Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-88-2011.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpený: Consultor Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Horný Val 6/13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ivan Slamka, T. Vansovej 1600/1, Žilina, IČO: 40 943 810, o zaplatenie sumy 5.503,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.503,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.263,03 Eur od 16.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 1.696,21 Eur od 16.12.2008 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.696,21 Eur od 16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 848,10 Eur od 16.06.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 19.08.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 5.503,55 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve nájomné zmluvy, v zmysle ktorých prenechal navrhovateľ odporcovi do užívania nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Odporca sa zaviazal platiť dojednané nájomné. Medzi účastníkmi bola zároveň uzatvorená dohoda o úroku z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Napriek výzve odporca nesplnil svoju povinnosť a neuhradil navrhovateľovi nájomné za obdobie rokov 2007 až 2009 a alikvotnú časť nájomného za rok 2010 v súhrnnej výške 5.503,55 Eur. Preto navrhovateľ žiada odporcu zaviazať na zaplatenie tejto čiastky spolu s dohodnutým úrokom z omeškania.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť. Preto ho súd uznesením zrušil.
Na nariadenom pojednávaní sa odporca nezúčastnil. Doručenie predvolania mal vykázané spôsobom upraveným v §-e 48 ods. 3 OSP. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 OSP uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením návrhu na začatie konania, nájomných zmlúv, písomnej výzvy a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 01.08.2006 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. 183/právne/2006. Predmetom zmluvy je prenájom časti pozemku par. č. H. výmere 10 m2 za účelom umiestnenia stánku, pre účely predaja potravín - večierka. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.500,-Sk za m2 za rok, t. j. 15.000,-Sk ročne do 31.12.2006. Po tomto termíne sa výška stanoví dohodou zmluvných strán formou dodatku. Nájomca sa zaviazal nájomne uhrádzať na účet prenajímateľa do 15. marca príslušného roka.
Dňa 11.12.2006 uzatvorili účastníci Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, ktorým došlo k zmene výšky nájomného na 25.000,-Sk ročne do 31.12.2007.
Dňa 26.02.2007 uzatvorili účastníci Dodatok č. 2 k zmluve, podľa ktorého sa nájomca zaviazal uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach vo výške 6.250,-Sk splatných do 15.03., 15.06., 15.09., a 15.12.2007.
Dňa 25.06.2007 uzatvorili účastníci Nájomnú zmluvu č. 125/právne/2007. Predmetom zmluvy je prenájom časti pozemku K., v katastrálnom území Žilina o výmere 10,44 m2 za účelom umiestnenia stánku na predaj potravín. Nájomné bolo dohodnuté sumou 2.500,-Sk za m2 a rok, t. j. 26.100,-Sk ročne do 31.12.2007. Po tomto termíne sa výška nájmu stanoví dohodou zmluvných strán formou dodatku.
V obidvoch uvedených zmluvách účastníci dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného v dohodnutej lehote splatnosti je prenajímateľ oprávnený účtovať úroky z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Listom zo dňa 10.05.2010 vyzýval navrhovateľ odporcu na úhradu dlhovaného nájomného.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Požadovaná istina predstavuje dlžné nájomné podľa dvoch uzatvorených zmlúv za rok 2007 vo výške 829,85 Eur a 433,18 Eur, spolu 1.263,03 Eur. Dlžné nájomné podľa týchto zmlúv za rok 2008 a 2009 predstavuje sumu 829,85 Eur a sumu 866,36 Eur, spolu 1.696,21 Eur. Dlžné nájomné za polrok roku 2010 predstavuje 414,92 Eur a 433,18 Eur, spolu tieto sumy tvoria vymáhanú istinu. V Dodatku č. 2 bola medzi účastníkmi dojednaná možnosť splácať nájomné v kvartálnych splátkach. Navrhovateľ tak požaduje úroky z omeškania až po splatnosti poslednej úhrady, teda od decembra príslušného roka. Za rok 2010 je požadované od 16.06.2010. V roku 2010 zmluvy medzi účastníkmi boli naďalej platné a neboli skončené.
