Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/58/2023

Potvrdené rozhodnutím 5To/21/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko Brezno sp. zn. 3T/58/2023 zo dňa 14.12.2023, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2023, takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. C., E. X

pre skutok, že

od presne nezistenej doby roku 2010 do novembra 2019, v C., v byte na F. A. XX, G. D. C., v rodinnom dome na ul. Hlavná č. 216 a v Čiernom Balogu, v rodinnom dome na ul. Piliarska č. 258/8, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, tým, že v roku 2010 v Brezne, v byte na ul. MPČĽ 13, na ňu opakovane kričal, zbil ju po zadku a keď' sa bála spať sama, nedovolil jej spať v spálni spolu s matkou H. B., približne v januári a februári roku 2012 v D. C., F. I. D. XXX, v chodbe rodinného domu ju chytil za vlasy, násilím ju vtiahol do izby, kde ju zbil po zadku a neskôr približne od septembra roku 2012 do konca septembra roku 2019 v Čiernom Balogu, Piliarska 258/8, v rodinnom dome jej zakazoval dary a oblečenie od jej biologického otca, zakazoval jej v noci zapínať svetlo a používať' toaletu, v dôsledku čoho sa pomočila, približne od roku 2016 v čase, keď jej matka H. B. nebola doma, jej vulgárne nadával a udieral ju fackami alebo inými predmetmi po hlave, pričom hovoril, že je to jej vina a môže si za to sama, čím jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko skutok nie trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 01.06.2023 obžalobu na vtedy obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby roku 2010 do novembra 2019, v C., v byte na F. A. XX, G. D. C., v rodinnom dome na ul. Hlavná č. 216 a v Čiernom Balogu, v rodinnom dome na ul. Piliarska č. 258/8, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, tým, že v roku 2010 v Brezne, v byte na ul.

MPČĽ 13, na ňu opakovane kričal, zbil ju po zadku a keď' sa bála spať sama, nedovolil jej spať v spálni spolu s matkou H. B., približne v januári a februári roku 2012 v D. C., F. I. D. XXX, v chodbe rodinného domu ju chytil za vlasy, násilím ju vtiahol do izby, kde ju zbil po zadku a neskôr približne od septembra roku 2012 do konca septembra roku 2019 v Čiernom Balogu, Piliarska 258/8, v rodinnom dome jej zakazoval dary a oblečenie od jej biologického otca, zakazoval jej v noci zapínať svetlo a používať' toaletu, v dôsledku čoho sa pomočila, približne od roku 2016 v čase, keď jej matka H. B. nebola doma, jej vulgárne nadával a udieral ju fackami alebo inými predmetmi po hlave, pričom hovoril, že je to jej vina a môže si za to sama, čím jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2023 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby si podľa neho poškodená J. C. účelovo vymyslela, aby mu poškodila. Konala podľa neho tak preto, že sa rozviedol s jej matkou, a tá nebola spokojná s majetkovým vysporiadaním BSM. Obdobne za účelovú považuje aj výpoveď matky poškodenej H. B.. S matkou poškodenej sa obžalovaný majetkovo vysporiadal krátko pred podaním trestného oznámenia s tým, že jej mal vyplatiť asi sumu 1 300,- Eur, dohoda o vysporiadaní bola uzavretá dňa 06.10.2021. S matkou poškodenej má obžalovaný maloletú dcéru A., ktorá je v striedavej starostlivosti oboch rodičov. S poškodenou a s jej matkou sa obžalovaný po rozvode manželstva nestretáva, ak treba niečo riešiť kvôli maloletej A., ktorá má 11, rokov rieši to cez maloletú dcéru. Vzhľadom na striedavú starostlivosť, si rodičia vzájomne neplatia výživné. Čo sa týka spolužitia obžalovaného s poškodenou a jej matkou, väčšinou sa poškodenej venoval obžalovaný, učieval sa s ňou, pretože matka poškodenej chodila neskoro z práce. Do roku 2012 stavali spoločný dom a do roku 2019 robil obžalovaný v bezpečnostnej službe v Železiarňach Podbrezová. Robil dvanástky, potom mal jeden deň dennú, potom nočnú

a následne mal dva dni voľno. Čo sa týka správania obžalovaného voči poškodenej, obžalovaný pripustil, že výnimočne ako výchovný prostriedok zvýši hlas na poškodenú, poprípade ju udrel po zadku. Nebolo to však myslené tak, aby jej fyzicky ublížil a tak to ani ona nevnímala, keďže v tom čase to nikde nespomenula, a to ani svojej matke ani svojmu biologickému otcovi. Ako dieťa bola poškodená neposlušná. Vie, že sa raz sa biologickému otcovi sťažovala, že ju capol po zadku, ale bolo to zo srandy. Keby bol obžalovaný poškodenú v čase manželstva s jej matkou fackal alebo jej fyzicky ubližoval údermi po hlave, a to dennodenne, ako uvádzala poškodená, poprípade jej vulgárne nadával, podľa neho by sa poškodená nesprávala tak, žeby to nikomu nepovedala. Poškodená pritom k biologickému otcovi po rozvode manželstva chodievala každý druhý celý víkend, preto by sa na správanie obžalovaného poškodená sťažovala svojej matke, ktorá s ňou bola každý deň, poprípade by sa sťažovala biologickému otcovi. Keďže sa popisovaného konania obžalovaný nedopustil, nemohla o tom ani nikomu hovoriť. Obžalovaný nikdy nerobil rozdiely medzi poškodenou a jeho biologickou dcérou. Záležalo mu na tom, aby poškodená mala dobrý prospech v škole, preto jej pomáhal pri učení viac ako jej matka. Mal s ňou dobrý vzťah až zhruba do obdobia, ako sa dozvedeli, že sa reže žiletkami z dôvodu šikany v škole. V roku 2018 preto začali s poškodenou navštevovať psychologičku, pričom tam poškodená nechodila len v sprievode svojej matky ale aj v sprievode obžalovaného. V tom období poškodená začala drvivú časť svojho voľného času tráviť na rôznych sociálnych sieťach a jej správanie sa zhoršilo až tak, že si s ňou prestal rozumieť. Prestala poslúchať, začala byť arogantná a drzá. V tom období sa s poškodenou prestal učiť a jej prospech sa značne zhoršil. V období pred rozvodom sa u nej pravidelne nachádzali cigarety a stávalo sa, že prichádzala domov pod vplyvom alkoholu.

Čo sa týka čiastkového útoku, že v roku 2010 vyháňal poškodenú ešte ako maloletú zo spálne, tak obžalovaný poukázal na to, že bývali v jednoizbovom byte, pričom matka poškodenej bola v tom čase tehotná, pričom poškodená mala vlastnú posteľ. V tom čase sa mu zdalo viac vhodné naučiť poškodenú spať vo vlastnej posteli. Priznal, že to mohlo byť v tom čase pre poškodenú ťažké, že mohol na ňu aj zvýšiť hlas, či ju tľapnúť po zadku, no nestávalo sa to pravidelne a už vôbec nie s úmyslom jej fyzicky ublížiť. Svedkom toho bola aj matka poškodenej a vtedy jej to nejak nevadilo. Tak isto poprel, že by maloletú v roku 2010 ťahal za vlasy do izby z dôvodu, že dostala päťku. Podľa neho v tom období poškodená ešte základnú školu nenavštevovala, podľa neho klame tak poškodená ako aj jej matka. Stalo sa medzi obžalovaným a poškodenou, keď spolu robili úlohy, že poškodená nevenovala pozornosť učivu alebo ho nechápala, preto dostala letmo zošitom po hlave, ale vždy len zo srandy a nikdy nie s úmyslom jej fyzicky ublížiť. Čo sa týka skutočnosti, že mal zakazovať poškodenej chodiť na toaletu v noci, obžalovaný poukázal na to, že poškodená mala vlastnú izbu hneď vedľa jednej z kúpelní, v oboch

bola toaleta. To, že sa v detskom veku pocikala, obžalovaný nijako neovplyvňoval a obviňovať ho z toho je preňho nepochopiteľné. Keď mala poškodená 8 alebo 9 rokov, tak spala so zapálenou nočnou lampou, ktorú prekrývala šatkami. Z dôvodu, aby nevznikol požiar od žiarovky, poškodenú na to upozornil a lampu zhasol, ale nikdy ju preto nezbil. Čo sa týka zakazovania darov poškodenej od jej biologického otca, tak ak sa to aj stalo, bolo to z dôvodu, že poškodená mala duplicitné darčeky, preto podľa neho bolo vhodnejšie, aby takéto darčeky nechávala u svojho otca. Čo sa týka psychologických

sedení poškodenej v roku 2018, keď poškodená zároveň uvádzala, že nemá dobré vzťahy s otčimom, obžalovaný poukázal na to, že v tom čase veľa času trávila na sociálnych sieťach a jej správanie sa zhoršovalo, boli s poškodenou problémy. Obžalovaný vyjadril nesúhlasil s trávením množstva času poškodenej na sociálnych sieťach. V tom čase sa aj poškodená začala rezať a pichať ihlami, pričom obžalovaný mal pocit, že to odpozorovala zo sociálnych sietí. Čo sa týka dôvodu rozvodu manželstva obžalovaného a matkou poškodenej, tak matka poškodenej, ako dôvod uviedla ochladenie vzájomných citov a nezhody obžalovaného s poškodenou. Obžalovaný priznal, že poškodená bola v tom období problematická, bola drzá a vznikali medzi nimi konflikty. Niekedy mal dohovor zvýšeným hlasom, ale bolo to aj preto, že obžalovaný trpí nedoslýchavosťou. Čo sa týka rozbitého tabletu, keď mala poškodená 9 rokov, tak obžalovaný priznal, že vtedy dal poškodenej po zadku ale nemyslí si, že to bolo neprimerané a silné. Obžalovaný vyslovene poprel, žeby od roku 2016 mal poškodenú pravidelne, niekoľkokrát denne biť po hlave, nevie si to ani predstaviť. Nikdy nemal pocit, že by sa ho poškodená bála. Čo sa týka sprchovania poškodenej z jeho strany, tak možno ju sprchoval, keď mala poškodená 5- 6 rokov, ale potom sa už poškodená sprchovala sama. Ak aj vošiel do kúpeľne, keď tam bola poškodená, tak len preto, že niečo potreboval.

Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej J. C., ďalej výsluchom svedkyne matky poškodenej H. B., psychologičky A. A., ďalšej znalkyne z odvetvia psychológia E. A. I., prečítal znalecké posudky znalcov z odvetvia psychológia a psychiatria týkajúce sa obžalovaného ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Svedkyňa poškodená J. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prvý zlý zážitok s obžalovaným bol, keď mala 8 rokov a dostala po zadku. Vie, že o tom povedala svojmu biologickému otcovi. Potom bolo obdobie, že sa v podstate nič vážne medzi ňou a obžalovaným nedialo. Keď začali bývať všetci spolu v novom dome, tak nastal problém s tým, že si nechávala v noci zapálené svetlo, mohla mať tak 10 - 11 rokov. Najprv obžalovanému vadilo, že mu svetlo svieti do očí keď spí, potom že si dávala poškodená na lampu šatky, že by mohlo začať horieť. Raz sa stalo, že šla v noci na záchod, bolo asi 2- 3 hodiny ráno, pričom na záchode čítala knihu, keď to videl obžalovaný tak jej dal knihou po hlave a zakázal jej chodiť v noci na toaletu. Poškodená sa z toho dôvodu bála a potom sa raz pomočila. Potom už zakročila mama a znovu chodila v noci na záchod. O tom, že jej zakázal otčim chodiť na záchod nepovedala mame, lebo sa bála. Čo sa týka ich vzájomného vzťahu s obžalovaným, tak sa začal zhoršovať, keď bola staršia, mala vlastnú hlavu a začala mu odvrávať. Poškodená priznala, že obžalovaného aj vyprovokovala, napr. tresla dverami a potom dostala po hlave. Podľa nej to bolo každý deň. O týchto skutočnostiach nehovorila matke, teda že ju obžalovaný často bije po hlave aj každý deň, lebo to vtedy považovala za normálne. Začala túto skutočnosť riešiť až potom, ako sa odsťahovali spolu s matkou zo spoločnej domácnosti od obžalovaného. Poškodená chodila k psychologičke, prvý krát keď mala 12 a druhý krát, keď mala 15. Mala problémy so sebapoškodzovaním a problémy so šikanou v škole. Opätovne išla k psychologičke v roku 2021, nakoľko mala záchvaty hnevu,

panické záchvaty, záchvaty úzkosti a znovu sa začal sebapoškodzovať. Práve v tom období začala riešiť minulosť s obžalovaným, so školou. Podľa poškodenej jej mama podala preto návrh na rozvod, lebo sa obžalovaný s jej matkou stále hádali, ale nemyslí si, že to súviselo s jej osobou. Na otázku sudkyne, kedy si poškodená uvedomila, že pociťuje spolužitie s obžalovaným zle, tak poškodená uviedla, že mohla mať tak 14 alebo 15 rokov, vtedy jej naozaj to správanie obžalovaného vadilo. Zistila, že ho nemá rada, že jej lezie na nervy za to, ako sa k nej správa, že ju prezýva. Podľa nej ju obžalovaný ponižoval, a to hlavne tým, že jej hovoril, že je debil, že je sprostá. Či bola pri takýchto prejavoch obžalovaného prítomná aj jej mama poškodená uviedla, že raz, keď do nej obžalovaný kričal a udrel ju, dal jej facku a zhodil kvetináč, tak vtedy sa jej mama naňho nahnevala a dohovorila mu.

