Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-31-2006.pdf
PDF · 73.9 KB
No categories available
19Er/31/2006
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, J. Bottu č.4, 917 01 Trnava, IČO 37847562, proti povinnému: D. Č., nar. XX.XX.XXXX, P. X, XXX XX A., zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 82,15 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Zita Leváková, Františkánska 2, 917 01 Trnava, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Zita Leváková, Františkánska 2, 917 01 Trnava, trovy exekúcie v sume 43,- EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 032196 zo dňa 22.02.2006 bol súdny exekútor JUDr. Zita Leváková, Františkánska 2, 917 01 Trnava v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, č.k. B2002/29595 DA zo dňa 18.03.2002. Poverený súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2011 predložil návrh na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.
Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Je povinnosťou oprávneného označiť účastníkov konania podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie Č.. XXD/XXX/ XXXX bolo zastavené pre nedostatok majetku, je súd toho názoru, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k naplneniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.
Súd sa tiež zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd zaviazal oprávneného povinnosťou nahradiť trovy exekučného konania. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 50,97 EUR. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len “vyhláška“) v znení platnom v čase začatia exekučného konania. Predmetné exekučné konanie začalo dňom 29.11.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, a to v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekúcie, teda dňa 29.11.2005 (ďalej len „vyhláška“).
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky, odmena súdneho exekútora sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, t.j. podľa špecifikácie súdneho exekútora mu pripadá odmena za 4 hodiny, vo výške 26,56 EUR. Súdny exekútor si v tejto časti nárokoval priznanie trov exekúcie za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu. Súd tento výpočet súdnemu exekútorovi neuznal, nakoľko po sčítaní - prijatie návrhu na začatie exekúcie 30min + vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 60min + vypracovanie upovedomenia o zač. exekúcie 60min + vypracovanie správy pre oprávneného 30min + predlož. návrhu na zastav. konania 60min, je to celkom 240min, t.j. 4 hodiny.
V zmysle ustanovenia §14 ods. 1 písm. b) vyhlášky sa odmena určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, a podľa § 14 ods. 3 je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 EUR, t.j. podľa špecifikácie súdneho exekútora mu pripadá odmena za 2 úkony vo výške 6,64 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 6,64 EUR.
Podľa ustanovenia § 22 vyhlášky patrí popri odmene súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených pri vykonávaní exekučnej činnosti, t.j. poštovného vo výške 3,16 EUR.
Celkovo trovy súdneho exekútora predstavujú sumu 43,- EUR, na úhradu ktorých zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Keďže však povinný zomrel, v danom prípade trovy exekúcie uhradiť nemôže. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či má povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Oprávnený dňa 29.11.2005 doručil na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol povinný už vyše 2 roky mŕtvy. Podľa názoru súdu, oprávnený nevenoval náležitú pozornosť skúmaniu, či je povinný spôsobilý byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 43,- EUR.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.