Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-103-2011.pdf
PDF · 87.46 KB
No categories available
24C/103/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľa: Q. A., bytom M. T. . XXX, zast. Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom v A., A. XX proti odporcovi: V. V., bytom v A., S. X , o zaplatenie sumy 4.200,-Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.200,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4.200,- Eur od 16. 01. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 300,- Eur titulom zmluvnej pokuty, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 453,35 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu z 15.04.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 4.200,-Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 300,- Eur na základe toho, že s odporcom dňa 11. 11. 2009 uzavrel zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo peňažné plnenie vo výške 4.200,- Eur. Podľa dohody mal odporca pôžičku vrátiť najneskôr do 15.01.2010. Odporca však dlžnú sumu nevrátil a to ani v náhradných lehotách, ktoré mu navrhovateľ poskytol. V súlade s článkom IV bod 5 si účastníci dojednali pre prípad omeškania dlžníka s vrátením peňazí zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur, ktorú si navrhovateľ týmto voči odporcovi uplatňuje, nakoľko na jej úhradu nastali zmluvou dohodnuté podmienky.
Odporca proti platobnému rozkazu podal odpor v ktorom tvrdil, že na dlh čiastočne plnil dva krát 500,- Eur. Tieto mal prevziať pred svedkami V. X., priateľ navrhovateľa. Následne ochorel a bol dlhodobo cca. 6 mesiacov PN. Z uvedeného dôvodu požiadal, že dlžnú sumu 4.200,- Eur, ktorú „absolútne nespochybňuje“, je ochotný zaplatiť do konca februára 2011. Odporca ďalej dodal, že dlh uznáva a čestne ho vráti.
Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie s príslušným poučením vykázané osobne 02.08.2011; svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil. Súd preto konal a rozhodoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľa a svedka V. X.; oznámením obsahu zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX /č.l. 4/ a výzvy na vrátenie peňazí z 26.04.2010/č.l. 7/.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s odporcom došlo prostredníctvom svedka V. X., ktorý sa od navrhovateľa informoval, či by pre neho nemal možnosť finančnej výpožičky. Jeho rodičia s tým súhlasili s podmienkou, že bude všetko dojednané písomne a úradne overené. Vzor zmluvy o pôžičke som mal v počítači, prispôsobil ho pre svoje potreby. Došlo k podpisu zmluvy. Odporca išiel overiť svoj podpis k notárovi a keď sa vrátil s podpísanou zmluvou, navrhovateľ mu dal peniaze v hotovosti v reštaurácii v Starom meste. Keď mala nastať splatnosť dlhu 15.01.2010, odporca mu peniaze nevrátil. Keď mu telefonoval, odporca sa vyhováral na rôzne finančné inštitúcie, ktoré majú jemu vrátiť peniaze, aby počkal. Neskôr mu vyvolával každý druhý deň, on sa ho snažil upokojiť, že sa na tom pracuje a neskôr hovoril iba o tom, že peniaze mu vráti do konca týždňa. Ale peniaze mu odporca nevrátil. Pôvodne to nechcel riešiť súdnou cestou, dával mu lehotu a čas na vrátenie peňazí. Napokon ho okolnosti donútili podať túto žalobu. K tomu, čo tvrdí odporca vo svojom odpore vypovedal, že nikdy žiadnych 2 x po 500 ,- Eur od odporcu, ani sprostredkovane od svedka V. X., nedostal.
Svedok V. X. pozná účastníkov konania. S navrhovateľom je v kamarátskom vzťahu a odporcu pozná, lebo je otcom jeho kamaráta V. V.. Predmet sporu je mu známy a vie o ňom od počiatku, pretože bol v súvislosti s touto pôžičkou oslovený. Svedok vypovedal, že ho oslovil odporca s tým, či by mu nevedel zohnať nejaké peniaze formou pôžičky, resp. či by to nesprostredkoval. Obrátil sa na navrhovateľa, tento s tým súhlasil. Dokonca bol svedok pri tom, keď navrhovateľ odovzdával odporcovi peniaze, bolo to 4.200,- Eur. Neskôr, keď nastala splatnosť pôžičky od navrhovateľa sa dozvedel, že mu ich odporca nevrátil. Nakoľko tento záväzkový vzťah sprostredkoval svedok, tak sa odporcu pýtal a naliehal, aby peniaze vrátil. Ale odporca sa vyhováral, že má finančné problémy, nech navrhovateľ vyčká, že peniaze budú neskôr. Na otázku súdu svedok V. X. nevedel presne uviesť, čím sa odporca vlastne živí, či je povedzme podnikateľom. Vedel iba to, že má niečo spoločné so SNS. Na ďalšiu otázku vypovedal, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by odporca vrátil navrhovateľovi peniaze jeho prostredníctvom. To, ako sa odporca bránil, že vrátil 2 x po 500,- Eur nie je pravda, pretože ich nevracal navrhovateľovi ale jemu. V tomto prípade išlo o iný záväzkový vzťah, konkrétne šlo o vrátenie peňazí pre svedka z jeho pôžičky. Išlo o pôžičku, ktorú uzatvorili písomne ešte v 7/2009 na sumu
2.300 ,- Eur. Tiež mu peniaze nevracal a v tomto prípade išlo o jeho čiastočné plnenie na jeho pohľadávku.
