Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/196/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609191, zastúpeného Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom 949 01 Nitra, Štúrova 13, proti odporkyni: B. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R., O. XXX/XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou U. J., pracovníčkou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 343,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2011 domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 343,08 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.3.2003 uzatvorila odporkyňa so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 285,43 eur. Úver sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných 18 mesačných splátkach po 21,18 eur a to vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 19.4.2003.

Pôvodný veriteľ spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako postupca postúpil dňa 24.6.2003 predmetnú pohľadávku aj s príslušenstvom ma spoločnosť Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.; následne táto spoločnosť postúpila dňa 5.6.2006 pohľadávku na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s. a táto následne na navrhovateľa a to zmluvou zo dňa 5.6.2006. Všetky postúpenia boli odporkyni oznámené.

Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 31.5.2006 (hlava 10 § 2 zmluvy).

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporkyňa zdržiava, preto jej postupom podľa a ustanovil na zastupovanie opatrovníčku. Opatrovníčka vzniesla námietku premlčania, a to najneskôr ku dňu 21.9.2007, pričom návrh bol podaný až dňa 24.2.2011.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, úverové zmluvné podmienky (ÚZP) ako neoddeliteľná súčasť zmluvy, oznámenie o

postúpení, splatenie celého dlhu s výzvou k úhrade zo dňa 16.2.2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný. Od uzatvorenia zmluvy odporkyňa neplnila svoju povinnosť platiť mesačné splátky. Vzhľadom k tomu jej pôvodný veriteľ - Home Credit Slovakia, a.s. doručil list zo dňa 16.2.2004, ktorým ju vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 9.570,- Sk (317,67 eur) a to v lehote 14 dní odo dňa spísania listu, t.j. do 2.3.2004. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa , ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Dlžník sa nemôže dopredu vzdať svojho práva na dovolanie sa premlčania, pretože taký právny úkon by bol v zmysle a neplatný. Až keď došlo k premlčaniu práva, môže sa dlžník následkov premlčania vzdať tým, že premlčané právo splní, alebo že neuplatní námietku premlčania proti pohľadávke uplatnenej veriteľom žalobou na súde, prípadne že premlčaný dlh písomne uzná čo do dôvodu a výšky, alebo že urobí voči veriteľovi iný prejav, ktorým sa premlčania vzdáva.

Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom urobená na základe § 565 o splnení dlhu v splátkach (prípadne rozhodnutie súdu alebo uznanie práva) umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 samostatne.

Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody účastníkov o splátkach (prípadne z výroku rozhodnutia súdu alebo uznania práva) a od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok.

Ustanovenie umožňuje veriteľovi a dlžníkovi dohodnúť (prípadne v rozhodnutí určiť), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (hlava 8 úverových zmluvných podmienok). Veriteľ však môže toto svoje právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu uplatniť iba do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa opäť budú premlčovať samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu.

Pri riadnom plnení záväzku odporkyňou v zmysle úverovej zmluvy by úver mal byť splatený dňom 20.9.2004. Prvá splátka bola splatná dňom 19.4.2003 (bod 56 úverovej zmluvy), účastníci zmluvného vzťahu si dohodli 18 splátok do 20. dňa v mesiaci, teda posledná splátka by bola splatná dňa 20.9.2004.

Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala zročnosť celého dlhu (na základe výzvy zo dňa 16.2.2004 - č.l. 10 druhá strana), preto v danom prípade sa dlh premlčal dňom 2.3.2007 (piatok), najneskôr však ku dňu 20.9.2007, t.j. 3 roky po splatnosti poslednej splátky úveru. Návrh na súd bol podaný dňa 24.2.2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Keďže opatrovníčka odporkyne pred súdom účinne vzniesla námietku premlčania, súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporkyne voči navrhovateľovi, keďže po vznesenej námietke nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.

Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže odporkyni žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal, hoci bola úspešným účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ; t.j.:

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.