Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-94-2010.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/94/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobkyne Q. E., trvale bytom S. XXX, D., zastúpenej zástupkyňou z radov advokátov ustanovenou uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22. 6. 2010 JUDr. Danielou Mašanovou, advokátkou, AK Námestie slobody 18, Piešťany proti žalovanému H.. V. J., V. XXXX/XX, Z., zastúpený JUDr. Štefanom Práznovským, advokátom, Ul. 26. novembra 1, Humenné o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa j e p o v i n n á uhradiť trovy konania žalovanému vo výške 1.766,64 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 5. 2010 sa domáhala na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 13.277,57 eur na tom skutkovom základe, že dňa 21. 5. 2007 ako predávajúca spolu s X. U. uzatvorili kúpnu zmluvu s kupujúcim B. J., na základe ktorej previedli na tohto nehnuteľnosť byt evidovaný v meste V., ktorý bol v ich podielovom spoluvlastníctve za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,-Sk. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa žalobkyňa nachádzala v Ošetrovateľskom centre, s. r. o., J. XX v Z., preto splnomocnila na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy predávajúcu v 2. rade X. U.. Neskôr sa však dozvedela, že táto nehnuteľnosť bola predaná za sumu 800.000,-Sk, z tohto dôvodu jej vznikol nárok na zaplatenie 400.000,-Sk. Žalobkyňa zároveň zistila, že účet, na ktorý jej mali byť vyplatené finančné prostriedky nie je jej účtom, jednalo sa o účet žalovaného, ktorý sa týmto spôsobom chcel úmyselne obohatiť. Keďže doposiaľ žalobkyňa neodbržala vyššie uvedenú čiastku od žalovaného, domáha sa žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia v tomto konaní.
Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19. 8. 2010, v ktorom poprel tvrdenia žalobkyne, že sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žiadal, aby súd vytýčil termín pojednávania a na tomto žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne cestou dožiadaného súdu Okresného súdu v V., vypočul žalovaného, svedkov V. J., U. O., rod. J., X. U., H.. W. O., B. J., oboznámil sa s čestným prehlásením svedkyne B. J., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalobkyne cestou dožiadaného súdu Okresného súdu v V. mal súd za preukázané, že žalobkyňa si nepamätala, kedy obdržala kúpnu zmluvu zo dňa 21. 5. 2007, ktorou odpredala svoj podiel z nehnuteľnosti - bytu nachádzajúceho sa v meste V., zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. V. a nepamätala si ani že tento byt predala. Žalobkyňa sa nepamätala, že sa domáhala finančných prostriedkov získaných z odpredaja nehnuteľnosti. Nevedela potvrdiť, kedy, v akom čase zistila za
akú cenu bol jej spoluvlastnícky podiel odpredaný, uviedla však sumu 400.000,-Sk. Nevedela však potvrdiť, kedy sa dozvedela o tom, že na jej úkor sa bezdôvodne mal obohatiť žalovaný. Žalobkyňa si pamätala, že bývala po určitú dobu v Ošetrovateľskom centre, s. r. o. v Z. a tiež v liečebni pre dlhodobo chorých, nevedela však uviesť, kto uhrádzal finančné prostriedky v tomto období za jej pobyt. Potvrdila, že poberala dôchodok, ale v akej výške, nevedela potvrdiť. Nevedela uviesť, či ju žalovaný oboznámil, že jej poskytoval finančné prostriedky pre jej potreby. Pamätala si, že bývala v byte žalovaného, neuviedla však aké časové obdobie. Žalobkyňa poprela, aby žalovanému dala súhlas na používanie svojich finančných prostriedkov. Nevedela uviesť, prečo bol byt, ktorý mala v spoluvlastníctve predaný. Z výsluchu, ktorý vykonával dožiadaný súd vyplynulo, že jednoznačne jej bolo známe, že byt, ktorý spoluvlastnila, odpredávala za sumu 400.000,-Sk, ale žalobkyňa nereagovala na všetky kladené otázky. Z lekárskej správy všeobecného ošetrujúceho lekára MUDr. A. S. zo dňa 27. 9. 2010 vyplýva, že žalobkyňa je vážne chorá, je pripútaná na lôžko, je po cievnej mozgovej príhode. Z ďalšieho lekárskeho potvrdenia zo dňa 25. 2. 2011 vyplýva, že žalobkyňa vzhľadom k svojim ďalším ochoreniam je ale mieste a časovo orientovaná.