Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: Kremnické vrchy pre život, so sídlom 967 01 Bartošova Lehôtka 170, IČO: 42 396 557, zast. advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: REGOS s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 1793/2, 941 04 Bratislava, IČO: 36 640 638, zast.: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44-1337/2018 zo dňa 13. novembra 2018, takto

rozhodol:

rozhodol:

rozhodol:

Rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 44-1337/2018 zo dňa 13. novembra 2018 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 24-881/2017 zo dňa 21. marca 2017 z r u š u je a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Žalobca podal na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „OBÚ“) dňa 19.10.2015 žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), ktorou žiadal o sprístupnenie Plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore A. B. v katastri obce C. D. na roky 07/2014 až 06/2024 (ďalej len „POPD“) spoločnosti REGOS s.r.o. (ďalej aj „REGOS“) a o sprístupnenie rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Lutila I a Stará Kremnička III.

2. Prvostupňový orgán žiadosti v časti sprístupnenia rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Lutila I vyhovel. Rozhodnutím č. 1571-2986/2015 zo dňa 26.10.2015 (ďalej len „prvé rozhodnutie OBÚ“) žiadosti v časti sprístupnenia POPD nevyhovel podľa a v časti sprístupnenia rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Stará Kremnička III informáciu odmietol sprístupniť z dôvodu, že takouto informáciou nedisponuje. Žalovaný v odvolacom konaní Rozhodnutím č. 1189-1913/2015 zo dňa 10.12.2015 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvé rozhodnutie OBÚ. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom zo dňa 23.11.2016 č. k. -95 zrušil prvé rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvé rozhodnutie OBÚ, a vec vrátil OBÚ na ďalšie konanie.

3. OBÚ o žiadosti žalobcu opätovne rozhodol rozhodnutím č. 24-881/2017 zo dňa 21.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „druhé rozhodnutie OBÚ“) tak, že žiadosti v časti sprístupnenia PODP spoločnosti REGOS nevyhovel na základe a v časti sprístupnenia rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru E. F. G. ju odmietol sprístupniť z dôvodu, že takouto informáciou nedisponuje. Na základe podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní vydal Rozhodnutie č. 539-959/2017 zo dňa 23.05.2017 (ďalej len „druhé rozhodnutie žalovaného“), ktoré bolo na základe správnej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu zo dňa 15.08.2018 č. k. -179 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že výrok rozhodnutia žalovaného bol zmätočný, keď sa dotkol iba odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a žalovaný nerozhodol o výroku druhého rozhodnutia OBÚ.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 44-1337/2018 zo dňa 13.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „tretie rozhodnutie žalovaného“) rozhodol opakovane o odvolaní žalobcu proti druhému rozhodnutiu OBÚ tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil druhé rozhodnutie OBÚ (prvostupňové rozhodnutie). Na základe výzvy prvostupňového orgánu spoločnosť REGOS listom zo 06.03.2017 oznámila, že nesúhlasí so sprístupnením POPD z dôvodu, že ide o duševné vlastníctvo organizácie, ktoré predstavuje určitú formu obchodného tajomstva; že POPD má obdobný charakter ako projektová dokumentácia v rámci stavebného konania, pretože obsahuje projektové, technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, a teda je autorským dielom, ktoré požíva ochranu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prvostupňový orgán odôvodnil svoje rozhodnutie konštatovaním, že POPD predstavuje projektovú dokumentáciu a tvorí duševné vlastníctvo spoločnosti REGOS a je to aj určitá forma obchodného tajomstva spoločnosti. Žalovaný k tomu uviedol, že spoločnosť REGOS síce konštatovala, že POPD predstavuje aj určitú formu obchodného tajomstva (čo prevzal OBÚ do rozhodnutia), avšak prvostupňový orgán nesprístupnil požadovanú informáciu nie z dôvodu, že ide o obchodné tajomstvo, ale podľa , teda rozhodnutie odôvodnil tým, že POPD je autorským dielom a duševným vlastníctvom organizácie, s čím sa žalovaný stotožnil. Ďalej konštatoval, že ak prvostupňový orgán aplikoval ust. , nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by sa prvostupňový orgán mal zaoberať otázkou, či v danom prípade ide o obchodné tajomstvo v materiálnom zmysle slova a zdôvodňovať, v čom má spočívať obsah obchodného tajomstva. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu, že POPD má charakter autorského diela, konkrétne ide o architektonické dielo, pretože obsahuje projektové, technické riešenia a je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, pričom autorom POPD môže byť len odborne spôsobilá osoba s osvedčením projektanta podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. POPD vyhotovuje odborne spôsobilá osoba podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky Slovenského banského úradu č. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom (ďalej len „“). Žalovaný zároveň konštatoval, že POPD nemá charakter informácie týkajúcej sa ochrany životného prostredia. Ak sa tam aj takéto informácie dostanú, je to len v tom prípade, ak príslušný orgán ochrany prírody a krajiny v rámci riešenia stretov záujmov v súvislosti s vykonávaním banskej činnosti určí podmienky, za splnenia ktorých možno vykonávať banskú činnosť, a ktorých spôsob splnenia je organizácia povinná zapracovať do bodu 1.3.4 POPD. Žalovaný uzavrel, že v konaní postupoval v zmysle právneho názoru správneho súdu vysloveného v odôvodnení druhého rozsudku správneho súdu z 15.08.2018 sp. zn. -179, a pretože nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, odvolanie smerujúce proti druhému rozhodnutiu OBÚ zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žaloba

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44-1337/2018 zo dňa 13.11.2018, ako aj rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. 24-881/2017 zo dňa 21.03.2017 a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal porušenie subjektívnych práv vyplývajúcich najmä z ustanovení článku 26 ods. 1 a 5, článku 44 a článku 45 SR; z ustanovení článku 4, článku 6 a článku 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“); z ustanovení článku 3 ods. 1 a článku 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28.01.2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (ďalej len „Smernica 2003/4/ES“); z ustanovení a práv podľa o správnom konaní (správny poriadok). Žalobca namietal, že obe rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení podmienok pre aplikáciu , konkrétne namietal nesplnenie uvedených podmienok, keď sprístupnením POPD nemožno porušiť ochranu duševného vlastníctva. Súčasne namietal, že orgány verejnej správy opomínajú reštriktívny výklad obmedzení ( ) a aplikáciu obmedzenia celkom vylučujú kolidujúce práva žalobcu (test proporcionality). Podľa žalobcu POPD nie je autorským dielom v zmysle pozitívneho vymedzenia podľa a . POPD nemá jedinečný charakter, pretože osoba projektanta je zastupiteľná a nemá ani tvorivý charakter, pretože existujúca právna úprava kladie dôraz na prísne technické a overiteľné náležitosti predmetného plánu. Organizácia predkladá k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska plán, ktorý v rámci povoľovacieho konania OBÚ posúdi. Ak OBÚ povolí banskú činnosť, doručí organizácii spolu s rozhodnutím o povolení banskej činnosti jedno overené vyhotovenie tohto plánu. POPD je teda prípravnou dokumentáciou vytvorenou spolu s úradným rozhodnutím, ktorým je povolenie otvárky, prípravy a dobývania, preto sa POPD nepovažuje za predmet autorského práva ani v zmysle jeho negatívneho vymedzenia ( ). Napadnuté rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie, nerešpektuje pravidlo selekcie ustanovené v , podľa ktorého povinná osoba všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. V súlade s judikatúrou sa neumožňuje paušálne a kompletne utajiť celý dokument vrátane v ňom obsiahnutých všetkých čiastkových informácií, bez ohľadu na ich skutočnú povahu a potrebu ich utajovania. Podľa žalobcu POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí; vrátane informácií o emisiách do životného prostredia. Aarhuský dohovor v článku 4 ods. 3 písm. d) ukladá povinnosť sprístupniť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska životného prostredia aj v takom prípade, ak by inak išlo o informácie, ktoré sú dôvernou obchodnou a priemyselnou informáciou. Dohovor teda nadraďuje právo verejnosti na sprístupnenie informácií nad ochranou oprávneného ekonomického záujmu vyplývajúceho z dôvernosti obchodnej a priemyselnej informácie. To znamená, že aj keby POPD obsahoval určité informácie chránené právom duševného vlastníctva (čo žalobca odmieta), žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií nemôže byť zamietnutá, ak by záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, prevážil nad záujmom jednotlivca na ochranu duševného vlastníctva. V konkrétnom prípade by verejný záujem na informáciách o životnom prostredí prevážil aj nad individuálnym záujmom na ochrane duševného vlastníctva, ak by išlo informácie o emisiách do životného prostredia, vplyv na životné prostredie by bol nenávratný, rozsiahly a nezvratný. V požadovanom POPD musia byť informácie o emisiách, pretože to vyplýva z Prílohy č. 3 vyhlášky č. (napr. opatrenia na zabezpečenie podmienok uvedených v rozhodnutí, bezpečnosť prevádzky – vznikajúci prach, množstvo a kvalita odpadu a pod.). POPD obsahuje zároveň zásadné informácie o šetrnom využívaní prírodných zdrojov a o nakladaní s majetkom štátu, keďže nerastné bohatstvo, ktoré tvoria ložiská vyhradených nerastov, je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia podľa o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Samotnú činnosť dobývania vlastník nerastného bohatstva – Slovenská republika prísne reguluje, aby učinila zadosť článku 4 ods. 1 druhej vety SR. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.06.2007 sp. zn. -59, z ktorého vyplýva plná informačná povinnosť voči každému vtedy, pokiaľ ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu. V týchto prípadoch sa v zásade potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí, teda aj v prípade,

