Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-79-2010.pdf
PDF · 72.14 KB
No categories available
17C/79/2010
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Dariny Payerchinovej, nar. 3.3.1956, bývajúcej v Poprade, Gorkého č. 1721/7, proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom v Košiciach, Rastislavova č. 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, zo dňa 14. marca 2011, č.k. 17C/79/2010-227 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením odložil vykonateľnosť rozsudkov Rozhodcovského Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zo dňa 28.7.2009, sp. zn. 3C/08/2009 a zo dňa 14.10.2009, sp. zn. 3C/217/2009, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 41 ods. 1 a § 41 ods. 1 (správne odsek 2) písm. d/ Exekučného poriadku, keďže vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie je exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu, čo by malo nezvratné dôsledky pre žalobkyňu, ktorá sa v tomto konaní domáha zrušenia práve týchto rozhodnutí (rozsudkov rozhodcovského súdu). Prihliadol tiež k tomu, že nemožno očakávať včasné ukončenie tohto konania, keďže je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/91/2009 v ktorom sa žalobkyňa domáha o.i. určenia, že Všeobecné poistné podmienky zo dňa 21. 5. 2007 vrátane dodatkov k týmto podmienkam, z ktorých vychádzal aj Rozhodcovský arbitrážny súd sú voči nej neplatné.
Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalovaný.
Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O.s.p.. Predovšetkým napadol existenciu riadneho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov, ako jedného zo základných procesných predpokladov, ktoré musia byť splnené, aby súd o tomto návrhu mohol rozhodnúť, keďže mu návrh na odklad vykonateľnosti týchto rozsudkov nebol doručený. Namietal existenciu riadneho žalobného návrhu a absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského konania, ako aj včasnosť podania žaloby ako predpokladov úspechu žalobcov v konaní pri zdôraznení skutočnosti, že povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o výnimočné a v tom, ktorom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. Zdôraznil, že aj keby došlo k výkonu exekúcie (na základe právoplatného rozhodnutia) nevidí v tom žiadnu nenapraviteľnú ujmu a pokiaľ žalobkyňa takúto ujmu očakáva mala by aj presne uviesť v čom by spočívala a prečo by bola nenapraviteľnou. Poukázal tiež na to, že samotné rozhodcovské konanie malo aj z hľadiska rýchlosti zabezpečiť primeranú ochranu práv jeho účastníkov a v súčastnosti je celá vec v štádiu, že za 1,5 roka sa riešili len procesné
záležitosti a konanie je prerušené s ohľadom na konanie pred Okresným súdom v Trenčíne, ktorý nemá žiadnu právomoc konať a jeho rozhodnutie vo veci sp. zn. 11C/91/2009 žiadnym spôsobom nemôže a ani nebude mať vplyv na otázky dôležité pre toto konanie pred Okresným súdom Košice I. Napokon namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 a § 169 O.s.p. i napriek tomu, že súd musí mať na pamäti, že rozhoduje o právach žalovaného, ktoré mu priznáva Ústava SR a navyše svojím rozhodnutím mu bráni vo výkone právoplatného rozhodnutia bez uvedenia relevantných skutočností. Aj rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo a právne odôvodnené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Poukázala na to, že z odvolania nemožno dôvodiť žiaden zákonný dôvod, pre ktoré by predmetné uznesenie malo byť nesprávne alebo nezákonné. Súčasne nie je zrejmé, ktorého odvolacieho dôvodu sa žalovaný skutočne dovoláva. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného s odôvodnením, že je sama o sebe nesprávna a aj účelovo zameraná. Rozhodnutie rozhodcovského súdu nie je totiž rovnocenné rozhodnutiu všeobecného súdu s poukazom na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok síce má účinky rozsudku súdu, avšak iba pre účastníkov - teda v žiadnom prípade nie pre štátne orgány, resp. pre súd. V nadväznosti na existenciu vážnych dôvodov pre ktoré bolo potrebné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku poukázala na ust. § 61 Exekučného poriadku, ktorý ustanovuje, že v exekúcii je na - vrátenie do predošlého stavu neprípustné. Napokon uviedla, že uznesenie súdu prvého stupňa možno považovať za dostatočne odôvodnené v plnom rozsahu poskytujúce ochranu jej spotrebiteľských práv a zároveň je aj jasným prejavom naplnenia európskych noriem na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré požadujú, aby neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali ( čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, bod 52 rozsudku ESD Asturcum, bod 50 uznesenia ESD Pohotovosť v. Korčkovská).
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenia aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
Z právnej úpravy ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa, vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Naposledy citované ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. dáva teda účastníkovi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku možnosť navrhnúť odklad jeho vykonateľnosti a zároveň umožňuje súdu bez ohľadu na to, že rozhodcovský rozsudok stále zostáva právoplatný na návrh takéhoto účastníka vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním z 20. februára 2011 (č.l. 224 - 225 a jeho doplnením zo dňa 1.3.2011 - č.l. 226) navrhla odložiť vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov Rozhodcovského Arbitražného súdu Košice so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach, ktorých zrušenie je predmetom konania s odôvodnením, že sú vykonateľné a teda na ich základe môže prebiehať exekúcia a preto s poukazom na ust. § 63 Exekučného poriadku, podľa ktorého nie je možné navrátenie do predošlého stavu, hrozí jej nezvratiteľná ujma na jej právach. Nemožno sa preto stotožniť s odvolaním žalovaného v časti, v ktorej napáda existenciu riadneho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov len z dôvodu, že uvedený návrh žalobkyne (jeho doplnenie) mu nebolo doručené. Aj keď možno súhlasiť v tomto smere s odvolaním žalobcu pokiaľ namietal, že mu uvedený návrh a jeho doplnenie neboli doručené, dôsledkom tejto procesnej vady nebola vecná nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keď následne súd prvého stupňa svoje pochybenie napravil, keď návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov a jeho doplnenie žalovanému doručil (dňa 10. mája 2011 - doručenka pri č.l. 234) a žalovaný už nevyužil právo v priebehu odvolacieho konania sa k tomuto návrhu vyjadriť.
Podľa ust. § 61 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Právna úprava v uvedenom ustanovení vylučuje navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní, preto možno súhlasiť s dôvodmi návrhu žalobkyne na odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov, v ktorých poukazovala na hrozbu vážnej ujmy v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie žalovaným na vymoženie jeho pohľadávok vyplývajúcich z týchto rozsudkov. Aj keď totiž Exekučný poriadok upravuje celý rad účinných procesných prostriedkov na ochranu povinného vyhovením návrhu žalobkyne podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. možno predísť procesne neefektívnemu vedeniu exekučného konania. Súd prvého stupňa preto správne posúdil dôvody žalobkyne uplatnené v návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov ako dôvodné a správne tomuto návrhu žalobkyne vyhovel.
Navyše súhlasiť možno s vyjadrením žalobkyne k podanému odvolaniu v časti, v ktorej poukazovala na dôvodnosť napadnutého uznesenia aj z hľadiska ochrany jej spotrebiteľských práv. Pokiaľ totiž žalobkyňa v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý determinoval predmet rozhodcovského konania skončeného vydaním napadnutých rozhodcovských rozsudkov, vystupovala ako spotrebiteľ, pri posudzovaní a riešení sporu medzi nimi je vždy potrebné prihliadať na potrebu zvýšenej ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa, t.j. slabšej zmluvnej strany v tomto vzťahu.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.