Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-32-2005.pdf
PDF · 113.61 KB
No categories available
63Cb/32/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu JUDr. Pavel Moník, SKP úpadcu VTK bel, s.r.o., „v likvidácii", so sídlom Hradec Králové, Střelecká 672, VTK bel, s.r.o., „ v likvidácii", so sídlom Rychnov nad Kněžnou, Dlouhá Ves 188, IČO: 49 286 625, Česká republika, právne zast. JUDr. Peter Dlhopolček, so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému VTK Slovakia, s.r.o., so sídlom Žltý Piesok 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 041 084, zastúpený opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou, OS Zvolen, o zaplatenie 753 641,13 Kč s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 367 996,17 Kč so 4,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny odo dňa 22. 12. 2001 až do zaplatenia a úhradu istiny 304 780,13 Kč so 4,5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 14. 07. 2007 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5 386,18 Eur na účet PZ žalobcu a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie vo zvyšku zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa prostredníctvom svojho PZ žalobou doručenou súdu dňa 28. 01. 2005 domáhal od žalovaného úhrady istiny 753 641,13 Kč s prísl. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe prenájmu frézy RX60 vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 51500893 zo dňa 10. 01. 2001 splatnou dňa 31. 01. 2001 sumu 1 248 861,- Kč. Žalovaný z faktúry dňa 14. 02. 2001 uhradil sumu 550 000,- Kč a dňa 21. 12. 2001 sumu 250 000,- Kč. Dlh na predmetnej faktúre činí sumu 448 861,- Kč.
Na základe vykonaného frézovania vo Zvolene v dňoch 01. až 09. 10. 2001 a 16. až 23. 10. 2001, za frézovanie v Krupine v dňoch 04. až 06. 07. 2001, za frézovanie v Rimavskej Sobote v dňoch 22. 05. 2001 a 10. až 11. 07. 2001, za frézovanie v Banskej Bystrici v dňoch 23. až 24. 07. 2001 a za frézovanie v Liptovskom Mikuláši v dňoch 11. až 13. 09. 2001 vystavil žalobca žalovanému dňa 26. 10. 2001 faktúru č. 51500602 splatnú dňa 25. 11. 2001 v sume 740 628,- Kč. Z uvedenej faktúry žalovaný uhradil sumu 435 847,87 Kč a dlh činí 304 780,13 Kč. Keďže žalovaný neuhradil zvyšné časti faktúr, obrátil sa žalobca so svojím nárokom na súd, pričom pri faktúre č. 51500748 zo dňa 10. 11. 2000 si zo zvyšnej časti, ktorú žalovaný neuhradil vo výške 448 861,- Kč uplatnil aj 4,5 % úrok z omeškania odo dňa 22. 12. 2001 do zaplatenia. V prípade úspechu požadoval nahradiť trovy konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil faktúry zo dňa 10. 11. 2000 a zo dňa 26. 10. 2001, výpisy z účtu žalobcu, odovzdávacie protokoly zo dňa 23. 10. 2001, 06. 07. 2001, 22. 05. 2001, 24. 07. 2001, 11. 07. 2001 a 13. 09. 2001, súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 26. 10. 2001.
K žalobnému návrhu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho PZ dňa 28. 09. 2005, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný. K faktúre č. 5150893 zo dňa 10. 01. 2001 uviedol, že je uhradená v plnom rozsahu. Žalovaný poukázal, že dňa 12. 02. 2001 uhradil bankovým prevodom sumu 550 000,- Kč, pripísaná žalobcovi dňa 14. 02. 2001. Zvyšná časť sumy bola uhradená formou dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 05. 06. 2003. V uvedený deň bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalovaný postúpil pohľadávku vo výške 756 413,96 Sk, ktorú evidoval voči svojmu dlžníkovi, na žalobcu. Následne na to uzavreli účastníci dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 05. 06. 2003 vo výške 756 413,96 Sk. Zvyšnú časť nezaplatenej faktúry žalovaný uhradil vo výške 107 307,64 Sk v hotovosti dňom 05. 06. 2003. O tejto skutočnosti svedčí výdavkový doklad. Pokiaľ sa jednalo o faktúru č. 51500602 zo dňa 26. 10. 2001 žalovaný uviedol, že táto je takisto v plnom rozsahu uhradená. Poukázal, že dňa 05. 11. 2001 bola uhradená suma vo výške 394 500,- Sk. Dňa 18. 12. 2001 bola uhradená suma 338 500,- Sk. Dňa 18. 12. 2001 bola uhradená v hotovosti suma 11 360,- Sk, dňa 06. 12. 2001 bola uhradená suma 38 089,30 Sk a 128 479,- Sk. Uvedené úhrady boli realizované v Slovenskej mene podľa kurzu SKK/ČK ku dňu úhrady. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na svoje tvrdenia žalovaný predložil doklad o úhrade sumy 550 000,- Sk, zmluvu o postúpení zo dňa 05. 06. 2003, dohodu o započítaní pohľadávky zo dňa 05. 06. 2003, výdavkový a príjmový doklad zo dňa 05. 06. 2003, doklad o úhrade sumy 394 500,- Sk, doklad o úhrade sumy 338 500,- Sk, výdavkový doklad zo dňa 18. 12. 2001, príjmový doklad žalobcu zo dňa 18. 12. 2001, výdavkový doklad č. 61 zo dňa 06. 12. 2001 na sumu 128 479,- Sk, ako i príjmový doklad žalobcu zo dňa 06. 12. 2001 na uvedenú sumu a príjmový a výdavkový doklad zo dňa 06. 12. 2001 na sumu 38 089,30 Sk.