Čo sa týka spoločných vecí, ktoré dostávala od biologického otca, tak obžalovanému sa nepáčilo, keď niečo od neho doniesla, tak potom tie veci odniesla naspäť k otcovi. Čo sa týka vzťahu s obžalovaným s odstupom času, tak poškodenú mrzí, aký mali vzťah, chcela, aby ju mal obžalovaný rád, lebo ona ho predtým mala rada, poškodená sa pritom rozplakala. Na otázku obhajkyne, aby poškodená popísala, ako to bolo vtedy, keď jej obžalovaný vulgárne nadával a zhodil kvetináč, tak vtedy jej obžalovaný nadával do debilov, že nebola vypustiť psa, poškodená mu na to povedala, aby išiel do piče. Podľa nej mu tak povedala škaredo prvý krát. Keď poškodená navštívila psychologičku v roku 2018 bolo to z dôvodu, že sa sebapoškodzovala a z dôvodu šikany v škole. Na otázku sudkyne, keď poškodená tvrdí, že ju mal obžalovaný každý deň biť a vulgárne jej nadávať a ponižovať ju, prečo tieto skutočnosti neuviedla psychologičke pri sedeniach v roku 2018, a uviedla len, že mala s otčimom zlé vzťahy, že bol na ňu zlý, poškodená to odôvodnila tým, že vtedy boli dominantné tie vzťahy v škole a sebapoškodzovanie. O tých problémoch nerozprávala svojmu biologickému otcovi, nakoľko nemala s ním dobré vzťahy. Len raz o niečom hovorila a bolo z toho haló, preto mu nič nerozprávala. Čo sa týka riešenia týchto problémov s matkou, ak to bolo len nejaké kričanie z jeho strany, tak to neriešili, lebo veľakrát sa aj poškodená k nemu drzo správala, ale keď toho bolo príliš, tak obžalovanému mama vynadala. Na ďalšiu otázku, či sa poškodená bála obžalovaného, tak poškodená uviedla, že raz áno, keď sa hádali a chcel jej jednu plesnúť, ta radšej odišla. Poškodená sa obžalovaným hádala, lebo sa tak bránila, lebo nechcela počúvať, čo hovorí. Hádky súviseli hlavne so školou, lebo obžalovaný chcel, aby sa učila, aby nemala zlé známky, ale jej sa nechcelo učiť. Sedenia ukončila u psychologičky v roku 2018 preto, lebo sa cítila lepšie a nemala už také problémy. Čo sa týka vzťahu poškodenej s jej priateľkou v roku 2021, ktoré popisovala pri výsluchu u psychologičky E. I., poškodená poprela, že psychologičke povedala, že sa k nej priateľka správala ako k slúžke, podľa nej jej vtedy priateľka veľa pomohla, pretože sa často rozprávali o jej vzťahu s obžalovaným, rozišli sa vo februári 2021. Práve tie problémy zlosti a poruchy správania v roku 2021, keď začala chodiť k psychologičke, boli počas jej vzťahu s touto priateľkou.

Z výsluchu svedkyne H. B., matky poškodenej, bývalej manželky obžalovaného, súd zistil, že prvý problém nastal, keď poškodená začala chodiť do školy a kamarát jej napísal do žiackej knižky päťku. Obžalovaného tak rozčúlilo, že ju chytil za vlasy a ťahal do izby a tam ju zbil. Svedkyňa vtedy nemohla zasiahnuť, lebo mala maloletú

A. na rukách. Ďalšie problémy začali, keď sa svedkyňa zamestnala a robila aj poobedné, čiže chodila domov až večer .Vtedy sa v podstate s poškodenou učil obžalovaný a asi to celé nezvládal. Svedkyňa pritom síce nebola prítomná, ale následne sa dozvedela od poškodenej, že aj dostala od neho, a že do nej kričal, ale svedkyňa nevedela, že je to až také zlé. Prvýkrát jej to cinklo v roku 2018, keď boli u psychologičky, keď sa sebapoškodzovala. Bolo to hlavne preto, že sa jej vysmievali, že mala nadváhu. Keď sa vrátili domov obžalovaný povedal, že ju nechce vidieť, že je debil. Svedkyňa mu vyčítala, prečo sa tak k poškodenej správa, pričom aj obžalovaný bol párkrát s poškodenou u psychologičky. Poškodená sa začala viac uzatvárať do seba a vyvrcholilo to v roku 2019, keď sa svedkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s obžalovaným. Problémy s poškodenou začali v máji 2021, keď sa znovu začala sebapoškodzovať, začala piť aj alkohol a mala záchvaty hnevu. Vtedy jej povedala, čo sa dialo v spoločnej domácnosti, a preto išli spoločne k psychologičke. Svedkyňa sa vlastne až od psychologičky dozvedela, čo sa malo diať v spoločnej domácnosti. Počas spoločného spolužitia s obžalovaným, sa jej poškodená nesťažovala na negatívne veci, čo jej mal robiť obžalovaný. Vie, že ju mal sprchovať, keď mala tak 9 – 10 rokov, pričom mu hovorila, nech ju nesprchuje, ale to bolo v jeho prípade zbytočné. Keď mala svedkyňa poobednú, tak sa s ňou obžalovaný učil, umýval ju, ale na spanie už poškodenú ukladala svedkyňa. Dôvod rozvodu manželstva s obžalovaným bol ten, že si obžalovaný nenašiel spoločnú reč s poškodenou, zároveň mu vadilo, že svedkyňa chodí do poobedných služieb a bola tam aj žiarlivosť. Ale primárny dôvod rozvodu manželstva nebol vzťah obžalovaného s poškodenou. Čo sa týka trestného oznámenia, ktoré bolo podané na obžalovaného, tak ho podala pod vplyvom psychologičky A. A., lebo jej povedala, že ak ho nepodá ona, tak ho podá psychologička. Až vtedy v podstate svedkyni docvaklo, že celé problémy s poškodenou boli preto, že ju obžalovaný dennodenne drvil, pričom si myslela, že je zlá matka. Poškodená prestala chodiť k psychologičke v roku 2022, bola asi na šiestich sedeniach a v podstate sa vyrozprávala a uľavilo sa jej. Svedkyňa potvrdila, že obžalovanému vadilo, že poškodená keď bola malá spáva s nimi v spoločnej spálni, a tak isto, že chodí v noci po dome a budí ho. Mávala poškodená zapálené svetlo v noci, pretože sa bála. Svedkyňa žila v strese, obžalovaný mal furt niečo voči poškodenej, voči jej osobe, všetko bolo zlé a ona mu ustupovala, preto si viac dovoľoval. Terajší vzťah svedkyne s poškodenou je veľmi dobrý. Vtedy, keď sa rezala, tak jej vykrikovala, že je zlá matka. Teraz, keď sa to všetko vyriešilo, tak majú dobrý vzťah.

Svedok K. C., biologický otec poškodenej uviedol, že spočiatku poškodená ku nemu chodila dvakrát do týždňa, jeden týždeň pondelok, stredu, druhý týždeň utorok a štvrtok a následne len každý druhý víkend. Ak si spomína na niečo negatívne, tak to bolo vtedy, keď maloletá A. mala asi 1,5 roka, niečo vyviedla a poškodená za to dostala. Neskôr si svedok začal všímať, že sa poškodená začala uzatvárať do seba, keď mala 12- 13 rokov, začala menej komunikovať, bolo jej nepríjemné, keď sa jej dotýkal. Problém bol s obžalovaným v tom, že nechcel, aby nosila do domu veci, ktoré jej kupoval svedok.

