Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-55-2009.pdf
PDF · 208.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10C/55/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. B. XXX, 2/ mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. B. XXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou - navrhovateľkou v 1/ rade, obaja právne zastúpení Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti odporcovi: Obec Dlhá nad Oravou, so sídlom Dlhá and Oravou 250, IČO: 314 447, právne zastúpená JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, v konaní o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2009 navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že za škodu spôsobenú pracovným úrazom v dôsledku ktorého 14.10.2008 zomrel V.. H. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom S. nad B. XXX, je zodpovedný v plnom rozsahu odporca. Žiadali nahradiť navrhovateľom trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na pojednávaní konanom dňa 28.04.2010 súd pripustil zmenu žaloby, a to tak, že navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že za pracovný úraz, v dôsledku ktorého dňa 14.10.2008 zomrel V.. H. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom S. nad B. XXX, je zodpovedný v plnom rozsahu odporca. Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2011 súd pripustil zmenu žaloby a to tak, že pôvodná žaloba sa rozširuje o časť 2/, a to určenie, že úraz, ktorý sa stal dňa 14.10.2008, je pracovný úraz.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 14.10.2008 utrpel nebohý manžel a otec V.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vtedy bol starostom žalovanej obce S. nad B., pracovný úraz s následkom smrti. Žiadosťou zo dňa 05.01.2009 požiadali Sociálnu poisťovňu, pobočku Dolný Kubín o vyplatenie sociálnej dávky
- jednorázového odškodnenia, na ktorú mali nárok podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a to I. K. ako manželka nebohého V.. H. K., a M. K. ako syn nebohého V.. H. K.. Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín svojimi rozhodnutiami č. 300-178/2009 1109006342 zo dňa 24. februára 2009 voči navrhovateľke 1/ a č. 300-199/2009 1109006365 zo dňa 24. februára 2009 voči navrhovateľovi 2/ rozhodla, že ani jeden z nich nemá nárok na jednorázové odškodnenie. Rozhodnutia SP odôvodnil prvostupňový orgán tým, že bezprostrednou príčinou smrti nebohého V.. H. K. bol úrazovo- krvácivý šok pri rozsiahlej tržno-zmliaždenej rane ľavého stehna s trieštivou zlomeninou stehennej kosti, ktorý tento utrpel pri dopravnej nehode a tiež tým, že podľa znalca z odboru cestná doprava, bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy V.. H. K. ako vodiča auta, ktorý prešiel s autom do protismeru v čase, keď sa tam pohybovala návesová súprava
MAN. V Rozhodnutiach SP sa prvostupňový orgán vôbec nezaoberal zodpovednosťou zamestnávateľa za pracovný úraz, ktorá mu vyplývala z ust. § 195 ZP a rovnako neobsahovali odôvodnenie, ktoré by sa predpokladalo vzhľadom na ust. § 110 ods. 1 a § 111 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Voči Rozhodnutiam SP sa odvolali. Odvolací orgán - Sociálna poisťovňa - ústredie svojimi rozhodnutiami č. 223-2290/2009 1109018489 zo dňa 18. mája 2009 a č. 223-2291/2009 1109018495 zo dňa 19. mája 2009, obidve rozhodnutia SP zrušila a veci vrátili prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovému orgánu vytkla nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Okrem iného tiež stanovila prvostupňovému orgánu povinnosť upozorniť navrhovateľov na možnosť podať na súd určovaciu žalobu - pre prípad ak by nesúhlasili s mierou zavinenia ako túto určil zamestnávateľ, teda odporca. Následne potom prvostupňový orgán vo veciach nárokov na jednorázové odškodnenie vykonal ústne konanie s navrhovateľkou 1/ ako účastníčkou konania a zároveň zákonnou zástupkyňou R. K., kde ju o.i. poučil o možnosti podať určovaciu žalobu. Následne prvostupňový orgán svojimi rozhodnutiami č. 300-747/2009 zo dňa 22.07.2009 a rozhodnutím č. 300-745/2009 zo dňa 22.07.2009 obidve konania o jednorázové odškodnenie prerušil až do presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, pričom ako ju informoval aj na ústnom konaní, za podstatné považuje určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú úrazom.
