Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Ps/11/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci spôsobilosti na právne úkony L. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. Z. Z.L. Z., Z., zastúpenej Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, na návrh Mestskej časti Bratislava Ružinov, Mierová 21, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II takto

rozhodol:

Súd o b m e d z u j e spôsobilosť L. U., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom Y. Z. Z. Z., Z. XX na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, mieste svojho bydliska a nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy predmetom, ktorých je plnenie presahujúce sumu 50,- eur.

Ustanovuje Y. Z. Z. Z., Z. XX za opatrovníka L. U., nar. XX.X.XXXX.

Opatrovník je oprávnený a povinný opatrovankyňu zastupovať pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s jej zdravotným stavom, miestom jej bydliska a zmluvách, predmetom, ktorých je plnenie presahujúce sumu 50,- eur.

Štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II súd dňa 18.7.2008 žiadal navrhovateľ o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony L. U. .

Svoj návrh odôvodnil tým, že L. U. je slobodná, bezdetná. Menovaná žije sama v byte na G.L. XX S. Bratislave. Toho času je menovaná opakovane hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava na psychiatrickom oddelení, s diagnózou chronická schizofrénia. Vzhľadom k jej duševnému stavu, nie je L. U. schopná sa sama o seba postarať.

Okresný súd Bratislava II súd ustanovil uznesením zo dňa 12.11.2010 č.k. L. U. opatrovníka v konaní- Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.

Podľa znaleckého posudku trpí L. U. závažnou psychickou poruchu Schizofréniu simplexnú formu s chronickým priebehom, s prítomnosťou aj paranoidnej symptomatiky, v popredí sú v príznaky výrazného defektu osobnosti, ktoré sú trvalými následkami uvedenej poruchy. Sústavná psychiatrická starostlivosť a liečba je indikovaná, dá sa ňou dosiahnuť stabilizácia stavu a prevencia relapsu florídnych psychotických epizód, nedajú sa pozitívne ovplyvniť príznaky defektu osobnosti, teda zlepšenie psychického stavu sa ani pri liečbe nedá očakávať. V dôsledku zistenej duševnej poruchy nie je vôbec schopná obstarávať samostatne svoje záležitosti ani samostatne konať, potrebuje sústavnú pomoc a dohľad druhej osoby pri zabezpečovaní základných životných potrieb a svojho sociálneho fungovania. Menovaná nechápe význam ani obsah pojmu spôsobilosti na právne úkony, nie je schopná pochopiť zmysel konania, ani význam rozhodnutia súdu na svoju ďalšiu existenciu a postavenie v societe. Nie je predpoklad že by doručenie rozhodnutia a mohlo nepriaznivo pôsobiť na zdravotný stav menovanej. Jeho obsah, ktorý bez pomoci druhej osoby a pre ňu zrozumiteľného vysvetlenia nedokáže dostatočne pochopiť môže u nej vyvolať prechodné zneistenie a rozladu, ktoré je možné v chránenom prostredí zariadenia zvládnuť.

Súd vypočul svedkyňu O.. P. Z., ktorá je tetou L. U.. Svedkyňa uviedla, že s L. prichádzala do styku od malička. Matka L. mala psychickú poruchu, L. sa narodila skrátka do nevhodného prostredia. Matka v noci odchádzala za kamarátkami a dieťa nechávala samé. L. mala od mala zlé správanie, nechcela poslúchať. Keď mala L. XX F., tak jej matku natrvalo umiestnili v sociálnom zariadení, od tohto času bývala L. u svedkyne. ZŠ skončila s priemerným prospechom, chcela ísť na gymnázium, ale nespravila prijímacie skúšky. Potom sa začala učiť za predavačku, odišla bývať na internát, tam to ale nezvládala, začala chodiť poza školu. Nakoniec skončila v reedukačnom zariadení, kde bola do XX rokov. Jej otec ( brat svedkyne) ju chcel zabezpečiť, tak jej kúpil garsónku, ktorá ale bola na meno svedkyne. L. tam bývala, samostatné bývanie nezvládala. Stalo sa, že svedkyni volali v noci susedia, že dvere bytu sú dokorán otvorené a ona ležala krvavá na posteli. Choroba sa prejavila potom, ako užívala drogy. Naposledy svedkyňa L. videla, keď ju doprevádzala do zariadenia, L. tam išla dobrovoľne, sama si uznala, že nie je schopná viesť samostatný život. Garsónku, v ktorej L. bývala svedkyňa predala za 1.200.000 Sk , bola v dezolátnom stave, musela vynaložiť isté finančné prostriedky aby ju zrekonštruovala, aby som ju vôbec mohla predať. Taktiež tam bola dlžoba voči N.. Svedkyňa by to chcela v budúcnosti riešiť tak, že si odráta od kúpnej ceny svoje náklady a zvyšok uloží na účet, z ktorého potom bude trvalými príkazmi pravidelne posielať L. vreckové.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava II žiadal pozbaviť L. U. spôsobilosti na právne úkony a to s ohľadom na závery znaleckého posudku.

Navrhovateľ žiadal, aby bola p. U. pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka navrhoval menovanej ustanoviť Y. Z. Z. Z.. Y. Z. Z. písomne vyjadrilo súhlas s ustanovením za opatrovníka p. U..

Opatrovník v konaní uviedol, že je v záujme p. U., aby ostala v zariadení , jej ochorenie sa bude zhoršovať.