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni synovcom a zároveň je to jeho krstná mama. Potvrdil, že predmetný byt, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy žalobkyňa nadobudla spolu s X. U. a niekedy v r. 2007 pri návšteve u žalobkyne ho oslovili aj jeho manželku, vtedy bola manželka žalovaného na materskej dovolenke, či by nemohla jeho manželka aspoň na mesiac prísť k nim do bytu, pretože žalobkyňa bola už v tom čase imobilná a p. U. mala problémy dvíhať ju a mala aj problémy so srdcom. Keďže žalovaný vtedy služobne odchádzal na turnusy, pracoval v O. v Logistickom centre v J., tak manželka sa zbalila a odišla skutočne vypomôcť rodine. Všetky podrobnosti si žalovaný nepamätal, ale uviedol, že žalobkyňa bola vtedy vo veľmi vážnom stave, prevážala ju sanitka a to dosť pomalou rýchlosťou, asi 50-tkou. Bola prevezená do Ošetrovateľského centra v Z., resp. bola u nich doma v byte 2 - 3 dni a potom bola prevezená do ošetrovateľského centra. Potvrdil, že číslo účtu v peňažnom ústave, ktoré bolo uvedené v kúpnej zmluve, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky pre žalobkyňu v Tatrabanke, je číslo jeho účtu. K tomu uviedol, že toto číslo účtu bolo uvedené v zmluve preto, že malo slúžiť na to, že sa tam budú vkladať finančné prostriedky na výdaje, ktoré bude mať v súvislosti s tým, keď žalobkyňa bude v jeho domácnosti, resp. v ošetrovateľskom centre a on preberá starostlivosť o ňu. Poukázal na to, že suma 50.000,-Sk išla na účet sestry žalobkyne p. O., ďalšie finančné prostriedky boli poskytované spoločnosti ADOS za preliečovanie žalobkyne zhruba asi 85.000,-Sk a zároveň potvrdil, že žalobkyňa poberala dôchodok mesačne 6.000,-Sk. Žalovaný potvrdil, že finančné prostriedky žalobkyne boli použité aj pre jeho účely. Pre takýto účel mal ústny súhlas žalobkyne a tieto finančné prostriedky používal aj na vysporiadanie majetko-právnych vzťahov žalobkyne, k čomu mal jej súhlas, aby disponoval s týmito finančnými prostriedkami aj na tieto účely a navrhol na tieto skutočnosti vypočuť svedkov svoju manželku, svokru a syna. Nemal žiadne vedomosti o tom ako žalobkyňa naložila s nábytkom, ktorý sa nachádzal v byte, ktorý bol predmetom predaja. Potvrdil, že peňažný účet v Tatrabanke bol zriadený pre účel finančných prostriedkov, ktoré mali prísť z kúpnej zmluvy z predaja bytu žalobkyne, nepamätal si však už, či v tom čase žalobkyňa ešte bola v V., resp. už v Z.. Uviedol, že žalobkyňa z Z. do D. ku svojej sestre odišla v lete r. 2008. V r. 2007 v mesiaci máj, resp. v období predtým robil úpravy v byte, pretože informoval Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ohľadom polohovateľného lôžka pre žalobkyňu a v tomto období mohol byť zriaďovaný účet, aby pri odpredaji bytu finančné prostriedky boli uložené na tento účet a o tom žalobkyňa bola uzrozumená. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola žalobkyňa spôsobilá, bola zdravotne v poriadku, vedel sa s ňou rozprávať o celospoločenskej, celosvetovej situácii a bola aj imobilná. S rozhodnutím zriadiť účet v peňažnom ústave pre účel uloženia finančných prostriedkov z predaja bytu p. E. prišla p. E. spolu s p. U. po vzájomnej dohode. Pri tomto rozhodnutí okrem p. E. a U. bol on a jeho manželka. Žalovaný v priebehu konania potvrdil, že on má zriadený svoj účet v peňažnom ústave ČSOB, ale účet mal aj v Dexii Banke, ako aj vo VÚB a práve, keď otváral účet pre finančné prostriedky z odpredaja bytu žalobkyne, zriadil účet v Tatrabanke, aby nebol s týmito finančnými prostriedkami spájaný a zriadil ho preto v tomto peňažnom ústave.
Dňa 24. 8. 2011 uplatnil žalovaný cestou svojho práv. zást. námietku premlčania nároku žalobkyne a poukázal na to, že žalobkyňa v čase odpredaja bytu v máji 2007 vedela, že polovica finančnej čiastky z odpredaja bytu pôjde na peňažný účet žalovaného. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že žalobný návrh bol podaný až dňa 20. 5. 2010, teda po dvojročnej zákonnej subjektívnej lehote a preto žiadal žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.
