Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Cb-18-2023.pdf
PDF · 69.36 KB
Case nature
Subarea
17Cb/18/2023
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobcu: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., so sídlom Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, právne zastúpeného: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 145 860, proti žalovanému: I. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, XXX XX C., s miestom podnikania Sucháčkova 4396/1, 036 01 Martin, IČO: 37409913, o zaplatenie 9.147,44 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.1.2023, postúpenou pre nedoručenie platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 12.5.2023, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 9.767,77 Eur s príslušenstvom, a to titulom vrátenia obratovej odmeny. 2. Šetrením súd zistil, že žalovaný dňa X.X.XXXX, t.j. v priebehu konania, zomrel. Následne uznesením č.k. 17Cb/8/2023-66 zo dňa 1.6.2023 rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 17D/141/2023.
3. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
4. Podľa § 7 ods. 2 prvej vety OZ smrťou táto spôsobilosť zanikne.
5. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 63 ods. 1 a 2 C. s. p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
8. Podľa § § 161 ods. 1 a 2 C. s. p. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 17D/141/2023-178 zo dňa 16.6.2023, právoplatného dňa 9.8.2023, súd zistil, že dedičským súdom nebol potvrdený prechod práv a povinností po žalovanom na jeho dedičov, pretože dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný poručiteľovmu bratovi, ktorý sa postaral o pohreb. Keďže teda bolo dedičské konanie po žalovanom zastavené pre nemajetnosť, nedošlo k reálnemu dedeniu žiadneho majetku a na potenciálnych dedičov neprešlo žiadne právo ani povinnosť poručiteľa. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 4 Obo 74/2010 zo dňa 29.9.2010 totiž skonštatoval, že „dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.“. S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nie sú žiadni právni nástupcovia (dedičia), ktorí by vstúpili do konania namiesto žalovaného, a preto súd konanie zastavil.
10. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 257 C. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (o náhrade trov konania žalovaného nemožno hovoriť, keďže tento nemá procesnú subjektivitu). Dôvod hodný osobitného zreteľa pre použitie ust. § 257 C. s. p. videl súd v tej skutočnosti, že ani jedna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania.
13. Pre úplnosť súd uvádza, že o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.