Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-56-2011.pdf
PDF · 84.83 KB
No categories available
4Co/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu: X. K., a. s., K. B., G., F. XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou U., s.r.o. so sídlom G., K. N. K. XX, F. XXXXXXXX, proti žalovanej: S. U., bytom J. O., J. H. XXX/XX, o zaplatenie 1,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. apríla 2010 č. k. 21C /150/2010-16 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 16,50 eur do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 1,33 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 21,81 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatením Advokátskej kancelárii U., s.r.o. G., K. N. K. XX. I. zo zistenia, že žalobca pohľadávku Slovenského rozhlasu nadobudol Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2005 od Slovenského rozhlasu, čím sa stal aktívne legitimovaným v tomto spore. Slovenský rozhlas postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom zo dňa 20.10.2005 a zároveň ju vyzval na zaplatenie nedoplatku na koncesionárskom poplatku vo výške 40,- Sk. Z výpisu nedoplatkov žalovanej bolo zistené, že žalovaná nezaplatila Slovenskému rozhlasu koncesionársky poplatok za mesiac september 2003 vo výške 40,- Sk. Právne vec posúdil tak, že podľa § 13 ods. 7 zákona č. 68/2008, ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkov sa na vyberanie a vymáhanie koncesionárskeho poplatku, ako aj úrokov z omeškania, ktoré bol platiteľ povinný zaplatiť do 31.03.2008, použije zákon č. 212/1995 Z.z. Mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bola podľa § 4a ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. účinného od 01.08.2003 vo výške 40,- Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej zákonom do 15. dňa v mesiaci (§ 3 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z.). Ak si platiteľ poplatku svoju povinnosť nesplní a je so zaplatením poplatku v omeškaní dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti, Slovenský rozhlas bol v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. povinný písomne vyzvať poplatníka na splnenie povinnosti. Žalovaná nezaplatila koncesionársky poplatok, ktorý bola povinná platiť v zmysle citovaných ustanovení zákona, čím porušila svoje povinnosti. Žalobca sa preto žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.07.2006 dôvodne domáhal zaplatenia dlžnej sumy po tom, čo bola žalovaná bezvýsledne písomne vyzvaná na splnenie povinnosti. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 1,33 eur.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.
Žalobca podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, navrhol ho v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 81,79 eur na jeho účet vedený vo VÚB, a.s. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uviedol, že výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania považuje za vecne nesprávny. Dôvodil, že právny poriadok síce v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania, avšak ak by súd konal riadne a včas, bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Novela O.s.p., ktorá toto oprávnenie súdu zaviedla, nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008 a návrh na začatie konania bol podaný ešte v roku 2006. Zastával názor, že súd nemá právo posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná, ani skúmať, koľko (viac, či menej) navrhovateľ advokátovi skutočne zaplatil. Namietal, že náhrada trov, ktorú priznal súd, nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná. Mal za to, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím. V prípade jej aplikácie súdom, dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, a to v zmysle Ústavy SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jej dodatkov. Zásah spočíva v tom, že právo žalobcu, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta, a to z toho dôvodu, že trovy konania neúspešný žalovaný nebude musieť nahradiť resp. že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb žalobca nebude mať nahradené. Ďalej uviedol, že ak mu nebude na základe tohto odvolania priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa domáhať ochrany svojich základných práv pred Ústavným súdom SR a prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a uplatní si náhradu vzniknutej škody od štátu.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Žalovaná napadla rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním v celom rozsahu, navrhla ho zmeniť tak, že žaloba žalobcu bude zamietnutá. Uviedla, že na adrese Z. H. XXX/XX nebýva od septembra 2006. Na jej terajšej adrese v roku 2006 ani nikdy predtým ani potom neobdržala žiadnu výzvu na zaplatenie. Poukázala na to, ak by výzvu prevzali noví majitelia bytu, je nutné si to preveriť a žiadať od nich, pretože v žalobe sa píše, že doteraz koncesionárske poplatky neuhrádzajú. Dôvodila, že ona si svoje koncesionárske poplatky platí pravidelne cez inkaso. Vzhľadom k dlhšej dobe je len samozrejmé, že o svoje platby od roku 2003 nemá odložené, no na inkasnom lístku okrem platby za rozhlas boli aj platby za televíziu, elektriku, plyn a s ničím doteraz nemala problém. Ďalej uviedla, že nielen že sa presťahovala, ale sa aj vydala a má iné priezvisko. V tom čase si riadne prehlásila poštu, inkaso a všetky potrebné náležitosti, kde jej na základe odhlášky a prihlášky dali nové VS číslo XXXXXXXXXX. Vzniesla aj námietku premlčania voči vymáhanému nároku. Mala za to, že koncesionárske poplatky sa viažu na konkrétnu adresu a pravdepodobne si tieto koncesionárske poplatky žalobca bude musieť vymáhať tam. Taktiež poukázala, že už aj platbu za december má zaplatenú od 15.12.2010. K odvolaniu priložila dohodu o prevode členských práv a povinností uzavretú medzi ňou a nadobúdateľom bytu v J. O. na ulici Z. H. XXX/XX zo dňa 03.09.2003, v ktorej aj uviedla, že dňa 09.09.2003 boli spolu s nadobúdateľkou na pošte /SIPO/, kde sa ona odhlasovala a nadobúdateľka sa prihlasovala. Za mesiac september 2005 si platila elektriku, vodu aj plyn. Že sa neprihlásila na nielen rozhlas, ale aj televíziu, za to žalovaná nemôže.
Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej oboznámením výzvy Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005, potvrdením o postúpení pohľadávok, výpisu z nedoplatku a dohody o prevode členských práv a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovanej je dôvodné.
V predmetnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov a žiadal preto, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu 1,33 eur a náhradu trov konania. Na preukázanie svojho nároku predložil súdu výpis nedoplatkov žalovanej evidenčné číslo XXXXXXXXXX, z ktorého vyplýva, že žalovaná nezaplatila žalobcovi koncesionárske poplatky za používanie rozhlasového prijímača za mesiac sept. 2003. Ďalej žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca /Slovenský rozhlas/ zásielkou zo dňa 20.10.2005, ktorá sa týkala zaplatenia dlžnej sumy, vyzval žalovanú na zaplatenie uvedeného dlhu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka splatného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie treba mať za to, že nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch, ktorý je predmetom sporu, je záväzkovo-právnym dôsledkom neplnenia povinnosti vyplývajúci z dvojstranného právneho úkonu medzi žalovaným a Slovenským rozhlasom. Tento právny vzťah medzi nimi vyplýva zo zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení platnom v čase rozhodnom.
Podľa § 3 ods. 1, 3 citovaného zákona platí celý poplatok fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške stanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 4a Ods. 2 cit. zákona mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb je 40,- Sk, za používanie televíznych prijímačov 100,- Sk, a to za každý prijímač.
Podľa § 8 ods. 2, 3 cit. zákona, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako 1 mesiac odo dňa splatnosti poplatku /§ 3 ods. 3,6/, vyberateľ poplatku, Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Z dikcie tohto ustanovenia citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch je zrejmé, že Slovenský rozhlas mal právo domáhať sa nedoplatku na súde až po splnení povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa. V predmetnej veci však žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by sa dalo preukázať, že by táto povinnosť bola splnená. Na preukázanie uvedenej skutočnosti nie je postačujúce, že Slovenský rozhlas výzvu napísal. Na to, aby účinky tejto povinnosti mohli byť splnené, sa predpokladá, že výzva sa dostala do sféry koncesionára /inak by určenie takejto povinnosti zákonom nemalo zmysel/. Princíp doručenia prejavu vôle je jednou zo zásad súkromného práva. Je nelogické, aby boli zakladané, menené, rušené alebo aj zachované práva a povinnosti účastníkov na základe prejavu vôle, ktorý sa nedostane do sféry toho, koho sa má týkať. Ak má teda byť urobené určité právne konanie jednou osobou, ktoré je významné pre osobu druhú, musí sa o ňom táto osoba dozvedieť. Žalobca nepreukázal, že by výzvu žalovanému doručil /nie len zaslal/, on, alebo jeho právny predchodca. Neuniesol teda v tomto smere dôkazné bremeno. V zmysle §120 ods. 1 a § 132 1 O.s.p. platí totiž zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Z odvolania žalovanej ako aj z jej vyjadrenia na odvolacom pojednávaní dňa 09.09.2011 vyplýva, že ona vždy platila aj platí poplatky, nikdy nemala dlh a platí to aj, pokiaľ ide o poplatok za mesiac sept.
2003. Uviedla, že v tomto mesiaci sa sťahovala do J. O. z adresy Z. H. na adresu Z. H., o čom odvolaciemu súdu predložila aj doklad, keď na základe o dohode o prevode členských práv a povinností previedla byt, ktorý sa nachádzal na ulici Z. H., na A. G.. Trvala na tom že za mesiac september už riadne zaplatila koncesionársky poplatok z novej adresy Z. H.. Poprela, že by jej od žalobcu bola doručená výzva, že má nedoplatok za september 2003. Pokiaľ by tak žalobca urobil, uviedla, že už dávno by vec riešila a preukázala, že žiadny nedoplatok nemá. Na základe takto ustáleného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal hmotno-právne náležitosti vzniku nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Nepreukázal splatnosť tohto poplatku, pretože nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaná bola na zaplatenie riadne vyzvaná. Nebola však dôvodná vznesená námietka premlčania žalovanou v danej veci, nakoľko žalobca uplatnil svoje právo na Okresnom súde Trenčín dňa 26.07.2006, t.j. v trojročnej premlčacej dobe /uplatňoval zaplatenie pohľadávky za 9/2003/ v zmysle §101 Občianskeho zákonníka. Táto okolnosť však nemá na rozhodnutie odvolacieho súdu žiaden vplyv.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2, §142 ods. 1 a §151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej bola priznaná náhrada trov konania vo výške 16,50 eur spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .