Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-58-2023.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/58/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Lenky Bowker a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 6.851,33 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku č.k. 36Csp/98/2022-196 Mestského súdu Košice z 27. júna 2023
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.754,98 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.754,98 eur od 16.12.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 38,80% (výrok III.).
2.1. V odôvodnení konštatoval nespornosť uzavretej spotrebiteľskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, konkrétne revolvingový úver. 2.2. Keďže išlo o spor s ochranou slabšej strany, súd skúmal naplnenie podmienky § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k tvrdeniu o zosplatnení úveru žalobcom, kedy vzhľadom na skutočnosť, že výzva pred zosplatnením zo dňa 14.10.2021 nebola doručovaná na korešpondenčnú adresu žalovanej uvedenú v zmluve a zároveň nebolo preukázané, že na konkrétnej adrese doručovania sa žalovaná obvykle zdržiava, súd uzavrel, že žalovaná nemala objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle žalobcu – úver predčasne zosplatniť, t.j. úver účinne zosplatnený nebol. 2.3. Súd ďalej konštatoval, že žalobca overoval bonitu žalovanej, resp. údaje za účelom posúdenia jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver pred samotným uzatvorením zmluvy, a teda ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou. 2.4. Súd mal preukázané poskytnutie spotrebiteľského úveru – revolvingu v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení jej dodatku, ktorú zmluvu a dodatok podrobil tzv. sudcovskej kontrole, resp. súdnemu prieskumu s poukazom na ust. zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva je uzavretá v zákonom predpísanej forme podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, jej obsahom nie sú žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, nárok žalobcu bol uplatnený včas, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
2.5. Avšak súd zistil, že zmluva v znení jej dodatku neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke úveru, t.j. spotrebiteľská zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť vyžadovanú zákonom č. 129/2010 Z.z., § 9 ods. 2 písm. h/, na základe čoho považoval úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a preto má žalobca nárok na zaplatenie sumy 4.754,98 eur predstavujúcej rozdiel medzi reálne vyčerpanou výškou úveru vo výške 7.236,37 eur a zaplatenými splátkami žalovanou vo výške 2.481,39 eur, na ktorú sumu žalovanú zaviazal a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 2.6. Súd priznal aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 16.12.2021 poukazujúc na predžalobnú výzvu zo dňa 16.12.2021, ktorou bola žalovaná vyzvaná na splatenie dlhu pred podaním žaloby a ktorá výzva bola žalovanej doručovaná dňa 20.12.2021.
3. Súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1,2, § 2, § 7 ods. 1,2,4,16,17,20, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. b/, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, 53 ods. 9, § 565 OZ, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1,2, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, 255 ods. 1, 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 38,70%.
4. Proti predmetnému rozsudku v jeho zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, a to voči výroku I. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmeniť a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5.1. Žalovaná v odvolaní (č.l. 217) uviedla, že vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a zároveň neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, má žalobca nárok len na mesačné splátky, ktorých zročnosť nastala do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (ku 20.6.2023). 5.2. Dodatkom k úverovej zmluve č. 6908027569 zo dňa 3.10.2019 sa zmenila výška úverového rámca na 7.100 eur, výška minimálnej mesačnej splátky na 148,39 eur a výška úrokovej sadzby na 29%. Žalovaná dedukuje, že počet splátok závisí od výšky úverového rámca, resp. zrejme sa počet splátok určí ako podiel celkovej výšky spojenej so zaplatením úveru a výšky mesačnej splátky. Keďže zmluva o úvere neobsahuje údaje o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru pri výške úverového rámca 7.100 eur, zo zmluvy nie je možné určiť, aký bol počet mesačných splátok a aká by mala byť výška mesačnej splátky istiny. Z opatrnosti žalobca (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť žalovaná) uviedla, že na základe jednotlivých ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere možno túto zmluvu vyhodnotiť ako neplatný právny úkon a to z dôvodu, že zo zmluvy nie je možné určiť počet splátok istiny. 5.3. Ak bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 7.100 eur nebola oprávnená čerpať finančné prostriedky nad túto sumu, a teda nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu bola žalovaná oprávnená čerpať finančné prostriedky nad limit úverového rámca 7.100 eur. Žalovaná reálne čerpala 7.236,37 eur. S poukazom na uvedené nezrovnalosti žalovaná uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom, nakoľko žalovanej bola poskytnutá suma 7.000 eur. V tejto časti takéto konanie žalobcu možno vyhodnotiť ako klasický bezúčelový spotrebiteľský úver a v zostávajúcej časti teda v sume 264,33 eur bolo žalovanej umožnené čerpať klasický bezúčelový revolvingový úver. 5.4. Keďže zmluva je neplatná, zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásady o vydaní bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovanej všetky transakcie od 10.9.2019 do 8.11.2019 sú premlčané v 2-ročnej subjektívnej dobe. Žalobný návrh bol doručený 26.1.2022, pri spočívaní premlčacej doby v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícií, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (od 25.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021 spolu 37+41=78 dní) premlčacia doba neplynula, a teda transakcie realizované po 9.11.2021 vrátane nie sú premlčané.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 227) uviedol, že s poukazom na bod 49.-52. rozsudku prvej inštancie považuje dôkaznú situáciu, ktorú zistil a ustálil súd prvej inštancie za správnu a právne posúdenie veci, ktoré aplikoval, za zákonné.