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi konania je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ prenechal odporcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 4.200,- Eur. Podľa zmluvy ma odporca poskytnuté peniaze navrhovateľovi vrátiť najneskôr do 15.01.2010. Odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky v hotovosti a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť do 15.01.20101.
Nečinnosť odporcu a jeho pasívny postoj k prejednávanej veci, napriek písomnému poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd vyhodnotil tak, že odporca sa svojho práva predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti vo svoj prospech, dobrovoľne vzdal.
Podľa § 498 Občianskeho zákonníka /OZ/, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa XX.XX.XXXX na základe písomnej zmluvy k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 4.200,- Eur, podľa ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi požičané peniaze vrátiť najneskôr do 15.01.2010. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca sa v podanom odpore proti žalobe bránil účelovo a nespochybnil právny základ, ani výšku žalovanej pohľadávky, čím uznal jej oprávnenosť. Odporca svoj dlh vo výške 4.200,- Eur v podanom odpore uznal čo do základu a výšky. Preto súd po zvážení skutkových okolností veci zistených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny je dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa článku IV bod 5) predmetnej Zmluvy o pôžičke , v prípade ak dlžník požičané peniaze nevráti riadne a včas, teda v lehote splatnosti do 15.01.2010, dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur.
Aj keď odporca v podanom odpore tvrdil, že navrhovateľovi vrátil dvakrát po 500,- Eur, teda 1.000,- Eur a ktoré sa nemali započítať na istinu, ale v zmysle ústnej dohody mali tieto prostriedky slúžiť ako kompenzácia za oneskorené vrátenie dlhu a takýmto spôsobom spochybňoval požadovanú zmluvnú pokutu 300,- Eur ako aj úroky z omeškania. Jeho obranu svedok V. X. presvedčivo vyvrátil tým, že zo strany odporcu išlo o čiastočné plnenie na jeho pohľadávku z inej pôžičky a nie na pohľadávku navrhovateľa zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi priznal sumu 300,- Eur titulom zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že pre prípad omeškania s vrátením dlhu bola medzi účastníkmi písomne dohodnutá zmluvná pokuta v tejto výške a odporca v konaní nepreukázal čiastočné plnenie dlhu navrhovateľovi. Odporcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, tak ako sa na to zaviazal v predmetnej Zmluve o pôžičke.
Zmluvná pokuta ako jeden z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov je zakotvená v ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Jej účelom je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu zaisteného záväzku po hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta je teda peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že si nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Nie je pritom dôležité, či porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Dojednaná zmluvná pokuta po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, nie je podľa názoru súdu neprimerane vysoká a je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti odporcu. Z uvedených hľadísk, súd nepristúpil k využitiu moderačného práva podľa § 545a Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Pretože odporca mal pôžičku vrátiť najneskôr do 15.01.2010, od 16.01.2010 sa so splnením dlhu dostal do omeškania; súd ho v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo žalovanej sumy a to od 16.01.2010 až do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z. t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (1%) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi ich náhradu, nakoľko návrh bol podaný dôvodne. Trovy konania pozostávajú zo sumy 270,- Eur za zaplatený súdny poplatok a z trov právneho zastúpenia v sume 453,35 Eur. Na trovy právneho zastúpenia súd aplikoval vyhlášku č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej služby v zmysle vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa priznal 143,84 Eur. Odmena bola v plnej výške priznaná za 3 úkony (1. prevzatie a príprava zastúpenia /r. 2010/, 2. písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu 15.04.2010, 3. účasť na pojednávaní 05.09.2011) v sume 431,52 Eur. Súd ďalej v rámci trov právneho zastúpenia priznal 2 x režijný paušál po 7,21 Eur za 2 úkony v r. 2010 = 14,42 Eur a 7,41 Eur za 1 úkon v r. 2011.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.