ak by vnútroštátne právo predsa len opomenulo povinnosť prednostnej aplikácie testu proporcionality pred aplikáciou dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám (čo neopomenulo), použil by sa priamy účinok, resp. aspoň nepriamy účinok čl. 4 ods. 2 Smernice 2003/4/ES.

Vyjadrenie žalovaného

6. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že zotrváva na stanovisku, že požadované informácie (POPD) nemožno sprístupniť s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. POPD má charakter architektonického diela, pretože obsahuje projektové, technické riešenia a je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora – projektanta, ktorý doň vkladá vlastné (unikátne) riešenie otvárky výhradného ložiska. Uviedol, že do POPD sa dostanú informácie týkajúce sa ochrany životného prostredia len v prípade, ak príslušný orgán ochrany prírody a krajiny v rámci riešenia stretov záujmov v súvislosti s vykonávaním banskej činnosti určí podmienky, za splnenia ktorých možno vykonávať banskú činnosť a ktorých spôsob plnenia je organizácia povinná zapracovať do bodu 1.3.4 POPD. Podľa žalovaného len príslušný orgán ochrany prírody a krajiny je spôsobilý poskytnúť úplné informácie o stave životného prostredia. Vydobytý nerast už nie je súčasťou výhradného ložiska, ale je majetkom organizácie, ktorá ho vydobyla, pretože len ona je v zmysle oprávnená s ním nakladať. Za vydobyté nerasty z výhradného ložiska platí organizácia úhrady. Ak je POPD projekt dobývania nerastu z výhradného ložiska, nemôže obsahovať ani informácie o nakladaní s vydobytým nerastom, nie to ešte o nakladaní s nerastným bohatstvom - vlastníctvom Slovenskej republiky. POPD neobsahuje informácie o šetrnom nakladaní s prírodným bohatstvom a ani o nakladaní s majetkom štátu. Žalobca účelovo prispôsobuje svoje tvrdenia ustanoveniam . V konaní o povolenie banskej činnosti OBÚ nepovoľuje POPD, ale povoľuje banskú činnosť podľa POPD schváleného vedúcim organizácie. Ak POPD musí byť schválený vedúcim organizácie a organizácia ho predkladá spolu so žiadosťou, nemôže ísť o prípravnú dokumentáciu vytvorenú spolu s úradným rozhodnutím, pretože úradné rozhodnutie vytvára orgán verejnej správy, pričom POPD je vytvorený projektantom ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. Podľa žalovaného je diametrálny rozdiel medzi POPD a územnoplánovacou dokumentáciou, preto právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.06.2002 sp. zn. nemožno vzťahovať na toto konanie. Žalovaný považuje POPD za duševné vlastníctvo ako celok, a preto pri rozhodovaní, vychádzajúc z nesúhlasu majiteľa s jeho sprístupnením, nevidel možnosť na aplikáciu . Podľa žalovaného sú tvrdenia žalobcu, že obsahom POPD musia byť informácie o emisiách do životného prostredia, zavádzajúce. Pod emisiou je potrebné rozumieť každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia. Ak orgán štátnej správy ochrany ovzdušia vydá súhlas podľa príslušného zákona o ovzduší na prevádzkovanie stredného zdroja znečisťovania (lomu), spôsob plnenia podmienok a rozhodnutia je organizácia povinná zapracovať do bodu 1.3.4 POPD. Teda základnou informáciou, ktorá sa týka ochrany ovzdušia, je rozhodnutie príslušného orgánu ochrany ovzdušia a nie POPD. Žalovanému nie je zrejmé, čo má spoločné bezpečnosť prevádzky s emisiami do životného prostredia. Nič spoločné s emisiami do životného prostredia nemá ani množstvo a kvalita odpadu. Nakladanie s odpadom upravuje osobitný zákon, nejedná sa o znečisťujúce látky vypustené do ovzdušia. Vzhľadom na uvedené POPD neobsahuje žiadne informácie o emisiách do životného prostredia, ani žiadne zásadné informácie o životnom prostredí a jeho stave. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi neprislúcha subjektívne právo (z SR) na šetrné využívanie prírodných zdrojov, pretože SR v čl. 44 ods. 4 upravuje, že štát dbá na šetrné využívanie prírodných zdrojov, z čoho vyplýva len povinnosť štátu. Štát šetrné využívanie nerastného bohatstva reguluje po vyjadrení dotknutých kompetentných orgánov štátnej správy ochrany životného prostredia. Pri plnení ich podmienok určených v súvislosti s vykonávaním povolenej banskej činnosti, nemôže byť ohrozené žalobcovo právo na priaznivé životné prostredie. Žalovaný nesúhlasí s tým, že verejnosť má vykonávať kontrolu racionálneho využívania nerastného bohatstva. Uviedol, že žiadne ustanovenie platných právnych predpisov neupravuje právo verejnosti na kontrolu vykonávania povolenej banskej činnosti, a teda ani racionálneho využívania nerastného bohatstva. V prípade činností, ktoré podliehajú hodnoteniu ich vplyvov na životné prostredie, je zákonom daná možnosť verejnej kontroly len povoľovania takej činnosti. V danom prípade banská činnosť naplánovaná v predmetnom POPD svojimi parametrami nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, a teda žalovanému sa javí nepochopiteľné enormné úsilie žalobcu získať POPD, ak banská činnosť je podľa predmetného POPD už právoplatne povolená. Navrhol preto, aby správny súd žalobu odmietol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako šikanóznu alebo ju podľa zamietol ako nedôvodnú.

7. Spoločnosť REGOS, osoba zúčastnená na konaní, ktorej patria procesné práva v konaní pred správnym súdom podľa , navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Postavenie osoby zúčastnenej na konaní v zmysle a jej bolo priznané na jej návrh Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.09.2019 č.k. -83. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, označila spoločnosť REGOS za súladný so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä . POPD je technická dokumentácia, projekt, ktorý rieši všetky aspekty vykonávania banskej činnosti, je vyhotovený odborne spôsobilou osobou – projektantom. REGOS za vyhotovenie POPD zaplatila značné finančné prostriedky a je jej vlastníctvom. Žalobca pod zámienkou ekologických aktivít môže zneužiť informácie obsiahnuté v POPD na získanie vlastného hospodárskeho prospechu. Tiež existuje riziko, že žalobca celé POPD zverejní na sociálnych sieťach a webových stránkach, a tým ohrozí ekonomickú aktivitu spoločnosti REGOS. Stotožnenie POPD s právnym auditom je iracionálne, pretože ide o úplne odlišné typy dokumentov. POPD sa obsahovo približuje napríklad k záverečnej správe, ktorá pojednáva o ložisku, zásobách, spôsobe výpočtu zásob a pod. V tejto súvislosti spoločnosť poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.06.2017 sp. zn. , v ktorom je záverečná správa chápaná ako autorské dielo. POPD okrem iného obsahuje výsledky geologického prieskumu, na základe ktorých sa navrhuje samotné dobývanie a ktoré boli samostatným rozhodnutím schválené štátnou Komisiou pre schvaľovanie zásob nerastov na Ministerstve životného prostredia SR. Na základe rozhodnutia o schválení zásob spoločnosť REGOS uplatňuje svoje právo na utajenie výsledkov geologického prieskumu v zmysle o geologických prácach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Práve množstvo zásob, lokalita ložiska, plánovaný spôsob a množstvo dobývania, následný plán úpravy a spracovanie vyťaženej suroviny tvoria konkurenčnú výhodu spoločnosti REGOS za to, že uskutočnila a vyhotovila geologický prieskum zásob na vlastné náklady. Zverejnením POPD by spoločnosť stratila konkurenčnú výhodu. Samotný záujem na ochrane a utajení výsledkov geologickej činnosti sa týka všetkých činností, a teda aj tých, ktoré s dobývaním súvisia len okrajovo, ako je prístup do dobývacieho priestoru, využívanie dobývacích metód a iné činnosti, ktoré spoločne predstavujú know-how spoločnosti. Sprístupnením POPD, napriek výslovnému nesúhlasu spoločnosti ako majiteľa, by došlo k hrubému zásahu a porušeniu práv spoločnosti, ako aj ku konaniu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobná námietka odkazujúca na o nerešpektovaní pravidla selekcie, podľa osoby zúčastnenej na konaní neobstojí, pretože POPD je autorským dielom ako celok, a preto nemožno zverejniť ani jeho jednotlivé časti. POPD neobsahuje podstatné údaje týkajúce sa ochrany životného prostredia, ktoré by mali byť v zmysle Aarhuského dohovoru verejne prístupné. Je pravdou, že Aarhuský dohovor nadraďuje právo verejnosti na sprístupnenie informácií o emisiách do životného prostredia nad ochranu individuálnych záujmov, avšak podmienkou nadradenosti je, že dokument obsahuje údaje o emisiách, informácie ktoré nie sú súčasťou POPD. Žalobca sa preto nesprávne dovoláva aplikácie ustanovení Aarhuského dohovoru. V priebehu konania osoba zúčastnená na konaní predložila správnemu súdu Potvrdenie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra o uplatnení požiadavky na utajenie obsahu Záverečnej správy datované 09.12.2019. Replika žalobcu

8. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zdôraznil, že POPD sa nepovažuje za predmet autorského práva podľa z toho dôvodu, že ide o prísne technickú dokumentáciu, ktorej náležitosti sú presne stanovené a súčasne ide o prípravnú dokumentáciu k vydaniu úradného rozhodnutia, ktorým bola povolená príslušná banská činnosť. Zotrval na tom, že POPD obsahuje zásadné informácie o nakladaní s majetkom štátu, ak spôsob, ako dôjde k získaniu nerastu z ložiska dobývacími metódami podľa povolenia OBÚ vyplýva z platného plánu otvárky, prípravy a dobývania, a preto POPD záväzným spôsobom upravuje pre organizáciu podmienky, za ktorých môže nakladať s majetkom štátu. Zdôraznil, že každé dobývanie, ako proces regulovaného získavania nerastu z ložiska dobývacími metódami, je vždy nevyhnutne zásahom do životného prostredia, vždy minimálne aspoň do zložky ekosystémov, ktorým sú nerasty. POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí a z medzinárodnej zmluvy (Aarhuského dohovoru), ktorá má prednosť pred , mu vyplýva subjektívne právo na sprístupnenie tohto plánu. Obdobne toto právo upravuje aj Smernica 2003/4/ES, pričom aj pri jej nedostatočnej transpozícii by bolo možné aplikovať nielen nepriamy účinok smernice, ale aj priamy účinok, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-266/09 Stichtung Natuur en Milieu a i.

9. Žalobca v replike na vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní konštatoval, že je prehliadaná negatívna definícia predmetu autorského práva. Tiež uviedol, že záujem verejnosti o zásadné informácie o životnom prostredí a nakladaní s majetkom štátu preváži záujem osoby zúčastnenej na konaní na ich utajení. Pozitívne a negatívne vymedzenie predmetu autorského práva musí byť vždy kumulatívne naplnené, inak nejde o predmet autorského práva. Osoba zúčastnená na konaní sa mylne domnieva, že POPD je architektonické dielo a mylne odvodzuje autorsko-právnu ochranu zo záverečnej správy, ktorá obsahuje výpočet zásob výhradného ložiska. Utajenie výsledkov geologického prieskumu tak, ako ho poníma osoba zúčastnená na konaní, nie je legitímnym dôvodom pre utajenie. Naopak, je v rozpore so záujmom verejnosti, záujmom Slovenskej republiky a v rozpore so záujmom o ochranu racionálneho využívania nerastného bohatstva. Niet dôvodu, aby v POPD boli uvádzané detailné informácie zo záverečnej správy, postačuje stručná charakteristika výhradného ložiska. Bolo na rozhodnutí osoby zúčastnenej na konaní, či určité údaje a v akom rozsahu použije zo záverečnej správy. Poukazovať na potvrdenie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra označil za irelevantné, ak osoba, ktorá nesprístupnila informácie nebol Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ale samotná osoba zúčastnená na konaní, ktorá sa rozhodla realizovať svoje oprávnenie na dobývanie a ona sa rozhodla, čo zverejní v POPD.

Duplika žalovaného

10. Žalovaný v duplike zopakoval, že aj keď sú náležitosti POPD stanovené Prílohou č. 3 Vyhlášky č. , náplň jednotlivých bodov (ktoré majú vymedzený len názov) je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora POPD. Zdôraznil, že POPD nemôže byť prípravnou dokumentáciou vytvorenou s úradným rozhodnutím, pretože ho vytvára projektant ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti, teda ešte pred začatím administratívneho konania.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Po zrušení pôvodného rozhodnutia vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. , vo veci ďalej koná Správny súd v Banskej Bystrici, vec je vedená pod novou sp. zn. , spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorého súčasťou je aj príslušný administratívny spis, je pripojený k tomuto konaniu.

13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa (na návrh žalovaného) na deň 14.12.2023, ktorého sa zúčastnili účastníci konania, ako aj osoba zúčastnená na konaní. Správny súd si v rámci prípravy pojednávania vyžiadal od žalovaného POPD, s ktorým sa oboznámil v intenciách ust. .

14. Z prednesu zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca považuje sprístupnenie POPD za dôležité z hľadiska oboznámenia sa verejnosti s tým, čo sa má diať v prostredí, v ktorom jednotliví členovia žalobcu žijú. Okrem záujmu štátu na racionálnom využívaní nerastných surovín zdôraznil záujem obyvateľov, ktorí žijú v oblasti ťažby, ich právo na informácie o podmienkach a dopadoch ťažby na ich život. Zotrval na stanovisku, že POPD nie je autorským dielom, ide o technickú dokumentáciu, ktorá obsahuje údaje vopred stanovené, napr. informácie o geologickom ložisku, pravidlá dobývania, prípadne prijaté bezpečnostné obmedzenia. V tejto súvislosti POPD prirovnal k správe z právneho auditu, resp. znaleckému posudku a odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 25.02.2012 sp. zn.

a na rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 17.02.2017 sp. zn. . Poukázal na to, že v inom konaní bolo tretej osobe (žalobcovi) umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj plán otvárky. POPD ako súčasť dokumentácie v administratívnom konaní tvorí podklad rozhodnutia, čím sa podľa názoru žalobcu vylučuje jeho súkromnoprávna ochrana (POPD nadobúda charakter verejnoprávneho dokumentu).

15. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný považuje POPD za výsledok tvorivej činnosti, nemôže nastať situácia, aby dvomi autormi bol vytvorený úplne rovnaký plán otvárky pre to isté prostredie. Napr. spôsob dobývacej metódy je práve autorove originálne riešenie problému (ťažby) na danom mieste. Vo vzťahu k vplyvom ťažby na životné prostredie zástupca žalovaného uviedol, že POPD obsahuje už vyriešenie stretov záujmov ochrany prírody a krajiny, tieto sa riešia s príslušnými orgánmi verejnej správy (vykonáva sa posudzovanie podľa osobitných zákonov – napr. zákona o ochrane pôdy, zákona o ochrane prírody a krajiny) a k žiadosti o povolenie banskej činnosti sa prikladá už doklad vydaný tým-ktorým príslušným orgánom verejnej správy pre danú oblasť zložky životného prostredia. Všetci účastníci konania majú možnosť na ústnom pojednávaní pýtať sa na to, ako bol konkrétny stret záujmov vyriešený a môžu získať aj príslušné rozhodnutie, resp. stanovisko. Bližšie vysvetlil rozdiely medzi územnoplánovacou dokumentáciou a plánom otvárky.

16. Zástupkyňa osoby zúčastnenej na konaní zdôraznila, že POPD je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a má jedinečný charakter, nemôže dôjsť k niečomu takému, aby dva plány vyhotovované dvomi projektantmi boli rovnaké. Poukázala na to, že v POPD sa nachádzajú aj informácie zo Záverečnej správy, ktorá je ako celok utajovaná podľa (REGOS požiadal o jej utajenie na max. dobu 10 rokov, t.j. do roku 2027) a už aj z tohto je možné vyvodiť, že zákonodarca myslel na to, že je potrebné utajovať určité skutočnosti a informácie týkajúce sa využívania nerastných surovín. Považuje za nevyhnutné, aby sa správny súd oboznámil s POPD, aby mohol posúdiť, či je alebo nie je predmetom ochrany ako autorské dielo. Uviedla, že doposiaľ sa správny súd nevyjadril k faktickým námietkam osoby zúčastnenej na konaní, čo považuje za predpoklad toho, aby rozhodnutie správneho súdu bolo preskúmateľné. Pokiaľ zástupca žalobcu uviedol, že v inom konaní bolo žalobcovi umožnené oboznámiť sa s plánom otvárky, ide o inú právnu vec a iné skutočnosti (teda nie je to pre toto konanie relevantné tvrdenie). Navyše, podľa jej informácií nebola žalobcovi sprístupnená kompletná dokumentácia, ale len jej časti. Verejnosť má možnosť dozvedieť sa o vplyvoch ťažby na životné prostredie nielen z POPD, pretože má možnosť nahliadať do administratívneho spisu, môže si vyžadovať odklady, pričom dopady na životné prostredie sú riešené v iných konaniach. POPD je vo vlastníctve spoločnosti REGOS, ktorá zaň zaplatila nemalé finančné prostriedky. Existuje hrozba, že žalobca môže zneužiť informácie obsiahnuté v POPD, a tým ohroziť záujem spoločnosti REGOS.

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne aj miestne príslušný súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu vrátane POPD a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia podľa a v spojení s z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle .

18. V predmetnej veci Najvyšší správny súd SR (ďalej aj „kasačný súd“) Rozsudkom zo dňa 24.05.2023 sp. zn. zrušil Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.12.2019 č. k. -124 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhým výrokom zamietol návrhy na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. O trovách kasačného konania rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konaní nepriznáva (III. výrok) a osobe zúčastnenej na konaní sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi (IV. výrok). V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd konštatoval, že krajský súd ako správny súd vo svojich úvahách en bloc nepresvedčivo vylúčil označenú dokumentáciu (PODP) ako spôsobilý predmet ochrany autorského práva s konštatáciou, že „nespĺňa požiadavku na dielo, ktorou je tvorivosť, ako aj ďalšiu požiadavku, ktorou je jedinečnosť“. Kasačný súd v tejto súvislosti uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel správny súd k záveru, že predmetná dokumentácia

nereflektuje podmienku jedinečnosti, nevysvetlil, ani konkretizoval takýto nedostatok vo vzťahu k označenej dokumentácii. Dôvody rozhodnutia mali charakter všeobecnej konštatácie a „a priori vylučovali projektovú dokumentáciu ako potenciálny predmet ochrany podľa , čím podľa názoru kasačného súdu správny súd vec nesprávne právne posúdil.“ Najvyšší správny súd SR ďalej konštatoval, že nie je možné vyvodiť záver, že projektová dokumentácia nemôže niesť prvky tvorivosti, a teda nespadá pod ochranu . Existuje priestor pri vytvorení dokumentácie takéhoto charakteru a s takými prvkami, ktoré spadajú pod ochranu . Pri tom je nevyhnuté takéto prvky identifikovať (ak samozrejme existujú), resp. ich existenciu vylúčiť, čo je však predmetom riadneho zisťovania a vyhodnotenia skutkového stavu. Za týchto okolností môže byť sprístupnená iba časť dokumentácie.

19. Správny súd, súc viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušovacom rozhodnutí, vychádzal z toho, že právne posúdenie projektovej dokumentácie (v tomto prípade PODP) ako predmetu en bloc vylúčeného z ochrany podľa je nesprávne. V zmysle ust. , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci správneho súdu, správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu. Správny súd teda skúmal, či žalovaný a prvostupňový orgán správne aplikovali príslušné ustanovenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (osobitne citovaného zákona), ak žiadanú informáciu (PODP) povinná osoba nesprístupnila s odôvodnením, že ide o autorské dielo. 20. Podľa povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.

21. Podľa všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

22. Podľa predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

23. Podľa dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.

24. Podľa architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.

25. Podľa predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú podmienky podľa .

26. Podľa , a za predmet autorského práva sa nepovažuje: text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa ; územnoplánovacia dokumentácia a výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.

27. Podľa prílohy č. 3 Vyhlášky č. (PLÁN OTVÁRKY, PRÍPRAVY A DOBÝVANIA VÝHRADNÉHO LOŽISKA HLBINNÝM A POVRCHOVÝM SPÔSOBOM) 1. Textová časť 1.1 Geológia a hospodárenie so zásobami výhradného ložiska 1.1.1 Stručná geologická, stratigrafická, petrografická a hydrogeologická charakteristika výhradného ložiska, najmä

a) hrúbka, smer, úklon a tektonika, b )fyzikálno-mechanické a technologické vlastnosti dobývaných nerastov, obsahy úžitkových a škodlivých zložiek, c) opis preplástkov (vložiek v ložisku), ich hrúbka, fyzikálno-mechanické vlastnosti, obsah úžitkových a škodlivých zložiek, d) opis nadložných a podložných hornín a zemín, ich fyzikálno-mechanické vlastnosti a obsah úžitkových a škodlivých zložiek, e) výskyt prírodných liečivých vôd a prírodných stolových minerálnych vôd, f)prehľad vykonaného geologického prieskumu a jeho vyhodnotenie. 1.1.2 Stavy zásob výhradného ložiska v plánom dotknutej časti, ktoré sú vykázané v evidencii zásob podľa posledného stavu preskúmanosti. 1.1.3 Plánované zmeny zásob výhradného ložiska a) prírastky, úbytky, prevody zásob a ich odpisy, b) výrubnosť a znečistenie, c) konečný stav zásob. 1.1.4 Rozdelenie zásob podľa pripravenosti na dobývanie. 1.1.5 Predpokladané množstvo a kvalita zásob viazaných ochrannými piliermi, dôvody viazanosti a opatrenia na ich neskoršie vydobytie. 1.1.6 Rozmiestnenie, množstvo a kvalita zásob, ktorých dobývanie bude plánovanou otvárkou, prípravou a dobývaním sťažené alebo ohrozené, a opatrenia na ich ochranu alebo vydobytie. 1.2 Otvárka, príprava alebo dobývanie 1.2.1 Opatrenia na zabezpečenie podmienok uvedených v rozhodnutiach o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru. 1.2.2 Plánovaný ďalší prieskum. 1.2.3 Spôsob otvárky a prípravy, ich členenie, časová a vecná nadväznosť prác. 1.2.4 Dobývacie metódy, údaje o ich schválení, zdôvodnenie ich použitia; osobitné opatrenia pri zavádzaní nových dobývacích metód. 1.2.5 Generálne svahy skrývky, lomu a parametre skrývkových a ťažobných rezov; umiestnenie a časový sled prevádzkovania výsypiek a odvalov, ich projektované kapacity a životnosti; generálne svahy výsypiek, parametre výsypkových stupňov; opatrenia proti zosuvom. 1.2.6 Opatrenia pri vedení prác v blízkosti hraníc dobývacieho priestoru; údaje o banských dielach alebo plánovaných prácach v susednom dobývacom priestore, ak by sa práce mohli navzájom ovplyvňovať, a potrebné opatrenia. 1.2.7 Spôsob rozpojovania hornín. 1.2.8 Umiestnenie banských stavieb pod povrchom a banských stavieb, ktoré slúžia na otvárku, prípravu alebo dobývanie výhradného ložiska v lomoch a skrývkach v hraniciach vymedzených čiarou skutočne vykonanej skrývky alebo uskutočňovanej ťažby, prípadne na území vystavenom priamym účinkom ťažby, ak nebola vykonaná rekultivácia pozemku. 1.2.9 Mechanizácia a elektrifikácia, banská doprava, rozvod vody a zabezpečenie prevádzky materiálom. 1.3 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, ochrana objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov 1.3.1 Základné opatrenia proti nebezpečenstvu a) výbuchu plynov a prachov, b) samovznietenia a požiaru v bani, c) prievalov vôd a bahnín, d) prietrží hornín, uhlia a plynov, e) banských otrasov, f) ionizujúceho žiarenia, g) zosuvov v lomoch, na odvaloch a výsypkách, h) iných nebezpečných javov. 1.3.2 Vetranie bane alebo jej časti, prípadne vetranie jednotlivých samostatných vetracích oddelení; klimatizačné zariadenia a opatrenia proti prašnosti; banská degazácia; vetranie hlbokých lomov. 1.3.3 Odvodňovanie a) zachytávanie a odvádzanie banských vôd, b) nakladanie s banskými vodami.

1.3.4 Prehľad objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov dotknutých plánovanou činnosťou, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov a dohôd s orgánmi a organizáciami, ktorým patrí ich ochrana. 1.4 Úprava a zušľachťovanie a) spôsob dopravy na úpravu a zušľachťovanie, b) zložky vydobytých nerastov, ktoré budú pri úprave a zušľachťovaní využité, c) množstvo a kvalita vsádzky nerastov do úpravníckeho procesu, d) technológia úpravy a zušľachťovania, e) výťažnosť, f) množstvo a kvalita výsledných produktov úpravy a zušľachťovania, spôsob ich uskladnenia, g) množstvo a kvalita odpadu a jeho uskladnenie, h) základné opatrenia proti vzniku závažných prevádzkových nehôd (havárií). 2. Grafická časť 2.1 Mapa povrchovej a banskej situácie a rezy v rozsahu plánovanej banskej činnosti vo vhodnej mierke s vyznačením skutočností potrebných na posúdenie údajov uvedených v bodoch 1.2 a 1.3. 2.2 Mapa blokov zásob dotknutej oblasti s vyznačením hlavných tektonických porúch, predpokladaných úbytkov a odpisov zásob. 2.3 Mapa vetrania vo vhodnej mierke, prípadne v osobitnej projekcii (napr. izometrickej, axonometrickej) s vyznačením bezpečnostných objektov a zariadení a zariadení na klimatizáciu; kanonická schéma vetrania. 2.4 Plán rozvodu energií, odvodňovacích a degazačných zariadení. 2.5 Charakteristické geologické rezy a rezy s určením pracovných horizontov (rezov, etáží). 2.6 Osobitné prílohy pre bane a lomy so zložitými geologickými, hydrogeologickými a banskotechnickými pomermi (napríklad bane s nebezpečenstvom banských otrasov, prievalov vôd a bahnín, prietrží hornín, uhlia a plynov).

28. Podľa prvá veta Vyhlášky č. plán a dokumentáciu z hľadiska podrobnosti treba prispôsobiť miestnym podmienkam.

29. Podľa čl. 4 bod 1, 4 a 6 Aarhuského dohovoru: 1. Každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme. 4. Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo a) dôvernosť v konaní orgánu verejnej moci, ak je táto dôvernosť upravená vnútroštátnym právom; b) medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti; c) priebeh súdneho konania, právo každého na spravodlivé súdne konanie alebo možnosť orgánu verejnej moci viesť vyšetrovanie trestnoprávnej alebo disciplinárnej povahy; d) dôvernosť obchodnej a priemyselnej informácie, ak je takáto dôvernosť chránená právom, s cieľom chrániť oprávnený ekonomický záujem. Z tohto hľadiska musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené; e) práva duševného vlastníctva; f) dôvernosť osobných údajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ak táto osoba nesúhlasila so sprístupnením tejto informácie pre verejnosť, ak takúto ochranu umožňuje vnútroštátne právo; g) záujmy tretej strany, ktorá poskytla žiadanú informáciu bez toho, aby to bola alebo mohla byť jej zákonom ustanovená povinnosť a ak táto strana nesúhlasila so sprístupnením materiálu, alebo h) životné prostredie, na ktoré sa informácia vzťahuje, ako napríklad miesta rozmnožovania vzácnych druhov. Spomenuté dôvody na zamietnutie budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. 6. Každá Strana zabezpečí, že ak informácie, ktoré sa podľa odseku 3 písm. c) a odseku 4 nesprístupnia, možno oddeliť bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť takto oddelených informácií, orgán verejnej moci sprístupní zostatok požadovanej informácie o životnom prostredí.

30. Predpokladom toho, aby výsledok ľudskej duševnej činnosti bol predmetom autorského práva je, aby išlo o vhodný predmet autorského práva podľa ustanovenia , pričom ním môže byť akýkoľvek druh diela z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným

výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľnej zmyslami. Musí ísť o výsledok činnosti, ktorá je kreatívna, na rozdiel od mechanickej a rutinnej činnosti. Medzi druhy diel, ktoré môžu prísť do úvahy, zákon vymenúva aj architektonické dielo, špecifikované ako najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Prvok tvorivosti v prípade architektonického diela absentuje napr. pri statických výpočtoch, technických výpočtoch a vyslovene technických riešeniach, technickom vykonaní stavebných činností, ktoré sú zostavené z technických prvkov. Ako uviedol aj Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci, architektonické dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora v oblasti architektúry, ktoré je vyjadrené spôsobom umožňujúcim jeho vnímanie v dvojrozmernom priestore (grafické zobrazenie plánmi, náčrtmi, projektmi a pod.) alebo v trojrozmernom priestore. Za architektonické dielo sa však nepovažujú tie prvky architektonického charakteru, ktoré nemajú tvorivú hodnotu (napr. rôzne technické riešenia či technické výkresy architektonických prvkov).

31. Z obsahu POPD, ktorý si súd vyžiadal od žalovaného a s ktorým sa oboznámil, vyplýva, že PODP okrem častí majúcich zjavne „technický“ (netvorivý, „faktický“) charakter (napr. Kapitola 1.1.1. Stručná geologická, stratigrafická, petrografická a hydrogeologická charakteristika vyhradeného ložiska) obsahuje aj časti, pri ktorých nemožno vylúčiť, že ich obsahová náplň je výsledkom tvorivej duševnej činnosti projektanta, ktorej možno pričítať takú mieru jedinečnosti, ktorá umožňuje ochranu podľa (napr. spôsob otvárky a prípravy ložiska, dobývacie metódy). V zmysle ust. Vyhlášky č. plán a dokumentáciu z hľadiska podrobnosti treba prispôsobiť miestnym podmienkam, z čoho vyplýva, že obsah jednotlivých kapitol plánu je vytváraný na konkrétne miestne podmienky konkrétnym projektantom v zmysle ním zvolených alternatív možného riešenia otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska.

