Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/79/2010

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Dariny Payerchinovej, nar. 3.3.1956, bývajúcej v Poprade, Gorkého č. 1721/7, proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom v Košiciach, Rastislavova č. 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, zo dňa 14. marca 2011, č.k. -227 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením odložil vykonateľnosť rozsudkov Rozhodcovského Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zo dňa 28.7.2009, sp. zn. a zo dňa 14.10.2009, sp. zn. , a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. a (správne odsek 2) písm. d/ Exekučného poriadku, keďže vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie je exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu, čo by malo nezvratné dôsledky pre žalobkyňu, ktorá sa v tomto konaní domáha zrušenia práve týchto rozhodnutí (rozsudkov rozhodcovského súdu). Prihliadol tiež k tomu, že nemožno očakávať včasné ukončenie tohto konania, keďže je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. v ktorom sa žalobkyňa domáha o.i. určenia, že Všeobecné poistné podmienky zo dňa 21. 5. 2007 vrátane dodatkov k týmto podmienkam, z ktorých vychádzal aj Rozhodcovský arbitrážny súd sú voči nej neplatné.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalovaný.

Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. , , , a . Predovšetkým napadol existenciu riadneho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov, ako jedného zo základných procesných predpokladov, ktoré musia byť splnené, aby súd o tomto návrhu mohol rozhodnúť, keďže mu návrh na odklad vykonateľnosti týchto rozsudkov nebol doručený. Namietal existenciu riadneho žalobného návrhu a absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského konania, ako aj včasnosť podania žaloby ako predpokladov úspechu žalobcov v konaní pri zdôraznení skutočnosti, že povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o výnimočné a v tom, ktorom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. Zdôraznil, že aj keby došlo k výkonu exekúcie (na základe právoplatného rozhodnutia) nevidí v tom žiadnu nenapraviteľnú ujmu a pokiaľ žalobkyňa takúto ujmu očakáva mala by aj presne uviesť v čom by spočívala a prečo by bola nenapraviteľnou. Poukázal tiež na to, že samotné rozhodcovské konanie malo aj z hľadiska rýchlosti zabezpečiť primeranú ochranu práv jeho účastníkov a v súčastnosti je celá vec v štádiu, že za 1,5 roka sa riešili len procesné

záležitosti a konanie je prerušené s ohľadom na konanie pred Okresným súdom v Trenčíne, ktorý nemá žiadnu právomoc konať a jeho rozhodnutie vo veci sp. zn. žiadnym spôsobom nemôže a ani nebude mať vplyv na otázky dôležité pre toto konanie pred Okresným súdom Košice I. Napokon namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá ust. v spojení s ust. a i napriek tomu, že súd musí mať na pamäti, že rozhoduje o právach žalovaného, ktoré mu priznáva SR a navyše svojím rozhodnutím mu bráni vo výkone právoplatného rozhodnutia bez uvedenia relevantných skutočností. Aj rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo a právne odôvodnené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Poukázala na to, že z odvolania nemožno dôvodiť žiaden zákonný dôvod, pre ktoré by predmetné uznesenie malo byť nesprávne alebo nezákonné. Súčasne nie je zrejmé, ktorého odvolacieho dôvodu sa žalovaný skutočne dovoláva. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného s odôvodnením, že je sama o sebe nesprávna a aj účelovo zameraná. Rozhodnutie rozhodcovského súdu nie je totiž rovnocenné rozhodnutiu všeobecného súdu s poukazom na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok síce má účinky rozsudku súdu, avšak iba pre účastníkov - teda v žiadnom prípade nie pre štátne orgány, resp. pre súd. V nadväznosti na existenciu vážnych dôvodov pre ktoré bolo potrebné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku poukázala na ust. § 61 Exekučného poriadku, ktorý ustanovuje, že v exekúcii je na - vrátenie do predošlého stavu neprípustné. Napokon uviedla, že uznesenie súdu prvého stupňa možno považovať za dostatočne odôvodnené v plnom rozsahu poskytujúce ochranu jej spotrebiteľských práv a zároveň je aj jasným prejavom naplnenia európskych noriem na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré požadujú, aby neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali ( čl. 6 ods. /EHS, bod 52 rozsudku ESD Asturcum, bod 50 uznesenia ESD Pohotovosť v. Korčkovská).

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenia aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Z právnej úpravy ust. o rozhodcovskom konaní, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa, vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Naposledy citované ustanovenie dáva teda účastníkovi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku možnosť navrhnúť odklad jeho vykonateľnosti a zároveň umožňuje súdu bez ohľadu na to, že rozhodcovský rozsudok stále zostáva právoplatný na návrh takéhoto účastníka vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním z 20. februára 2011 (č.l. 224 - 225 a jeho doplnením zo dňa 1.3.2011 - č.l. 226) navrhla odložiť vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov Rozhodcovského Arbitražného súdu Košice so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach, ktorých zrušenie je predmetom konania s odôvodnením, že sú vykonateľné a teda na ich základe môže prebiehať exekúcia a preto s poukazom na ust. § 63 Exekučného poriadku, podľa ktorého nie je možné navrátenie do predošlého stavu, hrozí jej nezvratiteľná ujma na jej právach. Nemožno sa preto stotožniť s odvolaním žalovaného v časti, v ktorej napáda existenciu riadneho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov len z dôvodu, že uvedený návrh žalobkyne (jeho doplnenie) mu nebolo doručené. Aj keď možno súhlasiť v tomto smere s odvolaním žalobcu pokiaľ namietal, že mu uvedený návrh a jeho doplnenie neboli doručené, dôsledkom tejto procesnej vady nebola vecná nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keď následne súd prvého stupňa svoje pochybenie napravil, keď návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov a jeho doplnenie žalovanému doručil (dňa 10. mája 2011 - doručenka pri č.l. 234) a žalovaný už nevyužil právo v priebehu odvolacieho konania sa k tomuto návrhu vyjadriť.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Právna úprava v uvedenom ustanovení vylučuje navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní, preto možno súhlasiť s dôvodmi návrhu žalobkyne na odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov, v ktorých poukazovala na hrozbu vážnej ujmy v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie žalovaným na vymoženie jeho pohľadávok vyplývajúcich z týchto rozsudkov. Aj keď totiž Exekučný poriadok upravuje celý rad účinných procesných prostriedkov na ochranu povinného vyhovením návrhu žalobkyne podľa možno predísť procesne neefektívnemu vedeniu exekučného konania. Súd prvého stupňa preto správne posúdil dôvody žalobkyne uplatnené v návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov ako dôvodné a správne tomuto návrhu žalobkyne vyhovel.

Navyše súhlasiť možno s vyjadrením žalobkyne k podanému odvolaniu v časti, v ktorej poukazovala na dôvodnosť napadnutého uznesenia aj z hľadiska ochrany jej spotrebiteľských práv. Pokiaľ totiž žalobkyňa v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý determinoval predmet rozhodcovského konania skončeného vydaním napadnutých rozhodcovských rozsudkov, vystupovala ako spotrebiteľ, pri posudzovaní a riešení sporu medzi nimi je vždy potrebné prihliadať na potrebu zvýšenej ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa, t.j. slabšej zmluvnej strany v tomto vzťahu.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 ( ) v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.