Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-112-2010.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/112/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci navrhovateľky P., proti odporcovi P. v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom N. všetky zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov, navrhovateľky P. a odporcu P., uzatvorené XX.X.XXXX pred Rímsko-katolíckym kostolom v M. zapísané na Matričnom úrade v M.
r o z v á d z a .
Na čas po rozvode zveruje maloletú N. do výchovy a opatery matke, ktorá bude zastupovať a spravovať majetok maloletých detí.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí sumou po 26 eur mesačne, na každé dieťa, a to vždy do 15-teho toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Upravuje styk otca s maloletými deťmi bez časového obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, s ktorým sa zoznámila v roku 1995, v roku 1996 uzavreli manželstvo. Prvé nezhody sa začali objavovať v roku 1997 a súviseli s neskorými príchodmi odporcu domov, jeho náklonnosťou k hracím automatom a trávení voľného času v práci. Na prelome rokov 1998-1999 sa odporca odsťahoval, doma sa neukázal asi mesiac, pričom na spoločnú domácnosť neprispieval, ani sa nevenoval rodine. V priebehu rokov 2000-2001 bol odporca odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a po prepustení sa vrátil k rodine. Navrhovateľka mu odpustila, rodina sa presťahovala do rodinného domu do obce Q. a odporca si našiel riadne zamestnanie. Často však požíval alkoholické nápoje a do domácnosti prispieval len čiastočne. V roku 2003, po narodení syna Q. nastali medzi účastníkmi väčšie problémy v spolunažívaní spôsobené smrťou odporcovho otca. V roku 2006 sa rodina presťahovala do O., narodil sa im syn P. a odporca sa úplne prestal starať o domácnosť. Od roku 2008 je odporca nezamestnaný, o rodinu sa nestará, finančne im neprispieva a nadmerne požíva alkoholické nápoje. Pod nátlakom a vyhrážania sa fyzickým násilím, si od navrhovateľky vynucuje finančné prostriedky na alkohol a začal aj predávať veci z domácnosti.
Odporca sa k návrhu na rozvod písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine a z jeho vyjadrenia zo dňa 3.12.2010 súd zistil, že navrhovateľka žije s tromi deťmi v podnájme, za ktorý platí mesačne 160 eur. Odporca s rodinou nežije od júna 2010, pričom v septembri 2010 opustil byt za prítomnosti polície, keď v opitosti rozbil vchodové dvere. Odporca je nezamestnaný asi 2 roky, navrhovateľke priniesol len 20 eur z predaja časopisu Notabene a fyzicky ju aj napadol keď si od nej pýtal peniaze. Asi 5 rokov odporca požíva alkoholické nápoje. Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi, pracuje na dohodu v spoločnosti P. ako upratovačka, s mesačným zárobkom 50 eur. Finančne jej s výchovou a zabezpečením detí pomáhajú jej rodičia. Mal. N. navštevuje 8. ročník Základnej školy na Družicovej, má sennú nádchu, mesačne s ňou matka chodí na vakcíny, za ktoré dopláca 6 eur. Mal. Q. navštevuje 2. ročník ZŠ Družicová, je alergikom na plesne a tiež užíva vakcináciu počas celého roka s nákladmi 6 eur mesačne. Deti sa stravujú doma a nemajú žiadne mimoškolské aktivity. Mal. P. navštevuje MŠ v Krásnej, za ktorú matka hradí školné 15 eur mesačne, ale využíva štátnu dotáciu. Navrhovateľka je astmatička, pravidelne berie lieky a používa inhalátor s nákladmi cca 5 eur mesačne. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol mal. deti zveriť do starostlivosti matky, určiť výživné primerané potrebám detí a možnostiam otca a styk upraviť v zmysle dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX a z manželstva sa dňa X.X.XXXX narodila dcéra N., dňa XX.X.XXXX syn Q. a dňa XX.X.XXXX syn P.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo a účastníci sú slovenskej národnosti.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že problémy v ich manželstve nastali hneď na začiatku, kedy bola asi v 7-8 mesiaci tehotenstva. Odporca sa o ňu prestal zaujímať, začal hrať na automatoch, domov chodil neskoro a často opitý a voľný čas trávil s kamarátmi. Rozvrat manželstva nastal po jeho odsťahovaní, ale po jeho návrate a prosbách o odpustenie, sa vrátil k rodine. Rodina sa pokúsila začať odznova, odsťahovali sa z M. do Q. kde mal odporca veľa kamarátov a známych a opäť začal mať problémy s krčmou a alkoholom. V r. 2006 sa presťahovali do O. a odporca sa po čase zamestnal, mal dobrý príjem, staral sa o rodinu, ale ako si našiel nových kamarátov, dostal sa do starého kolobehu. Niekedy neprišiel domov aj týždeň a následne kvôli alkoholu prišiel o prácu. Oznámila, že nie je ochotná nič spraviť pre záchranu ich manželstva, pretože odporcovi už dala šancu po jeho návrate z protialkoholického liečenia, ktorú ale nevyužil a po 3 týždňoch opäť začal požíval alkohol. uviedla, že odporca má k deťom dobrý vzťah, ak má možnosť, príde za nimi a niekedy im aj niečo prinesie. Navrhovateľka prejavila súhlas s úpravu styku odporcu s deťmi bez časového obmedzenia.