Zo znaleckého psychologického posudku E. I., ktorá vyšetrovala poškodenú vyplýva, že vývin poškodenej bol disharmonický, so (sub) depresívnym ladením, problémy s

príjmom potravy, recidíva sebapoškodzovania (riešené s klinickým psychológom) aj v dôsledku pocitu šikanovania v predškolskom a mladšom školskom veku. Schopnosti mal. S.B. správne vnímať prežité skutočnosti, tieto si zapamätať a reprodukovať ich sú celkovo znížené, okrem iného aj vzhľadom na výkony dlhodobej pamäti v pásme hlbokého podpriemeru a krátkodobej mechanickej pamäte v pásme mierneho podpriemeru. Maloletá nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, vedomému klamstvu, nadmernej sugestibilite alebo domýšľavosti. Správanie obvineného dlhodobo prežívala ako stresujúce, pociťovala trápenie, strach, osamelosť, bezbrannosť. Bola bežne vystavená jeho nevhodnému správaniu, keď matka naňho evidentne delegovala výchovné kompetencie, ktoré mu neprislúchali (ako matkin manžel nemal k jej mal. dcére žiadne práva ani povinnosti). Všetky opisované a zistené psychické problémy a ťažkosti maloletej nemožno jednoznačne a výlučne vztiahnuť k evidentne násilnému konaniu zo strany M.Š. Jej psychický stav možno charakterizovať ako dlhodobo destabilizovaný disharmóniami v partnerských vzťahoch jej matky (s otcom mal., s jej bývalým manželom

- obvineným), nevhodným, násilným správaním sa obvineného voči nej, a ako aktuálne destabilizovaný hlavne rozporom medzi prežívaním traumy spôsobenej obvineným, ktorý je zároveň otcom mladšej sestry maloletej J.C. a úsilím o chránenie matky (popieranie nečinnosti matky v čase predmetného diania) a o blaho tejto mladšej sestry (aby neboli dotknuté vzťahy sestry s jej otcom). Uvedené môže zanechať výrazné stopy na jej psychike a negatívne ovplyvniť jej ďalší psychický vývin. Maloletá potrebuje ambulantnú psychologickú starostlivosť, čo sa podľa maloletej aj deje (sedenia u klinickej psychologičky).

Znalkyňa E. A. I. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní. Poškodenú vyšetrovala, keď mala 16 rokov a 8 mesiacov. Čo sa týka psychických problémov poškodenej, jednalo sa u nej o ťažko odhadnuteľnú kombináciu jednak vnútorných faktorov, ktoré sú ťažko presne a jasne popísateľné, a potom od všetkých vonkajších faktorov, ako je prostredie a výchova, zmeny a vývinové faktory, prechod pubertou, ktoré sa vyznačuje disharmóniou, labilitou, opozičným vzorom. Tieto charakteristiky však nie sú u všetkých detí v pubertálnom veku rovnaké. Psychické problémy poškodenej nemožno pripísať len uvedenému vyšetrovanému skutku. Ten sa mohol na tom podieľať. Problém vznikol potom, ako sa matka poškodenej spolu s vtedy maloletou poškodenou nasťahovala k obžalovanému. Znamenalo to mnohé zmeny a komplikácie v živote všetkých členov rodiny a ako to už býva, tieto problémy sa odzrkadlia na najslabšom článku, teda ma maloletom dieťati, ktorým bola vtedy poškodená. Malo na to vplyv aj to, že matka poškodenej v podstate dlho trávila čas v práci, výchova bola prenesená aj na otčima, teda obžalovaného. Matka poškodenej delegovala isté svoje rodičovské kompetencie na svojho nového partnera. Jedným s možným faktorov bol aj ten, že poškodená mohla žiarliť aj na svoju sestru, ktorá bola biologickou dcérou obžalovaného. Ďalší vplyv na prežívanie poškodenej v rozhodnom období boli aj sociálne siete. Pre deti v puberte majú rovesnícke vzťahy mnohokrát väčší význam, ako vzťahy v rodine a hlavne vtedy, ak sú rodinné vzťahy oslabené. Dieťa potom identifikačné vzory hľadá mimo rodiny, a tam hľadá aj citovú saturáciu, aspoň to bolo tak u poškodenej v čase psychologického vyšetrenia. Potom aj isté veci, ktoré prezentovala poškodená u psychologičky v roku 2021, mohli byť ovplyvnené

sociálnymi sieťami a konverzáciami medzi rovesníkmi, ktoré sú podnietené istými témami prezentovanými na sociálnych sieťach.

V čase vyšetrenia však u poškodenej obžalovaný nepredstavoval žiadnu výraznú tému. Znalkyňa sa vo svojej znaleckej praxi stretáva s tým, že pokiaľ robí psychologické vyšetrenie v súvislosti s nejakým

vyšetrovaným skutkom a s nejakou osobou, ktorá je dôležitá alebo centrálna v tom vyšetrovanom skutku, tak psychika detí sa potom odráža aj v ich produkcii, a to v produkcii testovej aj projektívnej aj semiprojektívnej, alebo sa odráža v nejakom spontánnom vyjadrovaní na túto tému. Ani jeden z týchto fenoménov nebol u poškodenej pri vyšetrení prítomný. Dominantná téma poškodenej bola, ako vyviniť matku z toho všetkého, teda z toho, čo uviedla u Mgr. Messerschmidtovej. Hlavnou snahou poškodenej bolo zharmonizovať jej túžbu mať dobrý vzťah so svojou sestrou, ku ktorej má rovnako ako k matke ochraniteľský vzťah, a ktorý ďaleko svojou hodnotou prekračuje jej vlastnú hodnotu. Poškodená si uvedomuje, čo je predmetnom vyšetrovania a jej záujem smeruje k tomu, aby jej matka v tom nehrala žiadnu rolu, aby sa to nejakým spôsobom nedotklo aj jej mladšej sestry.

Poškodená pri vyšetrení účelovo spracovávala jednotlivé údaje, minimalizovala ich, relativizovala opisované udalosti a teda niektoré situácie mohla spracovávať inak, ako sa stali. Táto skutočnosť nie je nejaká zvláštnosť u poškodenej, pretože všetci spracuvávajú pamäťový materiál istým spôsobom a pokiaľ tam nie je zrelá korekcia, väčšinou racionálna, alebo aj vysoko morálna, tak spracovávanie pamäťových stôp môže skutočne byť veľmi individuálne.

Čisto v teoretickej rovine, znalkyňa na otázku sudkyne uvádzala, že sa stáva u dievčat v pubertálnom veku, že niektoré veci prežívajú emocionálnejšie, vzťahovačnejšie, a že tam je výrazný vplyv aj sociálnych sietí. Je to však veľmi individuálne a dokonca niektoré dievčatá v pubertálnom veku, aby boli atraktívnejšie pre svoje okolie, tak si nachádzajú vo svojej minulosti práve veľmi výrazné, veľmi silné zážitky, ktoré dokážu potom ovenčiť nejakými prvkami, ktoré získajú na sociálnych sieťach, alebo v rozhovoroch so svojimi rovesníkmi. Týmto však znalkyňa nechcela povedať, že maloletá nebola traumatizovaná celou situáciou, ktorú prežívala s obžalovaným. Ako maloletá mala predstavu niečoho celkom iného, čo zažije v novom vzťahu jej matky. Spočiatku mala veľmi dobrý vzťah s obžalovaným, ale potom mala pocit, že sa mu nevie nejakým spôsobom zavďačiť, tým žeby bola šikovnejšia, žeby bola rozumnejšia, žeby bola rýchlejšia, žeby bola bezproblémovejšia. V tomto nebola pochopená, čo bolo pre ňu ťažkým traumatizujúcim a stresovým zážitkom, s ktorým sa nedokázala sama vyrovnať. Poškodená teda mala pocity nedostatočnosti, neprijatia, nelásky, menejcennosti. Ak tam bola aj nejaký fyzický trest zo strany obžalovaného, tak to maloleté deti prežívajú úkorne. Napr. aj to, keď sa na maloleté deti niekto zle pozrie, niečo im vytkne, alebo ich capne, alebo ich pošle preč, nejakým spôsobom ich odmietne, tak to maloleté deti zle prežívajú. Čo sa týka sebapoškodzovania u maloletej, tak to vzniklo v tom čase, keď matka poškodenej žila s obžalovaným, aj keď na to majú svoj podiel aj šikanózne situácie v škole. Na otázku sudkyne, prečo poškodená začala hovoriť o negatívnych skúsenostiach s obžalovaným až

