Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7P-47-2011.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/47/2011
Rozhodnutie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloleté deti Q., W., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, deti rodičov T. Q.J., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanej U.. W.. W., Y.. N.. K.. W., bytom O. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1 a W. Q., nar. XX. XX. XXXX, zamestnaného U.. W.. W., Y.. N.. K.. W., bytom J. Č. XXX o návrhu matky na zvýšenie výživného tatko
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 15. 04. 2010, č. k. 1P/24/2010-36 pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti Q., W., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX sa m e n í tak, že toto výživné sa počínajúc dňom 01. 04. 2011 zvyšuje u maloletého W. na čiastku 180 Eur a u maloletej U. na čiastku 100 Eur. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok výživného za čas od 01. 04. 2011 do 07. 09. 2011 v čiastke 350 Eur sa otcovi maloletých detí p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom september 2011 pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Podaným návrhom matka maloletých detí žiadala súd, aby zvýšil výživné na maloleté deti a to z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí, keďže maloletý W. začal navštevovať Y. K. Š. D. T. Martine a maloletá U. začala navštevovať 5. ročník Základnej školy v J. Č.. Žiadala, aby súd zvýšil u maloletého W. na čiastku 250 Eur mesačne a u maloletej U. na čiastku 100 Eur mesačne. Na pojednávaní sa matka maloletých detí pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že ona má zvýšené finančné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti so zabezpečovaním ich potrieb a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že maloletý W. sa pripravuje na budúce povolanie, navštevuje Strednú odbornú školu v J., učí sa za G. kde býva na internáte a v súvislosti s týmto má náklady za platby za internát, cestovné, učebnice a pod., ako aj ďalšie výdavky spojené s bežnými potrebami maloletého a zároveň aj v súvislosti so starostlivosťou o maloletú U., ktoré výdavky súvisia s návštevou školy, s dochádzkou do školy, s jej záujmami a aj v súvislosti so zdravotným stavom obidvoch maloletých detí, ktoré trpia alergickým onemocnením. Poukázala na svoje výdavky, ktoré ona má v súvislosti s bývaním.
Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky v žiadnom prípade nesúhlasí, žiadal tento zamietnuť a to na tom skutkovom základe, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného. Poukázal na svoje výdavky, ktoré on má, jednak v súvislosti s vedením domácnosti, ako aj v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, ale aj v súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb.
Opatrovník maloletých detí žiadal, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, výživné zvýšil a výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahu súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu, sp. zn. 1P 24/2010, 4C 83/2005, správami o zárobku od zamestnávateľov rodičov a správami o ich povesti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, títo ani nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08. 11. 2005, č. k. 4C 83/05-38, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 24. 11. 2005 a na základe, ktorého boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške na W. 2 000 Sk mesačne a na U. 500 Sk. Zároveň mal súd preukázané, že naposledy o výživnom súd rozhodoval rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 15. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25. 05. 2010 kedy bolo výživné na maloleté deti stanovené tak, že na maloletého W. bol otec detí zaviazaný prispievať čiastkou 120 Eur mesačne od 01. 03. 2010 a na maloletú U. výživným vo výške 90 Eur mesačne od 01. 03. 