Z výsluchu svedka syna žalovaného V. J., ml. zistil, že svedok napriek evidovanému inému trvalému pobytu býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi , t. j. na adrese, v ktorej bývala aj žalobkyňa po určité obdobie. Potvrdil, že žalobkyňa sa nachádzala v centre ADOS v Z. od mesiaca máj až september, resp. október 2007 a následne od týchto mesiacov do letných mesiacov v r. 2008 v domácnosti jeho rodičov. Je mu známe, že žalobkyňa prišla do Z. z vlastného podnetu, pretože pani, ktorá sa o ňu starala, už nevládala sa o ňu starať a na takomto postupe sa žalobkyňa dohodla spolu s jeho rodičmi. Poukázal na to, že zo začiatku bola žalobkyňa v poriadku, ale neskôr keď prebiehali návštevy jej rodiny zo západného Slovenska, návštevy prebiehali za zatvorenými dverami, po návšteve bola žalobkyňa nervózna, uzatvárala sa do seba. V čase, keď žalobkyňa odišla z domácnosti jeho rodičov na západné Slovensko k rodine, nebol v domácnosti, nevie o tomto priebehu nič. Svedok mal taktiež vedomosť o odpredaji bytu žalobkyne, o tom, že finančné prostriedky, ktoré patria za odpredaj bytu žalobkyne sa uložia na účet jeho otca a že k odpredaju bytu došlo asi v máji 2007, následne na to prišla žalobkyňa do ich domácnosti. Potvrdil, že v období, keď sa odpredával byt, žalobkyňa bola pri zmysloch, mala vedomosť o tom, že finančné prostriedky za odpredaj bytu budú na účtu jeho otca. Svedok taktiež bol na návštevách v V., keď sa uvažovalo, že sa byt predá a že finančné prostriedky sa rozdelia na dve polovice, polovica pôjde na účet jeho otca, ktorý zriadil pre účel prevodu finančných prostriedkov účet na dochovanie žalobkyne. Nevedel však uviesť, koho nápad bol založiť účet na takýto účel. Keď žalobkyňa sa rozhodla odísť do domácnosti jeho otca, svedok uviedol, že jednou z vecí, prečo sa tak rozhodla, zrejme bola aj tá, že žalobkyňa má v Z. hrobku a je tu hrobka aj jej sestry, takže zrejme preto chcela dožiť v Z.. Potvrdil, že dôchodok žalobkyne preberala jeho mama a tento dôchodok bol používaný na potreby žalobkyne (lieky, stravu, plienky, posteľ, katolícke noviny, jedlo), poukázal na to, že žalobkyňa bola chorá, ale rada jedla, dopriala si. Svedok mal vedomosť o tom, že medzi jeho otcom a žalobkyňou bola dohoda o používaní finančných prostriedkov aj pre účely jeho otca, avšak on pri tej dohode nebol.
Z výsluchu svedkyne U. O.Č., rod. J. (svokry žalovaného) bolo zistené, mala vedomosť o tom, že keď spolubývajúca žalobkyne odchádzala do ústavu, nemal sa kto starať o žalobkyňu, preto jej dcéra, t. j. manželka žalovaného, sa starala o žalobkyňu v jej domácnosti v V.. Neskôr ju zobrali do mesta Z. do hospisu a to na obdobie asi 2 - 3 mesiacov a to z dôvodu, aby sa preliečila a potom ju dcéra zobrala do svojej domácnosti. V domácnosti žalovaného a jeho manželky bola žalobkyňa asi 6 - 7 mesiacov. Svedkyňa potvrdila, že v domácnosti žalovaného mala žalobkyňa dobrú opateru, chodil k nej aj lekár, aj kňaz. Svedkyňa navštevoval rodinu žalovaného asi 3-krát do mesiaca, takže mala obraz o tejto situácii z tohto pohľadu. Potvrdila, že žalobkyňa síce bola ležiaca, ale bola rozumovo na úrovni, že čítala, pozerala televíziu, čítala noviny, zaujímala sa o všetko. Svedkyňa poukázala na to, že sama pozorovala zmenu v chovaní žalobkyne, keď ju začala presviedčať jej sestra a videla to bezprostredne po telefonáte žalobkyne s jej sestrou zmeny v jej správaní. Svedkyňa mala vedmosť od svojej dcéry, že v máji 2007, keď sa predal byt, finančné prostriedky za predaj bytu žalobkyne prišli na účet žalovaného a že tento sa má starať o ňu a pochovať ju.