K vyjadreniu žalovanému sa opätovne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17. 01. 2006, v zmysle ktorého žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu. V podaní zo dňa 28. 11. 2005 adresovaný E.. E. Y., C., so sídlom Seberínikho 21, Bratislava opätovne poukázal, až faktúra č. 51500893 zo dňa 10. 01. 2001 bola uhradená v čiastke sumy 550 000,- Kč dňa 14. 02. 2001 a čiastka 250 000,- Kč dňa 21. 12. 2001. O tejto skutočnosti svedčia výpisy z komerčnej banky, a.s., Rychnov nad Kněžnou. Zároveň pripojil i prílohu k priznaniu dani z príjmov právnických osôb za obdobie od 01. 01. 2002 do 31. 12. 2002 a za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2003. Z týchto dokladov jednoznačne vyplývalo, že spoločnosť žalobcu má pohľadávku voči žalovanému z neuhradenej faktúry č. 51500893 vo výške 448 861,- Kč a teda zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2003, ako aj dohoda o započítaní pohľadávky zo dňa 05. 06. 2003, výdajový doklad zo dňa 05. 06. 2003 a príjmový doklad z uvedeného dňa, boli vyhotovené až následne t.z. dátum na listinách je antidatovaný, vyrobený účelovo preto, aby dlžník nemusel hradiť dlžnú istinu. K faktúre č. 51500602 opätovne uviedol, že dňa 08. 11. 2001 bola pripísaná na účet žalobcu suma 300 000,- Kč a následne v hotovosti bola zaplatená dňa 06. 12. 2001 suma 29 111,20 Kč, dňa 06. 12. 2001 suma 98 195,20 Kč, dňa 18. 12. 2001 suma 8 541,47 Kč. Doklady boli takisto k podaniu pripojené. Zostáva teda uhradiť z tejto faktúry istinu 304 780,13 Kč. Opätovne na túto skutočnosť pripojil i prílohu k priznaniu k dani z príjmov právnických osôb za obdobie od 01. 01. 2002 do 31. 12. 2002, za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2003. Tieto skutočnosti potvrdil i likvidátor spoločnosti Ing. Petr Kompert a následne i SKP.
