Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/84/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: JurP. H., N.. XX.XX.XXXX, A. E. XXX/XX, XXX XX R. R., Š. Y. B., právne zastúpený JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom s miestom výkonu činnosti Bottova 7, 010 01 Žilina, proti odporkyni: M. H., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX K. XXX, Š. Y. B., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva C. H., N.. XX.XX.XXXX a P. H., N.. XX.XX.XXXX, obaja bydliskom ako odporkyňa, štátni občania SR, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 11.10.1997 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Žilina, vo zväzku 37, ročník 1997, strana 330, pod poradovým číslom 435, r o z v á d z a .

Maloletý C. H. a maloletý P. H. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. H. sumou 150,- eur mesačne a maloletého P. H. sumou 150,- eur mesačne so zročnosťou 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je takto povinný prispievať na ich výživu, k rukám odporkyne.

Styk navrhovateľa s maloletým C.Š. H. a P. H. na čas po rozvode n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 12.04.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd svojim rozhodnutím rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa 11.10.1997 v Žiline. Súčasne navrhol, aby súd na čas po rozvode maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporkyňou C. a P. zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá by maloletých zastupovala a spravovala ich majetok, navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletého C. H. sumou 70,- eur mesačne a maloletého P. H. sumou 60,- eur mesačne do 20. dňa toho ktorého príslušného mesiaca vopred k rukám odporkyne a napokon, aby súd rozhodol o úprave styku navrhovateľa s maloletými na čas po rozvode.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 11.10.1997 v Žiline, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili maloletý C. H. dňa 22.02.1998 a maloletý P. H. dňa 17.04.2000. Účastníci nemajú už ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese K. Manželstvo uzatvárali z lásky, vzájomného porozumenia po tri a pol ročnej

známosti a spočiatku toto bolo pokojné a usporiadané. Bývanie mali zabezpečené u rodičov odporkyne, kde bývajú s deťmi doteraz. Po finančnej stránke boli vždy primerane zabezpečení. Prvé problémy týkajúce sa ich manželstva sa začali vyskytovať pred 2 a pol rokom. Hlavnou príčinou nezhôd začalo byť predovšetkým neriešenie problémov vznikajúcich počas trvania manželstva a neúmerné zasahovanie do ich rodinného života matkou odporkyne. V záujme zachovania rodiny sa pokúsil o záchranu manželstva, avšak jeho snaha bola zbytočná. Nezhody vyvrcholili tým, že dva týždne pred podaním návrhu opustil spoločnú domácnosť. Pretrvávajúce problémy vyústili do úplného citového odcudzenia medzi manželmi. Okrem bežných záležitostí týkajúcich sa detí takmer vôbec nekomunikujú. Odmieta tak na základe uvedených skutočností obnoviť s odporkyňou manželské spolužitie a je nútený podať návrh na rozvod manželstva. Nemá už záujem ďalej žiť s odporkyňou v takom formálnom a frustrujúcom manželstve, pričom rozvod manželstva iba právne potvrdí skutkový stav. Je samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho čistý príjem je okolo 500,- až 600,- eur mesačne, odporkyňa pracuje vo firme Bentex Žilina a jej príjem je 300,- až 400,- eur mesačne.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 16.05.2011, v ktorom uviedla, že s návrhom nesúhlasí, a to z dôvodu, že s manželom doposiaľ žijú v normálnom manželstve, spolu hospodária a tiež sa intímne stýkajú. Stavajú dom pre seba aj deti. Nerozumie, z akého dôvodu podal navrhovateľ návrh na rozvod, nie len ona, ale aj deti. Na zákalde uvedeného žiadala návrh zamietnuť.