Podľa čl. 1 Ústavného zákona 23/1991 zb. , ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd ako ústavný zákon, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

Podľa čl. 1 Listiny základných práv a slobôd ( ďalej len „Listiny“ ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 5 Listiny každý má spôsobilosť na práva

Podľa čl. 4 ods. 2 Listiny medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou upraviť iba zákonom.

Podľa čl. 4 ods. 4 Listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

Podľa čl. 10 ods.1 Listiny každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.

Podľa čl. 10 ods.2 Listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd

Podľa SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa SR každý má spôsobilosť na práva.

Podľa ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

Podľa trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v .Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto otázky, súd vychádza zo skutkových zistení, urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania

Podľa platnej judikatúry ( R 3/1979) k významným úsekom činnosti súdov patrí rozhodovanie o pozbavení, obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony , ktoré hlboko zasahuje do právnej sféry občana. Jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú

poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné urobiť žiadne alebo niektoré právne úkony; je tiež potrebné dôsledne predchádzať tomu, aby spôsobilosť k právnym úkonom nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné, a aby sa tým nadbytočne nesťažovala životná situácia uvedených osôb. Obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony (rovnako ako pozbavenie spôsobilosti na právne úkony) je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súdy pri určení rozsahu obmedzenia musia preto prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácii občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana.

V príbuzných právnych systémoch (Česká republika) dospela súdna prax k názoru ( nález č.4 ÚS 412/04), že obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony je vždy závažným zásahom do osobnostnej integrity obmedzovaného. Taký zásah je potrebné skúmať z hľadiska potenciálnych zásahov do základných práv obmedzovaného, garantovaných predovšetkým článkom 5 a článkom 10 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd. Pretože tieto práva Listina základných práv a slobôd garantuje ako tzv. základné práva absolútne, možno k ich obmedzeniu prikročiť len za účelom ochrany základných práv iných osôb alebo za účelom ochrany verejného záujmu“.

Podľa Ústavného súdu Českej republiky , zo dňa 18.08.2009 pri súdnom rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti k právnym úkonom bude vždy treba dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné k ochrane základných práv tretích osôb a iných ústavne chránených statkov, v ktorých prospech majú

byť základné práva obmedzovaného zmenšené, pričom ako krajnú medzu (ku ktorej ale nie vždy je z hľadiska princípu proporcionality možné dospieť) je potrebné rešpektovať hranicu stanovenú čl. 4 odst. 4 Listiny. Z tohoto pohľadu je tiež ústavne značne problematický inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktorý je evidentným reliktom starého režimu. (Je iste vypovedajúce, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, resp. pozbavenie svojprávnosti , nepoznajú právne poriadky západných susedných štátov Rakúska a Nemecka, a od 1. 1. 2009 zmizol tento inštitút i z francúzskeho code civil). Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševní poruchou totiž ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti k právnym úkonom, resp. vyjadrené jazykom základných práv - k obmedzeniu jej základných práv (práva na právnu osobnosť a na ľudskou dôstojnosť), ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom (zachovanie právnej osobnosti) osoby obmedzovanej, a ďalej je potrebné odôvodniť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. V prípadoch rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je súd povinný identifikovať v konkrétnom prípade sa uplatňujúce konkurujúce právo či statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli nemu má dôjsť k obmedzeniu základných práv osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku a pod. Znalecký posudok je v takomto konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahradzovať nedostatok skutkových zistení. Prednovembrové súdnictvo malo za to, že zbavenie či obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom je opatrením, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy v spôsobilosti obmedzovaného ( zo dňa 18. 11. 1977, R 3/79). V súčasnom právnom prostredí, utváranom českým ústavným poriadkom, je potrebné tuto ideu (ktorá vtedy vychádzala z dosiahnutej totožnosti záujmu jednotlivca, celé spoločnosti a štátu tak, ako túto záujmovú jednotu presumovala ČSSR z roku 1960, demonštrujúc skrz ňu dosiahnutie socializmu) modifikovať jednak oddelením záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu (ako je bežné v ústavnoprávnej teórii demokratických liberálnych štátov), a ďalej vychádzať z myšlienky prednosti v zásade slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie byť zo strany štátu znemožňované realizovať svoju predstavu o šťastí vnucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec, príp. za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám.

Podľa od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.

Podľa v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Podľa súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia t.j. obmedzil L. U. v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, mieste svojho bydliska a nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy predmetom, ktorých plnenie presahuje sumu 50,- eur. Súd sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku, ktorý je len jedným

z dôkazom v tomto konaní a po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že obmedzenie spôsobilosti v rozsahu ako bolo určené v rozhodnutí je dostatočné na to, aby chránilo záujmy L. U. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony tak ako ho žiadal navrhovateľ, by nadbytočne sťažovalo životnú situáciu L. U. a bolo by vážnym zásahom do jej základných ľudských práv. Podľa názoru súdu jej choroba nedosahuje takú intenzitu, ktorá by pozbavenie spôsobilosti v plnom rozsahu vyžadovala a rovnako nebolo ani preukázané koho, resp. čo ohrozuje, pokiaľ bude menovaná len obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodol podľa § 191 ods. 1 a nepriznal štátu právo na náhradu trov konania.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.