Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-63-2011.pdf
PDF · 87.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-5C/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Q. W., narodený XX.X.XXXX, bytom v A., B. XX, proti odporcovi: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné nám. 8, o zaplatenie 3.117,03 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 5.5.2011, navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 117,03 eur a odškodnenie 3.000 eur. Návrh odôvodnil tým, že 26.11.2010 dostal exekučný príkaz č. EX 1042/2010 na vykonanie zrážok z iných príjmov vo výške 117,03 eur, išlo o vymoženie pohľadávky odporcu na základe rozsudku 10 C 229/92 zo 4.3.1993, ale vo veci vymoženia tej istej pohľadávky už bolo uznesením 18 E 1031/03-41 konanie o výkon rozhodnutia zastavené, vec bola právoplatne ukončená, z ktorého dôvodu exekúciu z roku 2010 považuje za protizákonnú, keď je navyše pohľadávka premlčaná. Žiadal preto, aby mu odporca vymoženú sumu 117,03 eur vrátil a zaplatil mu odškodnenie 3.000 eur za šikanovanie, za spôsobené zdravotné problémy a za finančné problémy spojené s exekúciou pri jeho minimálnom príjme 340 eur.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ dobrovoľne neuhradil záväzok vyplývajúci z právoplatného rozsudku, preto podal návrh na exekúciu, o začatí exekúcie bol navrhovateľ upovedomený, právo podať námietky nevyužil, takže pohľadávka bola vymožená, z výťažku exekúcie bola sumou 68,73 eur uspokojená jeho pohľadávka aj s príslušenstvom, zvyšných 74 eur ako trovy exekúcie pripadli exekútorovi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 37Er 4355/10 a 40C 383/10. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli.
Z pripojených spisov súd zistil, že navrhovateľ bol rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2 č. k. 10 C 229/92 zo dňa 4.3.1993 zaviazaný, aby svojmu bývalému zamestnávateľovi - Povodiu Dunaja, š.p., zaplatil 774 Sk ako schodok na zverených hodnotách a nahradil trovy konania 200 Sk. Rozsudok sa stal vykonateľný 19.3.1993. Uloženú povinnosť navrhovateľ dobrovoľne nesplnil, preto odporca ako právny nástupca oprávneného podal na tunajšom súde dňa 31.8.2003 návrh na výkon rozhodnutia. Vec sa videla pod sp. zn. 18E 1031/03. Uznesením zo 14.2.2007 súd výkon rozhodnutia podľa § 372m ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) zastavil z dôvodu, že oprávnený podanie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote súdu neoznámil.
Dňa 6.7.2010 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi doručený návrh odporcu na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 25,70 eur s príslušenstvom, vyplývajúcu z rozsudku 10 C 229/92. Tunajší súd dňa 28.7.2010 vydal pod sp. zn. 37 Er 4355/2010 exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá sa u exekútora viedla pod č. EX 1042/2010. Následne dňa 19.8.2010 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 6.9.2010. Navrhovateľ námietky proti exekúcii nepodal, preto exekútor pokračoval v konaní a 19.11.2010 vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a v ten istý deň aj exekučný príkaz. Na jeho základe Sociálna poisťovňa zrazila z jednej tretiny príjmu navrhovateľa pohľadávku 25,70 eur, trovy súdneho konania 26,53 eur, trovy exekúcie oprávneného 16,50 eur, čo je spolu 68,73 eur a túto sumu exekútor vyplatil odporcovi ako oprávnenému. Vymožené trovy exekúcie 74 eur, pozostávajúce zo zákonnej odmeny 39,83 eur včítane DPH a hotových výdavkov 34,17 eur, boli príjmom exekútora.