v roku 2021, keď už istý čas nežila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, psychologička to vysvetlila tým, že v tom období už bola staršia, upravili sa jej rovesnícke vzťahy, začala chodiť na strednú školu, mohlo to byť podporené aj niektorými vyjadreniami na sociálnych sieťach, prípadne rozhovormi s rovesníkmi a v neposlednom rade to už bolo obdobie, keď žila sama v spoločnej domácnosti s matkou a mladšou sestrou. Vzťah s matkou sa začal otvárať, získala istú oporu u svojej matky a mohla začať produkovať témy, ktoré jej matka chcela počuť, nakoľko matka v predchádzajúcom období tieto problémy len zachytávala, ale neriešila ich principiálne. Kdežto v roku 2021 mohlo dôjsť k nejakému zlomu v ich vzťahu, ktorý nadobudol nejaké najprv negatívne konotácie a postupne začala byť matka hodnotená výsostne pozitívne, bez akéhokoľvek podielu na tom, čo sa mohlo maloletej diať, a čo sa jej mohlo nepáčiť, čo mohlo na ňu zle vplývať počas trvajúceho spolužitia s obžalovaným.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu A. A., ktorú navštevovala poškodená v roku 2018 a v roku 2021. Prvýkrát sa psychologička stretla s poškodenou v roku 2018 z dôvodu sebapoškodzovania pod vplyvom šikany v škole. Sebapoškodzovanie nie je prejavom týrania, ale je prejavom toho, že osoba prežíva vo vnútri tlak. Čo sa týka spolužitia poškodenej s obžalovaným, tak toto spolužitie bolo len spomínané, že sa jej veľmi nechce ísť domov, nakoľko má s obžalovaným zlý vzťah, že na ňu kričí, že ju šikanuje. Psychologička jej na to hovorila, že to musí riešiť s mamou, pričom jej poškodená sľúbila, že jej to povie. Primárne pri týchto sedeniach bolo riešené sebapoškodzovanie poškodenej, ktoré pramenilo z jej vzťahu k sebe samej. Súviselo to s tým, že keď sa niečo týkalo jej osoby, niečo negatívne napr. v škole, tak to riešila sebapoškodzovaním. Bol to taký vek, keď dievčatá v škole útočili na váhu poškodenej a ona to potom riešila takto. Čo sa týka maloletej ako takej, tak jej disharmonický vývoj bol zrejmý, poškodená mala prvé stretnutie so psychológom Mgr. Nociarom už po prvom rozvode jej matky. Následne sa psychologička stretla s poškodenou v roku 2021, keď prišla v prítomnosti svojej

matky. Nešlo o sebapoškodzovanie v pravom slova zmysle, ale poškodená prišla domov pod vplyvom alkoholu, vykrikovala mame rôzne veci, všetky krivdy, ktoré sa jej stali v živote. Matka sa v podstate o ňu bála, aby sa nedostala do zlej partie. V roku 2021 jej poškodená rozprávala, že má priateľku, pretože sa na mužov nemôže pozerať, lebo má zlú skúsenosť s otčimom, pričom jej popisovala, čo jej mal otčim robiť. Svedkyňa to vyhodnotila ako závažnú skutočnosť, ktorú treba riešiť, preto o tom povedala aj matke. Čo sa týka vzťahu maloletej k jej matke a sestre, je to až ochraniteľský vzťah, matku považuje za najdôležitejšiu osobu v jej živote. Napriek zlej skúsenosti s obžalovaným sa matke poškodená o tom nezdôverovala, lebo to bol životný partner jej matky a bol pre ňu dôležitý. Svedkyňa si spomenula, že v roku 2018 jej hovorila že niekedy dostane po hlave bezdôvodne, ale nebolo to také závažné, aby to musela svedkyňa riešiť. Maloletá si to mala vyriešiť s matkou.

Ohľadne týchto terapeutických sedení zaslala psychologička svedkyňa A. A. aj záznamy, jedná sa o rok 2018. V roku 2018 sa uskutočnilo od septembra 2018 štrnásť sedení a to až do 03.11.2018. Prvé sedenie sa týkalo toho, že sa poškodená sebapoškodzuje, nakoľko to robí v triede niekoľko detí. Popisovala, ako sa k nej správajú deti v triede. E. už vtedy konštatovala, že poškodená je v procese osobnostného

vývinu s disharmonickým rodinným zázemím, žije s matkou a jej partnerom. Emočne afektívna sféra aj vzhľadom na jej vek je nestabilná. Ďalšie sedenia mala poškodená vo februári, marci, apríli a dve v máji 2018. Pri týchto sedeniach riešila hlavne problémy v škole a s kamarátkami. Taká prvá zmienka o otčimovi je z júna 2018, keď uvádzala, že sa jej nechce ísť domov, lebo je tam iba obžalovaný, jej nevlastný otec, vtedy je to zlé, lebo si s ním nerozumie. Ďalšie zmienka je potom z júla 2018, keď uvádzala, že sa doma zle cíti, keď je sama s nevlastným otcom, nakoľko majú narušené vzťahy, necíti od neho vzťahové prijatie, len kritiku a vylieva si nervozitu na nej. Pri sedení na konci júla 2018 uviedla, že mame niečo spomenula o obžalovanom, tak sa jej potom uľavilo, keď sa porozprávali. Pri ďalších sedeniach v auguste a dvoch sedeniach v septembri 2018 poškodená nespomínala obžalovaného. Rozprávala o ňom až pri sedení z októbra 2018, keď spomenula, že sa obžalovaný k nej hnusne správal, ale už sa snaží tým nezaoberať. Pri poslednom sedení dňa 03.11.2018 popisuje hlavne vzťahy v triede, o obžalovanom hovorí v tom smere, že sa mu snaží vyhýbať.

Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Experti forénznej psychológie s.r.o. Bratislava, ktorí vyšetrovali obžalovaného, súd zistil, že osobnosť obžalovaného je emocionálne nezrelá, sebecká, vykazuje hysteriónske črty s tendenciou extrovertnej sociability. Pod vplyvom stresu somatizuje, jeho telesné ťažkosti sú obvykle spojené so sekundárnym ziskom. Prognóza významnej zmeny správania je nepravdepodobná. Osobnosť je so zvýšenou potrebou náklonnosti, s prílišným nárokom pozornosti zo strany druhých. Obžalovaný organizuje svoju činnosť s dobrou práceschopnosťou. V prípade väzieb aj od svojich sociálnych kontaktov veľa očakáva. Tolerancia voči neúspechu je nízky, v obranných mechanizmoch prevláda projekcia a racionalizácia s infantilným podfarbením. Osobnosť obžalovaného je s plytkým emocionálnym životom, s nedostatočne vrelými väzbami, egocentrická, s priamymi prejavmi egocentrizmu navonok. V životnom štýle majú prím obyčajne momenty vlastného záujmu. Osobnosť probanta je v prevahe nad okolnosťami. Spravidla je nekompromisný so sklonom k jednoznačnými riešeniam, v sociálnom kontakte vyžaduje absolútnu otvorenosť. Schopnosť empatie je zachovaná. Vo svojich medziľudských vzťahoch sa prejavuje ako nereálne optimistický, prezentuje sa ako dôverčivý, s dôrazom na morálne zásady. Jeho brzdový osobnostný systém je menej pružný. V kritických situáciách dochádza k uvoľneniu brzdových mechanizmov osobnosti, k úniku pred riešením problémov. V emocionálne a energeticky záťažových situáciách sa môže v jeho správaní prejaviť aj viac uvoľnená menej brzdená agresivita. Disponuje nadmernou kontrolou hostility s jej nadmernou inhibovanosťou. Toto môže viesť k agresívnemu správaniu bez dostatočnej sebakontroly a impulzivity vrátane agresivity a antisociálneho konania. V prípade, že je zároveň prítomná aj provokácia, dôjde k zníženiu inhibície iným spôsobom. Osobnosť obžalovaného je bez známok psychotických zmien a bez znakov poruchy osobnosti. Intelektuálny potenciál bol obžalovanému diagnostikovaný v pásme priemeru. Čo sa týka pamäte, v celkovom fungovaní pamäte je jeho výkon v pásme slabšieho priemeru k jeho vekovej kategórii, a to bez znakov kvalitatívnych porúch v zmysle konfabulácií, ktoré by predpokladalo organické poškodenie CSN. Kontakt s objektívnou realitou nie je prerušený, ale má menší prehľad. Myslenie je