32. Výsledok tvorivej duševnej činnosti autora predpokladá, že výtvor v danej činnosti nemôže byť kópiou alebo napodobeninou niečoho iného. Podmienka jedinečnosti pripomína pojem originality v tom zmysle, že nikto by nemal prísť s rovnakým alebo podobným výtvorom. Inak povedané, na každom autorskom diele by mal autor zanechať „osobný odtlačok“, resp. „tvorivú osobnú stopu“. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že predmetom autorského práva nemôže byť to, čo existuje bez ohľadu na autorovu tvorivú činnosť, alebo to, čo je dopredu do takej miery objektívne determinované, že pri splnení určitých podmienok by dve osoby mohli nezávisle na sebe dospieť k rovnakému výsledku. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek skutočnosti, že stanovuje formálne obsahové náležitosti plánu (časti, resp. kapitoly, ktoré musí plán obsahovať), podľa názoru správneho súdu to nevylučuje, aby tieto časti boli naplnené autorsky vlastným (jedinečným) obsahom. Formálne náležitosti plánu objektívne nedeterminujú obsah plánu tak, aby pre autorskú tvorivú činnosť (minimálne v niektorých častiach) neostal už žiadny priestor. Preto sa javí ako dôvodný argument žalovaného (a osoby zúčastnenej na konaní), že dvaja odlišní projektanti nevytvoria identický plán pre jedno ložisko. Ako to konštatoval kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci, nie je možné vyvodiť záver, že projektová dokumentácia nemôže niesť prvky tvorivosti, a teda nespadá pod ochranu . Nie je dostatočné konštatovanie, že sa krajský súd stotožnil so stanoviskom žalobcu, že POPD nie je autorským dielom. Ak aj krajský súd konštatoval, že POPD je výsledkom mechanickej a rutinnej činnosti, kedy za predpokladu dodržania právnej úpravy je nutné dospieť k záveru, že by vždy išlo o napodobeniny, kasačný súd uvádza, že prezentované závery nie je možné relevantným spôsobom verifikovať, pretože uvedené nevylučuje, že pri zachovaní právneho rámca a uvedených druhov činností, existuje priestor pri vytvorení dokumentácie takéhoto charakteru a s takými prvkami, ktoré spadajú pod ochranu . Pri tom je nevyhnutné takéto prvky identifikovať (ak samozrejme existujú), resp. ich existenciu vylúčiť, čo je však predmetom riadneho zisťovania a vyhodnotenia skutkového stavu. Za takýchto okolností môže byť sprístupnená iba časť dokumentácie.

33. Plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska je individualizovaný jednak osobou projektanta, jednak zámerom činnosti a spôsobmi realizácie ťažby, ktorá nie je vopred určená. Ako už bolo uvedené, formálne (obsahové) náležitosti plánu podľa Vyhlášky č. nevytvárajú takú štruktúru, ktorá by vyžadovala už len doplnenie výlučne technických informácií, resp. faktografických údajov. Aj pri zachovaní právneho rámca, to znamená náležitostí citovanej vyhlášky, existuje priestor aj pri vytváraní dokumentácie tohto charakteru s takými prvkami, ktoré spadajú pod ochranu . V tejto súvislosti možno uviesť, že obdobne pre projektovú dokumentáciu stavby (projekt

stavby) () stanovuje jej povinné náležitosti, čo však samotnú projektovú dokumentáciu nediskvalifikuje z ochrany ako autorské dielo.

34. Z uvedeného vyplýva, že nemožno vylúčiť, že POPD okrem technických informácií alebo častí technického charakteru obsahuje aj časti, ktoré sú výsledkom tvorivej a jedinečnej myšlienky projektanta ako autora tejto dokumentácie. To znamená, že PODP môže obsahovať okrem častí, ktoré nepodliehajú ochrane, aj časti, ktoré patria pod ochranu ako autorské dielo, resp. časti podliehajúce ochrane ako know-how majiteľa POPD.

35. v ustanovení upravuje výluky z autorskoprávnej ochrany. Zákon výslovne ustanovuje, ktoré výtvory ľudskej duševnej činnosti nemôžu byť predmetom autorského práva, a to bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa citovaného zákona. Jednu z legitímnych výluk z autorskoprávnej ochrany tvoria úradné alebo súdne rozhodnutia, ako aj spolu s nimi vytvorené prípravné dokumenty. V tomto prípade je nesporné, že POPD bol ako dokument vypracovaný projektantom (osobou odlišnou od orgánu verejnej správy) ešte pred začatím administratívneho konania vo veci povolenia banskej činnosti, k žiadosti o povolenie ktorej sa POPD prikladá ako príloha. Preto nie je správne zaradenie tohto dokumentu medzi výluky z autorskoprávnej ochrany podľa ust. , teda, že ide o prípravnú dokumentáciu vytvorenú spolu s úradným rozhodnutím, ako to uvádza žalobca. Správny súd opakuje, že ide o dokumentáciu vytvorenú mimo administratívneho konania (hoci nesporne pre účely tohto konania), ale nie ako prípravná dokumentácia, ale ako podklad rozhodnutia. Preto sa žalobca mýli, ak namieta, že POPD nie je autorským dielom z dôvodu jeho výluky z ochrany podľa ust. .

36. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že vo veci nie je sporné, že za autorské dielo sa v zmysle judikatúry nepovažuje správa z právneho auditu (ako to vyplýva z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21.02.2012 sp. zn. ) a explicitne v zmysle zákona ani územný plán alebo znalecký posudok ( a ). Správu z právneho auditu, ani územný plán a znalecký posudok však nemožno stotožňovať s predmetom infožiadosti v preskúmavanom prípade (POPD).

37. Jednotlivé ustanovenia upravujú dôvody obmedzenia prístupu k informáciám odôvodňujúce nesprístupnenie informácie ako takej alebo len jej časti. Platí pritom, že ak požadované informácie nemožno sprístupniť v celistvosti, tak sa sprístupnia v obmedzenom rozsahu. Súdna prax v tomto smere aprobuje skôr reštriktívny výklad uplatňovania uvedených obmedzení, a to v zmysle koncepcie celého Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a princípu publicity, t.j. princípu, že v demokratickom štáte sú veci, ktoré nie sú zo zákona utajované, verejnosti voľne dostupné. Podľa má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje ( a citovaného zákona). Osobitným zákonným dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana duševného vlastníctva. Vo všeobecnosti možno uviesť, že právo duševného vlastníctva pokrýva oblasť autorského práva a oblasť priemyselných práv, kam zaraďujeme aj tzv. know-how ako právo súvisiace s právami priemyselného vlastníctva. Know-how nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené (definované), vykladá sa ako znalosti, informácie, skúsenosti, vedomosti či poznatky z rôznych oblastí, najmä z oblasti výroby, obchodu, výskumu, vedy, technológií, ekonomiky, hospodárstva a pod. Pod know-how možno zahrnúť napr. aj marketing, podnikateľské alebo obchodné plány, výrobné alebo pracovné postupy, obchodné kontakty alebo stratégie (zdroj: H.). Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, čo sa v tomto prípade nestalo, pretože spoločnosť REGOS výslovne odmietla sprístupnenie PODP s argumentáciou, že ide o jej duševné vlastníctvo.

38. Vychádzajúc z uvedeného v tomto prípade nemožno vylúčiť, že POPD, resp. jeho časti predstavujú potenciálny predmet ochrany podľa , resp. know-how, t.j. duševné vlastníctvo majiteľa POPD. Ak teda POPD môže v časti podliehať ochrane ako autorské dielo alebo know-how, je možné uplatniť zákonné obmedzenie prístupu k informáciám v ňom obsiahnutých, avšak len za podmienky dôsledného a komplexného vyhodnotenia rozsahu zákonného obmedzenia podľa ust. Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, za súčasného zohľadnenia ust.

citovaného zákona, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.

39. V súvislosti s obmedzením sprístupňovania informácií o životnom prostredí platia aj ustanovenia článku 4 ods. 4 písm. e) Aarhuského dohovoru, podľa ktorého žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo práva duševného vlastníctva. Aj tento dôvod sa má však vykladať reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. To znamená, vyžaduje sa posúdenie otázky, či verejný záujem na sprístupnení nepreváži nad ochranou práv duševného vlastníctva. Implementačný sprievodca k Aarhuskému dohovoru z roku 2014 vydaný Organizáciou spojených národov zdôrazňuje potrebu reštriktívnej aplikácie obmedzení a uvádza, že napr. autor štúdie EIA by nemal byť oprávnený brániť sprístupneniu informácií z dôvodov autorstva, keďže štúdia je pripravovaná na účely administratívneho konania. Pri posudzovaní skutočnosti, či možno informáciu nesprístupniť z dôvodu ochrany duševného vlastníctva, je teda potrebné na jednej strane vážiť právo na ochranu duševného vlastníctva a na druhej strane základné právo na informácie a verejný záujem na sprístupnenie informácií. Pojem „dielo“, resp. „autorské dielo“ nemožno vykladať iba mechanicky, teda tak, že informácia buď je alebo nie je autorským dielom, ale otázka, či ide o autorské dielo by mala byť posudzovaná aj v kontexte konkrétnej situácie. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia autorským dielom a či možno na základe zákona odmietnuť jej sprístupnenie, treba preto zohľadniť aj verejný záujem o sprístupnenie tejto informácie a vážiť ho so záujmom autora o ochranu autorského diela (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11.09.2018, sp. zn. ).