Z výsluchu svedkyne X. U., ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou v byte, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a bol evidovaný v meste V. a zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. V. byt. č. XX na X. poschodí vchodu č. 51 v bytovom dome č. s. XXXX na parc. KN XXXX žalobkyne a svedkyne, pričom obidve tento byt užívali, uviedla nasledovné: V predmetnom byte sa zišla rodina žalovaného, t. j. žalovaný s manželkou a žalobkyňa, ako aj svedkyňa a svedkyňa im vysvetlila, že už má vysoký vek, už sa nevládze starať a venovať opatere žalobkyne. Preto našli riešenie, že byt sa odpredá. Žalobkyňa vtedy navrhla, aby finančné prostriedky boli v úschove rodiny J., pretože ak by ich potrebovala, nemohla by vzhľadom na svoj zdravotný stav chodiť do banky. Rodina J. s tým súhlasila. Svedkyňa vyslovila pred súdom svoj názor, že keď sa stretla so žalobkyňou, keď ju bola navštíviť, tak je toho názoru, že žalobkyňa bola spokojnejšie, keď bola v ústave. Keď sa jej na to pýtala, žalobkyňa iba plakala. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že byt bol predávaný v r. 2007 a potvrdila, že žalobkyňa vedela, že finančné prostriedky sa vyplatili na účet žalovaného. Finančné prostriedky na účte žalovaného sa mali použiť v prípade potreby žalobkyne. Potvrdila, že predmetný byt sa odpredal za kúpnu cenu 800.000,-Sk, z toho polovica 400.000,-Sk patrila žalobkyni a 400.000,-Sk svedkyni. Zároveň potvrdila, že do zmluvy sa uviedla iná suma a to suma 600.000,-Sk a to z dôvodu, aby sa veľa neplatilo. Uviedla, že keď odchádzali k notárovi, vtedy ten pán hovoril, aby sa veľa neplatilo, tak uviedli 600.000,-Sk. Ona podpisovala zmluvu v V. a žalobkyňa podpisovala zmluvu v meste Z.. Svedkyni bolo známe, že žalobkyňa najprv chcel ísť iba do Z., ale neskôr už išla do D. a odôvodnila to tým, že sestra je len sestra. Ďalším dôvodom podľa svedkyne bola skutočnosť, že nemala takú opateru a poukázala na to, že nemala ani kúpnu zmluvu, dožadovala sa jej v D.. Zároveň potvrdila, že účet, ktorý založil žalovaný pre finančné prostriedky, mal byť
iba na meno žalovaného. Ďalej svedkyňa poukazovala na to, že žalovaný nemal dovolené od žalobkyne disponovať s týmito finančnými prostriedkami a uviedla, že vybral z účtu 500.000,-Sk, bližšie vedomosti k tomu však nemala.
Z výsluchu svedka Ing. W. O. (švagra žalobkyne) súd zistil, že žalobkyňa bola vzatá do domácnosti sestry, t. j. manželky svedka z dôvodu, že keď ju bol navštíviť v domácnosti žalovaného, ale aj v ošetrovateľskom centre v Z., nepáčila sa im starostlivosť o žalobkyňu. Svedok si overil zariadenie, do ktorého mala odísť žalobkyňa a keďže zistil, že zariadenie nie je pre doživotnú starostlivosť a poznajúc osobu žalobkyne, ktorá je citlivá, empatická osoba, pýtal sa jej osobne, či sa skutočne chce odsťahovať do tohto zariadenia. Keďže žalobkyňa zrejme nechcela meniť svoje rozhodnutie, tak na tomto rozhodnutí zotrvala. O odpredaji bytu, ktorý patril žalobkyni svedok mal iba nasledovné vedomosti: Byt sa odpredal v r. 2007, presne nevedel uviesť kedy a o finančných prostriedkoch sa taktiež dozvedel až vtedy, keď žalobkyňa prišla bývať do domácnosti svedka, pretože sa dožadovala návštevy žalovaného a toho, čo sa stalo s peniazmi za predaj bytu. Následne sa jej pýtali za koľko byt odpredala, ona však sa nemala ani čím preukázať, preto kontaktovali p. U., ktorá im poslala kúpnu zmluvu a ďalšie listiny týkajúce sa predaja bytu.