Kolízny opatrovník v svojej správe zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 25.5.2011 uviedol, že maloletý C. navštevuje 7. ročník ZŠ v K. a maloletý P. navštevuje 5. ročník ZŠ v K.. Zdravotný stav maloletého C. je dobrý, u maloletého P. má odporkyňa zvýšené výdavky na lieky a cestovné z dôvodu pravidelných kontrol u odborného lekára - MUDr. N., neurológia Žilina. Matka s deťmi býva v rodinnom dome K. XXX. Prízemie domu pozostáva z dvoch izieb a kuchyne s príslušenstvom. Poschodie domu je neobývané, pozostáva z dvoch izieb. Domácnosť je vybavená potrebným nábytkom. V domácnosti býva aj matka odporkyne V. E., ktorá je poberateľkou starobného dôchodku. K trvalému pobytu sú tu prihlásení aj dvaja bratia matky - W. E. a P. ktorí už viac ako 4 roky bývajú preč a v dome sa nezdržiavajú. Pri návšteve kolízneho opatrovníka matka uviedla, že situáciu v rodine nepovažuje za neriešiteľnú, je názoru, že momentálne zlyhala komunikácia medzi manželmi a navrhuje, aby boli s manželom súdom zaslaní na poradňu. V závere kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje, aby súd poskytol manželom lehotu na prípadné obnovenie spolužitia a manželia boli súdom zaslaní na ÚPSVaR Žilina - referát poradensko- psychologických služieb za účelom pohovoru a poskytnutia poradenstva.

Súd vec prejednal za účasti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporkyne a povereného zamestnanca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 06.09.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a výsluchom účastníkov.

Podľa ust. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. čl. 1 Základných zásad o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

V časti konania týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov súd mal z vykonaného dokazovania (sobášneho listu účastníkov č.l. 6 spisu) preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 11.10.1997 v Žiline, pričom toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Žilina, vo zväzku 37, ročník 1997, strana 330, pod poradovým číslom 435. Po uzavretí manželstva sa im narodili dňa XX.XX.XXXX syn C. H. a dňa XX.XX.XXXX syn P. H. (rodné listy maloletých č.l. 6 spisu). Zo zhodných výpovedi oboch manželov súd zistil, že títo žili do marca 2011 v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na adrese K. XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve matky odporkyne v podiele1/2, odporkyne v podiele 1/12 a dvoch bratov odporkyne v podieloch 1/12 a 4/12. V období od 05.07.2011 do 22.08.2011 sa navrhovateľ vrátil späť do spoločnej domácnosti, pričom sa manželia pokúsili o obnovenie manželského spolužitia. Ešte aj v tejto dobe sa intímne stýkali. Navrhovateľ za hlavný dôvod rozvratu manželských vzťahov považoval to, že medzi ním a odporkyňou zlyhala manželská komunikácia, keďže neboli schopní spoločne riešiť problémy v manželstve. Rovnako v ďalšom za dôvod rozvratu manželských vzťahov považoval aj neúmernú ingerenciu do ich vzťahu zo strany matky odporkyne. Napokon na pojednávaní priznal, že v mesiaci marec nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou, s ktorou sa aj intímne stýka a tento vzťah pretrvával aj ku dňu rozhodovania súdu, pričom tento vzťah chce rozvíjať aj v ďalšom období. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že vylučuje akúkoľvek možnosť riešenia stávajúcej situácie v manželstve a rovnako odmieta svoju akúkoľvek účasť na prípadnej intervencii psychológa. Odporkyňa v zásade pripustila zlyhanie komunikácie medzi ňou a navrhovateľom v manželstve (vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.05.2011), avšak túto považovala za prechodnú, ktorá by sa dala riešiť cestou intervencie psychológa. Rovnako uviedla, že má vedomosť o mimomanželskom vzťahu navrhovateľa, tento však považuje za nerovný s ohľadom na vek priateľky navrhovateľa a súčasne za akési navrhovateľovo dočasné poblúznenie. Za rozhodnú skutočnosť, ktorá je v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa o vážnom a trvalom rozvrate manželských vzťahov považovala to, že sa s navrhovateľom ešte v mesiaci apríl spoločne pracovali na stavbe rodinného domu v R. Lúčke, ako aj to, že sa s navrhovateľom intímne stýkali ešte v mesiaci august 2011.