40. Pokiaľ osoba zúčastnená na konaní (spoločnosť REGOS) namietala, že POPD neobsahuje podstatné údaje týkajúce sa ochrany životného prostredia (informácie o životnom prostredí), ktoré majú byť zmysle Aarhuského dohovoru verejne prístupné, správny súd poukazuje na to, že sám žalovaný uznal, že obsahom POPD môžu byť aj informácie týkajúce sa ochrany životného prostredia, a to konkrétne informácie uvedené v bode 1.3.4. POPD (Prehľad objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov dotknutých plánovanou činnosťou, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich s rozhodnutí orgánov a dohôd s orgánmi a organizáciami, ktorým patrí ich ochrana). Hoci možno uznať, že základnou informáciou, ktorá sa týka životného prostredia je vyjadrenie, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom riešenia stretov záujmov vykonávania banskej činnosti a záujmov ochrany prírody a krajiny, výsledok riešenia tohto tzv. „stretu záujmov“ je v POPD obsiahnutý (POPD obsahuje informáciu ako príslušné orgány verejnej správy rozhodli vo vzťahu k navrhovanej ťažbe a aké podmienky majú byť v súvislosti s ťažbou vo vzťahu k ochrane životného prostredia dodržané), preto neobstojí argument, že sa paušálne v POPD nenachádzajú informácie o životnom prostredí vrátane informácií o emisiách (napr. v Kapitole 1.3.4.2.4. POPD sa uvádza, že ťažobná spoločnosť predložila požadovaný návrh výpočtu emisií znečisťujúcich látok v ovzduší príslušnému orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o schválení postupu výpočtu emisií). Súčasne správny súd uvádza, že skutočnosť, že tieto informácie sú aj predmetom samostatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, nie je argumentom pre neposkytnutie informácií z POPD. V rámci slobodného prístupu k informáciám platí, že žiadateľa nemožno obmedziť vo výbere zdroja informácií, to znamená, nesprístupniť mu informáciu s poukazom na to, že ju môže získať aj z iného zdroja.

41. Spoločnosť REGOS ako osoba zúčastnená na konaní vo vyjadreniach v konaní ďalej namietala, že POPD obsahuje chránené (utajované) informácie, a to výsledky geologického prieskumu (obsiahnuté v Kapitole 1.1 a 1.2 PODP), ktoré boli samostatným rozhodnutím schválené Štátnou komisiou pre schvaľovanie zásob nerastov (bentonitov) a spoločnosť na základe rozhodnutia o schválení zásob podľa požiadala Štátny geologický ústav Dionýza Štúra o utajenie výsledkov geologického prieskumu. Vzhľadom na uvedené má spoločnosť REGOS za to, že k zásadnému zásahu do práv spoločnosti (jej know-how) by došlo najmä vtedy, ak by bola zverejnená napríklad kapitola 1.1, kapitola 1.2, kapitola 1.4 ako aj grafická časť bodov 2.3 až 2.7. Tieto tvoria utajovanú skutočnosť, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti REGOS. Z predloženého „Potvrdenia o uplatnení požiadavky na utajenie obsahu záverečnej správy“ zo dňa 09.12.2019 vyplýva, že Štátny geologický ústav Dionýza Štúra na základe požiadavky spoločnosti REGOS uschoval Záverečnú správu geologickej úlohy: „Kremnické vrchy – bentonit, keramický íl s výpočtom zásob bentonitu ložiska E. F. G. – I. D. so stavom k 01.08.2016“ (ďalej aj „Záverečná správa“). Zároveň si predkladateľ (REGOS) uplatnil požiadavku na utajenie obsahu Záverečnej správy na obdobie 10 rokov, t.j. je utajená do 21.04.2017.

Záverečná správa však nie je dokumentom zhodným s PODP - zástupkyňa spoločnosti REGOS na pojednávaní sama uviedla, že POPD sa len „obsahovo približuje“ Záverečnej správe, poverený zástupca žalovaného konštatoval, že POPD len vychádza zo Záverečnej správy, osobitne v úvodnej časti, ktorá obsahuje výsledky ložiskového geologického prieskumu a ďalej v časti týkajúcej sa metód dobývania. V prípade uvedených dokumentov ide o dva samostatné dokumenty. Napriek skutočnosti, že PODP môže obsahovať a podľa tvrdenia spoločnosti REGOS obsahuje informácie zo Záverečnej správy, ide o osobitný dokument vytváraný pre osobitný účel. Nejde teda druhovo o záverečnú správu, nakladanie s ktorou je upravené v ust. . Nie je pritom sporné, že záverečná správa vo všeobecnosti môže spĺňať charakteristiku autorského diela (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2017 sp. zn. ), na čo poukazovala osoba zúčastnená na konaní. Podľa ust. objednávateľ je povinný bezodplatne odovzdať záverečnú správu a inú geologickú dokumentáciu Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra v určenom rozsahu a v úprave na trvalé uchovanie a ďalšie využitie, a to do jedného mesiaca od jej schválenia alebo od jej prevzatia podľa a . (2) Objednávateľ pri odovzdaní záverečnej správy oznámi Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra podmienky na jej sprístupňovanie a poskytovanie informácií z nej vrátane požadovaných finančných úhrad; podmienky sú záväzné desať rokov od ich odovzdania Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra. (3) Podmienky ustanovené v odseku 2 sa nevzťahujú na poskytovanie informácií: a) ústredným orgánom štátnej správy, ktorým Štátny geologický ústav Dionýza Štúra poskytuje bezplatne informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné z dôvodu verejného záujmu alebo na plnenie ich úloh, b) zo záverečnej správy a inej geologickej dokumentácie, ktoré boli financované alebo spolufinancované zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, rozpočtov samosprávnych krajov a iných verejných zdrojov, c) zo záverečnej správy a inej geologickej dokumentácie, ktoré boli financované právnickou osobou, ktorá je kontrolovaná štátom, samosprávnym krajom, obcou, alebo štát, samosprávny kraj alebo obec v nej vymenúva alebo volí viac ako polovicu jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, d) zo záverečnej správy s analýzou rizika znečisteného územia, e) zo záverečnej správy, pri riešení ktorej sa zistilo a overilo územie náchylné na zosúvanie, f) zo záverečnej správy zo sanácie geologického prostredia a zo sanácie environmentálnej záťaže. (5) Záverečné správy sa považujú za informácie o životnom prostredí; poskytovanie informácií je možné obmedziť podľa odseku 2. Vzhľadom na skutočnosť, že PODP je dokumentom odlišným od Záverečnej správy, nevzťahujú sa naň pravidlá zverejňovania, resp. utajovania záverečnej správy podľa . Pokiaľ sa uvedené dokumenty obsahovo prelínajú v tom zmysle, že POPD obsahuje niektoré informácie zo Záverečnej správy, ktoré, okrem toho, že na základe požiadavky objednávateľa (spoločnosti REGOS) podliehajú utajeniu, predstavujú aj predmet duševného vlastníctva, ich ochranu možno zabezpečiť aplikáciou ust. . Opäť je však v tejto súvislosti potrebné identifikovať, ktoré časti POPD podliehajú ochrane duševného vlastníctva ako autorské dielo, resp. know-how, čo bude úlohou orgánu verejnej správy v rámci dôsledného vyhodnotenia skutkového stavu a následnej aplikácie relevantných ustanovení Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