Žalovaný predložil súdu na svoje tvrdenia listinné dôkazy a to aj obratovú predvahu za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2003, ku ktorému listinnému dôkazu bola vypočutá svedkyňa A.. E. H., zamestnankyňa spoločnosti Kofes s.r.o., Banská Bystrica, ktorá spoločnosť na základe zmluvného vzťahu viedla účtovníctvo pre spoločnosť žalovaného. Predmetné faktúry od žalobcu boli riadne zaevidované v účtovníctve žalovaného, predmetom ktorých bolo vykonanie prác súvisiacich s rekonštrukciou cestných komunikácií. V prípade, že žalovaný faktúry neuhradil, vystavovala spoločnosť Kofes s.r.o., Banská Bystrica pre žalovaného saldo konto, kde sa táto skutočnosť odzrkadlila. Z poskytnutej obratovej predvahy svedkyňa uviedla, že na základe zmluvy o postúpení a ďalšej zmluvy o započítaní došlo k zápočtu vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným a tieto boli zaúčtované v účtovníctve. Žalovaný postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá vyplývala žalovanému z faktúry č. 00/4-11 zo dňa 01. 11. 2000 splatná dňa 15. 12. 2000 v sume 16 039,76 USD a na základe vzájomných právnych úkonov medzi účastníkmi konania, t.j. zmluvy o postúpení pohľadávky a o započítaní vzájomných pohľadávok, túto dohodu zaúčtovala do obratovej predvahy ku dňu 30. 06. 2003, kde sa nachádza i odvolávka na príslušnú faktúru 00/4-11. Takisto dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola zaúčtovaná v účtovníctve, pričom pohľadávka bola zaúčtovaná na čísle účtu 311 a záväzok, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi na účte č. 321. Po vzájomnom zápočte bolo zrejmé, že žalovaný čiastočne uhradil žalobcovi faktúru
č. 51500893, ktorá bola pôvodne vystavená v sume 1 248 861,- Kč a zvyšná časť bola predmetom zápočtu s odvolávkou i na dodávateľskú faktúru vystavenú žalobcom pre žalovaného. V prípade predloženia celého účtovníctva za rok 2003, ktorého súčasťou sú i uzávierkové zostavy a ich súčasťou je i saldo konto neuhradených pohľadávok a záväzkov, tak by bolo zistené, že predmetné faktúry sa v uvedenom saldo konte nenachádzajú, t.z. že pohľadávka žalovaného, ako i záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikli. Zmluva o postúpení pohľadávky v ktorej sa nachádzala pohľadávka žalovaného voči poľskému odberateľovi, ktorý čiastočne uhradil faktúru v sume 1 727,78 Eur , je uvedené i v zmluve o postúpení pohľadávky. Predmetom postúpenia bola teda pohľadávka z internej faktúry č. 3/00 vystavená žalovaným pre poľského odberateľa faktúrou č. 00/4-11. K výdavkovému pokladničnému dokladu vystavenému dňa 05. 06. 2003 v sume 107 307,70 Sk je v poznámke uvedený účel úhrady DFZ
- E 6/00, ku ktorej svedkyňa uviedla, že sa jedná o zahraničnú faktúru, ktorá bola evidovaná pod interným číslom E 6/00. Táto skutočnosť opätovne sa prejavila v obratovej predvahe nachádzajúcej sa na č.l. 127 súdneho spisu, kde je uvedený i pokladničný doklad pod označením PDE a zaevidovaný pod číslom 38 zo dňa 05. 06. 2003, kde je uvedená suma znížená o kurzový rozdiel a odvolávka na faktúru žalobcu.
K tvrdeniam žalovaného o úhradách faktúr v plnom rozsahu sa vyjadril i navrhnutý svedok Y. R. bývalý konateľ ako i spoločník žalobcu do obdobia uvedeného vo výpise z obchodného registra, pričom ako spoločník dňa 30. 06. 2003 uzavrel zmluvu o odpredaji jeho obchodného podielu spoločnosti ČNES a.s., Kladno, ktorá sa stala novým spoločníkom tejto spoločnosti. Následne bol svedok odvolaný i z funkcie konateľa žalobcu na VZ, ktorého sa nezúčastnil, z ktorého dôvodu nevie uviesť presný dátum ukončenia jeho funkcie v spoločnosti žalobcu v roku 2003. V zmysle zakladateľskej zmluvy bol oprávnený podpisovať za spoločnosť a robiť úkony sám a v čase jeho pôsobenia viedla účtovníctvo žalobcu J.. M.Á., ktorej odovzdával všetky účtovné doklady na spracovanie. Uvedená účtovníčka preberala aj platby v hotovosti v pokladni, pričom aj tieto doklady o hotovostných platbách jej odovzdával, ako i doklady o vzájomných zápočtoch pohľadávok. Súdu svedok potvrdil, že má vedomosť o uzavretých právnych úkonoch jeho osobou so žalovaným, na základe ktorých došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany žalovaného na žalobcu a následne k vzájomnému zápočtu vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným. Pri preberaných platbách v hotovosti bol vždy vyhotovený pokladničný doklad. Prevzaté finančné prostriedky v hotovosti získané od žalovaného dokladoval účtovníčke, odovzdával do pokladne žalobcu. Po jeho odchode zo spoločnosti nedošlo k riadnemu odovzdaniu účtovníctva, z ktorého dôvodu sa mohlo stať, že uvedené pokladničné doklady neboli v účtovníctve žalobcu riadne zaevidované. K predloženým listinným dôkazom zo strany žalovaného súdu uviedol, že na nich sa nachádza i podpis účtovníčky J.. M.. Pohľadávku, ktorú mala spoločnosť žalobcu voči poľskému odberateľovi bola následne postúpená na žalovaného, pričom má vedomosť, že k úhrade predmetnej faktúry zo strany poľského odberateľa nedošlo, a to i z dôvodu vyhlásenia konkurzu na predmetnú firmu. Predmetné listiny predložené žalovaným na preukázanie skutočností o zániku dlhu žalovaného voči žalobcovi podpísal v čase, keď bol konateľom spoločnosti, pričom k času vystavenia týchto dokladov sa nevedel bližšie vyjadriť.