obsahovo diferencované, účinnejšie je pri emocionálnom napätí. Racionálna kontrola správania je zachovaná, ale mentálne brzdy sú slabšie. Jeho sociálne uspokojenie spočíva predovšetkým

v pozitívnych sociálnych vzťahoch s ostatnými. Má tendenciu spolupracovať s výrazným sklonom ku kompromisom.

Ohľadne poškodenej obžalovaný prezentoval absenciu vzťahu, nemal žiadne právne rodičovské povinnosti, napriek tomu bol nútený zabezpečovať starostlivosť o poškodenú. V dôsledku problematického osobnostného vývinu poškodenej dochádzalo ku konfliktným stretom medzi obžalovaným a poškodenou. Zo znaleckej psychodiagnostiky osobnosti obžalovaného vyplýva, že v štruktúre jeho osobnosti nie sú známky psychotického ochorenia, preto možno u neho vylúčiť patologickú motiváciu. V osobnostnej štruktúre obžalovaného agresivita nie je dominujúcou črtou jeho osobnosti. Tak isto nie sú uňho prítomné známky psychopatológie osobnosti, nie sú prítomné známky psychotických zmien. V sledovaných škálach psychopatológie osobnosti, agresivita, psychotizumus, nedostatočná sebakontrola, negatívna emocianalita, neuroticizmus, introverzia a nízky úroveň pozitívnych emócií, neboli zvýšeného hodnoty nad klinicky významnú úroveň. U obžalovaného nie sú prítomné poruchy afektivity v jeho prežívaní a správaní. Indikátory pre sociálny vzorec správania, v ktorom dominuje hnev, hostelita a iritabilita, nedosiahli u obžalovaného významne zvýšené hodnoty. Hodnoty škál idikátorov adekvátnosti emočnej a behaviorálnej kontroly, nie sú zvýšené nad kritickú úroveň. Tak isto znalci nezistili u obžalovaného sexuálnu úchylku, zrejmá je uňho heterosexualita so záujmom o telesne dospelé ženy s prítomnosťou druhotných sexuálnych znakov. Schopnosť obvineného správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti a tieto si zapamätať, sú bez porúch a obžalovaný nemá sklony s fantazijnému spracovaniu skutočnosti.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Ivana Andrého súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou v úzkom slova zmysle. Trpel však zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá je jeho trvalou charakteristikou. Uvedená porucha nemala v čase spáchania trestnej činnosti zásadnejší vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ktoré boli obe plne zachované. Osobnosť ho disponovala k typu správania, aké sa v rámci jeho trestného konania prejavovalo. V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania, vystupovať pred súdom a náležite sa obhajovať. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hradiska nebezpečný pre spoločnosť a znalec nenavrhuje žiadne ochranné opatrenia. Nebol u neho zistený ani problematický konzum omamných a psychotropných látok, vrátane alkoholu. Nevhodné sexuálne prejavy voči poškodenej nevypovedajú o narušenej sexualite obvineného, skôr išlo o správanie súvisiace s jeho celkovým postojom a spôsobmi správania voči poškodenej. Ani zo sexuologického hradiska nie sú ochranné opatrenia u neho indikované. Znalec ešte následne doplnil svoj znalecký posudok v tom smere, že zmiešaná porucha osobnosti u obžalovaného charakterizuje stenicko-astenickú osobnostnú štruktúru (zvýšená zraniteľnosť a zároveň aj útočnosť), egocentrizmus, nižšia sebareflexia (znížená súdnosť a kritickosť). Prítomné sú u obžalovaného aj anankastické vlastnosti, ktoré sa prejavujú ako snaha dodržiavať presné pravidlá fungovania so sklonom k sekírovaniu najbližších. Schizoidné rysy predisponujú

obžalovaného k slabším sociálnym zručnostiam, k istej sociálnej tuposti voči svojmu okoliu. Uvedené vlastnosti ovplyvňovali konanie obžalovaného v predmetnom trestnom kontexte, nie však forézne významne.

Na základe uvedeného vykonaného dokazovania, hlavne po zhodnotení výpovedí obžalovaného a poškodenej, aj vzhľadom na závery znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie, ktorí vyšetrovali tak obžalovaného ako aj poškodenú, dospel súd k záveru, že v konaní bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že konanie obžalovaného, ktoré je uvedené v skutkovej vete obžaloby, naplnilo tak objektívnu ako aj subjektívnu stránku zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Obžaloba pri odôvodnení viny obžalovaného vychádzala hlavne z výpovede svedkyne poškodenej J. C., nevlastnej dcéry obžalovaného, ktorá žila s obžalovaným v spoločnej domácnosti do roku 2019. Trestné oznámenie zo strany poškodenej, resp. jej matky bolo podané dva roky potom, ako odišla zo spoločnej domácnosti od obžalovaného, a to v roku 2021. Súd preto v prvom rade vyhodnocoval vierohodnosť výpovede obžalovaného a poškodenej, a to aj vzhľadom na ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na výpoveď matky poškodenej, biologického otca poškodenej, svedkyne A. a závery uvedených znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychológie a psychiatrie.

Podľa názoru súdu tak obžalovaný ako aj poškodená nevypovedali v celom rozsahu ohľadne skutočností týkajúcich sa ich vzájomného spolužitia úplne pravdivo. Obžalovaný síce priznáva, že vznikali medzi ním a poškodenou konflikty, napr. z dôvodu zlej známky alebo z dôvodu, že nechcel, aby mala poškodená v noci zapálené svetlo, aby spala s ním a matkou v spoločnej posteli, ale nepripisoval tomu takú vážnosť, ako uvádzala poškodená. Poukazoval hlavne na to, že pri všetkých týchto konfliktoch bola prítomná aj matka poškodenej, ktorá voči tomu nezasiahla. Čo sa týka už ďalšieho spolužitia, hlavne v období, keď poškodená dospievala, tak poukazoval na to, že sa on vo väčšej miere venoval poškodenej, nakoľko jej matka bola v práci, učil sa s ňou, a práve vtedy vznikali medzi nimi konflikty. Ak aj došlo k nejakému fyzickému trestu, bolo to len zo srandy, ale určite poprel úmysel, žeby chcel poškodenej ublížiť. Keď bola poškodená staršia, konflikty vznikali aj v dôsledku zlého správania poškodenej, ktorá začala byť drzá, odvrávala, dokonca začala fajčiť a piť, čo bolo tiež dôvodom vzájomných hádok a konfliktov. Obžalovaný svoje konanie popisoval kladne, nepripisoval si žiadny podiel viny, čo vychádzalo z jeho snahy vyviniť sa spod obžaloby.