Po doručení exekučného príkazu podal navrhovateľ dňa 8.12.2010 na tunajšom súde návrh, ktorým sa proti exekútorovi domáhal odškodnenia 2.000 eur, lebo vzhľadom na predchádzajúce zastavenie konania o výkon rozhodnutia považoval exekúciu za nezákonnú, konanie exekútora ho finančne poškodilo a postup exekútora považoval za šikanovanie a neoprávnené obohacovanie. Vec sa viedla na tunajšom súde pod sp. zn. 40 C 383/10 a rozsudkom zo 4.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.3.2011, bol návrh zamietnutý.
Po neúspechu konania proti exekútorovi sa navrhovateľ náhrady škody domáha proti oprávnenému. Na pojednávaní pri výsluchu ako účastník konania uviedol, že proti exekúcii ako takej už nenamieta, považuje ju za oprávnenú, lebo exekútor ako orgán štátu plnil len svoju povinnosť. Zodpovedného za škodu, ktorá mu vymožením pohľadávky s príslušenstvom v exekučnom konaní vznikla, považuje odporcu, lebo odporca exekučné konanie inicioval, pohľadávku mal vymáhať skôr a nie až 4 roky po zastavení výkonu rozhodnutia, kedy bol už dlh premlčaný a viac krát amnestovaný, a keďže zmeškal lehotu, tak o vykonanie exekúcie žiadal protiprávne, navyše v čase vymoženia pohľadávky on už bol v dôchodku, ostal mu minimálny príjem a tým ho odporca poškodil. Na vysvetlenie, prečo tieto námietky nepoužil priamo v exekučnom konaní, uviedol, že exekúciu považoval len za „frašku“.
Odporca zotrval na tom, že žiadnu povinnosť neporušil, podaním návrhu na exekúciu a ponechaním si výťažku z exekúcie v sume 68,73 eur realizoval len svoje práva, ktoré mu priznáva zákon. Súčasne tvrdil, že v konaní 18 E 1031/03 súdu včas oznámil, že podal návrh na exekúciu, preto bolo podľa neho konanie o výkon rozhodnutia zastavené nedôvodne. K tomuto tvrdeniu predložil kópiu návrhu na vykonanie exekúcie zo 6.2.2006 a súdu adresované oznámenie o podaní návrhu na exekúciu tiež zo 6.2.2006, oba doklady opatrené odtlačkom svojej prijímacej pečiatky, bez dôkazu o ich doručení adresátom.
Navrhovateľ sa domáha plnenia z dôvodu ním tvrdeného protiprávneho konania odporcu, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda 117,03 eur a utrpel nemajetkovú ujmu vo výške 3.000 eur.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Navrhovateľ za porušenie právnej povinnosti považuje skutočnosť, že odporca podal návrh na exekúciu 4 roky po tom, čo súd výkon rozhodnutia zastavil a vymáhal dlh, ktorý bol amnestovaný a premlčaný.
Predovšetkým treba uviesť, že podaním návrhu na exekúciu odporca realizoval len svoje právo na súdnu ochranu, vyplývajúce z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Uplatnenie takéhoto práva preto nemôže byť považované za porušenie právnej povinnosti. Pokiaľ by teda tým, že na návrh odporcu exekútor vymohol v exekučnom konaní pohľadávku aj s príslušenstvom, vznikla navrhovateľovi ako povinnému škoda, za takto vzniknutú škodu by pri splnení podmienok uvedených v zákone č. 514/2003 Z. z. zodpovedal štát, resp. pri splnení podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) by zodpovedal priamo exekútor.
Navrhovateľ vytýka odporcovi, že svoje právo na súdnu ochranu realizoval až po tom, čo súd uznesením č. k. 18E 1031/03-41 zo 14.2.2007 konanie zastavil.
Zastavenie konania o výkon rozhodnutia, ku ktorému došlo podľa § 372m ods. 3 OSP, netvorí prekážku, ktorá by bránila oprávnenému podať návrh na exekúciu, keďže nemá povahu rozhodnutia o veci samej a pohľadávka zastavením konania o výkone rozhodnutia nezanikla.
