Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-27-2023.pdf
PDF · 112.62 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu Adria Gold Slovakia, spol. s r.o. so sídlom Šávoľská 324/3, 986 01 Fiľakovo, IČO: 36 059 153, zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, IČO: 37 998 528, proti žalovanej JUDr. Márii Bustinovej, značka správcu S 172, so sídlom Jilemníckeho 21, 911 01 Trenčín, IČO: 33 907 994, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu HILKOVIČ, s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Včelárska 1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 328 570, o vylúčenie majetku zo súpisu úpadcu zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cbi/6/2021-87 zo dňa 18. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/6/2021-87 zo dňa 18. augusta 2023 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol, že nákladné motorové vozidlo FIAT DUCATO 3.0 JTD 17 H 250, EČV: A., VIN: B., biela farba, druh PHM Nafta, rok výroky: 2011, súpisová hodnota 2.400,-Eur (súpisová zložka č. 3) sa zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská republika – Daňový úrad Trenčín v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38R/1/2020 zo dňa 19.02.2020 na majetok úpadcu HILKOVIČ, s.r.o. v konkurze so sídlom Včelárska 1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 328 570, vylučuje. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu 100 % trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku okresný uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že HILKOVIČ, s.r.o., IČO 36 328 570 (úpadca) ako predávajúci uzatvoril dňa 22.04.2020 s kupujúcim C. D. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa žalovaného motorového vozidla, ku ktorému v čase uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy existovalo predmetné záložné právo, zriadené Daňovým úradom Trenčín, ktorý však súhlas k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2020 neudelil. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 22.04.2020 je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keďže bola uzatvorená v rozpore s § 81 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, t.j. bez súhlasu správcu dane, a preto kupujúci C. D. nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Napriek tomu C. D. ako predávajúci, kúpnou zmluvou zo dňa 06.06.2020 uzatvorenou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predal žalované motorové vozidlo kupujúcemu E. C.. Vzhľadom k tomu, že predávajúci C. D. nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, kupujúci E. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2020 nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám).
3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že E. C. ako predávajúci, uzatvoril dňa 11.09.2020 v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu, ktorej predmetom kúpy bolo žalované motorové vozidlo, so žalobcom ako kupujúcim, hoci predávajúci nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by v čase, keď žalobca ako kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, mal okresný súd podľa § 446 Obchodného zákonníka zato, že žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k žalovanému motorovému vozidlu, a to i napriek tomu, že predávajúci E. C. nebol vlastníkom predávaného motorového vozidla. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka totiž umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo k veci aj od nevlastníka, čo je prelomením zásady nemo plus iuris. Toto ustanovenie zasahuje do ústavnej ochrany vlastníckeho práva a uprednostňuje dobrú vieru a istotu obchodnoprávnych vzťahov.
4. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že v spore bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k žalovanému motorovému vozidlu, podľa § 78 ods. 5 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov rozhodol o vylúčení nákladného motorového vozidla FIAT DUCATO 3.0 JTD 17 H 250, EČV: A., VIN: B., biela farba, druh PHM Nafta, rok výroby: 2011, súpisová hodnota 2 400,- Eur (súpisová zložka č. 3) zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/1/2020 zo dňa 19.02.2020 na majetok úpadcu HILKOVIČ, s.r.o. v konkurze so sídlom Včelárska 1, 971 01 Prievidza, IČO 36 328 570. Vlastnícke právo žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu je právom vylučujúcim zapísanie tohto hnuteľného majetku do súpisu majetku oddelenej konkurznej podstaty, i keď predmetný majetok bol do súpisu majetku oddelenej konkurznej podstaty zabezpečeného veriteľa Daňový úrad Trenčín z dôvodu neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2020 zapísaný v súlade s § 80 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie vo veci samej nemá vplyv na existenciu predmetného záložného práva k žalovanému motorovému vozidlu.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok voči žalovanej v celom rozsahu.
6. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania žalovanej vo výške 100 %.
7. V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že napadá prvú aj druhú výrokovú vetu rozhodnutia okresného súdu. Podľa žalovanej rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Žalovaná v odvolaní poukázala na § 81 ods. 1, 2 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Rozhodnutie o zriadení záložného práva sa doručuje daňovému dlžníkovi, osobe registrujúcej záložné právo a osobe evidujúcej predmet záložného práva, ak nejde o tú istú osobu. Napríklad rozhodnutie o zriadení záložného práva k motorovému vozidlu sa doručuje daňovému dlžníkovi, notárovi na zaregistrovanie do Centrálneho registra záložných práv a aj Dopravnému inšpektorátu. Uvedené podmienky boli v prejednávanom prípade riadne splnené. Pre daňového dlžníka znamená záložné právo určité obmedzenie jeho vlastníckych práv tým, že právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva môže vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. Pokiaľ by daňový dlžník s predmetom záložného práva napriek zákazu nakladal, môže sa správca dane žalobou na súde domáhať, aby súd určil neplatnosť právneho úkonu. V danom prípade je nepochybné, že zmluvná voľnosť predávajúceho bola obmedzená, keď mu bolo rozhodnutím daňového úradu v zmysle § 81 ods. 2 Daňového poriadku zakázané nakladať s predmetom záložného práva nákladným vozidlom FIAT DUCATO 3.0 JTD 17 H 250, EČV: A., VIN: B., biela farba, druh PHM Nafta, rok výroby: 2011, súpisová hodnota 2.400,-Eur (súpisová vložka č. 3). Rovnako tak príslušný dopravný inšpektorát nebol oprávnený vykonať zápis o zmene držby vozidla a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla, keďže mu bolo dňa 09.05.2019 riadne doručené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, č. 100861107/2019 zo dňa 11.04.2019 o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva a zákaze nakladania s predmetom bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. Vychádzajúc z uvedeného mala žalovaná za to, že kúpna zmluva zo dňa 22.04.2020 uzatvorená medzi úpadcom HILKOVIČ, s.r.o. v konkurze, ako predávajúcim a žalobcom, ako kupujúcim je neplatným,
neúčinným právnym úkonom. Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že využil všetky dostupné prostriedky aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastnícke právo k dotknutému motorovému vozidlu a teda, že konal v maximálnej možnej miere obozretnosti. Záložné právo správcu dane bolo riadne zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorý je verejný a voľne prístupný na vyhľadávanie na webovom sídle Notárskej komory SR, prípadne v ktoromkoľvek notárskom úrade. Vzhľadom k tomu mohol žalobca pri zachovaní primeranej obozretnosti zistiť, že osoba od ktorej vozidlo kupuje, s ním nie je oprávnená nakladať.