Na druhej strane však ani výpoveď poškodenej J. C. nemožno považovať za vierohodnú v celom rozsahu, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade treba poukázať na závery znaleckého posudku psychologičky E. I., ktorá popisovala vývoj poškodenej ako disharmonický. Zároveň poukázala na to, že jej krátkodobá ako aj dlhodobá pamäť je na nízkej úrovni, preto aj vyšetrenie poškodenej spočívalo v tom, že znalkyňa musela vyžadovať od poškodenej odpovede. Čo sa týka obdobia, keď bola poškodená v predškolskom veku a obžalovaný jej nedovolil, aby spala spolu s matkou a obžalovaným v jednej posteli, neskôr, keď ju zbil pre zlú známku a rozbitý tablet, zakazoval jej v noci ísť

na záchod a tam čítať knihu, alebo spať pri zapálenom svetle, tieto skutočnosti potvrdila jednak matka poškodenej a sčasti aj otec poškodenej. Súd však nepovažuje za preukázané bez pochybností, že od roku 2012 až do septembra 2019 dochádzalo zo strany obžalovaného k takému intenzívnemu správaniu voči poškodenej, ako ho popisovala len poškodená, teda že obžalovaný poškodenej od septembra 2012 a hlavne pravidelne od roku 2016 do konca septembra 2019, keď odišla poškodená zo spoločnej domácnosti od obžalovaného, každý deň vulgárne nadával, udieral ju fackami alebo inými predmetmi po hlave, čím jej spôsobovať hlavne psychické utrpenie, ktoré malo ovplyvniť kvalitu jej života.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. sa vyžaduje určitá hromadnosť a sústavnosť konania obžalovaného, ktoré spôsobuje fyzické a psychické utrpenie poškodeného. To znamená, že takéto konanie podstatným spôsobom narúša kvalitu života poškodeného a vyznačuje sa istou bezohľadnosťou, hrubosťou a bolestivosťou, ktoré poškodený pociťuje ako psychické alebo fyzické utrpenie, a ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje každodenný život poškodeného. Teda nesmie sa jednať o jednorázové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva z ojedinelých nadávok, urážok, prípadne fyzického či verbálneho útoku na poškodenú osobu. Teda musí ísť o trvalejšie, sústavnejšie konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním, ktoré sa pravidelne opakuje, a ktoré aj poškodený pociťuje ako fyzické prípadne psychické útrapy.

V tomto smere treba v prvom rade poukázať na samotnú výpoveď poškodenej. Poškodená na otázku sudkyne, kedy naozaj správanie obžalovaného voči jej osobe pociťovala ako veľmi zlé správanie, uviedla, že to bolo vtedy, keď mala 14 alebo 15 rokov. Teda, čo sa týka čiastkových útokov, ktoré sa mali stať od roku 2010 do roku 2016, že obžalovaný na poškodenú kričal, že ju zbil po zadku, že jej nedovolil spať v spálni, alebo nedovolil ísť v noci na záchod a svietiť lampou, nemožno považovať za nejaké sústavné prejavy týrania. Boli to ojedinelé konflikty, ktoré vznikali medzi obžalovaným ako osobou, ktorá sa o poškodenú starala a poškodenou, pričom súd nesmie zabúdať na skutočnosť, že o týchto problémoch vedela aj matka maloletej poškodenej, ktorá bola pri tom prítomná, pričom nevyhodnocovala toto konanie obžalovaného, ako niečo neprirodzené, ktoré má znaky týrania voči jej dcére, pretože to nijako neriešila. Jednalo sa o ojedinelé útoky, ktoré sa neprejavovali sústavnosťou, a preto ich nemožno charakterizovať ako čiastkové útoky trestného činu týrania. Z dokazovania vyplýva, že značná starostlivosť o poškodenú, keďže matka poškodenej vykonávala poobedné smeny, bola na obžalovanom, ktorý sa s poškodenou učil a venoval sa jej. Samozrejme, keď veľká časť výchovy bola prenesená zo strany matky poškodenej na nevlastného otca a týkalo sa hlavne takej skutočnosti, ako učenie, príprava do školy, plnenie si povinností, stretáva sa to u detí s nevôľou. Z toho vznikli konflikty, ktoré obžalovaný, vzhľadom na jeho povahové rysy popísané v znaleckých posudkoch, neriešil správne vzhľadom na potreby maloletej poškodenej, ale v podstate jeho výchova reflektovala jeho predstavy

o tom, čo má robiť maloletá poškodená, ako sa má správať. Nemožno však konštatovať, že by sa to prejavovalo nejakou väčšou hrubosťou a sústavnosťou .

Čo sa týka ďalšieho konania obžalovaného, ktoré sa malo diať od roku 2016, keď mal obžalovaný sústavne, pravidelne každý deň fyzicky napádať poškodenú a vulgárne jej nadávať, tak táto skutočnosť, hlavne ohľadom sústavnosti a hromadnosti, nebola ničím iným, okrem samotnej výpovede poškodenej, preukázaná. Výpoveď poškodenej v tomto smere je však spochybnená závermi spomenutého znaleckého posudku E. I., ktorá uvádzala, že pamäťové schopnosti poškodenej sú znížené, ale aj tým, v čom videla dôvod problémov poškodenej. Poškodená mala disharmonický vývoj už od malička. Svedkyňa A. uvádzala, že prvýkrát navštívila psychológa už potom, čo sa rozviedli jej biologickí rodičia. Preto na jej vývoj vplývali hlavne rodinné pomery, a to skutočnosť, že s matkou začali bývať s otčimom, nastala zmena jej rodinných pomerov, ktoré samozrejme poškodená ako najmladšia osoba pociťovala veľmi intenzívne, jej matke a otčimovi sa narodila dcéra, na ktorú mohla poškodená v tom čase žiarliť a aj nie práve ideálny vzťah poškodenej a jej biologického otca, čo priznala poškodená na poslednom hlavnom pojednávaní. Poškodená čakala od obžalovaného otcovskú lásku, pozornosť, uznanie, ktoré nedostávala od svojho otca, ktorú jej obžalovaný, aj vzhľadom na jeho mentálnu výbavu, osobnostnú štruktúru, nebol schopný poskytnúť. Samozrejme, že toto malo vplyv na psychiku poškodenej, ale nebol to jediný dôvod, ktorý vplýval na jej psychické prežívanie.

