Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/222/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, Grabenstrasse 25, CH - 6340 Baar/ZG, Švajčiarsko, IČ: CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi v rade 1: ANCON, s.r.o, Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 35 685 522 zast. JUDr. Eva Kubaská, advokátka, Miletičova 3/A, Bratislava a odporcovi v rade 2: ICB INVEST, s.r.o., Karadžičova 49/4112, Bratislava, IČO: 31 372 015 zast. Kutan, s.r.o., Andrusovova 1, Bratislava na zaplatenie 128.929,- Sk/4.279,66 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd návrh voči odporcovi v rade 1 v celom rozsahu z a mi e t a.

Odporca v rade 2 je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.279,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 27.11.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh v ostatnej časti zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v rade 1 trovy konania vo výške 212,93 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v rade 1 v sume 1.659,46 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v rade 2 je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 213,93 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.7.2004 žiadal pôvodný navrhovateľ Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, aby mu odporcovia spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo výške 4.279,66 EUR s úrokom vo výške 13% ročne od 1.10.2002 do zaplatenia a trovy konania nároku na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla poškodením podzemného telekomunikačného vedenia.

V predmetnej veci Okresný súd Bratislava l vydal dňa 5.11.2004 Platobný rozkaz spis. Zn. . Proti platobnému rozkazu podal odporca v rade 1 v zákonnej lehote odôvodnený odpor, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že k poškodeniu vedenia navrhovateľa prišlo nezákonným konaním odporcu v rade 2. Odporca v rade 2 podal tiež proti vydanému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že stavebníkom stavby v ktorej areály prišlo k poškodeniu kábla bol výhradne odporca v rade 1 a len jemu vznikla zodpovednosť za škodu. Na základe toho začal súd vo veci konať.

Návrhom zo dňa 7.6.2010 požiadal pôvodný navrhovateľ Slovak Telekom, a.s. o pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpi navrhovateľ Slovak Telekom, a.s. a na jeho miesto vstúpi nový navrhovateľ Intrum Justitia Debt Finance AG titulom postúpenia pohľadávky.

Súd uznesením zo dňa 14.9.2010 pripustil zmenu na strane navrhovateľa v zmysle podania zo dňa 7.6.2010.

Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 5.9.2011 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v rade 2. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ aj odporca v rade 2 boli na pojednávanie riadne predvolaní. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 5.9.2011 a súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti. Odporca v rade 2 svoju neúčasť neospravedlnil. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť účastníka nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, protokol o poškodení telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 30.7.2002, fa č. 0031002352 zo dňa 15.3.2004, fa č. 003017499 zo dňa 23.9.2002, fa č. 003017503 zo dňa 9.9.2002, zúčtovací list zo dňa 30.7.2002, vyúčtovanie ušlého zisku, predžalobná výzva zo dňa 15.6.2004, stanovisko zo dňa 23.6.2004, rozhodnutie TÚ SR zo dňa 13.1.2003, vrátenie faktúry zo dňa 22.3.2004, žiadosť o vyjadrenie o existencii podzemných telekomunikačných vedení a zariadení, rozhodnutie OÚ BA III zo dňa 27.10.1997, objednávka, upozornenie zo dňa 2.10.2002, opätovné upozornenie zo dňa 27.11.2002, stanovisko zo dňa 13.5.2004, 23.6.2004, rozhodnutie TÚ SR zo dňa 16.7.2003, rozsudok KS BA -754 zo dňa 28.1.2010, rozsudok OS BA III -550 zo dňa 18.5.2007, zmluva o spolupráci zo dňa 27.6.2002, list zo dňa 20.8.2002, podanie doplňujúcich informácií zo dňa 20.9.2002 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Z protokolu o poškodení telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 30.7.2002 súd zistil, že v uvedený deň došlo na ul. Rustavelliho k prevŕtaniu diaľkového optického kábla pri prevádzaní geologických sond. Zástupca odporcu v rade X G.. C., ktorý protokol podpísal uviedol do zápisu, že o kábli nevedel, nemal vyjadrenie ani vytýčenie.

