácnosti u svojich rodičov a ktorým s terajšou rodinou prispieva na náklady na spoločnú domácnosť a teda uzavretím manželstva sa náklady otca na domácnosť a živobytie pomerne znížili, keďže na tieto náklady je povinná primeraným podielom prispievať i jeho terajšia manželka, pričom pokiaľ ide o výdavky otca týkajúce sa nákladov na bývanie a stravovanie, k tomuto súd poznamenáva, že tieto sú na jeho strane pomerne znížené, aj preto, že žije v spoločnej domácnosti nielen s manželkou, ale aj so svojimi rodičmi, s ktorými uvedené náklady hradia spoločne.
Pri stanovení samotnej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľa, zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako i z ich majetkových pomerov, pričom na strane navrhovateľa zohľadnil nielen potreby týkajúce sa bývania, ošatenia a stravovania, ale aj potreby, ktoré súvisia s jeho vzdelávaním, ako i kultúrnym a športovým vyžitím, po zohľadnení nárastu nákladov v spoločnosti a práva navrhovateľa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a dospel k záveru, že takto upravené výživné vo výške 150 € mesačne bolo primerané a odporca ním mohol prispievať na úhradu potrieb navrhovateľa bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Za obdobie od 8.11.2009 do budúcna súd zvýšil výživné na sumu 83 € mesačne a to z dôvodu, že navrhovateľ po nadobudnutí plnoletosti sa k pôvodne matkou podanému návrhu v celom rozsahu pripojil a nenavrhoval zvýšenie výživného nad pôvodne matkou navrhovanú sumu 2.500 Sk a teda vzhľadom na nadobudnutie plnoletosti navrhovateľa súd sa stal viazaným návrhom aj v tomto rozsahu, pričom za predchádzajúce obdobie v čase kým navrhovateľ bol maloletým návrhom v tejto časti súd nebol viazaný a stanovenie výšky výživného, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, bolo ponechané na zváženie súdu, preto v období po nadobudnutí plnoletosti rešpektujúc vôľu navrhovateľa, súd výživné stanovil v ním navrhovanej výške to je po 83 € mesačne (čo sa rovná 2.500 Sk) a to aj v čase keď odporca bol práceneschopný a došlo k čiastočnému poklesu ním dosahovaného príjmu, u ostatného zamestnávateľa, keďže aj v období keď mu boli vyplácané nemocenské dávky, jeho príjem v porovnaní s príjmom v s čase ostatnej úpravy výživného bol vyšší o viac ako 100 % a teda i po zohľadnení ďalšej vyživovacej povinností odporcu a vyššie spomínaných zmien pomerov na jeho strane súd mal za to, že v tomto období odporca bol schopný platiť výživné na navrhovateľa po 83 € eur mesačne.
Súd zároveň poukazuje i na tú skutočnosť, že na strane rodičov navrhovateľa nastala od času ostatnej úpravy výživného, zmena pomerov na ktorú súd taktiež prihliadal, spočívajúca v tom, že matka nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť, t.j. byt v ktorom žije spolu s navrhovateľom a zmenili sa i majetkové pomery na strane odporcu, keďže je nesporné, že auto, ktoré získali v roku 2010 spolu s manželkou formou lízingu bude majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže odporca súdu nijako nepreukázal, že by išlo o majetok, ktorý by nadobúdala jeho manželka do výlučného vlastníctva, ak teda odporca a jeho terajšia rodina majú dostatok finančných prostriedkov na úhradu nákladov na toto motorové vozidlopo 260 € mesačne, čo sú spoločné výdavky rodiny, je nepochybné, že odporca má dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného na dospelého navrhovateľa, ktorý sa sústavne pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie aspoň v ním navrhovanej výške po 83 € mesačne.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporcu voči navrhovateľovi za obdobie od 1.3.2008 do 31.8.2011 k vzniku dlžného výživného vo výške 2.721,40 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 1.500 Sk (= 50 €) a novo stanoveným výživným za obdobie od 1.3.2008 do 7.11.2009 - 150 €, čo je rozdiel 100 € mesačne za prvých 20 mesiacov sporného obdobia, t.j. od marca 2008 do októbra 2009 vrátane čo je spolu 2.000 €, plus pomerná časť tohto rozdielu v mesiaci november 2009 za prvých 7 dní uvedeného mesiaca čo je 23 €, následne rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným a novo stanoveným výživným vo výške 83 € od 8.11.2009 do budúcna, pričom pomerná časť za mesiac november 2009 zvýšenia o 33 € mesačne je 25,4 € a následne tento rozdiel 33 € mesačne za obdobie mesiaca december 2009 plus uvedený rozdiel za 12 mesiacov roka 2010 čo je spolu 396 € a
uvedený rozdiel za prvých 8 mesiacov tohto kalendárneho roka čo je spolu 264 €, t.j. spolu 2.741,30 €, z ktorého vyčísleného dlhu na výživnom súd odpočítal plnenie na strane odporcu ktorým bol jeho príspevok na školou organizovaný výlet, ktorého sa navrhovateľ zúčastnil a to výlet do Talianska v roku 2009 20 €), ktoré dlžné výživné súd odporcu zaviazal zaplatiť k rukám navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zo vzniknutého dlžného výživného nebolo odpočítané odporcom poskytované vreckové navrhovateľovi za sporné obdobie, keďže vreckové nespĺňa charakter výživného.
Žiadosti odporcu, aby mu bolo povolené vzniknuté dlžné výživné uhradiť v splátkach maximálne vo výške po 60 € mesačne, súd nevyhovel vychádzajúc z ust. § 160 O.s.p., z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinnosť uloženú súdom v rozsudku je potrebné splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené ustanovenie zákona pripúšťa možnosť, aby súd povolil peňažné plnenie vykonať aj v splátkach, ale v danom prípade súd mal za to, že nenastala situácia odôvodňujúca rozhodnutie súdu o povolení uhradiť dlh na výživnom v splátkach, keďže potreby navrhovateľa za celé sporné obdobie bolo potrebné hradiť priebežne, matka navrhovateľa bola nútená tieto jeho výdavky takto uhrádzať a nebola jej daná možnosť hradiť potreby navrhovateľa formou splátok, pokiaľ odporca poukazoval na výdavky na jeho strane a to na pôžičky, ktorými odôvodňoval svoju zlú finančnú situáciu, jednoznačne je potrebné poukázať na to, že žiadne plnenia na strane povinného rodiča tohto druhu nemajú prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).