S účinnosťou od 1.9.2005 došlo ku zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa núteného výkonu rozhodnutia. Kým do 31.8.2005 mohol oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, od účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z., t.j. od 1.9.2005 je v právomoci súdu už len výkon rozhodnutí o výchove maloletých detí, v ostatných veciach sa vykonáva exekúcia. Táto zmena sa premietla aj do ustanovenia § 372m OSP, ktorého účelom bolo zabezpečiť plynulý prechod súdneho výkonu rozhodnutia (začatého do 31.8.2005) na výkon exekúcie. Ak oprávnený do 6 mesiacov oznámil súdu, že podal návrh na výkon exekúcie, súd vec postúpil zvolenému exekútorovi, ktorý pokračoval vo výkone a účinky pôvodného návrhu a procesné úkony súdu zostali zachované. Ak oprávnený takéto oznámenie nepodal, súd konania o výkone rozhodnutia zastavil, t.j. vec exekútorovi nepostúpil a ani sám v konaní nepokračoval. Pokiaľ napriek tomu chcel oprávnený svoju pohľadávku vymôcť, musel podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený zmeškaním lehoty teda stratil výhodu plynulého pokračovania v konaní, ale povinný znovu získal možnosť uplatniť svoju obranu proti povinnosti dlh splniť.
Navrhovateľovi ako povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie riadne doručené, do 14 dní od doručenia mal podľa § 50 ods. 1 exekučného poriadku možnosť podať námietky a účinne sa proti výkonu exekúcie brániť. Túto znovu získanú možnosť navrhovateľ nevyužil, nenamietal, že je exekúcia pre skoršie zastavenie výkonu rozhodnutia alebo pre uplynutie premlčacej doby neprípustná. Ak svoje právo nevyužil, lebo exekúciu údajne považoval len za „frašku“, nemôže následky svojej nečinnosti prenášať na odporcu.
K tvrdeniu o viacnásobnej amnestii vymáhaného dlhu súd poukazuje na to, že dlh vznikol zo záväzkového vzťahu, nie z trestného činu alebo priestupku, preto nepodlieha amnestii.
Dlh nezaniká ani premlčaním práva, na premlčanie súd v zmysle § 100 ods. 1 OZ môže prihliadnuť len na námietku dlžníka a len vtedy, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemôže byť premlčané právo veriteľovi priznané. Preto ani súd pri výkone rozhodnutia a ani exekútor pri výkone exekúcie nemohli na prípadné premlčanie práva prihliadať z úradnej povinnosti, ak premlčanie nenamietol navrhovateľ.
Skutočnosť, či odporca včas súdu oznámil, že podal návrh exekútorovi (§ 372m ods. 1 OSP), na ktorú odporca poukazoval, by bola právne významná len v konaní o výkone exekúcie, ak by navrhovateľ vzniesol námietku premlčania, v ktorom prípade by sa v zmysle § 112 OZ skúmalo, či odporca v začatom konaní o výkon rozhodnutia riadne pokračoval (pokiaľ by však premlčacia doba neuplynula ešte pred začatím konania).
Postup odporcu nie je z vyššie uvedených dôvodov možné hodnotiť ako protiprávny a za prípadnú škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť vymožením sumy 117,03 eur v exekúcii, odporca nezodpovedá. Navyše aj v prípade, ak by odporca za škodu zodpovedal, navrhovateľ by mal právo len na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku (§ 442 ods. 1 OZ), nie na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za ním tvrdené šikanovanie, zhoršenie zdravotného stavu, či vzniknuté finančné problémy.
Odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 117,03 eur ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odporca majetkový prospech nezískal plnením bez právneho dôvodu, ani plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 OZ), keďže si vymáhal svoju splatnú pohľadávku, priznanú právoplatným rozhodnutím súdu. Ani v prípade, ak bol dlh premlčaný, nezískal odporca bezdôvodné obohatenie, keďže podľa § 455 ods. 1 OZ sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu.
Keďže súd iné dôvody, pre ktoré by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu, nezistil, návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému odporcovi trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.