Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/ XX, D. – E., zast. JUDr. Mária Jakubíková, advokátka, Fr. Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému: C. F., nar. X.X.XXXX, G. B. B. XXX, G. B. B., zast. H. F. I., nar. XX.XX.XXXX, J., B. K. L. XXXX/XX, K. X, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že neb. M. N., O. N., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parcely reg. „E“, parc. č. XX/X – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1-ica k celku.

II. Súd u r č u j e, že Q. N. O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX bola ku dňu smrti vlastníčkou nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parcely reg. „E“, parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1-ica k celku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

8

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 18.4.2023 domáha určenia, že neb. M. N., O. N., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1- ica k celku (výrok I.) a že Q. N. O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX bola ku dňu smrti vlastníčkou nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 –

záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1-ica k celku. Jedná sa všetko o parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu. Žalobu odôvodnila tým, že jedinou zákonnou dedičkou po jej rodičoch - po neb. M. N., O. N., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX podľa Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Nitra č. k.22D/1294/2010 a po neb. Q. N., O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX podľa Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. . Jej rodičia Kúpnou zmluvou zo dňa 04.10.1966 odkúpili nehnuteľnosti vedené v kat. úz. A. E., obec J., zapísané na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v celosti od rodičov žalovanej podľa priloženého Potvrdenia A. E. a A. R. S. a vyplatili prostredníctvom ich švagra – M. A. dohodnutú kúpnu cenu 1.000 Kčs (slovom jedentisíc korún československých). Je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností rod. domu súp.č.12 na parc.č.45/2, na parc.č.45/3 a na parc.č. 45/4 a priľahlých pozemkov evidovaných v kat.úz. A. E. obec J. na LV č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX titulom dedenia po svojich rodičoch ako výlučná dedička po M. N. podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn. a po Q. N. podľa Uznesenia OS Nitra sp.zn. . Nedopatrením pri vysporiadavaní nehnuteľností právnymi predchodcami formou vydržania vlastníckeho práva podľa ust. § 134 Obč. zákonníka neboli do Notárskej zápisnice notárky, č. N 228/2008 zo dňa 7.novembra 2008 zahrnuté nehnuteľnosti vedené v kat. úz. A. E., obec J., zapísané na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v celosti. Pritom už moji právni predchodcovia najneskôr od r.1966 predmetné pozemky riadne užívali v celosti ako svoje vlastné a platili za ne dane, keďže sa nachádzajú pod a za rod. domom a sú priľahlými pozemkami k rod. domu. Podľa Notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva č. N 228/2008 sporné nehnuteľnosti predali pôvodní spoluvlastníci nehnuteľností, manželia M. L. a N. L. môjmu otcovi - M. N. v r.1966. Podľa priloženého Čestného prehlásenia T. L. O. A. nar.XX.XX.XXXX trvale bytom J., A. E. X (neter manželov L.) táto potvrdzuje, že kúpna cena za vyššie uvedené nehnuteľnosti v čiastke 1.000 Kčs slovom jedentisíc korún československých bola vyplatená poštovou poukážkou M. A. (jej otcom ) dňa 04.10.1966 predávajúcemu M. L.. Notárskou zápisnicou č. N 228/2008 došlo k vysporiadaniu nehnuteľností titulom vydržania vlastníckeho práva podľa ust. z. v z.n.p.p. na mená jej rodičov. Nedopatrením sa však do Notárskej zápisnice nezapísali nehnuteľnosti evidované na LV č.XXX. Žalovanú oslovila prostredníctvom právnej zástupkyni listami zo dňa 26.11.2021, 18.02.2022 a zo dňa 04.04.2022, na ktoré však žalovaná nereagovala. Od 04.10.1966 kedy jej rodičia kúpili nehnuteľnosti, tieto užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné a v ich držbe ich nikto nerušil. 2. Žalovaná, ktorej bol opis žaloby s prílohami a výzvou, ktorou jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, doručený do vlastných rúk, sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní bola nečinná. Skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnila. 3. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne. 4. Zástupca žalobkyne v na pojednávaní uviedol, že domáhajú sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A. E. a majú za to, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne. Od rodičov žalovanej v roku 1966 odkúpili neperfektnou zmluvou potvrdenou na Národnom výbore predmetné nehnuteľnosti, pričom cez švagra sa dohodlo, že ten preberie kúpnu cenu 1000 Kčs a odošle ich rodičom žalovanej. Z čestného prehlásenia dcéry pána A. (švagra) vyplýva, že táto potvrdila prijatie uvedenej sumy, ako aj jej následné dourčenie. Predkladá súdu kat. mapu, z ktorej je zrejmé, že by bolo nelogické, aby rodičia žalobkyne kupovali dom bez vysporiadania pozemkov, ktoré sa nachádzajú priamo okolo toho domu. Celú dobu od roku 1966 rodičia žalobkyne sporné pozemky užívali dobromyseľne a nerušene. V októbri 2021 som kontaktovala žalovanú s možnosťou dohody, avšak na viaceré listy neodpovedala, dokonca ani v inom konaní, kde jej rovnako predmetné listiny doručoval súd. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko bez tohto nevedia vysporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa je jedinou dcérou svojich rodičov. Žalovaná sa nikdy nedomáhala vlastníckeho práva a preto majú za to, že podľa sa rodičia žalobkyne stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Ak by to súd považoval za potrebné, navrhuje vykonanie obhliadky a výsluch svedkyne T. L., dcéry pána A.. Na záver chce uviesť, že v roku 2008 došlo k vysporiadaniu k iným pozemkom, avšak v dôsledku nejakej chyby sa predmetný LV č. XXX súčasťou toho vysporiadania nestal. žaloba bola podaná dôvodne, čo preukazuje vykonané dokazovanie, predmetné listiny, ako aj obhliadka na mieste samom. V záverečnej reči uviedol, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby vydržaním. Nehnuteľnosti nadobudli rodiča žalobkyne tak, že vyplatili kúpnu cenu 1000 KČS rodičom žalovanej,

