Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/12/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Kaťuchovou na hlavnom pojednávaní dňa 31. augusta 2011 takto

rozhodol:

Obžalovaná:

. O., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Y. Š. č. XXX, okr. J.,

je vinná, že

1/dňa XX.X.XXXX v J. na Ul. XX. X. č. XXX, asi o XX.XX hod. využila nepozornosť majiteľa bytu E. O., nar. XX.X.XXXX a z peňaženky mu odcudzila hotovosť v sume 250,- Eur, ktorého konania sa dopustila napriek tomu, že rozhodnutím Obvodného úradu v J., č. X/XXXX/XXXXX z X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, ako aj blokovou pokutou uloženou OO PZ J. - E. z X.X.XXXX bola postihnutá za priestupok proti majetku podľa § 50 zák. č. 372/90 Zb. z.,

2/dňa XX.X.XXXX v presne nezistenom čase, v obedňajších hodinách na Železničnej stanici v J. využila nepozornosť A. F. a tejto z príručnej cestovnej tašky odcudzila spodnú bielizeň v hodnote 1,50,- Eur, batériové svietidlo za 1,10,- Eur, cigarety zn. Matej Bel za 2,05,-Eur a peňažnú hotovosť v sume 50,- Eur a peniaze za vrátenie cestovného lístka v sume 11,90,- Eur, čím poškodenej A. F. spôsobila škodu o výške 66,55,- Eur,

teda

v bode 1/ rozsudku

-prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,

v bode 2/ rozsudku

-prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,

čím spáchala

v bode 1/ rozsudku

-prečin krádeže podľa ,

v bode 2/ rozsudku

-prečin krádeže podľa .

Za to jej súd ukladá

Podľa s použitím , , , pri existencii poľahčujúcej okolností podľa a neexistencii priťažujúcej okolností podľa súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.

Podľa zrušuje výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu J. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XT XX/XX, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa ukladá povinnosť obžalovanej nahradiť poškodenej A. F., nar. XX.X.XXXX v R., okr. H., trvale bytom R. J., Ul. H. X. XX, okr. Z. škodu vo výške 66,55,-Eur.

Podľa odkazuje poškodenú A. F., nar. XX.X.XXXX v R., okr. H., trvale bytom R. J., Ul. H. X. XX, okres Z. so zvyškom náhrady škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa X.XX.XXXX podal prokurátor Okresnej prokuratúry J. obžalobu na H. O. pre prečin krádeže podľa pod sp. zn. XT XX/XX a následne dňa XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa pod sp. zn. XT XX/XX. Uznesením Okresného súdu J. z X.XX.XXXX sp. zn. XT XX/XX rozhodol súd o tom, že obe trestné veci budú spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie s tým, že budú vedené pod spoločnou sp. zn. XT XX/XX.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného E. O., poškodenej A. F., ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov, najmä výpovedí z prípravného konania, a to obžalovanej H. O. a svedkyne H. Č..

Ku skutku uvedenému v bode 1/ rozsudku:

Obžalovaná H. O. v prípravnom konaní uviedla, že u poškodeného E. O. býva asi 7 rokov. Dňa XX.X.XXXX poškodenému v jeho byte vzala 250,- Eur zo stolíka v spálni v čase, keď sa on nachádzal v kuchyni. Následne byt opustila, peniaze minula na alkoholické nápoje a do bytu poškodeného sa vrátila až o dva týždne. K spáchaniu skutku sa priznala a oľutovala ho s tým, že spôsobenú škodu je ochotná v plnej výške uhradiť, na čom sa aj s poškodeným dohodla.

Poškodený E. O. na hlavnom pojednávaní, rovnako aj v prípravnom konaní, uviedol, že už dlhší čas mu v domácnosti vypomáhala obžalovaná H. O., ktorá u neho začala aj nepravidelne prespávať, asi až do X.X.XXXX. Na to, že mu z peňaženky na nočnom stolíku zmizli peniaze, prišiel vtedy, keď chcel zaplatiť dievčaťu, ktoré mu chodí nakupovať. Nakoľko u neho v byte bola predtým len obžalovaná, keď si

XX.X.XXXX prišla po nejaké veci, čo jej u neho zostali, hneď zavolal políciu. Asi pred dva a pol mesiacom mu obžalovaná peniaze priniesla.

Ku skutku uvedenému v bode 2/ rozsudku:

Obžalovaná H. O. v prípravnom konaní uviedla, že XX.X.XXXX asi XX.XX sa na železničnej stanici v J. prihovorila poškodenej, ktorá ju požiadala, či by jej nekúpila bagetu a cigarety s tým, že jej dala 5,- Eur. Po tom, čo jej tieto veci kúpila, sedeli spolu vo vestibule železničnej stanice, kde počas rozhovoru obžalovaná využila nepozornosť poškodenej a z tašky, ktorú mala poškodená pri sebe, jej vzala spodné prádlo, kde našla aj 50,- Eur, a tieto veci si nechala. Následne požiadala poškodenú, aby šla na nástupište a jej nechala svoj cestovný lístok s tým, aby si šla kúpiť taký istý. Obžalovaná však v pokladni železničnej stanice cestovný lístok stornovala a vrátenú sumu 11,90,- Eur si ponechala. Ku skutku sa priznala, veľmi ho ľutuje a peniaze chce poškodenej vrátiť.

