Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/50/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenému: JUDr. Daniel Tarbaj, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53450345, o zaplatenie 935,22 eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -182 zo dňa 22.8.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -182 zo dňa 22.8.2023 zrušuje a konanie zastavuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 3.10.2023, t. j. v lehote na podanie odvolania, zobral žalobca celý svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil, žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania a rozhodol o vrátení krátenej časti súdneho poplatku žalobcovi.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k späťvzatiu návrhu s týmto nesúhlasil a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie ako účelové nepripustil, kedy sa javí, že motiváciou žalobcu docielenie stavu, kedy by bolo rozhodnutie o zamietnutí žaloby, t. j. o neodôvodnení pohľadávky, zrušené, čo by podľa žalovaného predstavovalo fakticky následok v podobe, že nedôvodnosť pohľadávky by nebola judikovaná. Žalobca by teda naďalej v evidencii viedol pohľadávku voči žalovanému a mohol by ju kedykoľvek opätovne uplatniť na súde, najmú v upomínacom konaní. Uvedené by mohlo viesť ku stavu, že žalovanému hrozí stav právnej neistoty, t. j. či pohľadávka žalobcu existuje a či je dôvodná.

4. Ako ďalší dôvod pre nepripustenie späťvzatia návrhu žalovaný uviedol uplynutie lehoty na odvolanie proti rozsudku, ktorý nebol napadnutý opravným prostriedkom ani jednou zo strán a tak sa v tomto prípade čaká iba na vyhotovenie doložky právoplatnosti. Konanie je tak podľa žalovaného právoplatne skončené, keďže strany nevyužili svoje právo na podanie odvolania. Pokiaľ tak neurobili, rozsudok nadobudol právoplatnosť uplynutím 15-tého dňa odo dňa nasledujúceho po doručení rozhodnutia.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil.

6. Podľa ust. , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie alebo skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým proti strana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. S poukazom na vyššie uvedené neobstojí argumentácia žalovaného nepodaním opravného prostriedku – odvolania v stanovenej lehote, čím mal podľa žalovaného nadobudnúť rozsudok právoplatnosť a stať sa vykonateľným, keď v zmysle ust. je včasnosť späťvzatia návrhu daná tým, že toto bolo vykonané v lehote na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 2.10.2023 s tým, že v rovnaký deň, t. j. deň doručenia rozsudku, žalobca zaslal súdu späťvzatie návrhu v celom rozsahu.

8. Krajský súd ako súd odvolací vo vzťahu k prejednávanej právnej veci uvádza, že s ohľadom na skutočnosť späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie a s ohľadom na vyslovený nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby bola predmetom rozhodovania v rámci vyvolaného odvolacieho konania otázka, či na strane žalovaného sú dané také vážne dôvody, pre ktoré by bolo na mieste späťvzatie žaloby žalobcom nepripustiť a vo veci rozhodnúť meritórne tak, ako to požadoval žalovaný. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke považuje za prioritné zdôraznenie základného princípu, ktorým je ovládané sporové civilné konanie, ktorým je princíp dispozičný. Vychádzajúc zo zásady „autor dominus litis“, t. j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. jeho predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. „dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

9. Úprava civilného procesu v zákonnom ust. , umožňuje, aby žalobca aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral žalobu späť. Zároveň však táto úprava umožňuje, aby v prípade, ak má protistrana preto vážne dôvody nebolo späťvzatie žaloby súdom pripustené. Zákon pre nesúhlas, ktorý mal byť podkladom pre rozhodnutie o neúčinnosti späťvzatia žaloby súdom vyžaduje, aby bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje čo možno za vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré súd späťvzatie nepripustí považovať. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné vždy zvážiť či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod. záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). V sporovom konaní je tento záujem pravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. ). O spory označované ako iudicium duplex sa jedná v prípade konaní, v ktorých účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vysporiadania vyplýva priamo zo zákona (napr. konanie o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.

10. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednávaní svojho žalobného nároku celkom alebo v určitej časti nemá záujem, a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania žaloby do právoplatného rozhodnutia vo veci. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom konaní) alebo inými účastníkmi konania (v nesporovom konaní alebo v konaní vo veciach, o ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím vo veci má žalovaná strana (resp. ostatní účastníci) zásadné právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom. Iba výnimočne, ak žalobca vezme žalobu späť, súd konanie nezastaví. Je to iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Vážne dôvody, ktoré odôvodňujú nesúhlas žalovanej strany so späťvzatím žaloby, spravidla spočívajú v tom, že žalovaný alebo iný účastník konania má právny alebo iný (morálny, ekonomický a pod.) záujem na tom, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté. Vážny dôvod k nesúhlasu so späťvzatím žaloby má žalovaný aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie súdu. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26. novembra 2014, sp. zn. )

12. V súvislosti s dôvodmi uvedenými žalovaným v odvolaní, pre ktoré nesúhlasil so zastavením konania, odvolací súd uvádza, že zákon síce bližšie nešpecifikuje čo treba považovať za vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby, nepochybne ale musí ísť o dôvod, z ktorého vyplýva, že je tu dôvodná požiadavka, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá. Súd preto musí s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a povahou uplatňovaného nároku zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom (napr. ekonomickom alebo morálnom) záujme druhej strany, aby o žalovanom návrhu bolo meritórne rozhodnuté i napriek nezáujmu žalobcu pokračovať v spore. V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný vtedy, ak konanie mohlo byť začaté aj na základe žaloby žalovaného (judicium duplex), ako napríklad v konaní o zrušenie vyporiadaní podielov a spoluvlastníctva a vec bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo, ak meritórne rozhodnutie má právny význam pre žalovaného. To však platí len vtedy, ak by došlo k splneniu žalobou uplatňovaného nároku. Ak ale plnenie už bolo poskytnuté (nie je rozhodnuté či žalovaný plnil dobrovoľne alebo splnenie dlhu bolo realizované nútené), odpadá samotná podstata sporu a konanie o rozhodovaní sporu o návrhu na splnenie povinnosti už nemôže viesť k sledovanému účelu. Pri takomto zistení musí súd žalobu (ak ju žalobca nevezme späť) zamietnuť, bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu bol uplatnený nárok opodstatnený (resp. neopodstatnený).

13. Ako dôvod pre neprípustnosť späťvzatia návrhu žalovaný uviedol stav právnej neistoty, do ktorého by sa dostal v prípade, ak by súd pripustil späťvzatie návrhu, pričom by žalobca mohol túto pohľadávku uplatniť opätovne na súde. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o konanie, ktoré mohlo byť začaté na návrh žalovaného a ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex s tým, že jediná námietka žalovaného spočívajúca v tom, že by žalobca v prípade pripustenia späťvzatia návrhu mohol tento návrh podať opätovne s tým, že by súd mohol vydať platobný rozkaz, neobstojí, nakoľko aj v prípade, ak by odvolací súd nepripustil späťvzatie návrhu a rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol by sa stal právoplatný, mohol by aj v takom prípade žalobca podať návrh na vydanie platobného rozkazu na upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica), ktorý je iný ako okresný súd, ktorý vydal zamietavý rozsudok v tejto veci. V takom prípade by musel žalovaný po vydaní platobného rozkazu podať odpor vo veci samej (platobný rozkaz by mu musel byť doručený do vlastných rúk), v ktorom by mohol uviesť okrem všetkých námietok, ktoré preniesol v tomto konaní na súde prvej inštancie aj námietku rozsúdenej veci (res iudicata). Z uvedeného dôvodu argumentácia žalovaného právnou istotou neobstojí.

14. S poukazom na uvedené preto odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil.

15. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Ak by vo všeobecnosti žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správaní žalovanej strany, nemožno vyčítať žalovanej strane zodpovednosť za zastavenie konania. Žalobca v tomto prípade procesne zavinil zastavenie konania, keď späťvzatie návrhu nijako nezdôvodnil. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorému v súvislosti s týmto konaním vznikli ( ), a to v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

16. Záverom odvolací súd uvádza, že aj náhrada trov konania, t. j. to, že k tejto náhrade bol žalobca zaviazaný v prospech žalovaného, má prevenčný a odradzujúci účinok, aby sa nenaplnili obavy žalovaného, že žalobca môže v prípade späťvzatia návrhu podať takúto žalobu opätovne, lebo v takom prípade by v prípade neúspechu musel žalobca hradiť žalovanému trovy konania, ktorých úhrada má aj prevenčný charakter, t. j., aby žalobca duplicitne nepodal zjavne bezdôvodnú žalobu proti žalovanému.

17. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).