Z výsluchu svedka B. J., ktorý bol kupujúcim bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a X. U., bolo preukázané, že predmetný byt kúpil za kúpnu cenu 800.000,-Sk. Z hodnoty 800.000,-Sk poskytol každej z podielových spoluvlastníčok sumu 400.000,-Sk, pričom žalobkyni poukázal túto sumu na účet a p. U. v hotovosti. Svedok potvrdil, že všetky jednania viedol predovšetkým s p. U., ktorá mala splnomocnenie od p. E., pretože táto bola imobilná. K rozporu v kúpnej cene, ktorá je uvedená v písomnej zmluve vo výške 600.000,-Sk svedok uviedol, že nevie to vysvetliť, pretože takto uviedli predávajúce, on im v skutočnosti vyplatil po 400.000,-Sk každej z vlastníčok. Svedok potvrdil, že zmluva bola napísaná v meste V. u p. Q., nevedel s presnosťou uviesť, či je to advokát, resp. notár a zároveň potvrdil, že v byte sa nenachádzal žiadny nábytok, že byt bol prázdny. Obsah zmluvy bol p. Q. konzultovaný so všetkými účastníkmi zmluvy, potom bol nadiktovaný sekretárke. Číslo účtu, ktoré bolo uvedené v zmluve, na ktorý sa mali previesť finančné prostriedky žalobkyni, bolo uvedené na splnomocnení pre p. U..
Z listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné:
Dňa 21. 5. 2007 bola uzatvorená kúpna zmluva, účastníkmi ktorej boli predávajúce Q. E., rod. E. a X. U. a kupujúci B. J.. Predmetom tejto zmluvy bol byt č. XX na X. poschodí vchodu č. XX v bytovom dome č. s. XXXX na parc. KN XXXX s podielom na spoločných častiach a zariadeniach a s podielom na pozemku v kat. úz. V. na LV č. XXXXX a parc. č. KN XXXX na mene predávajúcich pod B 16 a B 17. Predávajúce Q.Á. E. a X. U. týmto odpredali im patriacu polovicu z predmetného bytu a podiel z príslušných spoločných častí a pozemku kupujúcemu B. J. za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 600.000,-Sk, ktorá bola vyplatená predávajúcim podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu a to X. U. vo výške 300.000,-Sk a Q. E. vo výške 300.000,-Sk a to spôsobom X. U. v hotovosti a Q. E., t. j. žalobkyni na jej účet evidovaný v peňažnom ústave Tatrabanka, a. s. v lehote do 30. 5. 2007.
Z listinného dôkazu vydaného Ošetrovateľským centrom, s. r. o., J. XX, Z. zo dňa 12. 2. 2010 vyplýva, že žalobkyňa bola v ošetrovateľskej starostlivosti tohto zariadenia v dňoch 23. 4. 2007 do 1. 10. 2007, od 21. 7. 2008 do 25. 9. 2008 a od 10. 10. 2008 do 13. 11. 2008.
Z potvrdení všeobecného lekára MUDr. A. S., ošetrujúceho lekára žalobkyne zo dňa 27. 9. 2010 a 25. 2. 2011 vyplýva, že žalobkyňa je po cievnej mozgovej príhode, lieči sa aj na iné ochorenia a je miestne a časovo orientovaná.
Z čestného prehlásenia súd zistil, že táto prehlasuje, že v čase odpredaja bytu žalobkyňa vedela o odpredaji tohto bytu, lebo sama s tým súhlasila, vedela, že kupujúci zaplatí jej podiel z kúpy bytu na účet jej manžela, t. j. žalovaného a že finančné prostriedky mu dáva jednak ako dar za to, že ju doopatruje ako i rôzne výdavky spojené so starostlivosťou o ňu. Keby o zaplatení o finančných prostriedkov nevedela a ani s tým nesúhlasila, vôbec by nenapísala do kúpnej zmluvy číslo účtu žalovaného, lebo by to nemalo žiadnu logiku. Zároveň poukázala na to, že v čase podpísania kúpnej zmluvy žalobkyňa okrem bežných zdravotných problémov nemala žiadne duševné problémy, naopak považovala ju za veľmi inteligentnú osobu.