Z uvedeného mal súd za to, že v manželských vzťahoch účastníkov došlo k vážnemu narušeniu, ktoré sa prejavuje tým, že odporca nesporne výrazne porušuje svoju povinnosť podľa ust. § 18 Zákona o rodine žiť spolu s odporkyňou a byť jej verný. Rovnako toto narušenie akcentuje aj odporkyňou pripustená a navrhovateľom tvrdená neschopnosť účastníkov riešiť problémy v rodine, čo aj podľa názoru súdu sa môže prejavovať v latentnej forme tým, že medzi manželmi nedochádza k otvoreným konfliktom a títo len jednoducho nastaný problém prehliadajú, či bagatelizujú. Aj keď sa uvedené porušovanie manželských povinností zo strany navrhovateľa (konkrétne v kontexte jeho mimomanželského pomeru s inou ženou) súdu nejavilo ako trvalé bez možnosti ukončenia tohto pomeru, súd však v ďalšom ohľadom podmienky trvalosti rozvratu manželských vzťahov vychádzal z toho, že navrhovateľ opakovane na pojednávaní uviedol, že jeho rozhodnutie je pevné a uvážené a že je zbytočné zachraňovať niečo, čo sa zachrániť nedá. Súd tak považoval tento rozvrat vo vzťahoch za trvalý s poukazom aj na nespornú skutočnosť medzi účastníkmi, že títo v júli a auguste 2011 sa pokúsili obnoviť manželské spolužitie, ale tento pokus sa opätovne skončil opustením spoločnej domácnosti zo strany navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd urobil záver aj tom, že od navrhovateľa nemožno očakávať ďalšiu snahu o obnovu manželského spolužitia. Za daného skutkového stavu súd rovnako dospel k názoru, že manželstvo účastníkov si prestalo plniť svoj účel determinovaný znením čl. 1 a 4 základných zásad Zákona o o rodine.

Súd tak aj napriek nesúhlasu odporkyne s rozvodom manželstva, manželstvo účastníkov na základe zisteného skutkového stavu rozviedol, keďže mal za to, že došlo k naplneniu všetkých hmotnoprávnych podmienok uvedených v citovanom ust. o rodine.

Z hľadiska príčin rozvratu manželských vzťahov účastníkov, súd tieto zhliadol v dvoch rovinách, a to jednak v neschopnosti účastníkov riešiť, čo i len latentné problémy v ich manželstve a súčasne v tom, že navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť a túto aj udržiava, a to aj v intímnej rovine.

Podľa ust. , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ust. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ust. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov konania k ich maloletým deťom na čas po rozvode, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení o rodine. Čo sa týka zverenia maloletých do osobnej starostlivosti jedného z rodičov na čas po rozvode, obaja rodičia žiadali, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne. Rovnako aj kolízny opatrovník na pojednávaní v prípadu rozvodu navrhol takúto úpravu. Súd dospel k záveru, že navrhovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v tejto časti je v súlade so záujmami maloletých detí, a to s poukazom jednak na skutočnosť, že navrhovateľ z dôvodu, že pracuje na týždňovkách sa doposiaľ maloletým osobne venoval v menšej miere ako odporkyňa a rovnako počas pracovných dní tak ani nemá vytvorené riadne podmienky na svoju osobnú starostlivosť o maloletých a jednak na to, že v mieste bydliska odporkyne majú maloletí vytvorené sociálne väzby, keďže doposiaľ žili v tomto prostredí a navštevujú v ňom aj základnú školu. Súd tak na čas po rozvode zveril oboch maloletých do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

V ďalšom súd v časti týkajúcej sa stanovenia výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa, ako rodiča, ktorému na čas po rozvode neboli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, prihliadal jednak na

výdavky, ktoré je dôvodne potrebné vynaložiť za účelom úhrady odôvodnených potrieb maloletých detí a súčasne vychádzal so schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.