pričom od roku 1966, kedy bola uzatvorená neperfektná zmluva, neboli právni predchodcovia žalobkyne, resp. samotná žalobkyňa rušená vo výkone svojho vlastníckeho práva. Má za to, že bola splnená lehota vydržania, keď v roku 1966 vydržanie neupravoval, až v novele z roku 1983 zaviedli pojem vydržanie a má teda za to, že najneskôr od 01.01.1992 do roku 2002 bola nehnuteľnosť vydržaná. Nedopatrením v notárskej zápisnici u M. O. vypadol tento LV, aj keď ostatné nehnuteľnosti boli u notárky vyriešené. So žalovanou sa snažili dohodnúť, avšak na výzvy, či už v tomto konaní alebo v konaní o potvrdení vydržania, nereagovala. K mimosúdnej dohode v rámci toho konania nedošlo. Rovnako považuje jej výpoveď za zmätočnú, keď na jednej strane uviedla, že o nehnuteľnostiach nemala vedomosť a dozvedela sa o nich pred tromi rokmi, avšak na druhej strane tvrdila, že kúpna cena predstavuje nájom, t. j. za užívanie pozemkov. Má za to, že tento stav, ako ho užívali predchodcovia žalobkyne nebol rušený, a teda, že predmetné nehnuteľnosti predchodcovia žalobkyne vydržali. Čo sa týka trov konania, v prípade úspechu si tieto uplatňuje, keď má za to, že nie sú splnené podmienky osobitného zreteľa, a to s poukazom na prístup žalovanej v tomto konaní, ako aj vzhľadom na to, že do minulého roka ešte podnikala. 5. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že na Slovensko chodila žalovaná čo si pamätá, teda odkedy bola adoptovaná. Chodili 1-2 krát do roka k starým rodičom L. na návštevu. Má za to, že bolo dosť času, aby sa súrodenci dohodli. Mama žalovanej jej po úmrtí otca oznámila, že možno má nejaký majetok na Slovensku. O svojom vlastníckom práve sa dozvedela pred tromi rokmi. Nemyslí si, že predmetné potvrdenie Národného výboru by malo byť považované za kúpnu zmluvu. Žalovaná si pamätá, že jej rodičia považovali sumu 1000 Kčs ako poplatok za užívanie. Rodičia o predaji pozemku nehovorili, hovorili len o užívaní. 6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s rodičmi chodievala k starým rodičom na Slovensko. Pamätá si, že v rodine neboli dobré vzťahy, najmä s tými, čo bývali vo vedľajšej dedine. Niečo tam bolo, ale pred deťmi sa o takýchto veciach nehovorilo. Pamätá si na spory, ale nevie, prečo otcovi nechceli dopriať tieto veci. Keď ju adoptovali, doviezli ju do mesta, kde si kúpili rodinný dom a medzitým chodievali na Slovensko. Niekedy hovorili o sporoch, avšak detailne o nich nevie. Matka pracovala v oblastnej škôlke a neskôr ako školníčka. Otec nebol schopný sa starať o nejaké pozemky na Slovensku, bol to obyčajný človek, pracovitý. Hovorilo sa, že medzi súrodencami boli spory o majetok. Keď boli na Slovenku, poveril matku, aby sa informovala o týchto veciach, ktoré následne doma referovala. Nejaká ponuka na tieto pozemky v tejto dobe neprišla. Nebola na pohrebe svojho dedka, nik ich nepozval. O týchto pozemkoch vedela od detstva, kedy sa o tom hovorilo, ale to nevnímala. Ale vie, že to neboli peniaze za predaj ale za užívanie a bolo povedané, že to majú užívať, dokým vyrastie. Užívať to mal niekto na chotári, otcova sestra. Zlé vzťahy v rodine sa týkali otca a jeho sestry, ale aj brata M.. Neprededila tieto pozemky po otcovi, lebo nevedela o nich, nik jej o nich nepovedal. Dozvedela sa o nich pred tromi rokmi. Dôchodok mala 10 000 Kč, a t. č. 15 000 Kč. Nemá živnostenských list, mala ho do roku 2010. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, vykonaním ohliadky na mieste samom, oboznámením sa s vyjadrením zástupcu žalobkyne a vyjadreniami žalovanej, ďalej s so žalobou, s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že jej právni predchodcovia M. N., O. N., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX a Q. N. O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX boli ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 každý v podiele 1-ica k celku.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa z. (ďalej len „“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