8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.10.2023 v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobca poukázal na to, že z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp.zn. NCRzp: 33207/2019 zo dňa 05.11.2019 nevyplýva zákaz daňového dlžníka nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. O zákaze teda nemohli mať kupujúci C. D. ani vtedajšia reštrukturalizačná správkyňa JUDr. Danica Birošová vedomosť. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad Trenčín, ako veriteľ neprihlásil riadne a včas svoju pohľadávku reštrukturalizačnej správkyni, preto táto nemohla mať vedomosť o nesplatenom daňovom dlhu. Tá udelila súhlas s prevodom predmetného motorového vozidla, nakoľko ju na to oprávňoval výrok V. súdneho rozhodnutia o jej ustanovení do funkcie správcu, ktorý určoval rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehali súhlasu správkyne. Žalobca poukázal na § 158 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii má prednosť pred ustanoveniami Daňového poriadku, a preto vtedajšia správkyňa bola oprávnená na udelenie súhlasu s prevodom predmetného motorového vozidla, pretože verejný zápis neobsahoval zákaz nakladania a daňový úrad ako veriteľ si neprihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie. Prvý kupujúci C. D. nadobudol predmetné motorové vozidlo so súhlasom vtedajšej reštrukturalizačnej správkyne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2020. Prvý kupujúci s prihliadnutím na vtedajšie EČV motorového vozidla F. XXX G. sa teoreticky mohol dozvedieť o existujúcom záložnom práve zapísanom vo verejnom registri. Nakoľko sa však jednalo o kúpnu zmluvu a prevod schválený reštrukturalizačnou správkyňou, nebol dôvod na preverovanie týchto skutočností. Dňa 06.06.2020 došlo k prevodu predmetného motorového vozidla na druhého kupujúceho E. C. a dňa 11.09.2020 na žalobcu. Žalobca nemohol mať objektívnu vedomosť o existencii zápisu záložného práva v Notárskom centrálnom registri, nakoľko v tom čase už bolo motorové vozidlo evidované v technickom preukaze s EČV A. XXXXX a nezhodovalo sa so zápisom vo verejnom registri pod sp.zn. NCRzp: 33207/2019 zo dňa 05.11.2019, v ktorom bola navyše ako dlžník uvedená spoločnosť HILKOVIČ, s.r.o.. Rovnako príslušné dopravné inšpektoráty pristúpili bez výhrad k prepisu motorového vozidla na nového vlastníka a preto nebolo pochýb o platnosti prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Žalobca teda kupoval motorové vozidlo bez akejkoľvek vedomosti o tom, že by mohlo patriť úpadcovi a nie o tom, že je zaťažené záložným právom. Žalobca bol pri nadobudnutí predmetného motorového vozidla dobromyseľný.
9. Okresný súd dňa 17.10.2023 doručil vyjadrenie k odvolaniu odvolateľke a umožnil jej vyjadriť sa v určenej lehote. Odvolateľka sa v súdom určenej lehote nevyjadrila.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 Civilného sporového poriadku), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
11. Odvolací súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na zákonné ustanovenia.
12. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
13. Podľa § 78 ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zák. č. 7/2005 Z.z.“ ), do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
14. Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z., ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
15. Podľa § 78 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
16. Podľa § 78 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z., ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
17. Podľa § 80 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z , do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.
18. Podľa § 81 ods. 7 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní ( daňový poriadok ), právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.
19. Podľa § 39 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „ Občiansky zákonník “ ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.
22. Podľa § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
23. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že „ ... kúpna zmluva zo dňa 22.04.2020 uzatvorená medzi úpadcom HILKOVIČ, s.r.o. v konkurze, ako predávajúcim a žalobcom, ako kupujúcim je neplatným, neúčinným právnym úkonom. “ Je potrebné upresniť, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla, s E. C., nie so spoločnosťou HILKOVIČ, s.r.o. v konkurze. Bez ohľadu na uvedené odvolací súd konštatuje, že skutočnosť o absolútnej neplatnosti prvých dvoch kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, nebola v prvoinštančnom konaní sporná. Okresný súd v bode 9. rozsudku skonštatoval, že „ medzi stranami sporu nebolo sporné, že HILKOVIČ, s.r.o., IČO 36 328 570 (úpadca) ako predávajúci uzatvoril dňa 22.04.2020 s kupujúcim C. D. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa žalovaného motorového vozidla, ku ktorému v čase uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy existovalo predmetné záložné právo, zriadené Daňovým úradom Trenčín, ktorý však súhlas k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2020 neudelil. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 22.04.2020 je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keďže bola uzatvorená v rozpore s § 81 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, t.j. bez súhlasu správcu dane, a preto kupujúci C. D. nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Napriek tomu C. D. ako predávajúci, kúpnou zmluvou zo dňa 06.06.2020 uzatvorenou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predal žalované motorové vozidlo kupujúcemu E. C.. Vzhľadom k tomu, že predávajúci C. D. nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, kupujúci E. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2020 nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu.“ Okresný súd pri rozhodovaní vo veci z nespornosti uvedených skutkových tvrdení vychádzal a nadväzujúc na ne posudzoval platnosť v poradí tretieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 11.09.2020 medzi E. C. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovanej v tejto časti za nedôvodnú.
24. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namietala, že žalobca nepreukázal, že využil všetky dostupné prostriedky, aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastnícke právo k dotknutému motorovému vozidlu, a teda že žalobca konal v maximálnej možnej miere obozretnosti. Záložné právo správcu dane bolo riadne zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorý je verejný a voľne prístupný na vyhľadávanie, prípadne v ktoromkoľvek notárskom úrade. Vzhľadom k tomu, mohol žalobca pri zachovaní primeranej obozretnosti zistiť, že osoba od ktorej vozidlo kupuje, s ním nie je oprávnená nakladať.
25. Okresný súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že E. C. ako predávajúci, uzatvoril dňa 11.09.2020 podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu, ktorej predmetom kúpy bolo žalované motorové vozidlo, so žalobcom ako kupujúcim, hoci predávajúci nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla. V prvoinštančnom konaní nebolo preukázané, že by v čase, keď žalobca ako kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, a že nie je ani oprávnený s vozidlom nakladať za účelom jeho predaja. Okresný súd mal podľa § 446 Obchodného zákonníka zato, že žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k žalovanému motorovému vozidlu, a to i napriek tomu, že predávajúci E. C. nebol vlastníkom predávaného motorového vozidla.
26. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, ktoré sa vzťahuje na obchodné záväzkové vzťahy, je prelomením všeobecného princípu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, a to z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho.
27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že s prihliadnutím na skutkové okolnosti, žalobca bol v čase nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľný. V konaní neboli tvrdené, ani preukázané skutočnosti o tom, že žalobca v čase, keď mal vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je vlastníkom motorového vozidla a že nie je ani oprávnený s vozidlom nakladať na účely jeho predaja.
28. Vychádzajúc zo znenia § 446 Obchodného zákonníka, dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť. U kupujúceho sa dobromyseľnosť predpokladá,
pričom opak treba preukázať. Súčasne nemožno od kupujúceho požadovať, aby skúmal všetky rozhodujúce skutočnosti aj vo vzťahu k predchádzajúcim vlastníkom vozidla.
29. Rozhodnutie v neprospech žalobcu by podľa názoru odvolacieho súdu bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 549/2015-33 z ktorého vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany sa musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, čo platí aj pre tento prípad, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto tipu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. Keďže žalobca je podľa zistení okresného súdu dobromyseľným nadobúdateľom majetku, je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti. Bolo by voči nemu nespravodlivé, pokiaľ by vozidlo musel odovzdať do konkurznej podstaty, pričom to nebol žalobca, kto porušil zákonné povinnosti.
30. V prvoinštančnom konaní na pojednávaní dňa 18.08.2023 žalobca uviedol, že ani objektívne nemohol mať vedomosť o zápise záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, predmetom ktorého je sporné motorové vozidlo, pretože v čase podpisu kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo evidované v technickom preukaze s EČV A. a nezhodovalo sa so zápisom vo verejnom registri pod sp.zn. NCRzp 33207/2019 z 5.11.2019, v ktorom je uvedené EČV F.. Žalovaná tvrdenú skutočnosť nerozporovala a neuvidela ani iné skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnila dobromyseľnosť žalobcu v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Prelomenie základných zásad, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má a právo nevzniká z bezprávia, vyžaduje podľa § 446 Obchodného zákonníka dobromyseľnosť, ktorá nie je ničím spochybnená. Pri pochybnosti nemožno tvrdiť dobromyseľnosť a pochybnosť v danej veci je reálne zistenou skutočnosťou. Na základe vykonaného dokazovania v prvoinštančnom konaní okresný súd nezistil žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť dobromyseľnosť žalobcu ako kupujúceho.
31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
33. Rozhodnutie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).