Z fa č. 0031002352 zo dňa 15.3.2004 súd zistil, že pôvodný navrhovateľ vyfakturoval odporcovi v rade 1 náhradu škody za poškodenie optického kábla v sume 128.929,-Sk so splatnosťou 29.3.2004.

Z fa č. 003017499 zo dňa 23.9.2002 súd zistil, že pôvodný navrhovateľ vyfakturoval odporcovi v rade 2 za poškodenie optického kábla sumu 127.139,-Sk so splatnosťou 23.9.2002.

Z fa č. 003017503 zo dňa 9.9.2002 súd zistil, že súd zistil, že pôvodný navrhovateľ vyfakturoval odporcovi v rade 2 za prerušenie prevádzky optického kábla ušlý zisk 1.790,-Sk so splatnosťou 23.9.2002.

Zo zúčtovacieho listu zo dňa 30.7.2002 súd zistil, že zástupcovia odporcu v rade 2 potvrdili pôvodnému navrhovateľovi rozsah prác potrebných na odstránenie následkov prerušenia diaľkového optického kábla na Rustavelliho v Bratislave.

Z vyúčtovania ušlého zisku súd zistil, že pôvodný navrhovateľ si za poškodenie diaľkového optického kábla vyúčtoval ušlý zisk v sume 1.790,40 Sk.

Z predžalobnej výzvy zo dňa 15.6.2004 súd zistil, že pôvodný navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu sumy 127.139,-Sk a 1.790,-Sk v snahe predísť súdnemu sporu do 30.6.2004.

Zo stanoviska zo dňa 23.6.2004 súd zistil, že odporca v rade 1 zareagoval na predžalobnú výzvu tak, že oznámil pôvodnému navrhovateľovi, že podľa jeho názoru mu poskytol dostatok dôkazov o tom, že predmetný kábel poškodil odporca v rade 2 a majetková účasť odporcu v rade 1 v spoločnosti odporcu v rade 2 nie je právne relevantná.

Z rozhodnutia TÚ SR zo dňa 13.1.2003 súd zistil, že úrad udelil odporcovi v rade 1 pokutu vo výške 300.000,-Sk za zavinenie poškodenia telekomunikačného zariadenia.

Z vrátenia faktúry zo dňa 22.3.2004 súd zistil, že odporca v rade 1 vrátil pôvodnému navrhovateľovi faktúry z dôvodu, že na základe ním podaného rozkladu TÚ SR zrušil svoje rozhodnutie a oznámil mu, že k poškodeniu kábla došlo svojvoľným konaním odporcu v rade 2.

Zo žiadosti o vyjadrenie o existencii podzemných telekomunikačných vedení a zariadení súd zistil, že predchodca odporcu v rade 1 požiadal o vyjadrenie o existencii telekomunikačných vedení v lokalite Rustavelliho ulice v Bratislave, ktorých vedenie na mieste právny predchodca pôvodného navrhovateľa označil.

Z rozhodnutia OÚ BA III zo dňa 27.10.1997 súd zistil, že kladné vyjadrenie pôvodného navrhovateľa bolo predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení stavby Nadzemných hromadných garáži na Rustavelliho ulici v Bratislave.

Z objednávky súd zistil, že došlo dňa 22.1.1999 u právneho predchodcu navrhovateľa k objednaniu vytýčenia diaľkového optického kábla na stavbe na Rustavelliho ulici v Bratislave.

Z objednávky z augusta 2002 súd zistil, že odporca v rade 2 si u subjektu H., B. W. - S. - geologická služba objednal doplnkový inžinierskogeologický prieskum.

Z upozornenia zo dňa 2.10.2002 súd zistil, že odporca v rade 1 dôrazne požiadal odporcu v rade 2 aby okamžite zastavil stavebné práce na stavbe.

