Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-89-2011.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci navrhovateľky: J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., Y. XXX/XX, okres Č., proti odporcovi: Š. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX, Č., okres Č., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca o určenie príspevku na rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky, aby odporca bol zaviazaný navrhovateľke prispievať titulom príspevku na rozvedeného manžela sumou 10,- Eur mesačne k rukám navrhovateľky od 9.5.2011, z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 9.5.2011 navrhovateľka požiadala súd, aby uložil povinnosť odporcovi ako jej bývalému manželovi, prispievať na jej výživu s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd sumou 10,- eur mesačne. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že má v priamej starostlivosti maloleté dieťa, požiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi a jednou z podmienok jej priznania je i určenie príspevku na rozvedeného manžela. Vzhľadom k tejto skutočnosti žiadala, aby jej odporca prispieval sumou 10 eur mesačne.
Odporca zaslal súdu vyjadrenie k návrhu navrhovateľky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Okresný súd Čadca uznesením XP/XXX/XXXX zo dňa 5.1.2011 vydal predbežné opatrenie a maloletú Y. zveril do starostlivosti matke a jeho zaviazal platením výživného sumou 100,- eur mesačne. Rozhodnutím vo veci samej sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd rozhodol o povinnosti prispievať na výživu dcéry Y. sumou 100,- eur mesačne od 1.1.2011. Rozhodnutím Okresného súdu Čadca bolo jeho manželstvo s navrhovateľkou rozvedené. Uviedol, že je živnostníkom, vykonáva prácu na území Českej republiky. Jeho mesačný čistý príjem je v sume 268,67 eur a z tohto príjmu platí výživné na dcéru 110,- eur mesačne, sporivú poistku v sume 40,70 eur mesačne a zvyšok slúži na jeho základné životné potreby. Mesačne ďalej platí splátky úveru v sume 300,- eur, ktorú sumu uhrádzajú jeho rodičia a on im tieto peniaze spláca. S výživným na maloleté dieťa súhlasil vo výške 100,- eur aj z dôvodu, že ho navrhovateľka uistila, že nebude požadovať výživné. Žiadal, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol a v prípade úspechu mu priznal právo na náhradu trov konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vypočul navrhovateľku. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že návrh podala jednak z toho dôvodu, že ako osamelá matka s maloletým dieťaťom po rozvode manželstva je sama na maloletú dcéru a vzhľadom na jej vek a návštevu školy nemôže sa zamestnať vo viaczmennej prevádzke, iba na rannú doobedňajšiu zmenu a s tým je vlastne veľký problém nájsť takéto zamestnanie, pretože má stredné odborné učilište s maturitou. Vlastne by mohla pracovať ako sekretárka alebo nejaká administratívna asistentka. Dcéra chodí už do školy a teda je potrebné aj vzhľadom na jej ešte malý vek sa jej venovať a aby bolo dieťa pod neustálym dozorom. Pokiaľ ide o jej evidenciu, je evidovaná na Úrade práce ako záujemkyňa o zamestnanie, ale doposiaľ jej vhodná práca sprostredkovaná nebola a ďalším problém, pre ktorý tento návrh bola nútená podať, sú interné predpisy Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré k jej žiadosti o dávky v hmotnej núdzi vyžaduje preukázanie, že sa domáhala získania finančných prostriedkov na svoju výživu spôsobom, ktorý predpisuj Zákon o rodine, teda príspevku na rozvedenú manželku. V byte, ktorý nadobudli spoločne s bývalým manželom, nebýva, pretože tento byt chcú predať. Býva u svojej matky, ktorá je zamestnaná v trojzmennej prevádzke a teda na jej pomoc s maloletou dcérou sa v žiadnom prípade nemôže spoliehať.
Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca z č.l. 10, 11, ďalej obsah podaní v kópiách predložených odporcom spolu s vyjadrením č.l. 21 až č.l. 26.
Súd mal v konaní zo správ úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca preukázané, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.9.2010, odporca evidovaný nie je. Navrhovateľka poberala dávky v hmotnej núdzi a príspevky od 1.1.2011 do 31.3.2011, odporca dávky a príspevky v hmotnej núdzi nepoberal. Podľa správy daňového úradu mal odporca za rok 2010 príjem v sume 25452,62 eur, výdavky v sume 22228,55 eur a jeho daňová povinnosť bola 0,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu dcére Y., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva.