Z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých a výdavkov im zodpovedajúcich súd vychádzal z nesporných tvrdení odporkyne, ako boli prezentované na pojednávaní. Súd tak vzal u oboch maloletých do úvahy výdavky spojené so zabezpečovaním ich bývania u každého v rozsahu 55,83 eur, čo zodpovedá 1/4 celkových výdavkov spojených s užívaním rodinného domu, v ktorom maloletí žijú spoločne so svojou matkou a starou matkou (celkové výdavky: platby za elektrickú energiu, plyn a vodu vo výške 140,- eur mesačne ako ich uviedla odporkyňa a navrhovateľ ich nenamietal + platby za nákup palivového dreva na kúrenie vo výške cca 1.000,- eur ročne, t. j. 83,33 eur mesačne, ako ich uviedol navrhovateľ a odporkyňa ich nerozporovala = 223,33 eur; 223,33 eur / 4 osoby = 55,83 eur na osobu). V ďalšom súd zobral u oboch maloletých do úvahy výdavky podľa nesporného tvrdenia odporkyne: vo výške 29,- eur mesačne u každého súvisiace zo zabezpečovaním ich stravovania v školskej jedálni, vo výške 34,- eur ročne, t. j. 2,83 eur mesačne súvisiace s hradením poplatkov za návštevu krúžkov organizovaných základnou školou, ktorú obaja maloletí navštevujú (za jeden krúžok suma 17,- eur ročne, pričom každý bude navštevovať 2 krúžky), vo výške nákladov na zaobstaranie obutia potrebného u oboch maloletých na ich športovú činnosť - futbal, a to podľa úvahy súdu v zmysle ust. v sume 100,- eur ročne na každého (2-3 páry obuvi), t. j. 8,33 eur mesačne, vo výške nákladov spojených so zabezpečením stravovania maloletých v domácom prostredí, a to podľa úvahy súdu v zmysle ust. 40,- eur mesačne na každého, vo výške nákladov spojených so zabezpečením ošatenia a hygienických potrieb maloletých, a to podľa úvahy súdu v zmysle ust. v sume 25,- eur mesačne na každého a napokon vo výške nákladov spojených s duševným, kultúrnym, ďalším športovým a iným rozvojom osobnosti maloletých (hračky, knihy, školské pomôcky, vstupné do kina atď.) v sume 15,- eur na každého. U mladšieho syna P. vzal súd do úvahy aj nepravidelné výdavky spojené s liečbou jeho ochorenia liečeného na neurológii v Žiline (cesta 1 x za 5 mesiacov do Žiliny a späť berúc do úvahy cestovné vo výške cca 1,5 eur v zmysle vyjadrenia odporkyne, že ju jednosmerná cesta ako dospelej osoby vychádza 0,93 eur + výdavky na doplatky za lieky podľa vyjadrenia odporkyne cca 10,- eur mesačne.

Súd v ďalšom prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov ako vyplynuli z vykonaného dokazovania.