2010, pričom v čase vtedajšieho rozhodovania súdu obidvaja rodičia pracovali u zamestnávateľa, u ktorého pracujú aj v súčasnej dobe otec maloletých detí mal priemerný mesačný zárobok vo výške 1 067 Eur, tento pozostával zo mzdy vo výške priemerne 275,50 Eur mesačne z diét vo výške 791,40 Eur. Matka detí pracovala u toho istého zamestnávateľa so zárobkom 1 029,70 Eur, ktorý pozostával zo mzdy vo výške 257 Eur a z diét vo výške 723 Eur priemerne mesačne. Maloleté deti v čase vtedajšieho rozhodovania súdu navštevovali základnú školu. Maloletý W. bol žiakom 9. ročníka základnej školy a maloletá U. navštevovala 4. ročník základnej školy. Deti v čase vtedajšieho rozhodovania súdu trpeli alergickým onemocnením. Ani jeden z rodičov okrem maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Za súčasného stavu bolo zistené, že maloleté deti, W. je študentom Y. K. Š. D. v školskom roku 2010/2011 začal navštevovať 1. ročník tejto školy. Maloletá U. je žiačkou Základnej školy 5. ročníka vo T.X. Č.. Maloletý W. býva na internáte, maloletá U. do školy každodenne dochádza. Pokiaľ sa týka zárobku rodičov súd zistil, že matka maloletých detí má zárobok vo výške 1 425 Eur, tento pozostáva z diét a zo mzdy, ktorá je 323,21 Eur mesačne. Otec detí pracuje u toho istého zamestnávateľa so zárobkom 1 173,20 Eur z toho priemerná mzda mesačne predstavuje 323,20 Eur, zvyšok pozostáva z diét. Súd mal zároveň preukázané, že otec sa s maloletými deťmi stretáva sporadicky a sporadicky prispieva maloletým deťom aj v súvislosti s hradením ich niektorých potrieb nad rámec výživného, resp. v naturálnej forme. Ani jednému z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní zameranom na porovnanie okolností, ktoré boli podkladom rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu dospel k záveru, že návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd mal totižto preukázané, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov a to tým, že maloletý W. v školskom roku 2010/2011 začal navštevovať 1. ročník Strednej odbornej školy D. v J. a maloletá U. začala navštevovať 5. ročník Základnej školy vo T. Č. a podľa názoru súdu teda bola splnená hmotnoprávna podmienka toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť a výživné zmeniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že za zmenu pomerov je potrebné považovať na strane oprávneného napr. okolnosti u školopovinných detí prechod na iný stupeň školskej dochádzky, u maloletej U. sa jednalo o prechod z prvého stupňa základnej školy na druhý stupeň základnej školy a u maloletého W. sa jednalo o prechod z druhého
stupňa základnej školy na strednú školu, pričom uvedená zmena pomerov vyvolala aj zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí týkajúcich sa návštevy školy. Súd zistil, že maloletý W. do školy dochádza jedenkrát týždenne, býva na internáte, tam sa aj stravuje a maloletá U. do školy dochádza každodenne hromadnou dopravou, s čím vznikajú matke nesporne zvýšené finančné výdavky. Ďalšie výdavky má matka maloletých detí v súvislosti s ich zdravotným stavom, obidve deti sú alergické, ale aj v súvislosti so zabezpečovaním bežných potrieb. Keďže zmenu pomerov mal súd preukázanú dospel k záveru, že s prihliadnutím na príjem otca je tento schopný plniť si vyživovaciu povinnosť tak ako ju určil súd a to na W. po 180 Eur mesačne a na maloletú U. po 100 Eur mesačne a to od 01. 04. 2011, teda od času kedy žiadala matka výživné zvýšiť. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že návrh bol podaný na okresný súd dňa 23. 03. 2011 a v súvislosti s podaným návrhom poukazuje aj na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže súd rozhodol o výživnom na maloleté deti od 01. 04. 2011 v súlade s návrhom matky otcovi detí za obdobie od 01. 04. 2011 ku dňu rozhodnutia súdu 07. 09. 2011 vznikol na výživnom nedoplatok a to vo výške 350 Eur, u maloletého W. 300 Eur a u maloletej U. 50 Eur (u W. 180 Eur - 120 Eur = 60 Eur x 5 mesiacov, t. j. 300 Eur a u maloletej U. 100 Eur - 90 Eur = 10 Eur x 5 mesiacov, t. j. 50 Eur; celkom spolu 350 Eur). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 20 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom september 2011 pod stratou výhody splátok, v súlade s ustanovením § 160 O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.