7. V odvolacej replike (č.l. 236) žalovaná zotrvala na podanom odvolaní v celom rozsahu.
8.1. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalovaná ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozsudok
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok v napadnutom výroku I. a III. v zmysle § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8.2. Rozsudok vo výroku II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť podľa § 227 ods. 1 CSP, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný.
9.1. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f ) a h) CSP. 9.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. 9.3. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
10.1. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku z hľadiska vyššie uvedených uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej uvedených v odvolaní dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, nakoľko má plnú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie žalovanej. 10.2. Vo zvyšnej časti odvolania odvolací súd taktiež musí konštatovať, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je daný, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne normy, tieto správne interpretoval a správne podriadil pod zistený skutkový stav.
11. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej dopĺňa nasledovné:
12.1 Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Následne uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie rozdielu medzi čerpanou sumou (7.236,37 eur) a zaplatenými splátkami žalovanou (2.481,39 eur), t.j. vo výške 4.754,98 eur. 12.2 Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že žalovaná je takto povinná uhradiť žalobcovi iba tzv. čistú istinu, čo v tomto prípade predstavuje čerpanú sumu spolu vo výške 7.236,37 eur a to v pravidelných mesačných splátkach tak, akoby zmluva naďalej trvala, pretože zosplatnenie úveru vykonané žalobcom nemožno považovať za účinné, ktoré právne posúdenie súdu prvej inštancie žalovaná nenamieta a sa s ním stotožňuje. 12.3 V zmluve bola dohodnutá minimálna mesačná splátka vo výške 2,09% z výšky úverového rámca, čo z prvotne dohodnutého úverového rámca 4.000 eur predstavovalo 83,60 eur a následne po navýšení úverového rámca na 7.100 eur dodatkom k zmluve z 3.10.2019 minimálna mesačná splátka bola stanovená na sumu 148,39 eur. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, je možné uzavrieť, že žalovaná je naďalej povinná platiť žalobcovi dohodnutú mesačnú splátku 148,39 eur, ktorá sa však celá potom každý mesiac započítava iba na istinu, keďže žalovaná už nie je povinná žalobcovi platiť žiadne úroky či poplatky. Uvedené nakoniec zodpovedá aj definícii istiny podľa § 2 Hlavy 5 Úverových podmienok (č.l. 18) ako rozdielu medzi pravidelnou mesačnou splátkou a záväzkov
klienta vzniknutých v účtovnom období predchádzajúcom splatnosti tejto splátky. Záväzky klienta predstavujú práve citované úroky a poplatky, ktoré však v súdnom konaní vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nie je možné žalobcovi priznať. Pod záväzkami klienta v tomto prípade nemožno rozumieť ani ďalšie čerpané sumy prostredníctvom karty, nakoľko tieto v jednotlivom mesiaci neprekročili výšku dohodnutej mesačnej splátky. 12.4 Keďže všetky platby žalovanej je potrebné považovať za splátky istiny, čo správne našlo odraz v rozhodnutí súdu prvej inštancie, je ďalej nutné uviesť, že žalovaná neprekročila dohodnutý úverový rámec (nakoľko ho neustále znižovala splátkami 148,39 eur započítavanými na istinu poskytnutého úveru, čím naopak zvyšovala svoj disponibilný zostatok úverového rámca) a teda jej záväzok vzniknutý v predchádzajúcom účtovnom období bol vždy nulový. Potom istina predstavuje iba povinnosť splatiť minimálnu mesačnú splátku 148,39 eur. Takto pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa istina (v tom ktorom mesiaci) rovná dohodnutej mesačnej splátke. 12.5 Na uvedenom základe po matematickom prepočte je zrejmé, že žalovaná od uzavretia zmluvy do rozhodnutia súdu prvej inštancie (resp. od splatnosti prvej splátky 20.10.2019 do splatnosti splátky zročnej 20.6.2023) bola povinná uhradiť žalobcovi 45 splátok, z toho 1.splátku vo výške 83,60 eur a 2.-45.splátku vo výške 148,39 eur, spolu vo výške 6.612,76 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaná za uvedené obdobie uhradila sumu 2.481,39 eur. Rozdiel takto v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavoval 4.131,37 eur. Do celkovej výšky dlhu žalovanej 4.754,98 to následne činí sumu eur 623,61eur (4.754,98 mínus 4.131,37 eur), ktorá predstavuje ďalšie 4 mesačné splátky po 148,39 eur a zvyšok vo výške 30,05 eur.
