Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_12P-35-2011.pdf
PDF · 80.26 KB
No categories available
12P/35/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. N., J.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí, dieťa rodičov: matka - neb. H. N., L.. XX.XX.XXXX, a otec - S. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S., K. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu navrhovateľa: Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. L. H. - V., I. XXX/XX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletý G. N., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa Z. H., J.. XX.XX.XXXX počnúc dňom 16.03.2011.
Navrhovateľ je povinný vykonávať osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach a nakladať s výživným od otca maloletého dieťaťa.
Otec je povinný platiť na výživu mal. G. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení k rukám navrhovateľa, vždy do 20. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom 16.03.2011.
Týmto sa mení v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozsudok tunajšieho súdu č. k. 4C/25/00 zo dňa 15.03.2000.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 16.03.2011 do 07.09.2011 vo výške 147,31 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.06.2011 sa navrhovateľ - brat maloletého G. domáhal jeho zverenia do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené, maloletého vychovávala matka, ktorá však v marci t. r. náhle zomrela. Od toho času je maloletý v starostlivosti navrhovateľa, otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Maloletý G. sa narodil v manželstve rodičov, toto manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/25/2000 zo dňa 15.03.2000 rozvedené, na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného pre maloletého v sume 1.200 Sk (teraz 39,83 eur) mesačne. Od toho času súdom upravená vyživovacia povinnosť otca upravená nebola. Matka
maloletého dňa 16.03.2011 zomrela. Otec maloletého je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený. S návrhom súhlasil.
Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že mal. G. je ťažko zdravotne postihnutý, navrhovateľ nebýval v spoločnej domácnosti s maloletým a matkou, avšak poznal zdravotný stav maloletého a matke v starostlivosti oňho pomáhal. Je mu známy rozsah starostlivosti, akú si zdravotný stav maloletého vyžaduje a je schopný mu ju zabezpečiť. Navrhovateľ žije v manželstve, má dve maloleté deti, jeho manželka vyslovila súhlas s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že výdavky na starostlivosť o maloletého má len bežné, poukázal však na vek dieťaťa s tým, že aj tieto bežné výdavky sú vysoké, po zdravotnej stránke taktiež nemá vysoké výdavky, zdravotná starostlivosť, predpísané lieky a pomôcky sú v prevažnej väčšine bezplatné.
Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil, podľa správy zo šetrenia výchovného prostredia poskytuje maloletému potrebnú starostlivosť a v rodine sú vytvorené podmienky pre ďalší vývoj maloletého.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. (§ 28 ods. 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (§ 45 ods. 1 až 4, 7 zák. o rodine)
Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. (§ 46 ods. 2 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/03 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2011) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 26,00 eur mesačne, v období do 30.06.2011 predstavovala sumu 25,38 eur.
Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné zveriť maloletého G. do náhradnej starostlivosti, keďže matka zomrela a otec nie je v súčasnosti schopný osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečiť. Navrhovateľ od smrti matky starostlivosť o maloletého už zabezpečuje v dostatočnom a potrebnom rozsahu, má vytvorené podmienky na to, že je schopný túto starostlivosť zabezpečovať aj naďalej, preto jeho návrhu súd vyhovel a zveril maloletého do starostlivosti jemu. Výšku vyživovacej povinnosti otca súd určil v minimálnom rozsahu vzhľadom na to, že v súčasnosti otec nevykazuje žiadny príjem. Tu je však potrebné poukázať na nezodpovednosť otca, keďže do tohto stavu sa dostal sám a je na ňom, aby po prepustení z výkonu si zabezpečil stály a dostatočný príjem na to, aby zvládal vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)