Vo vyjadrení žalobcu doručenom súdu dňa 20. 08. 2008 žalobca poukázal, že k zániku žalovanej pohľadávky započítaním nedošlo, nakoľko dohoda o započítaní pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 05. 06. 2003 je právnym úkonom absolútne neplatným pre počiatočnú nemožnosť plnenia. Z písomnej zmluvy je zrejmé, že účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky si nedohodli odplatu , ktorá je podľa tvrdenia žalobcu podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Absencia tejto náležitosti spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a to pre jej neurčitosť. V opačnom prípade mal za to, že si účastníci dohodli bezodplatné postúpenie predmetnej pohľadávky. Následne z toho vyplýva, že žalovaný z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2003 voči žalobcovi nemal žiadnu peňažnú pohľadávku vo forme odplaty za postúpenie pohľadávky a z ktorého dôvodu neexistovala spôsobilá pohľadávka na započítanie voči pohľadávke žalobcu v zmysle vystavených faktúr, ktorých úhrada je predmetnom sporu. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k zániku žalovanej pohľadávky spôsobom započítania pre počiatočnú nemožnosť plnenia. Žalovaný k tejto skutočnosti uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné vykladať v súlade s kontextom dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 05. 06. 2003, keďže boli obe uzavreté v rovnaký deň a na seba nadväzovali. Zároveň k dokladom vystaveným žalobcom žiadal vypočuť účtovníčku žalobcu J.. M.. R.C. M. bola vypočutá OS v Rychove nad Kněžnou dňa 06. 08. 2009, ktorá súdu uviedla, že bola zamestnaná u žalobcu do 30. 06. 2003. K zmluvám o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 05. 06. 2003 uviedla, že si na tieto nespomína. K faktúre č. 51500893 uviedla, že táto bola čiastočne uhradená dvoma platbami
v sume 550 000,- Kč a 250 000,- Kč. Pokiaľ ide o faktúru 51500602 na tieto boli vykonané platby sumou 300 000,- Kč a z predložených dokladov je zrejmé, že ďalšie platby boli poskytnuté v hotovosti. Na základe týchto listinných dôkazov potom žalobca evidoval pohľadávku z prvej faktúry v sume 448 861,- Kč a z druhej faktúry v sume 304 780,13 Kč.
Z dôvodu, že došlo k úmrtiu konateľa žalovaného tunajší súd po zistení, že spoločníci žalovaného nezvolali VZ, na ktorom by bol zvolený nový konateľ, ustanovil v konaní žalovanému opatrovníčku Evu Pivarčovú, súdnu tajomníčku OS vo Zvolene v zmysle uznesenia tunajšieho súdu pod číslom konania 63Cb32/2005 zo dňa 06. 05. 2011.
Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 07. 2011 žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, pričom poukázal i na rozsudok ČR vo veci obžalovaného - Y. R.F., X.. XX. XX. XXXX, vinný ako jediný konateľ a spoločník VTK bel s.r.o., so sídlom v Rychnove nad Kněžnou a súčasne ako spoločník spoločnosti VTK Slovakia s.r.o., ktorý uzavrel zmluvy o spolupráci č. 01/2000 so spoločnosťou žalovaného, podľa ktorej sa obe spoločnosti dohodli, že stavebné práce na území SR bude vykonávať výhradne spoločnosť žalovaného a na území ČR výhradne spoločnosť žalobcu, pokiaľ sa konkrétne strany zmluvy nedohodnú inak. Uznaný vinným bol z toho dôvodu, že došlo k porušeniu tejto dohody, pričom obžalovaný uznal umelo vytvorený záväzok spoločnosti žalobcu voči žalovanému k úhrade zmluvnej pokuty vo výške 4 200 000,- Sk za údajné porušenie zmluvy o spolupráci, tak zároveň sa zaviazal k splneniu tohto záväzku formou naturálneho plnenia dodávkou strojov a dopravných prostriedkov a to tesne pred plánovaným ukončením svojho pôsobenia v spoločnosti žalobcu. K úhrade dlhu došlo na základe predchádzajúcej dohody zápočtom, čím z majetku žalobcu odstránil majetkovú hodnotu najmenej vo výške 2 872 900,- Kč. Y. R. tým spáchal trestný čin zneužívania informácii v obchodnom styku podľa § 128 ods. 2,3 Trestného zákona. PZ žalobcu z dôvodu opomenutia uplatnenia príslušenstva i k faktúre č. 50500602 zo dňa 26. 10. 2001, ktorá bola neuhradená v časti 304 780,13 Kč si uplatnil na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 07. 2011 aj nárok na 4,5 % úrok z omeškania z tejto faktúry od 14. 07. 2007 až do zaplatenia a opätovne vo zvyšnej časti zotrval na žalobe v celom rozsahu. Uvedené rozšírenie žaloby bolo doručené žalovanému prostredníctvom opatrovníčky, ktorá sa pojednávania vo veci uskutočnenom dňa 08. 09. 2011 nezúčastnila. Keďže zo strany žalobcu neboli ďalšie návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, tunajší súd vo veci vyniesol rozhodnutie v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V zmysle ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd za preukázané, že žalobca za vykonané práce vystavil žalovanému dve faktúry a to č. 51500893 zo dňa 10. 01. 2001 splatnú dňa 31. 01. 2001 v sume 1 248 861,- Kč a faktúru za vykonané práce týkajúce sa frézovania č. 51500602 splatnú dňa 25. 11. 2001 v sume 740 628,- Kč. Žalovaný mal za to, že predmetné faktúry boli z jeho strany uhradené v plnom rozsahu a to na základe poskytnutých finančných prostriedkov v hotovosti, prevodom cez účet a na základe zmluvy o započítaní pohľadávok zo dňa 05. 06. 2003. Žalobca s uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasil. Poukázal, že žalobca z faktúry č. 51500893 vystavenej dňa 10. 01. 2001 uhradil dňa 14. 02. 2001 sumu 550 000,- Kč a dňa 21. 12. 2001 uhradil sumu 250 000,- Kč, čo je vlastne platba poskytnutá žalovaným v sume 338 500,- Sk dňom 18. 12. 2001, o čom svedčia listinné dôkazy na č.l. 41
súdneho spisu a č. 5 súdneho spisu. Podľa tvrdenia žalobcu potom uvedená faktúra zostala neuhradená v sume 448 861,- Kč, ktorú požadoval naďalej uhradiť v tejto výške i so 4,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto dlžnej istiny odo dňa 22. 12. 2001 až do zaplatenia. Žalovaný tvrdil, že predmetnú faktúru uhradil v celom rozsahu a to jednak poskytnutím platby v sume 550 000,- Kč a 250 000,- Kč a na zvyšnú sumu bola dňa 05. 06. 2003 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalovaný postúpil pohľadávku vo výške 756 413,96 Sk na žalobcu, ktorú evidoval voči svojmu poľskému odberateľovi. Dňa 05. 06. 2003 zároveň bola uzavretá i dohoda o započítaní pohľadávok medzi týmito účastníkmi v danej výške t.j. vo výške 756 413,96 Sk. Vo zvyšnej časti žalovaný uhradil sumu 107 307,64 Sk v hotovosti dňa 05. 06. 2003, o čom svedčí výdavkový a príjmový doklad zo dňa 05. 06. 