Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-137-2010.pdf
PDF · 69.61 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-1C/137/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobkyne: O., zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Jozef Veselý, Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovanému: V., D., zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Vladimír Zvara, Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného zo dňa 09. 05. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 1C/137/2010-112 zo dňa 05. 04. 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 77,29 eura a to na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého číslo 0070531608/0900, V.S. VK-150/10-Ve, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 843,64 eura do troch dní od jeho právoplatnosti. Žalobe vyhovel preto, lebo mal za preukázané, že „kúpna cena vo výške 10 eur účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnutá nebola“, čiže „nebola dohodnutá podstatná náležitosť kúpnej zmluvy - kúpna cena“. Potom ide o absolútne neplatný právny úkon.
Žalovaný v podanom odvolaní žiadal buď žalobu zamietnuť alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Trval na tom, že žalobkyňa „mala riadnu vedomosť o tom, že šlo o dohodu s tzv. symbolickou kúpnou cenou“; nie je pravdivým jej tvrdenie, že „až na katastri sa dozvedela, aká kúpna cena je uvedená v kúpnej zmluve“; nie je postačujúce argumentovanie súdu, že kúpna cena vo výške 10 eur nebola dohodnutá, keď samotná navrhovateľka uznáva, že bola dohodnutá kúpna cena v inej výške, pričom túto okolnosť rozviedla až po vklade vlastníckeho práva“; on nemôže „akceptovať v terajšom štádiu tvrdenie navrhovateľky, že si zmluvu neprečítala pri jej podpise“. Nesúhlasil ani s výpočtom trov konania v prospech žalobkyne.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na skutočnosť, že „existovali dva varianty zmluvy“; ona „nemala dôvod predávať všetky nehnuteľnosti za 10 eur“; dôverovala žalovanému, ktorý je jej blízkym príbuzným. Nesúhlasila ani s námietkami žalovaného čo do trov konania.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP rozsudok okresného súdu potvrdil z týchto dôvodov.
Okresný súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. K veci dodáva, že skutočne boli správe katastra predložené s návrhom na vklad dve kúpne zmluvy s rozdielnym obsahom a to v čl. V (raz, že na nehnuteľnostiach viaznu vecné bremená v prospech spoločnosti Slovnaft, a. s. Bratislava, v druhej bez uvedenia týchto vecných bremien), pričom návrhy na vklad podal v oboch prípadoch len žalovaný v ten istý deň (11. 06. 2010) a oba návrhy boli zaevidované správou katastra pod tou istou spisovou značkou (S.). Uvedená skutočnosť silne oslabuje dôveryhodnosť výpovedí žalovaného o tom, čo by malo byť skutočným obsahom kúpnej zmluvy, najmä pokiaľ ide o výšku dohodnutej kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy. Pretože pri dohodovaní obsahu zmluvy boli len jej strany (žiadna tretia osoba), pričom text zmluvy spísala manželka žalovaného, nemožno len z faktu, že zmluvu (zmluvy) žalobkyňa podpísala, mať bez ďalšieho za to, že text zmluvy (zmlúv) je prejavom jej vôle (§ 34 OZ). Kúpna cena je v zmluvách vyjadrená iba číslom (čl. III), nie slovne. Potom platí, že sa „chráni dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený“ (§ 35 ods. 3 OZ), teda dobromyseľnosť žalobkyne. Aj odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa sa priklonil k záveru, že v textoch zmlúv nie je uvedená taká kúpna cena, na akej sa strany dohodli.
Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania. Na pojednávaní dňa 05. 10. 2010 (číslo listu 29-30 p.v. spisu) súd neodročil pojednávanie pre „zavinenie navrhovateľky, ktorá neavizovala súdu, že vyžaduje tlmočenie“. Až pojednávanie dňa 28. 10. 2010 (číslo listu 33-35 spisu) bolo odročené za „účelom ustanovenia tlmočníka z jazyka maďarského“, čo ale nemožno považovať za zavinenie žalobkyne. Právnemu zástupcovi žalobkyne patrí tarifná odmena ako ju určil okresný súd. Rovnako tak za podanie jej právneho zástupcu zo dňa 03. 11. 2010 (datované 02. 11. 2010) - číslo listu 38-39 spisu, označené ako „Návrh na zabezpečenie dôkazu“.
Odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, lebo bola v konaní úspešná a navrhla priznať náhradu trov. Jej trovami je tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v sume 57 eur plus paušálna náhrada v sume 7,41 eura plus 20% daň z pridanej hodnoty zo základu 64,41 eura čo je 12,88 eura, všetko spolu 77,29 eura. Túto sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od doručenia tohto rozsudku.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.