Z opätovného upozornenia zo dňa 27.11.2002 súd zistil, že odporca v rade 1 opätovne dôrazne žiadal odporcu v rade 2 aby okamžite zastavil stavebné práca na objekte Rustavelliho ul v Bratislave.

Zo stanoviska zo dňa 13.5.2004 súd zistil, že odporca v rade 1 oznámil pôvodnému navrhovateľovi, že zaslal faktúru na sumu 128.929,-Sk nesprávnemu subjektu.

Z rozhodnutia TÚ SR zo dňa 16.7.2003 súd zistil, že TÚ SR zrušil svoje rozhodnutie o udelení pokuty odporcovi v rade 1 z dôvodu, že sa žiadnym relevantným spôsobom nepotvrdilo, kto objednal, vykonával a dodával inžinierskogeologické práce, pri ktorých prišlo k porušeniu kábla.

Z rozsudku KS BA -754 zo dňa 28.1.2010 súd zistil, že odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým súd zamietol návrh odporcu v rade 2 na určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Rustavelliho ulici v Bratislave. V odôvodnení mimo iného odvolací súd konštatoval, že vykonávanie stavebnej činnosti odporcom v rade 2 na uvedenej stavbe bolo protiprávne.

Z rozsudku OS BA III -550 zo dňa 18.5.2007 súd zistil, že prvostupňový súd zamietol návrh odporcu v rade 2 na určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Rustavelliho ulici v Bratislave. Súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že odporca v rade 2 nemal žiadny právny titul realizovať stavebné práce, výstavba z jeho strany bola neoprávnená a protiprávne v nej odporca v rade 2 pokračoval napriek výzvam a upozorneniam zo strany odporcu v rade 1.

Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 27.6.2002 súd zistil, že predmetom rokovaní medzi odporcami mala byť majetková účasť odporcu v rade 1 v spoločnosti odporcu v rade 2 s tým, že podmienkou spolupráce mala byť úhrada 7.500.000,-Sk v prospech odporcu v rade 1 a po tejto úhrade odporca v rade 1 prevedie na odporcu v rade 2 práva zo stavebného povolenia k stavbe na Rustavelliho ulici.

Z podania doplňujúcich informácií zo dňa 20.9.2002 súd zistil, že odporca v rade 2 priznal TÚ SR, že vedel o existencii kábla, ktorý bol vytýčený a ktorý poškodil pri realizácii geologických sond.

Zo svedeckej výpovedeX H., ktorý pracuje pre odporcu v rade 1 ako stavbyvedúci súd zistil, že o preseknutí kábla sa dozvedel od štatutára odporcu v rade 1, spolu s ním prišiel na stavenisko ( stavba mala byť pozastavená ) kde zistili, že bolo otvorené oplotenie stavby a tesne pred oplotením bol vykonaný vrt. Ďalej potvrdil, že zabezpečil pre odporcu v rade 1 vytýčenie všetkých sietí na stavenisku. Uviedol, že odporca v rade 1 ukončil svoju činnosť na stavenisku vrátane realizácie sond v roku 1999 alebo 2000 a odvtedy odporca v rade 1 na stavenisku nevykonával žiadnu činnosť ani sám ani prostredníctvom iných subjektov.

Z výpovede štatutára odporcu v rade 1 G.. O. súd zistil, že o poškodení kábla sa dozvedel od štatutára odporcu v rade X Q., nevedel o tom, že odporca v rade 2 vykonáva na stavbe nejaké práce a nevedel o geologických sondách.

Zo svedeckej výpovede H.. B. W., ktorý vykonával geologický prieskum na stavbe súd zistil, že na základe objednávky štatutára odporcu v rade X G.. C. vykonával geologický prieskum, G.. C. mu osobne prehlásil, že mu nie sú známe žiadne vedenia vo vnútri areálu. Pri druhom prieskumnom vrte v hĺbke cca 40cm narazili na dva oranžové káble, z ktorých jeden bol plný, jednalo sa o optické káble. Následne organizoval práce na odstránení poruchy. Svedok výslovne uviedol, že vykonával geologické práce na základe požiadavky štatutára odporcu v rade X G.. C. a uviedol, že nepozná Ing. O., štatutára odporcu v rade 1.