13.1. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 13.2. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. S poukazom na ustanovenie § 378 ods. 1 a § 217 ods. 1 veta prvá CSP je potrebné konštatovať, že v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu celkový dlh žalovanej 4.754,98 eur rozdelený do vyššie citovaných mesačných splátok je celý zročný, nakoľko k sume dlhu 4.131,37 eur v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je nutné pripočítať ďalšie 4 celé mesačné splátky a zvyšok 30,05 eur (ktorých zročnosť nastala v čase odvolacieho konania) a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
15.1. Žalovaná v ďalšom postavila svoje odvolanie na námietke neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu absencie a nemožnosti určenia údaja o počte mesačných splátok. Uvedená odvolacia námietka však neobstojí, nakoľko nemá oporu v zmluvných dojednaniach a vychádza z nepochopenia fungovania revolvingového úveru podrobne opísaného v bode 18. rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a naň odkazuje. 15.2. Žalovaná mohla čerpaný revolvingový úver uhradiť akoukoľvek sumou, avšak vždy minimálne vo výške dohodnutej mesačnej splátky (2,09% z úverového rámca), čo by jej umožnilo opakované využívanie financií až do výšky aktuálneho zostatku nevyčerpanej časti úverového rámca a preto nie je možné dopredu určiť počet mesačných splátok, nakoľko tento závisí od výšky čerpaného úverového rámca a platobnej disciplíny klienta. 15.3. Citovaná konštrukcia fungovania revolvingového úveru sa prejavuje i v tom, že zmluva o úvere je uzatvorená na dobu neurčitú, rovnako ako v tomto prípade, kedy trvanie revolvingového úveru je závislé od skutočnosti, koľko finančných prostriedkov klient z dohodnutého úverového rámca vyčerpal a ako rýchlo tento úver spláca.
16.1. Neplatnosť zmluvy žalovaná odvodzuje aj od nezrovnalosti výšky celkovo čerpaného úveru 7.236,37 eur oproti dohodnutému úverovému rámcu 7.100 eur, kedy sumu 7.000 eur je potrebné považovať za klasický bezúčelový spotrebiteľský úver a zostatok 264,37 eur za klasický bezúčelový revolvingový úver. Predmetná odvolacia námietka je nezrozumiteľná a dokonca protirečivá, nakoľko odvolateľka na jednej strane tvrdí neplatnosť zmluvy o úvere a na strane druhej platnosť právneho úkonu potvrdzuje, len ho v časti 7.000 eur definuje ako klasický bezúčelový spotrebiteľský úver a nad uvedenú sumu ako úver revolvingový. Avšak táto právna úvaha žalovanej nemá žiaden relevantný právny podklad. Medzi sporovými stranami bola riadne uzavretá zmluva o revolvingovom úvere s tým, že jej prípadné nedostatky boli pri súdnom prieskume zmluvy súdom prvej inštancie rozpoznané a sankcionované v zmysle § 11 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch prehlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov.
16.2. Okrem iného v prejednávanej veci nemožno konštatovať prekročenie dohodnutého úverového rámca, pretože suma 7.236,37 eur je len jednoduchým spočítaním čerpaných finančných prostriedkov za celé obdobie trvania zmluvy, avšak vzhľadom na odôvodnenie uvedené vyššie, odvolací súd opakovane uvádza, že v každom jednotlivom mesiaci pri započítaní celej mesačnej splátky žalovanej na istinu (aj pri ďalších čiastkových čerpaniach žalovanej prostredníctvom karty neprevyšujúcich v mesiaci spolu sumu 148,39 eur) žalovaná dohodnutý úverový rámec nikdy neprekročila.
17.1. Z vyššie uvedeného odôvodnenia o platnosti zmluvy o revolvingovom úvere potom logicky nadväzuje právny záver, že čerpané finančné prostriedky nie sú bezdôvodným obohatením žalovanej a preto na prejednávanú vec nemožno uplatňovať ustanovenie § 107 o premlčaní nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej dobe s prihliadnutím na spočívanie premlčania podľa zákona č. 62/2020 Z.z. a teda aj transakcie čerpania finančných prostriedkov revolvingu v období od 10.9.2019 do 8.11.2019 nie sú premlčané. Nárok žalobcu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s pripočítaním spočívania premlčanej lehoty podľa zákona č. 62/2020 Z.z., pričom pri podaní žaloby žalobcom dňa 26.1.2022, potom nemožno konštatovať premlčanie žiadnej sumy čerpaného revolvingového úveru. 17.2. Na základe uvedeného aj túto odvolaciu námietku žalovanej je nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú a záver súdu prvej inštancie o uplatnení nároku žalobcu pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (bod 47. rozsudku) za správny a zákonný.
18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vrátane výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a odvolateľkou vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).