Zo správy Ošetrovateľského centra, s. r. o., J. 32 zo dňa 14. 4. 2010, ktorá bola poskytovaná v rámci vyšetrovacieho konania Okresnému riaditeľstvu PZ v Z. súd zistil, že v súvislosti s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti žalobkyne v čase jej hospitalizácie v tomto ošetrovateľskom zariadení, jej prijatie bolo iniciované žalovaným a jeho manželkou. Indikáciu k prijatiu potvrdil vo všetkých prípadoch ošetrujúci lekár a odborný zástupca tohto zariadenia a to z dôvodu potreby nepretržitej ošetrovateľskej starostlivosti vzhľadom na úplnú imobilitu, deficit sebaopatery, riziko úrazu, riziko rozvoja komplikácií s imobilizačného syndrómu, inkontinenciu, chronickú bolesť a nedostatočnú výživu v súvislosti s prítomnými kombinovanými závažnými ochoreniami nezvládnuteľné v domácich podmienkach. Zo správy vyplýva, že v uvedených termínoch boli za hospitalizáciu realizované nasledovné platby: v čase od 23. 4. 2007 do 1. 10. 2007 platba vo výške 51.735,-Sk. Za obdobie od 21. 7. 2008 do 25. 9. 2008 a od 10. 10. 2008 do 13. 11. 2008 platba 30.452,-Sk. Zo správy vyplýva, že dôchodok preberala na základe splnomocnenia vedúca sestra centra a jeho časť na základe dohody s blízkymi bola použitá na úhradu služieb spojených s pobytom pacienta v zariadení. V prípade, že dôchodok nepostačoval, doplatky boli uhrádzané v hotovosti manželkou žalovaného. Jednotlivé mesačné platby boli riadne uhrádzané (doplácané neterou, resp. manželka žalovaného).
Po takto vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a aj s ohľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania nároku žalobkyne, žalobu zamietol. Dňa 21. 5. 2007 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, v ktorej bola účastníčkou ako predávajúca aj žalobkyňa, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou polovice predávaného bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predávajúce žalobkyňa a X. U. v skutočnosti odpredali predmetný byt za kúpnu cenu 800.000,-Sk, ale do kúpnej zmluvy uviedli po vzájomnej dohode s kupujúcim sumu 600.000,-Sk a to kvôli poplatkom. Svedok J. potvrdil, že pri kúpe bytu ako kupujúci jednal predovšetkým s podielovou spoluvlastníčkou U., ktorá mala splnomocnenie na predaj bytu aj od žalobkyne a v tomto splnomocnení bolo uvedené číslo účtu, na ktorý sa mali poukázať finančné prostriedky z kúpy bytu žalobkyni. Zároveň aj svedkyňa U. potvrdila, že žalobkyňa sama navrhla, aby sa finančné prostriedky dali na účet, aby nemusela ona chodiť do banky a že to bude účet žalovaného.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov, je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o: 1/ vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, 2/ subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, či oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z ust. § 107 ods. 1 OZ vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.
Z dokazovania nesporne vyplynulo, čo potvrdili svedkovia J. a U., že už v čase prípravy kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 21. 5. 2007, žalobkyňa vydala splnomocnenie spoluvlastníčke U. na jednanie o uzavretie kúpnej zmluvy s kupujúcim B.D. J., v ktorom bol uvedený účet v peňažnom ústave, na ktorý mali byť uhradené finančné prostriedky prislúchajúce podielu z bytu žalobkyne. Žalobkyňa v tom čase, v čase uzavretia kúpnej zmluvy ku dňu 21. 5. 2007, o tejto skutočnosti dobre vedela. Žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na žalovanom vo výške 13.277,57 eur bol na tunajší súd podaný dňa 20. 5. 2010, bol podaný na tunajší súd o tri roky od uzavretia predmetnej zmluvy a teda tri roky od znalosti od danej skutočnosti, že účet, ktorý vytvoril žalovaný pre uloženie finančných prostriedkov z predaja bytu, bol vytvorený s vedomím žalobkyne. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalovaným súd žalobný návrh žalobkyne zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že žalobkyňa je povinná uhradiť trovy konania žalovanému vo výške 1.766,64 eur, ktoré pozostávajú z nasledovných úkonov právneho zastúpenia: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 287,13 eur, vyjadrenie k žalobe (z 18. 8. 2010) vo výške 287,13 eur, účasť na pojednávaní (dňa 25. 10. 2010) vo výške 287,13 eur, účasť na pojednávaní (dňa 23. 5. 2011) vo výške 287,13 eur, účasť na pojednávaní (dňa 27. 6. 2011) vo výške 287,13 eur, účasť na pojednávaní (dňa 5. 9. 2011) vo výške 287,13 eur, režijný paušál: 3 x 7,21 eur vo výške 21,63 eur, 3 x 7,41 eur vo výške 22,23 eur; trovy právneho zastúpenia spolu 1.766,64 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).