Čo sa týka navrhovateľa, súd vychádzal z toho, že navrhovateľ je podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia, pričom ako sám uviedol a odporkyňa to potvrdila, jeho podnikanie spočíva vo výkone prác výlučne pre spoločnosť Technomont Frýdek-Místek, spoločnosť s ručením obmedzeným. Navrhovateľ súdu nepreukázal svoje príjmy a nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, pričom tak súd vychádzal z toho, že priemerný mesačný hrubý príjem navrhovateľa je vo výške minimálne, ako sám udával vo výške 30.000,- Kč, t. j. podľa kurzu NBS platného ku dňu rozhodnutia súdu (1,- eur = 24,45 Kč) suma 1.226,99 eur. V ďalšom súd považoval za odôvodnené výdavky navrhovateľa súvisiace s jeho podnikaním, ako ich sám uviedol: vo výške 209,- eur na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, 2.500,- Kč, t. j. 102,25 eur na ubytovanie v mieste výkonu práce a vo výške eur na nákup pohonných hmôt súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla Škoda Octavia na podnikateľské účely (súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že mesačne spotrebuje 2 nádrže o objeme 55 l, t. j. 110 l motorovej nafty x 1,327 eur / l podľa údajov Štatistického úradu SR o priemerných cenách motorovej nafty v 36. týždni roku 2011 www.statistics.sk <http://www.statistics.sk> = 145,97 eur), t. j. celkovo 457,22 eur, z ktorých súd ustálil priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa pred zdanením vo výške 769,77 eur. V ďalšom, ak súd od tohto príjmu odpočíta 1/12 z nezdaniteľnej sumy na daňovníka pre rok 2011 podľa ust. o dani z príjmov vo výške 296,61 eur (3 559,30 eur ako 19,2 násobok sumy životného minima podľa ust. o životnom minime platného ku dňu 01.01.2011 vo výške 185,38 eur / 12 mesiacov) môže počítať so základom navrhovateľa pre daň z príjmu vo výške 473,16 eur, z čoho vyplýva mesačná daň z príjmu navrhovateľa vo výške 89,90 eur. Odpočítajúc túto sumu 89,90 eur od čistého príjmu navrhovateľa pred zdanením 769,77 eur, súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľa vo výške 679,87 eur. Z hľadiska výdavkov navrhovateľa spojených s úhradou jeho potrieb súd vychádzal z výpovede navrhovateľa, ktorý uviedol, že svojej matke prispieva na domácnosť a domáce práce, ktoré pre neho vykonáva, ako aj stravu ak je u nej (keďže zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľ odsťahoval k svojej matke) sumou 150,- eur mesačne. Rovnako súd zobral u navrhovateľa do úvahy podľa ust. výdavky spojené s jeho stravovaním počas jeho pobytu v ČR v zamestnaní vo výške 80,-

eur mesačne a výdavky spojené s ošatením, hygienou a kultúrnym vyžitím minimálne vo výške 65,- eur. Súčasne súd zobral do úvahy aj výdavky navrhovateľa súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru zo B. sporiteľne, a. s. vo výške 1/2 mesačnej splátky úveru (keďže ide o spoločný záväzok manželov) podľa jeho nerozporovaného tvrdenia v sume 115,- eur mesačne, t. j. 1/2 z tejto je suma 57,50 eur mesačne.

U odporkyne súd vychádzal z jej mzdového listu vystaveného jej zamestnávateľom BENTEX, a. s., so sídlom 1. mája 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 743 887 (č.l.14), podľa ktorého odporkyňa dosiahla za obdobie od mája 2010 do apríla 2011 (mimo mesiacov december 2010 až február 2011, kedy bola odporkyňa PN) priemerný čistý mesačný príjem vo výške 302,81 eur. Pri posudzovaní možností odporkyne súd zároveň prihliadal na jej odôvodnené výdavky spojené s jej stravovaním, hygienou, ošatením, kultúrnym vyžitím minimálne vo výške ako u maloletých, t. j. vo výške 109,- eur mesačne a bývaním v rovnakej výške ako u maloletých. V ďalšom súd bral do úvahy cestovné výdavky odporkyne spojené s cestou do zamestnania autobusom ( 21 pracovných dní x 2 cesty x 0,93 eur jedna jednosmerná cesta = 39,06 eur mesačne). Súčasne súd zobral do úvahy aj výdavky odporkyne súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru zo B. sporiteľne, a. s. vo výške 1/2 mesačnej splátky úveru podľa navrhovateľovho nerozporovaného tvrdenia v sume 115,- eur mesačne, t. j. 1/2 z tejto je suma 57,50 eur mesačne.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by manželia boli vlastníkmi väčších majetkových hodnôt. Vyšlo len najavo, že obaja vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve osobné motorové vozidlo a rozostavanú stavbu rodinného domu.

Súd pri svojom rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým na čas po rozvode zohľadňujúc vyživovaciu povinnosť odporkyne (ktorá je zväčša v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou) vychádzajúc z vyššie uvedených pomerov účastníkov dospel k záveru, že výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým uvedená vo výroku tohto rozsudku zodpovedá vyššie citovaným ust. Zákona o rodine.

Keďže rodičia žiadali styk navrhovateľa s maloletými na čas po rozvode neupraviť, súd v zmysle ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že styk navrhovateľa s maloletými na čas po rozvode neupravuje.

Podľa ust. , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. veta prvá , podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.