42. Povinná osoba (prvostupňový orgán) teda bude musieť skúmať a vyhodnotiť, či a ktoré časti POPD spĺňajú charakteristiku autorského diela, resp. majú byť chránené ako know-how spoločnosti REGOS a následne môže obmedziť rozsah požadovaných informácií len na tieto časti (s príslušným vysvetlením). Následne, ak by nesprístupneniu mali podliehať časti obsahujúce informácie o životnom prostredí, bude orgán verejnej správy ako povinná osoba ešte musieť vážiť záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia (čl. 4 bod 4 Aarhuského dohovoru). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že vo veci nebolo potrebné osobitne sa odvolávať na ustanovenia Smernice 2003/4/ES (na použitie ktorej apeloval žalobca) z dôvodu, že Aarhuský dohovor, ktorý v čl. 4 bod 4 upravuje takýto reštriktívny výklad každého z dôvodov pre zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácií (test proporcionality), má aplikačnú prednosť pred zákonmi, čo vyplýva z jeho povahy medzinárodnej zmluvy podľa SR. V závere čl. 4 Aarhuského dohovoru je uvedené, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. V zmysle čl. 2 ods. 3 Aarhuského dohovoru obsahom informácie (sprístupnenia dokumentu bezpečnostnej správy) je práve informácia, ktorá sa týka vplyvu činností J. K. na jednotlivé zložky životného prostredia, teda vodu, pôdu...emisie, pričom podľa čl. 4 ods. 4 písm. d) druhá veta Aarhuského dohovoru musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia sprístupnené (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.06.2015 sp. zn. ). Podľa článku 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. e) Smernice 2003/4/ES členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány boli povinné, v súlade s ustanoveniami smernice, sprístupniť informácie

o životnom prostredí, ktoré majú alebo ktoré sú pre ne uchovávané, na požiadanie každému žiadateľovi bez toho, aby musel preukázať svoj oprávnený záujem. Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť práva duševného vlastníctva. Dôvody zamietnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykladajú reštriktívnym spôsobom, pričom v každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení. V každom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Členské štáty, v zmysle odseku 2 písm. a), d), f), g) a h), nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia. Tieto práva vyplývajú obdobne z Aarhuského dohovoru.

43. Vychádzajúc z uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že dôvody správnej žaloby odôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, a to z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ( ) a zároveň aj z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí ( ). Vzhľadom na to, že POPD nemožno a priori vylúčiť ako potenciálny predmet ochrany podľa , je potrebné posúdiť, či a ktoré časti tohto dokumentu (plánu) podliehajú obmedzeniam podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo žalovaným uvádzaného dôvodu, čiže z dôvodu ochrany duševného vlastníctva. Správny súd pre úplnosť uvádza, že ochrana duševného vlastníctva nemusí v tomto prípade spočívať len v tom, že ide o autorské dielo, ale rovnako v tom, že môže ísť aj o špecifické know-how spoločnosti REGOS, ktoré tak isto patrí medzi práva duševného vlastníctva. Ak žalovaný POPD odmietol ako celok sprístupniť bez toho, aby skúmal a zisťoval, ktoré časti plánu môžu podliehať ochrane a ktoré nie, nepostupoval pri aplikácii ust. v súlade so zákonom. Predmetné ustanovenie ukladá povinnej osobe dôkladne skúmať dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie. Tým, že žalovaný en bloc vylúčil POPD zo sprístupnenia ako autorské dielo, pričom sa nezaoberal posúdením otázky, či všetky časti uvedenej dokumentácia spĺňajú podmienky ochrany podľa , navyše zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, keď nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav pre následné správne právne posúdenie. Neprislúcha správnemu súdu tieto skutočnosti posudzovať namiesto žalovaného, resp. obvodného banského úradu ako povinnej osoby, pretože v zmysle zákona o žiadosti o sprístupnenie informácie rozhoduje povinná osoba. Nie je postačujúce, ak žalovaný predmetnú dokumentáciu ako celok vylúčil zo sprístupnenia podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, opomínajúc aplikáciu citovaného zákona, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon. Ako to konštatoval aj Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy prvky, ktoré podliehajú ochrane identifikoval, resp. ich existenciu vylúčil, a to je predmetom riadneho zisťovania a vyhodnocovania skutkového stavu. To znamená posúdenia sporného dokumentu (POPD) za vykonania identifikácie prvkov, ktoré podliehajú ochrane (v tomto smere správny súd uvádza, že spoločnosť REGOS identifikovala, ktoré konkrétne časti POPD určite považuje za svoje duševného vlastníctvo) a rovnako identifikovania prvkov, ktoré ochrane nepodliehajú. Za týchto okolností môže byť sprístupnená iba časť dokumentácie. Bude teda úlohou orgánu verejnej správy, aby v ďalšom konaní vykonal takéto posúdenie. Ako už bolo uvedené, neprislúcha správnemu súdu posúdiť, ktoré časti požadovaného dokumentu majú byť sprístupnené a ktoré nie, pretože podľa o žiadosti o sprístupnenie informácie rozhoduje povinná osoba a správny súd až následne preskúmava vydané rozhodnutie (preskúmava zákonnosť rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie). Za určitých okolností síce správny súd môže v rozsudku uložiť osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, avšak môže tak urobiť iba na návrh žalobcu (v zmysle je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby vrátane žalobného návrhu), pričom žalobca takýto postup nenavrhol a domáhal sa výslovne zrušenia rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu.

44. je založený na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť. Informácia sa v zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody na jej nesprístupnenie. Povinná osoba a priori sprístupní žiadané informácie; len vtedy môže nesprístupniť informácie, ak zistí niektorý zo zákonom stanovených dôvodov na nesprístupnenie požadovanej informácie. V predmetnej veci povinná osoba nesprístupnila požadované

informácie s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bez bližšieho zdôvodnenia, pričom správny súd má za to, že použitý dôvod nesprístupnenia bez náležitého zistenia skutkového stavu neobstojí vzhľadom na už vyššie uvedenú argumentáciu.

45. Dôvodná je aj žalobná námietka, že ak by aj boli naplnené podmienky pre aplikáciu , žalovaný mal skúmať a vysporiadať sa s tým, či informácie majú takú osobitnú povahu, ktorá celkom vylučuje ich zverejnenie. Bude teda súčasne úlohou orgánu verejnej správy vyhodnotiť, či POPD obsahuje také zásadné informácie o životnom prostredí, v prípade ktorých záujem verejnosti na ich sprístupnení nepreváži nad záujmom na ochrane duševného vlastníctva (t.j. vážiť verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie).

46. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval, že požadovaná informácia (POPD) musí byť zverejnená aj z dôvodu, že ide o nakladanie s majetkom štátu (verejnými prostriedkami), v súvislosti s čím poukázal na Rozhodnutie Ústavného súdu SR -59 z 28.06.2007, je potrebné uviesť (ako to konštatoval aj žalovaný), že vydobyté nerasty sa stávajú vlastníctvom organizácie disponujúcej banským oprávnením, preto v tomto smere nejde o nakladanie s majetkom štátu. Podľa ust. (na ktorý poukázal sám žalobca v správnej žalobe), právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.

47. Pre rozhodnutie vo veci správny súd nepovažuje za relevantnú námietku žalobcu, že v inej právnej veci bol žalobcovi sprístupnený iný plán otvárky, čo považuje za argument v prospech záveru, že POPD nepredstavuje predmet autorského diela, ktorý podlieha ochrane. Jednak ide o skutočnosť v konaní nijako nepreukázanú (ide o tvrdenie žalobcu bez jeho preukázania), jednak, ako uviedol aj poverený zástupca žalovaného, ak by sa tak aj stalo, došlo zrejme k pochybeniu príslušného obvodného banského úradu, ktoré ale neprestavuje správnu prax v tejto veci. Z vyjadrenia zástupkyne REGOS ďalej vyplýva, že nebol sprístupnený celý plán otvárky, ale iba jeho časť.

48. Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania, správny súd priznal náhradu trov konania v úplnom rozsahu podľa , na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

49. Osobe zúčastnenej na konaní správny súd nepriznal náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie , pretože jej zo strany správneho súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, so splnením ktorej by jej vznikli trovy konania a na priznanie iných trov správny súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa. 50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.