11. V prejednávanej veci bola podaná určovacia žaloba, preto sa súd ako prvoradou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žaloba podaná žalobkyňou je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobkyňa sa domáha určenia, že vlastníkmi nehnuteľnosti sú jej právni predchodcovia (jej rodičia), ktorí vlastnícke právo mali nadobudnúť vydržaním, pričom predmetné nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1966.

12. Súd následne pristúpil k meritu veci.

13. Podľa v platnom znení (ďalej len ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. Podľa takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

15. Podľa do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

16. Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

17. Z potvrdenia spísaným Místnym národním výborom v S., okres N. vyplýva, že sa potvrdzuje že M. L., nar. XX.X.XXXX a N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX odpredávajú svoju záhradu M. N., bytom A. E. za 1000 Kčs. Túto sumu predá s. N. rodine A., po obdržaní tohto potvrdenia. Z potvrdenia spísaným Miestnym národným výborom v E. vyplýva, pričom uvedené bolo nesporným rovnako nesporným, že sa potvrdzuje, že M. N., obyvateľ E. XXX, dňa 4.10.1966 odovzdal 1000 Kčs M. A., obyvateľovi E. XXX za pozemok M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. N..

18. Z poštového ústrižku vyplýva, že odosielateľ M. A., A. E. XXX odoslal sumu 1000 Kčs M. L., S. XX, okres N..

19. Z notárskej zápisnice č. N 228/2008, spísanej dňa 7.11.2008 notárskom úrade M. U. O. vyplýva, že , že predmetom vydržania v prospech právneho predchodcu žalobkyne boli nehnuteľnosti v k. ú. A. E. ako parcely reg. „E“, zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Z obsahu notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že okrem iného ďalšie podiely odkúpil právny predchodca žalobkyni od M. L. a N. L. neperfektnou zmluvou, ktorá bola vyhotovená ako potvrdenie MNV v E. dňa 4.10.1966, v ktorej je uvedené, že M. L. a N. L. odpredávajú svoju záhradu M. N., pričom nehnuteľnosť bola špecifikovaná ako pozemok nachádzajúci sa za jeho domom. Predávajúci svojimi podpismi potvrdili prijatie kúpnej ceny. Uvedená zmluva nebola zapísaná do evidencie nehnuteľností, pričom v roku 1966 sa už zápisy do pozemkovej knihy neprevádzali.