V rozhodnom období bola poškodená v období puberty, čo je náročné obdobie na zvládanie vnútorného prežívania, na zvládanie záťažových situácií. Práve v roku 2018 sa začala sebapoškodzovať, čo riešila s psychologičkou. Pri psychoterapeutických sedeniach, ktoré absolvovala v tomto období, u poškodenej nebolo primárnou témou negatívne správanie obžalovaného voči poškodenej, ale primárnou témou bolo šikanovanie v škole a vzťahy s kamarátkami, ktoré sú práve v období puberty veľmi dôležité. Aj z odbornej literatúry vyplýva, že sebapoškodzovanie je zaznamenané hlavne u dievčat vo veku 12 – 16 rokov, pričom príčiny sebapoškodzovania sú rôzne, či nedostatočné kamarátske vzťahy, nepriaznivé pomery v rodine, ale aj úzkostné stavy, stavy napätia, ktoré sa práve uvoľňujä sebapoškodzovaním. Z psychoterapeutických sedení z roku 2018 vyplýva, že poškodená spomína vzťah s obžalovaným len okrajovo, opisuje ho asi len v troch prípadoch, kde uvádza, že sa správal k nej hnusne, že bol k nej zlý, že sa jej nechce ísť domov, lebo je doma len on, nie je doma mama. Nakoniec v závere uviedla, že si otčima už ani nevšíma. Tieto terapeutické sedenia ukončila v novembri 2018 s tým, že sa cíti dobre, že jej stav sa zlepšil. Zároveň treba poukázať na to, že o negatívnom správaní obžalovaného, ktoré malo byť sústavné, pravidelné, hrubé, dokonca neznesiteľné, sa poškodená nezmieňovala ani svojej matke, ani svojmu biologickému otcovi a ako už bolo uvedené, v takejto forme ani psychologičke. Tak isto nebolo preukázané, že by sa poškodená bála obžalovaného, teda že by sa bála jeho reakcie voči jej správaniu Naopak priznala, že bola voči nemu často drzá, lebo jej liezol na nervy, lebo sa správal k nej kriticky.

V neposlednom rade treba brať na zreteľ, že poškodená začala popisovať negatívne, agresívne, tyranizujúce správanie obžalovaného až v roku 2021, teda dva roky potom, ako sa spolu s matkou odsťahovali zo spoločnej domácnosti od obžalovaného a ako sa aj jej matka s obžalovaným rozviedla. Ako dôvod návštevy psychologičky v roku 2021 nemala byť

prvotne trauma z toho, čo prežívala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, ale naopak zase sebapoškodzujúce správanie poškodenej, ktoré sa však negatívne prejavovalo voči matke poškodenej, ktorej poškodená vyčítala, že je zlá matka, že sa o ňu riadne nestarala. Až následne u psychologičky, ktorú navštívila poškodená spolu s matkou, začala poškodená popisovať psychologičke, že ju mal obžalovaný sexuálne zneužívať pri umývaní, keď mala 12 rokov. Toto bol aj dôvod, prečo bolo podané trestné oznámenie, pričom sa následne táto skutočnosť nepreukázala v konaní aj vzhľadom na uvedené závery znaleckých posudkov ohľadne obžalovaného. V tomto smere treba poukázať aj na závery znaleckého posudku E. I., ktorá v čase vyšetrenia poškodenej, ktorá mala 16 rokov 8 mesiacov nezistila u nej osobu obžalovaného ako výraznú tému, pričom znalkyňa zo svojej psychologickej praxe má skúsenosť, že práve, keď robí vyšetrenie ohľadne takýchto skutkov, ktoré súvisia s osobou, ako je obžalovaný, tak práve v psychike detí sa takéto negatívne skúsenosti odrážajú aj v ich verbálnej produkcii, čo sa však u poškodenej nestalo. Naopak dominantná téma poškodenej, aj vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, bola ochrana jej matky, ale aj jej sestry. Výrazná zmena oproti roku 2021 nastala hlavne v tom, že matka bola zo strany poškodenej hodnotená výsostne pozitívne, a to bez akéhokoľvek podielu na tom, čo sa malo maloletej diať počas spolužitia s obžalovaným. Ak sa súd

pozrie na problémy poškodenej chronologicky, tak v podstate v každom zložitom období jej vývoja, hlavne v období puberty, bolo príčinou jej problémov iná situácia alebo rozdielne osoby. Najprv to bol rozvod jej biologických rodičov, potom šikanovanie v škole, zlé spolužiačky, prísne správanie otčima, správanie matky, ale aj priateľky, ktorú spomínala pri výsluchu u znalkyne a nakoniec po rozvode je matky a obžalovaného, bolo všetko negatívne, čo sa stalo poškodenej, zapríčinené obžalovaným.

Súd je názoru, že ak by sa naozaj obžalovaný v rozhodnom období (teda od r. 2010 alebo aspoň od r. 2016 do roku 2019) pravidelne a sústavne, a to s vyššou mierou hrubosti a necitlivosti správal k maloletej poškodenej, čo by ona pociťovala ako fyzické a psychické utrpenie, v tomto smere by sa to odzrkadlilo v jej produkcii u matky a biologického otca, alebo aspoň psychologičky, čo sa ale nestalo. Ak aj poškodená uvádzala, že nechcela zasahovať do vzťahu jej matky a otčima, mohla sa zdôveriť aspoň psychologičke, pričom však vzťah s otčimom riešila len okrajovo a dokonca koncom roka 2018 ukončila návštevy u psychologičky, že sa cíti dobre.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že konanie obžalovaného, ktoré je uvedené v skutkovej vete obžaloby, naozaj napĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák.

Tak isto nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná ani subjektívna stránka daného trestného činu, že obžalovaný sa mal daného konania dopustiť aspoň v nepriamom úmysle. V tomto smere treba poukázať na závery znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie aj psychológie. Podľa znalca z odvetvia psychiatrie obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá je jeho trvalou charakteristikou. Prejavuje sa to uňho hlavne egocentrizmom, nižšou sebarefelexiou, snahou dodržiavať presné pravidlá s tým, že to vedie

až k sekírovaniu svojich najbližších. Zároveň má schizoidné rysy osobnosti, teda sa prejavujú uňho slabšie sociálne zručnosti, istá sociálna tuposť voči svojmu okoliu. Aj znalci z odvetvia psychológie uviedli, že osobnosť obžalovaného je emocionálne nezrelá, sebecká, vykazuje hysteriónske črty s tendenciou extrovertnej sociability. V kritických situáciách môže uňho dochádzať k uvoľňovaniu brzdových mechanizmov osobnosti aj k úniku pred riešením problémov. Nezistili však u neho agresivitu ako dominujúcu črtu osobnosti a poruchy afektivity v jeho prežívaní a správaní. A práve vzhľadom na túto osobnosť obžalovaného, ako aj vzhľadom na komplikovaný disharmonický osobnostný vývoj poškodenej, mohlo dochádzať ku konfliktným stretom medzi obžalovaným a poškodenou. Obžalovaný, vzhľadom na jeho istú emočnú tuposť, snahu po dodržiavaní istých pravidiel a predstáv, nebol schopný precítiť skutočné potreby poškodenej J., ktorá mohla prežívať jeho správanie v istých situáciách zle. Ale určite v konaní nebolo preukázané bez pochybností, že obžalovaný konal zavinene, že vedel, že svojim konaním spôsobuje poškodenej psychické a fyzické utrpenie. Nakoniec nemal v tomto smere odozvu od biologických rodičov poškodenej Konal ako autorita, ktorá prevzala veľkú časť starostlivosti o výchovu maloletej poškodenej a k tomu aj tak pristupoval, veľakrát aj neprimerane, ale spôsobom ako vedel a bol mu vlastný, ako mnoho iných rodičov v podobných situáciách pri výchove detí v pubertálnom veku.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že konanie obžalovaného je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, na Krajský súd v Banskej Bystrici.