Zhodnotením výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Podľa § 72 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“):
(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa spoločného ust. § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine:
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V konaní vo veci o návrhu navrhovateľky súd uplatnený nárok podľa hmotného práva posudzoval ako nárok jedného z rozvedených manželov proti druhému podľa cit. ust. § 72 v spojení so spoločnými ust. §§ 75 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine. Pre rozhodnutie súdu je rozhodný skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 154 ods. 1 OSP). Po zistení, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, súd jej návrh zamietol v celom rozsahu. Ako je súdu známe z úradnej činnosti a rozhodovania obdobných právnych sporov iniciovaných žiadateľmi o priznanie dávky v hmotnej núdzi, títo uplatňujú nároky na výživu (vrátane nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela) nevyhnutne - vzhľadom na súčasnú všeobecne záväznú právnu úpravu (v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení), ktorá výslovne podmieňuje priznanie statusu občana v hmotnej núdzi pre priznanie dávky v hmotnej núdzi (§ 9 ods. 1, ods. 2 a súvisiace ust. cit. zák. i s odkazom na právnu úpravu výživného - druhov vyživovacích povinností, výslovne i vrátane príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa Zákona o rodine); nevyhnutne splnenie takýchto podmienok musí príslušnému úradu ako poberateľka dávok v hmotnej núdzi osvedčiť i navrhovateľka. Právny inštitút príspevku na výživu rozvedeného manžela je osobitným druhom spomedzi Zákonom o rodine upravených vyživovacích povinností, postavený najmä na iných hmotnoprávnych základoch ako vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa § 71 Zákona o rodine. V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa § 72 Zákona o rodine zákonodarca už požiadavku rovnakej životnej úrovne nesleduje. Je to tak preto, že účastníci už nie sú manželia
- osoby rovné v právach a povinnostiach v manželstve, vrátane materiálneho postavenia. V konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela súd skôr, ako pristúpi k posúdeniu výšky uplatneného nároku z hľadísk spoločného ustanovenia § 75 v spojení s § 72 ods. 1 Zákona o rodine, musí sa najskôr vysporiadať s otázkou existencie základu nároku. Hmotnoprávnym základom nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je zistenie, že oprávnený rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Nie je už teda sama osebe rozhodujúca prípadná rozdielna životná úroveň každého z rozvedených manželov po rozvode ich manželstva. Takéto právo oprávneného rozvedeného manžela je ďalej obmedzené a závislé na zistených schopnostiach, možnostiach a majetkových pomerov povinného rozvedeného manžela a nakoniec požiadavkou jeho súladu s dobrými mravmi.
Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že navrhovateľka je evidovaná ako nezamestnaná, avšak táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že ide o stav trvalý a nemenný. Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie a podľa názoru súdu je schopná samostatne sa živiť. Skutočnosť, že má v priamej starostlivosti maloleté dieťa vo veku 7 rokov sama o sebe neznamená, že nemá reálnu možnosť zamestnať sa hoci i na kratší pracovný čas, prípadne v rámci brigádnickej činnosti. To, že navrhovateľka v súčasnosti nemá stály príjem a je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie súd vyhodnotil ako stav dočasný. Podľa záveru súdu ako i výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré svedčia v prospech odporcu , súd návrh navrhovateľky ako nie dôvodný zamietol.
Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p.
(1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
(2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Súd v danom prípade náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Toto rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že navrhovateľke v konaní žiadne trovy preukázateľne z obsahu spisu nevznikli. Odporca si trovy konania uplatnil pri vyjadrení k návrhu navrhovateľky, avšak tieto trovy konania konkrétne nevyčíslil. Súd v danom prípade aplikoval v časti trov konania § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka sa v dôsledku legislatívnej úpravy musela obrátiť na súd so svojím návrhom pričom bez rozhodnutia by nesplnila podmienku priznania dávky v hmotnej núdzi a teda v tomto smere súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa tak, ako má na mysli § 150 ods. 1 O.s.p. a z vyššie uvedených dôvodov súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).