20. Z osvedčenia o dedičstve, sp. zn. , vedenom po poručiteľovi M. N., zo dňa 21.09.2020 a z osvedčenia o dedičstve po Q. N., sp. zn. , vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností rod. domu súp. č. 12 na parc. č. 45/2 zapísanej na LV č. XXX a priľahlých pozemkov evidovaných v kat. úz. A. E. obec J. na LV č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX titulom dedenia po svojich rodičoch.

21. Z priloženého Čestného prehlásenia T. L. O. A. nar.XX.XX.XXXX trvale bytom J., A. E. X (neter manželov L.) sa potvrdzuje, že kúpna cena za vyššie uvedené nehnuteľnosti v čiastke 1.000 Kčs slovom

jedentisíc korún československých bola vyplatená poštovou poukážkou M. A. (jej otcom) dňa 04.10.1966 predávajúcemu M. L..

22. Z vyjadrenia Obce J. zo dňa 13.7.2020 vyplýva, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou po neb. M. N. a Q. N., platí daň z pozemkov a zo stavieb rod. domu so s. č. XX na P. B. H. v časti A. E. S. J. (parc č. a 44/3 reg. „C“).

23. Z LV č. XXX, kat. úz. A. E. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parcely reg. „E“, parc. č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 a parc. č. 47/2 – trvalý trávnatý porast o výmere 73m2 sú M. L. a N. L., každý v podiele 1 k celku.

24. Z potvrdenia Okresného súdu v Šumperku zo dňa 18.11.2021 vyplýva, že poručiteľka N. L., nar. XX.X.XXXX, zomrelá XX.X.XXXX bytom S. XX zomrela ako vdova, bez zanechania závetu, a ako jediný dedič zo zákona v I. ded. skupine je dcéra C. F., nar. X.X.XXXX, bytom S., P., L. X. Dedička dedičstvo neodmietla a nebola nespôsobilá dediť. Z potvrdenia Okresného súdu v Šumperku zo dňa 18.11.2021 vyplýva, že poručiteľ M. L., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.XX.XXXX, bytom S. XX zomrel ako ženatý, bez zanechania závetu, a ako dedičia by prichádzali v úvahe manželka N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX a dcéra C. F., nar. X.X.XXXX, bytom S., L. X. Údaje zistené z predbežného pejednania zo dňa 21.11.1994, nakoľko dedičské konanie bolo pre nedostatok majetku dňa 9.12.1994 zastavené.

25. Súd v rámci dokazovania skúmal, či sú splnené u právneho predchodcu žalobkyne – M. N. podmienky na vydržanie vyššie uvedených nehnuteľností a teda, či sú dané podmienky, aby súd mohol konštatovať, že ku dňu smrti boli vlastníkmi nehnuteľnosti predchodcovia žalobkyne. Za týmto účelom vykonal aj ohliadku na mieste samom, z ktorej boli vyhotovené fotografie založené do spisu na č.l. 73-79.

26. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania.

27. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

28. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

29. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

30. Znenie ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby. Týmito sú: a) predmet vydržania, b) subjekt vydržania, c) oprávnená držba a d) vydržacia doba.

31. Súd podrobil skúmaniu jednotlivé podmienky a konštatuje, že v danom prípade podmienka predmetu držby je splnená, nakoľko spôsobilým predmetom vydržania sú nesporne nehnuteľné veci zapísané na LV č.XXX, k. ú. A. E. ako parcely reg. „E“, parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2. Ďalšou podmienkou je subjekt vydržania, ktorým v danom prípade je M. N. - každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo. Ďalšou podmienkou je oprávnená držba.