2003 podpísaný účastníkmi konania. Žalobca v konaní vzniesol námietku voči zápočtu v súvislosti s tým, že zmluvu o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi konania vo výške 756 413,96 Sk považuje za neplatnú z dôvodu nedojednania odplaty v predmetnej zmluve za postúpenie, keďže túto skutočnosť považuje za podstatnú náležitosť tejto zmluvy. V prípade, že by tunajší súd sa nestotožnil s týmto právnym záverom žalobcu je zrejmé, že možno postúpiť pohľadávku odplatne, resp. bezodplatne. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že účastníci konania nedojednali výšku odplaty za postúpenie pohľadávky, čím žalovaný nenadobudol pohľadávku voči žalobcovi vo výške 756 413,96 Sk, z ktorého dôvodu nemohla zaniknúť pohľadávka žalobcu voči žalovanému započítaním a zároveň záväzok žalovanému voči žalobcovi v danej výške. Súd na základe týchto tvrdení účastníkov konania po vykonanom dokazovaní mal za to, že účastníci konania dňa 05. 06. 2003 uzavreli platným spôsobom zmluvu o postúpení pohľadávky žalovaným žalobcovi vo výške 756 413,96 Sk, ktorú žalovaný postúpil bezodplatne na žalobcu. V čase postúpenia žalobca mal voči žalovanému pohľadávku z faktúry č. 51500893 len vo výške 448 861,- Sk z dôvodu čiastočnej úhrady tejto faktúry žalovaným a to dňa 14. 02. 2001 v sume 550 000,- Kč a dňa 21. 12. 2001 v sume 250 000,- Kč. Keďže žalovaný nemal spôsobilú pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu z predmetnej faktúry č. 51500893 zo dňa 10. 01. 2001, právny úkon účastníkov konania učinený dňa 05. 06. 2003 tunajší súd považuje za absolútne neplatný právny úkon (§39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu k započítaniu vzájomných pohľadávok nedošlo vo výške uvedenej v tomto listinnom dôkaze zo dňa 05. 06. 2003. Z predložených dokladov zo strany žalovaného tunajší súd zistil, že žalovaný uhradil na túto faktúru ešte sumu 107 307,64 Sk dňa 05. 06. 2003, o čom svedčí výdavkový doklad zo dňa 05. 06. 2003 zo strany žalovaného a príjmový doklad žalobcu zo dňa 05. 06. 2003. V čase uskutočnenia tohto úkonu pri kurze 1,327 potom táto istina predstavovala sumu 80 864,83 Kč. Na základe tejto skutočnosti potom mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi pohľadávku z faktúry č. 51500893 zo dňa 10. 01. 2001 v sume 880 864,83 Kč a dlh z tejto faktúry činí už len istinu 367 996,17 Eur. Súd k námietkam žalobcu ohľadne pokladničných dokladov vystavených účastníkmi konania zo dňa 05. 06. 2003 poukazuje, že konateľ žalobcu Y. R. bol v čase vykonania hotovostnej platby konateľom žalobcu a H. M. štatutárnym orgánom žalovaného, ktorí potvrdili predmetné pokladničné doklady ohľadne odovzdania a prijatia finančnej sumy vo výške 107 307,64 Sk, z ktorého dôvodu došlo k úhrade záväzku žalovaného v tejto časti na základe tohto právneho úkonua listiných dôkazov. Svedkyňa J.. M. sa k uvedeným vystaveným pokladničným dokladom nevedela súdu vyjadriť, pričom návrhy žalobcu ohľadne vypočutia likvidátora a SKP žalobcu považoval súd za nadbytočné, vzhľadom k tomu, že v čase vykonania tohto úkonu neboli štatutárnym orgánom spoločnosti žalobcu. Potom prípadné porušenie povinnosti konateľa žalobcu v súvislosti s neodovzdaním hotovostnej platby uhradenej žalovaným vo výške 107 307,64 Sk nemožno posudzovať na ťarchu žalovaného, ktorý disponuje riadnym listinným dôkazom ohľadne úhrady tejto časti istiny, svedčí o tom i obratová súvaha žalovaného z roku 2003, kde je táto skutočnosť v účtovníctve žalovaného riadne podchytená. Z obratovej súvahy je zrejmé i uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi účastníkmi konania, ktorú súd považuje za platnú, avšak vzhľadom na vyslovenie absolútnej neplatnosti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 05. 06. 2003 medzi účastníkmi konania je potom tvrdenie žalovaného o vyznačení tejto skutočnosti v obratovej súvahe žalovaného teda i t.j. v účtovníctve žalovaného za právne irelevantné.