Poškodená A. F. na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní uviedla, že XX.X.XXXX si v J. na železničnej stanici šla kúpiť cestovný lístok do Bratislavy. Nakoľko mala pred odchodom ešte čas, chcela si ísť kúpiť bagetu. Vtedy sa jej prihovorila obžalovaná, ktorú predtým nepoznala, pýtala sa jej, kam cestuje a ponúkla sa, že jej pôjde kúpiť bagetu. Následne jej poškodená dala 5,- Eur s tým, aby jej obžalovaná kúpila bagetu a malinovku. Po tom, čo jej obžalovaná uvedené veci kúpila, výdavok jej nevrátila. S poškodenou sa ďalej rozprávala, vypytovala sa, či má ešte nejaké peniaze a prezerala si jej tašky, vybrala z nich spodné prádlo poškodenej, ktorá jej povedala, že si to neželá. Po tom, čo poškodená šla na nástupište, zistila, že jej chýba 50,- Eur, ktoré mala medzi spodným prádlom, ako aj spodné prádlo, batériové svietidlo, cigarety a taktiež nemala cestovný lístok, ktorý si od nej obžalovaná vypýtala s tým, že si pôjde kúpiť taký istý a pocestujú spolu. Následne sa poškodená pri pokladni od pracovníčky dozvedela, že obžalovaná bola vrátiť cestovný lístok patriaci poškodenej s tým, že jej boli pracovníčkou vrátené peniaze za cestovný lístok.

Svedkyňa H. Č. v prípravnom konaní uviedla, že XX.X.XXXX si u nej, ako u pracovníčky pokladne na železničnej stanici v J., poškodená zakúpila cestovný lístok do Bratislavy. Poškodená si vo vestibule stanice sadla na lavičku, kde jej spoločnosť robila ďalšia žena, obžalovaná. Neskôr prišli obe ženy k pokladni s tým, že žiadajú vrátiť peniaze za cestovný lístok, nakoľko vlak mešká, čo však svedkyňa odmietla, lebo ešte nebol čas odchodu. Po odchode vlaku prišla k pokladni obžalovaná, ktorá žiadala vrátiť peniaze za lístok, nakoľko pani, ktorá si ho zakúpil - poškodená, si to rozmyslela a žiada vrátiť peniaze. Potom prišla k pokladni poškodená, ktorá uviedla, že tá pani, čo tu bola s ňou jej ukradla nejaké veci a cestovný lístok.

Na základe dôkazov produkovaných v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bolo nepochybne preukázané, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby sa stali, a že ich spáchala obžalovaná.

Obžalovaná sa k spáchaniu oboch skutkov uvedených v bode 1/ a 2/ v prípravnom konaní priznala a svoje konanie oľutovala. V oboch prípadoch (skutok 1/ a 2/) mal súd k dispozícii len jednu skupinu dôkazov, a to dôkazy svedčiace o vine obžalovanej, nakoľko výpovede obžalovanej, ako aj oboch poškodených a svedkyne navzájom korešpondujú a nie sú v rozpore, preto je zrejmé, že sa skutky stali tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Podľa súdu je teda nepochybné, že sa obžalovaná dopustila protiprávneho konania, ktoré jej je kladené za vinu vo vyššie uvedených skutkoch, teda v bode 1/ rozsudku si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá a v bode 2/ rozsudku si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe.

Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku, v zmysle , kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, a kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaná svojim konaním v skutku v bode 1/ rozsudku po objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa a v skutku v bode 2 / rozsudku

po objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa . Subjektívna stránka konania obžalovanej v skutku v bode 1/ rozsudku a v skutku v bode 2/ rozsudku je daná formou priameho úmyslu podľa v spojení s , pretože z preukázaného správania obžalovanej je dostatočne preukázaný záver, že chcela spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujem chránený , o čom svedčí aj skutočnosť, že sa k obom skutkom priznala a z jej výpovedí vyplynulo, že k trestnej činnosti ju viedla potreba zaobstarať si finančné prostriedky na alkoholické nápoje.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo vzťahu k ukladaniu trestu bolo potrebné sa oboznámiť aj s trestným spisom sp. zn. XT XX/XX, a to s V. K. z XX.X.XXXX č. k. XT XX/XXXX-, právoplatným XX.X.XXXX, ktorým bola H. O. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa a z prečinu porušovania domovej slobody podľa spáchaných v jednočinnom súbehu, za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní XX H. s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní X K..

Nakoľko súd odsudzuje obžalovanú za trestné činy, ktoré spáchala XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, t. j. skôr, ako nadobudol právoplatnosť V. K. Okresného súdu J. z XX.X.XXXX sp. zn. XT XX/XX, právoplatný XX.X.XXXX, postupoval preto podľa , t. j. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa , spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie .

Vzhľadom na vyššie uvedené postupoval súd pri ukladaní trestu podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, t. j. podľa (Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.) a zároveň podľa zrušil výrok o treste uložený V. K. Okresného súdu J. z XX.X.XXXX sp. zn. XT XX/XX, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

Pri zvažovaní poľahčujúcich okolností prihliadol súd na skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala ( ), pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa .

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovanej H. O. dospel k záveru, že na jej prevýchovu nebude potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jej osobnej slobody. Súd je toho názoru, že postačí uložiť podmienečný trest odňatia slobody, a to v trvaní šestnástich mesiacov, čo je v súlade s , s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní štyridsaťdva mesiacov. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaná povinná viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvarovala akémukoľvek protiprávnemu konaniu. V opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.

Podľa , ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená, pokiaľ škoda v tam uvedenej výške nebola dosiaľ uhradená.

Podľa , prvá veta, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Nakoľko poškodený E. O. súdu písomne, a neskôr na hlavnom pojednávaní, oznámil, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje, nakoľko mu poškodená škodu uhradila, rozhodol súd len o povinnosti na náhradu škody poškodenej A. F., a to vo výške uvedenej vo výroku rozsudku s tým, že so zvyškom uplatnenej náhrady škody ju odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.