Zo svedeckej výpovede U.. G. W., ktorý poskytoval v rozhodnom čase právne služby pre odporcu v rade 1, súd zistil, že medzi odporcami prebiehali rokovanie o podpise zmluvy o spolupráci, pričom oprávnenie odporcu v rade 2 zasahovať akoukoľvek formou do stavby malo vzniknúť až úhradou ceny 7,5 mil. Sk a protokolárnym a fyzickým odovzdaním stavby, k čomu však nikdy neprišlo. Na základe toho v mene odporcu v rade 1 upozorňoval odporcu v rade 2 na porušovanie práv odporcu v rade 1 keďže nenadobudol práva stavebníka a napriek tomu na stavbe svojvoľne vykonával stavebné práce zadávaním pokynov a zasahovaním do konštrukcie stavby. Následne koncom roku 2002 v spolupráci s odporcom v rade 1 a políciou zabezpečil prevzatie stavby a jej následnú ochranu. Svedok ďalej uviedol, že odporcovi v rade 2 nikdy nebola odovzdaná kompletná dokumentácia stavby. Pri rokovaniach mu odporca v rade 1 odovzdal len časť dokumentácie potrebnej na zhodnotenie stavu rozostavanosti stavby. Kompletná dokumentácia mala byť odporcovi v rade 2 odovzdaná až po úhrade preinvestovaných nákladov v sume 7,5 mil. Sk k čomu nikdy neprišlo.

Zo žalobného návrhu súd zistil, že navrhovateľ koncipoval svoj nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou odporcov, ktorí napriek nesplneniu povinnosti vyžiadať si vyjadrenie o existencii telekomunikačných zariadení vykonávali na stavbe zemné práce pri ktorých poškodili diaľkový kábel a spôsobili navrhovateľovi škodu, ktorú si tento uplatnil voči odporcom faktúrami na náhradu škody a ušlého zisku. Tieto odporcovia neuhradili. Zodpovednosť odporcu v rade 1 napriek skutočnosti, že zadávateľom geologických prác bol odporca v rade 2 odôvodnil tým, že odporca v rade 1 a aj štatutár odporcu v rade 1 G.. O. sú spoločníkmi odporcu v rade 2 a preto museli mať vedomosť o vykonávaní sond.

Odporca v rade 1 v odpore uviedol, že mal vedomosť o prítomnosti kábla na stavenisku a splnil si povinnosti stavebníka. Z dôvodu finančných problémov po preinvestovaní cca 10% rozpočtu stavby

prerušil stavebné práce a vstúpil do rokovania so zástupcami odporcu v rade 2. Prvým výsledkom rokovaní bolo založenie odporcu v rade 2, v ktorom mali odporca v rade 1 a jeho štatutára spolu podiely predstavujúce 25% základného imania. Ďalšie rokovania ohľadom vstupu odporcu v rade 2 do práv stavebníka boli neúspešné a napriek tomu odporca v rade 2 svojvoľne bez vedomia odporcu v rade 1 vstúpil na stavenisko, bez vedomia odporcu v rade 1 objednal a vykonal geologický prieskum pri ktorom prišlo k preseknutiu kábla. O geologickom prieskume sa odporca v rade 1 dozvedel až po preseknutí kábla. Na základe uvedeného mal odporca v rade 1 za to, že nespôsobil navrhovateľovi žiadnu škodu, čo navrhovateľovi listami oznámil a preto žiadal návrh voči odporcovi v rade 1 v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Odporca v rade 2 v odpore uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou pri stavbe nesie výhradne stavebník, ktorý je povinný zakresliť do projektovej dokumentácie všetky inžinierske siete, čo odporca v rade 1 neurobil. Odporca v rade 2 konal len na základe pokynov odporcu v rade 1. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť voči odporcovi v rade 2 a priznať náhradu trov konania.