Odporca vo svojej výpovedi prejavil súhlas so skutočnosťami tvrdenými navrhovateľkou, ale poukázal, že navrhovateľka má 8 rokov priateľa a odvtedy on začal piť. Pre záchranu manželstva nie je ochotný spraviť nič a oznámil, že výživné nemá z čoho platiť, keďže je nezamestnaný.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a §19.
Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc vzájomnú podporu a pomoc.
Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v manželstve pretrváva hlboký a vážny rozvrat, ktorý súd posúdil z toho, že účastníci konania od júna 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločné hospodárenie, nežijú ani manželským životom a došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu, príčinou ktorého bolo hlavne požívanie alkoholu zo strany odporcu. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, prestalo plniť svoje funkcie, a nie je predpoklad, aby sa tak stalo do budúcna, pretože ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť spolužitie.
Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zák. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Súd zveril maloleté deti N. do osobnej starostlivosti a opatery matke, ktorá deti riadne vychováva, stará sa o nich, riadne im zabezpečuje výchovu a výživu a je aj predpoklad, že sa bude o deti riadne starať aj v budúcnosti a zastupovať ich.
Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 cit. zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 cit. zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dňa 25.11.2010 potvrdil, že navrhovateľka poberala od 1.8.2007 do 31.8.2010 rodičovský príspevok a prídavky na deti v sume 65,97 eur a tiež potvrdil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.8.2010.
Rozhodnutím č. 10/38834/2 z 26.10.2010 bola navrhovateľke priznaná od 1.10.2010 preddavková dávka v hmotnej núdzi v sume 157,50 eur.
Z Dohody o vykonaní práce zo 16.10.2009 súd zistil, že navrhovateľka uzavrela dohodu so zamestnávateľom spol. P. s.r.o., s pracovnou úlohou upratovanie, zo začiatkom pracovnoprávneho vzťahu 19.10.2009, s rozsahom práce 350 hodín a odmenou 2 eurá na hodinu. Podľa Dodatku č. 1 z 19.10.2009 navrhovateľka vzala na vedomie a súhlasila s tým že jej pracovný čas je 7,30 hodín týždenne podľa potreby zamestnávateľa v pracovných dňoch.
Odporca je 2 roky nezamestnaný a nemá žiaden stály príjem.
Súd pri určovaní výživného na maloleté deti prihliadol na skutočnosť, že mal. N. má sennú nádchu a Q. je alergikom, obe deti chodia pravidelne na vakcíny, s čím má navrhovateľka zvýšené výdavky, inak má s deťmi výdavky primerané ich veku.
Súd záverom ustálil, že výživné v sume 26 eur (30% zo sumy životného minima na 1 nezaopatrené dieťa 86,65 eur, upraveného v opatrení č. 194/2011 Z.z. na každé nezaopatrené dieťa) pokryje ich náklady a bude vo finančných možnostiach odporcu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože navrhovateľka, odporca aj kolízny opatrovník sa svojho práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku vzdali.