32. Oprávnená držba vyžaduje spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.

33. V rámci vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa preukázala, že jej predchodca bol dobromyseľný v tom, že mu vec (nehnuteľnosti) patria, keď svoje právo mohol odvodiť od kúpnej zmluvy, ktorú súd považuje za domnelý titul. Tu súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2012 sp. zn. : „Dovolací soud vychází z ustálené judikatury, že v případech, kdy někdo nabude vlastnictví k pozemku a současně se uchopí držby části nebo celého sousedního pozemku, právním titulem držby je v takovém případě nabývací titul ke skutečně vlastněnému pozemku (kupní či darovací smlouva, závěť či rozhodnutí v dědickém řízení apod.); i když jde o tzv. putativní titul, je postačující (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 27. února 2002, sp. zn. , uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck (dále též jen Soubor ), pod pořadovým č. C 1067). Ani samotná skutečnost, že držitel nenechal vytyčit hranice jím držených pozemků a nezjistil tak, že drží i část pozemku jehož vlastníkem není, nevylučuje jeho oprávněnou držbu (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 22. května 2002, sp. zn. , uveřejněný v Souboru pod pořadovým č. C 1181).“ Platnosť vydržania na základe putatívneho titulu pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 24.04.2017, sp. zn. uviedol: „Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“ Z uvedeného je zrejmé a preukázané, že predchodca žalobkyne nad všetky okolnosti na vec bol v presvedčený, že mu vec alebo právo patrí. Uvedené je podporené aj čestným prehlásením netere M. L. ako aj potvrdenie MNV S. a A. E. a v neposladenom rade aj vykonanou ohliadkou na mieste samom, z ktorej bolo zistené, že tak ako je žalobkyňa vlastníčkou predmetných nehnuteľností vedených na LV je zrejmé, že nehnuteľnosti, u ktorých sa domáha určenia vlastníckeho práva jej predchodcov, sú súčasťou jej vlastníctva, resp. boli súčasťou vlastníctva jej predchodcu, nakoľko tieto parcely netvoria jednotný celok ale sú roztrúsené medzi parcely, ku ktorým má žalobkyňa vlastnícke právo. Uvedené vyplýva aj z katastrálnej mapy a teda by bolo nelogické, že by žalobkyňa, resp. jej predchodcovia vlastnili a obrábali pozemky, ktoré by im nepatrili a to vzhľadom na ich umiestnenie a rozloženie. Aj z uvedeného je zrejmé, že predmetné pozemky boli predchodcom žalobkyne vydržané, aby vytvorili jednoliaty a súvislý celok.

34. Zásadnú zmenu vo vzťahu k vydržaniu obsahoval 0/1964 Zb., ktorý vo svojom znení účinnom od 1. apríla 1964 takýto spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval. Ak teda vydržacia doba neuplynula najneskôr do 31.3.1964, k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním následne nedošlo. Vydržanie bolo reaktivované až novelou účinnou od 1. apríla 1983 (). Toto vydržanie však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na fyzické osoby (občanov) a nevzťahovalo sa právnické osoby (organizácie). Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov ( a v znení do 31. decembra 1991). Vydržacia doba bola opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov pre nehnuteľné veci ( v znení do 31. decembra 1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku ( v znení do 31. decembra 1991). Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov ( druhá veta v znení do 31. decembra 1991). Do plynutia vydržacej doby sa však opätovne mohla započítať doba držby právneho predchodcu a to aj keď išlo o držbu vykonávanú pred 1. aprílom 1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, avšak k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti t. j. 1.4.1984 ( v znení do 31. decembra 1991, de lege lata ). Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v bola zavedená účinným od 1. januára 1992. Z prechodného ustanovenia v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom ( v znení do 31. decembra 1991) alebo išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo (právnická osoba).

35. Z uvedeného je zrejmé, že ak predchodca žalobkyne odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy z roku 1966 s poukazom na vyššie uvedenú históriu vydržania mohol vlastnícke právo vydržaním nadobudnúť najskôr 1.4.1994. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že počas celej tejto vydržacej lehoty bol predchodca žalobkyne M. N. dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí a že k nej má vlastnícke právo a preto súd konštatuje, že žalobkyňa osvedčila podmienky vydržania jej právneho predchodcu. Z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM, t.j. 3 roky od zániku BSM, platí fikcia, že nehnuteľnosť nadobúda každý z bývalých manželov do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 k celku.

36. Súd vykonaným dokazovaním mal z predložených listín za preukázané, že žalobkyňa osvedčila splnenie všetkých podmienok vydržania jej právneho predchodcu M. N., a preto súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď zohľadnil následne aj zánik BSM a fikciu nadobudnutia veľkosti podielu na nehnuteľnosti, ktorú vydržal jeden z manželov, ktorého nehnuteľnosť patrila do BSM.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

38. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd v rámci konania nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane náhradu trov konania nepriznal, keď tieto dôvody neuvádzala ani samotná žalovaná.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.