Podľa ust. , ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. , ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa ust. , ods. 2 škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa ust. , ods. 3 zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Podľa ust. § 45, ods. 1 zákona č. 195/200 Z.z. o telekomunikáciách platného v rozhodnom čase každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval telekomunikačné zariadenia a nerušil ich prevádzku a aby neoprávnene nezasahoval do poskytovania verejných telekomunikačných služieb; inak zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil vykonávateľovi telekomunikačných činností.

Podľa ust. , ods. 1 vyhlášky Slovenského úradu práce a Slovenského banského úradu č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach pri projektovaní zemných prác je investor povinný zistiť všetky inžinierske siete a iné prekážky (podzemné priestory, staré banské diela a pod.) z hľadiska ich smerového a hĺbkového uloženia. Projekt stavby musí obsahovať vyznačenie všetkých inžinierskych sietí a iných prekážok pod zemou, na povrchu a nad zemou. Vyznačenie sietí v projekte stavby musia overiť a potvrdiť ich prevádzkovatelia.

Podľa ust. , ods. 2 vyhlášky Slovenského úradu práce a Slovenského banského úradu č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach pred odovzdaním staveniska investor písomne odovzdá a dodávateľ stavebných prác prevezme vyznačenie inžinierskych sietí a iných prekážok. V prípade, že neboli zistené žiadne inžinierske siete alebo iné prekážky, investor to potvrdí dodávateľovi stavebných prác.

Podľa ust. , ods. 3 vyhlášky Slovenského úradu práce a Slovenského banského úradu č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach pred začatím zemných prác musí zodpovedný pracovník zabezpečiť v teréne vyznačenie trasy podzemných vedení inžinierskych sietí a iných prekážok. Pracovníci, ktorí budú vykonávať zemné práce, musia byť oboznámení s druhom inžinierskych sietí, ich trasami a hĺbkou uloženia a ich ochrannými pásmami. Toto platí aj pre trasy inžinierskych sietí v blízkosti staveniska, ktoré by mohli byť stavebnou činnosťou narušené.

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. , ods.1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. , ods.1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Súd z takto vykonaného dokazovania skonštatoval nespornosť skutočnosti, že k škodovej udalosti - prerušeniu diaľkového optického kábla pôvodného navrhovateľa prišlo konaním odporcu v rade 2, ktorý vo vlastnom mene a na vlastný účet objednal u subjektu RNDr, B. W. - S. - geologická služba doplnkový inžinierskogeologický prieskum. Uvedený prieskum súvisel s plánovanou obchodnou činnosťou odporcu v rade 2 a to so zmenou projektu stavby na Rustavelliho ulici v Bratislave. TERRABOS vykonával prieskum - geologické sondy formou vrtov - na miestach staveniska, ktoré mu označil odporca v rade 2. Odporca v rade 2 za geologický prieskum zaplatil odmenu. Týmto konaním bola daná zákonná zodpovednosť odporcu v rade 2 za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorú vykonával prostredníctvom tretej osoby nakoľko táto tretia osoba konala preukázateľne podľa pokynov odporcu v rade 2. Uvedené skutočnosti v konaní preukázali objednávka geologických prác podpísaná odporcom v rade 2 ako objednávateľom, svedecká výpoveď RNDr. W. ako aj doplnenie podkladov zaslané pôvodnému navrhovateľovi, ktoré zaslal odporca v rade 2 a v ktorom uznal, že poškodenie kábla spôsobil odporca v rade 2.

Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi v rade 1 - stavebníkovi - odôvodňoval tým, že porušil svoje povinnosti dané ust. , ods. 2 vyhlášky Slovenského úradu práce a Slovenského banského úradu č. tým, že nepožiadal o vytýčenie vedení na stavenisku a ďalej faktom, že odporca v rade 1 a jeho štatutár Ing. O. ako spoločníci odporcu v rade 2 museli vedieť o realizácii geologických sond. Odporca v rade 1v konaní preukázal listinnými dôkazmi, že v zmysle uvedeného ustanovenia požiadal o vytýčenie trás vedení. Vyjadrenie pôvodného navrhovateľa vrátane vytýčenia trás vedení bolo nedielnou súčasťou stavebného povolenia stavby. Druhým dôvodom vzniku zodpovednosti odporcu v rade 1 z dôvodu majetkovej účasti odporcu v rade 1 a jeho štatutára v spoločnosti odporcu v rade 2 je z právneho hľadiska irelevantný nakoľko odporca v rade 1 a odporca v rade 2 sú z hľadiska práva samostatné zodpovednostné subjekty.

Odporca v rade 2 v rámci snahy o presun zodpovednosti za škodu na odporcu v rade 1 uviedol, že v prípade realizácie geologických sond bol v pozícii tretej osoby v zmysle ust. , ods. 2 avšak v konaní nepreukázal, že geologické sondy vykonával na priamy pokyn odporcu v rade 1. Naopak v

konaní sa preukázalo, že tieto objednal úplne svojvoľne a bez vedomia odporcu v rade 1 ako stavebníka. O tom svedčia aj odôvodnenia rozsudkov KS BA -754 zo dňa 28.1.2010 a OS BA III -550 zo dňa 18.5.2007, ktoré konštatovali, že odporca v rade 2 vykonával stavebné práce protiprávne a bez vedomia odporcu v rade 1. Ďalej v konaní argumentoval, že odporca v rade 1 porušil svoju povinnosť zaniesť vytýčené trasy do projektovej dokumentácie, čím znemožnil odporcovi v rade 2 mať vedomosť o trase a predísť tak škodovej udalosti. X. U.. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že odporca v rade 2 nikdy nedisponoval kompletnou projektovou dokumentáciou stavby. V rámci prípravy rokovaní o vstupe odporcu v rade 2 do práv stavebníka poskytol odporca v rade 1 odporcovi v rade 2 len informačný projekt za účelom poskytnutia možnosti oceniť rozsah realizovaných stavebných prác odporcom v rade 1 z dôvodu stanovenia primeranej ceny za prevod práv stavebníka. Ku kompletnému protokolárnemu odovzdaniu projektovej dokumentácie stavby malo prísť až po podpise zmluvy o spolupráci a úhrade ceny za realizované stavebné práce v sume 7,5 mil. Sk, k čomu však nikdy neprišlo. Tvrdenie odporcu v rade 2 o tom, že nevedel o existencii trasy diaľkového kábla vyvrátil aj list odporcu v rade 2 TÚ SR zo dňa 20.9.2002, v ktorom štatutár odporcu v rade 2F.výslovne uviedol, že vedel o kábli na stavenisku a bol vytýčený.

Pri zodpovednosti právnických osôb za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle ust. § 420a predpokladmi jej vzniku ako prísne objektívnej zodpovednosti sú:

- škodná udalosť, ktorá má pôvod v prevádzkovej činnosti

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody

Škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je škoda spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú činnosť. Tým možno dospieť k zovšeobecneniu, že základom prevádzkovej činnosti je určitá organizovaná, cieľavedomá činnosť. Dôležité je, že táto činnosť má povahu prevádzky, teda povahu činnosti organizovane smerujúcej k splneniu určitého cieľa.

Ako dôvody liberácie zákon pripúšťa len preukázanie, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke alebo toho, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.

Na základe horeuvedeného súd skonštatoval, že navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní preukázať zodpovednosť odporcu v rade 1 za vzniknutú škodu a preto súd návrh voči odporcovi v rade 1 v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania .

Navrhovateľ v konaní preukázal zodpovednosť odporcu v rade 2 za vzniknutú škodu nakoľko preukázal spolu s odporcom v rade 1, že k vzniku škody prišlo prevádzkovou činnosťou odporcu v rade vykonávanou prostredníctvom tretej osoby v jeho mene a na jeho účet. V konaní mal súd za preukázané, že odporca v rade 2 vykonával geologický prieskum svojvoľne a protizákonne ( v zmysle výrokov a odôvodnení citovaných rozsudkov ) bez vedomia odporcu v rade 1.

V otázke výšky škody súd konštatoval, že odporca v rade 2 namietal spoluzavinenie poškodeného tým, že tvrdil, že optický kábel nemal ochranné prvky vo forme pieskového lôžka a ochrannej fólie, ktorých absencia znemožnila včasné zistenie, že sa v mieste sondy nachádza kábel a tým predísť vzniku škody. Uvedené tvrdenie však odporca v rade 2 v konaní nepreukázal. Naviac súd konštatoval ako účelné a nepodložené tvrdenie odporcu v rade 2, ktorý tvrdil, že sondy vykonával ručným odkopom a tento by mu umožnil včasné zistenie prítomnosti kábla. Z vyjadrení svedkov mal súd za zistené, že sondy boli vykonávané strojným vŕtaním a teda bolo nemožné včas zistiť prítomnosť kábla a zastaviť vŕtanie. V otázke výšky nároku na náhradu škody súčasne súd konštatoval, že časť nároku predstavujúca ušlý zisk nebola v konaní odporcom v rade 2 nikdy spochybnená a časť predstavujúcu úhradu nákladov účelne vynaložených na odstránenie poškodenia kábla mal tiež súd za preukázanú nakoľko odporca v rade 2 podpisom potvrdil vykonaný rozsah prác vrátane nasadených mechanizmov.

V zmysle uvedeného súd konštatoval, že v konaní vykonané dôkazy preukázali objektívnu zodpovednosť odporcu v rade 2 a preto súd na náhradu škody zaviazal len odporcu v rade 2 napriek skutočnosti, že navrhovateľ formuloval petit žaloby ako spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť oboch odporcov.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa 1.10.2002. Súd konštatoval, že žiadnym spôsobom nepreukázal deň vzniku omeškania. Súčasne nepreukázal doručenie faktúr na náhradu škody ( nákladov a ušlého zisku ) a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania voči odporcovi v rade 2 až odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd návrh voči odporcovi v rade 2 zamietol a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. , ods.5 trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo:

213,93 EUR ... zaplatený súdny poplatok

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi - odporcovi v rade 2.

Odporca v rade 1 si v konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo:

213,93 EUR .....súdny poplatok za odpor

uviedol 6 úkonov právnej služby takto:

prevzatie a príprava ..... 4.550,-Sk

pojednávanie 15.12.2006 .....4.550,-Sk

písomné podanie 18.12.2006 ..... 4.550,-Sk

pojednávanie 4.5.2007 9:30 - 11:45 hod ..... 9.100,-Sk

3x RP 164,-Sk

1x RP 178,-Sk

spolu 23.420,-Sk/777,40 EUR

nemeritórne pojednávanie 13.9.2010 .... 37,76 EUR

nemeritórne pojednávanie 16.11.2010 .... 37,76 EUR

pojednávanie 7.2.2011 .... 151,03 EUR

pojednávanie 7.2.2011 .... 151,03 EUR

pojednávanie 22.3.2011 .... 151,03 EUR

pojednávanie 7.6.2011 .... 151,03 EUR

písomné podanie 5.9.2011 ... 151,03 EUR

pojednávanie 6.9.2011 .... 151,03 EUR

2xRP 7,21 EUR

6xRP 7,41 EUR

Spolu 1.817,90 EUR

Súd krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia navrhovateľa o jeden úkon právnej pomoci - pojednávanie 7.2.2011, ktorý si odporca v rade 1 pravdepodobne omylom uplatnil 2x.

Celkovú náhradu trov právneho zastúpenia potrebných na úspešné uplatnenie nároku preukázal vo výške 1.659,46 EUR.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým,, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.