Podľa §-u 261 ods. 2 Obchodného zákonníka - touto časťou zákona sa spravujú tak isto záväzkové vzťahy medzi štátom a správnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejno-právna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa §-u 663 Občianskeho zákonníka - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa §-u 671 ods. 1 - nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §-u 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 - výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvého dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §-u 3 tohto nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie odporcom dlhovaného nájomného spolu s úrokom z omeškania. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve zmluvy o nájme, na základe ktorých navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi do užívania časť svojho nehnuteľného majetku - pozemkov označených parcelným číslom. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté ročné nájomné, ktoré sa dodatkami v priebehu trvania zmluvného vzťahu menilo. Podľa prvej zo zmlúv po prepočte konverzným kurzom predstavuje ročné nájomné 829,85 Eur a podľa druhej zmluvy predstavuje ročné nájomné 866,36 Eur. Alikvotná časť nájomného podľa druhej zo zmlúv, ktorá nadobudla účinnosť 01.07.2007 predstavuje 433,18 Eur. Nájomné za prvý polrok roku 2010 podľa prvej zo zmlúv zodpovedá sume 414,92 Eur a podľa druhej zmluvy 433,18 Eur. Spolu tak za obdobie rokov 2007 do prvého polroku roku 2010 dlhuje odporca navrhovateľovi žalovanú istinu 5.503,55 Eur. V časti istiny tak súd návrh navrhovateľa vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške 0,5 % denne. Súd sa pritom zaoberal otázkou charakteru zmluvného vzťahu účastníkov, pričom dospel k záveru, že v tomto prípade sa nejedná o vzťah, ktorý by bol upravený ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ako mesto predstavuje samosprávnu územnú jednotku a odporca, ktorý na prenajatých nehnuteľnostiach prevádzkoval predaj potravín, v tomto vzťahu vystupuje ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti. Na to, aby podľa ustanovenia §-u 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa jednalo o vzťah upravený treťou časťou Obchodného zákonníka, by tak bolo nevyhnutné, aby sa tento vzťah týkal zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky navrhovateľa ako samosprávnej územnej jednotky. Podľa názoru súdu v tomto prípade táto podmienka naplnená nie je. Navrhovateľ nájomnou zmluvou disponuje so svojim majetkom a časť svojho majetku prenechal za odplatu podnikateľovi za účelom prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ teda takýmto zmluvným vzťahom nezabezpečuje ani verejné potreby, ani vlastnú prevádzku.
Súd potom dospel k záveru, že sa v tomto prípade nejedná o vzťah, ktorý by sa spravoval treťou časťou Obchodného zákonníka, a preto na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ani ustanovenie §-u 369 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie na rozdiel od §-u 517 Občianskeho zákonníka účastníkom umožňuje, aby výšku úroku z omeškania dohodli nezávisle od úroku z omeškania stanoveného zákonom. Ustanovenie §-u 517 Občianskeho zákonníka však takúto dohodu účastníkov neumožňuje a stanovuje výšku úrokov z omeškania s odkazom na vykonávací predpis, ktorým je vyššie citované nariadenie vlády SR. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na rozhodnutie publikované pod číslom R 53/1997, v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania podľa §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Zbierky zákonov kogentne ustanovená ako horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Možno preto konštatovať, že v tomto zmluvnom vzťahu účastníkov, ktorý sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka, účastníci nemohli dohodnúť výšku úroku z omeškania v miere vyššej, ako je stanovená podľa citovaného zákonného ustanovenia. Dohoda účastníkov o úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne (182,5 % ročne) je tak podľa názoru súdu neplatnou a na základe takejto dohody navrhovateľ úrok z omeškania v tejto výške od odporcu nemôže požadovať. Súd preto navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, teda vo výške určenej podľa citovaného nariadenia vlády.
V čase vzniku omeškania odporcu, ku ktorému došlo v rokoch 2007 a 2008, patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, ktorá v tom čase predstavovala 4,25 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Ku dňu vzniku omeškania 16.12.2009 a 16.06.2010 patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške o 8 %-nych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá v tom čase predstavovala 1 %. Navrhovateľovi tak za toto omeškanie patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Čo sa týka vzniku omeškania, medzi účastníkmi bolo dohodnuté platenie nájomného v splátkach, pričom navrhovateľ za roky 2007 až 2009 požaduje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, teda od 16.12. príslušného roka. Za prvý polrok 2010 navrhovateľ požaduje úrok z omeškania odo dňa uplynutia druhej dohodnutej štvrťročnej splátky, teda od 16.06.2010.
Na základe uvedených skutočností tak v časti úroku z omeškania súd návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a priznal mu právo na jeho zaplatenie vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.263,03 Eur od 16.12.2007 a zo sumy 1.696,21 Eur od 16.12.2008 a vo výške 9 % ročne zo sumy 1.696,21 Eur od 16.12.2009 a zo sumy 848,10 Eur od 16.06.2010, všetko až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v časti, ktorá presahuje ročnú úrokovú mieru 8,5 % ročne, resp. 9 % ročne, bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 2 OSP, teda podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci. Navrhovateľ požadoval zaplatenie istiny a úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne. Tento úrok prepočítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje spolu sumu 24.303,87 Eur. Navrhovateľ tak k tomuto dňu vrátane istiny požadoval zaplatenie sumy 29.807,42 Eur. Súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % a 9 % ročne, ktorý prepočítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku zodpovedá sume 1.151,82 Eur. Spolu tak bol navrhovateľ vrátane istiny úspešný v časti o zaplatenie 6.655,37 Eur, čo predstavuje 22 % predmetu konania vymedzeného sumou 29.807,42 Eur. Odporca tak mal v konaní úspech v rozsahu 78 % predmetu konania a patrí mu právo na náhradu 56 % jeho trov. Odporcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.