Žalobca voči žalovanému mal i pohľadávku z faktúry č. 51500602 zo dňa 26. 10. 2001 splatnej dňa 25. 11. 2001 vo výške 740 628,- Kč. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný na úhradu tejto faktúry poskytol tieto čiastočné plnenia a to dňa 08. 11. 2001 sumu 300 000,- Kč (platba žalovaného vo výške 394 500,- Sk zo dňa 05. 11. 2001), sumu 29 111,20 Kč dňa 06. 12. 2001 (suma uhradená žalovaným vo výške 38 089,30 Sk, dňa 06. 12. 2001 - doklad v hotovosti), dňa 06. 12. 2001 sumu 98 195,20 Kč (platba v hotovosti žalovaným vo výške 128 479,- Sk) a dňa 18. 12. 2001 uhradil sumu 8 541,47 Kč (platba žalovaného v hotovosti vo výške 11 360,- Sk). Žalovaný takto uhradil na túto faktúru celkovo sumu
435 847,87 Eur, pričom zostávala uhradiť suma 304 780,13 Kč, ktorú žalovaný do podania žalobného návrhu, ani v priebehu konania neuhradil. Súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti z predložených listinných dôkazov nárok žalobcu na úhradu dlžnej istiny z faktúry č. 51500602 v sume 304 780,13 Kč za preukázaný. Dňa 14. 07. 2011 si žalobca k neuhradenej časti tejto faktúry vo výške 304 780,13 Kč uplatnil i nárok na 4,5 % úrok z omeškania ročne z tejto istiny odo dňa 14. 07. 2007 až do zaplatenia, ktorý nárok mal tunajší súd za dôvodný vzhľadom na neuhradenie predmetnej faktúryv uvedenej časti. Súd vzhľadom na vyššie uvedené potom o nároku žalobcu rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Vo zvyšnej časti tunajší súd žalobu zamietol, keďže z predložených listinných dôkazov mal pri faktúre č. 51500893 preukázanú úhradu vyššej čiastky než tvrdil žalobca v žalobnom návrhu.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal len pomerný úspech a to vo výške 78 % priznal náhradu trov konania len vo výške 5 386,18 Eur a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 78 % čo predstavuje sumu 1 243,82 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 78 % v sume 4 142,36 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu tunajší súd priznal za úkony vo výške 78 % a jedná sa o tieto úkony: príprava a prevzatie úkon v hodnote 379,35 Eur + plus 19 % DPH, písomné vyjadrenie zo dňa 17. 01. 2006 úkon v hodnote 379,35 Eur, 19 % DPH a režijný paušál vo výške 4,98 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2007 a 31. 01. 2008 1 hodnoty úkonu po 94,84 Eur z dôvodu, že predmetné pojednávania vo veci boli odročené bez prejednania vo veci, 19 % DPH k úkonom a režijný paušál vo výške 5,91 Eur a 1 x 6,31 Eur, za úkon účasť na pojednávaní dňa 10. 04. 2008 o 13.00 hod. do 16.25 hod. úkon v hodnote 758,70 Eur v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhl. 655/2004 Zb. z., 19 % DPH a režijný paušál 6,31 Eur, za písomné vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2008 úkon v hodnote 379,35 Eur + 19 % DPH a režijný paušál v hodnote 6,31 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 01. 06. 2009 úkon v hodnote 1 vo výške 94,84 Eur z dôvodu odročenia pojednávania bez prejednania veci, 19 % DPH a režijný paušál vo výške 6,95 Eur, ku ktorému priznal i 19 % DPH, za úkon písomné podanie zo dňa 09. 06. 2009 úkon v hodnote 379,35 Eur režijný paušál 6,95 Eur a 19 % DPH, za účasť na pojednávaní dňa 16. 11. 2009 úkon v hodnote 1 z dôvodu odročenia bez prejednania veci vo výške 94,84 Eur, ku ktorému tunajší súd priznal režijný paušál 6,95 Eur a 19 % DPH, za účasť na pojednávaní dňa 14. 07. 2011 a 08. 09. 2011 úkony v hodnote 379,35 Eur, ku ktorým tunajší súd priznal režijný paušál vo výške 7,21 Eur a 20 % DPH. Vo zvyšnej časti, ktorou si PZ žalobcu uplatnil pri vyčíslení trov DPH i z režijného paušálu, kedy Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. neumožňovala priznať túto položku a to do 01. 06. 2009. Túto následne žalobcovi nepriznal. Takisto nepriznal i nárok na 20 % DPH, ako ju vyčíslil PZ žalobcu z dôvodu, že ju bolo možno uplatniť len za úkony učinené len po 01. 01. 2011. Z tohto dôvodu za predchádzajúce obdobia tunajší súd priznal nárok len vo výške 19 % DPH za úkony vykonané právnym zástupcom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..