K pracovnému úrazu V.. H. K. došlo 14.10.2008 pri pracovnej ceste, ktorú vykonával služobným motorovým vozidlom patriacemu odporcovi, keď ako jej starosta cestoval na rokovanie na Spoločný stavebný úrad do S. Y., kde mal prerokovať ďalší postup pri zabezpečovaní výstavby miestnej komunikácie. Záznam o registrovanom pracovnom úraze ako aj oznámenie poistnej udalosti vykonal odporca na predpísaných tlačivách dňa 16.10.2008. Na obidvoch uviedol, že sa jedná o pracovný úraz, kde rozsah zodpovednosti jeho ako zamestnávateľa, je 100%. Neskôr odporca tvrdenie, že jeho rozsah zodpovednosti ako zamestnávateľa za pracovný úraz je 100%, poprel a začal tvrdiť, že pracovný úraz si zavinil poškodený sám, pričom rozsah zavinenia poškodeného predstavuje 100%. Štatutárny zástupca odporcu v liste zo dňa 13.02.2009 adresovanom Sociálnej poisťovni, pobočke Dolný Kubín tvrdil o.i.: „Postihnutý neporušil predpis na zaistenie BOZP. Zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze podľa § 196 ods. 1 písm. a)“. Zároveň týmto listom požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplatenie odškodnenia podľa § 94 zákona 461/2003 Z.z. ako pozostalým, kde tiež uviedol, že poistné za poškodeného bolo riadne odvádzané. V liste adresovanom Sociálnej poisťovni zo dňa 19.06.2009 štatutárny orgán odporcu dokonca písal, že má možnosť predložiť doklad o tom, že ide o pracovný úraz, pričom však to, že sa jednalo o pracovný úraz ani nespochybňuje a píše, že v príslušných hláseniach uviedli, že sa jednalo o pracovný úraz preto, že nehoda sa stala v pracovnej dobe a na služobnom dopravnom prostriedku, ktorého vlastníkom bol odporca a „pretože neboli žiadne pochybnosti o tom, že išlo o pracovnú cestu“. Odporca teda skutočnosť, že poškodený utrpel pracovný úraz s následkom smrti nepopieral. Vyšetrovaním dopravnej nehody aj znaleckým skúmaním bolo zistené, že smrť poškodeného nastala následkom úrazovo-krvácivého šoku pri rozsiahlej tržno-zmliaždenej rane ľavého stehna, teda dopravnej nehody, ktorá sa stala 14.10.2008. Alkohol v krvi poškodeného zistený nebol. Rýchlosť vozidla v okamihu nehody bola nižšia ako bola povolená. Príčinou zrážky z technického hľadiska bolo vybočenie vozidla, ktoré riadil poškodený do protismerného jazdného pruhu, kde zrážke vodič protiidúcej návesovej súpravy MAN nemohol zabrániť. Príčina, pre ktorú vozidlo, ktorého vodičom bol poškodený, vybočilo zo svojho jazdného pruhu do protismeru, zistená nebola. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívna. Zamestnávateľ sa jej môže zbaviť len ak preukáže, že zamestnanec zavinene porušil právne alebo ostatné predpisy o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, s ich obsahom bol riadne oboznámený a ich znalosť bola zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovaná, kontrolovaná a tieto príčiny boli jedinou príčinou vzniku škody. Dôkazné bremeno pri zbavovaní sa zodpovednosti je plne na strane zamestnávateľa, teda odporcu. Odporca síce vo svojich „opravených“ vyjadreniach a stanoviskách, ktoré poskytol Sociálnej poisťovni, pobočke Dolný Kubín, tvrdil, že za pracovný úraz 100% mierou zodpovedá poškodený, avšak toto svoje tvrdenie zdôvodňoval len policajnou správou, v ktorej sa konštatuje, že príčina vybočenia auta z jazdného pruhu nie je známa. Príčin vybočenia vozidla riadeného poškodeným z jazdnej dráhy mohlo byť mnoho. Nemožno vylúčiť o.i. ani náhlu slabosť či stratu vedomia poškodeného, ktorú tento ani pri vynaložení všetkej právnymi predpismi vyžadovanej opatrnosti, nemohol predvídať, pitvou ju tiež nemožno zistiť a ktorú mu preto nemožno pričítať tiaži. Odporca žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali 100% miere zodpovednosti poškodeného za svoju smrť sociálnej poisťovni nepreukázal. Túto dnes len tvrdí. Možno sa preto oprávnene domnievať, že odporca svoj názor zmenil účelovo, z obavy pred následkami zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca. To zároveň nasvedčuje záveru, že všetky údaje na zázname o registrovanom pracovnom úraze ako aj na Oznámení
poistnej udalosti, ktoré obidva štatutárny zástupca odporcu podpísal 16.10.2008 sú správne. Ak nie z iného dôvodu, tak sú správne určite z titulu objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa, ktorý nesie za škodu spôsobenú pracovným úrazom poškodeného plnú zodpovednosť až do doby pokiaľ nepreukáže inak. Aj v liste Sociálnej poisťovni zo dňa 13.02.2009, teda v čase, kedy už odporca mal dostatok času vykonať dôkladné posúdenie tragickej udalosti, uviedol o.i., že poškodený neporušil predpis na zaistenie BOZP a žiadal adresáta o vyplatenie odškodnenia podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z.z., čím fakticky sám vyvrátil svoje tvrdenie o 100% miere zavinenia poškodeného. Ako teda vyplývalo z uvedeného podľa § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obidvaja - navrhovatelia 1/ a 2/, mali nárok na vyplatenie dávky, pretože ich manžel/otec zomrel v dôsledku pracovného úrazu, pokiaľ sa zamestnávateľ podľa § 110 ods. 2 uvedeného zákona nezbaví zodpovednosti, pričom rozsah zodpovednosti, pokiaľ je sporný, môže určiť jedine súd.
Odporca sa k návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu písomným vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.11.2009, v ktorom uviedol, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že Obec zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom, a to v plnom rozsahu. Poukazovali pritom na postupy sociálnej poisťovne a vyjadrenia zástupcov obce. Konštatovali, že nárok považovali za právne neopodstatnený a opierajúci sa o nesprávne údaje a podklady. Oznámenie poistnej udalosti bolo vypísané v deň predmetnej udalosti - nie je teda pravdou, že zamestnávateľ uznal nároky, a to o to viac, že vtedy ešte nedisponoval odbornými a skutkovými závermi orgánov činných v trestnom konaní a znaleckými posudkami. Tlačivo - Záznam o registrácii pracovného úrazu bolo vyplňované následne a vyplňoval ho p. S. C., ktorého sprostredkovala p. K. - manželka zomrelého starostu, ktorá vykonávala služby v oblasti BOZP pre Obec. Do tohto tlačiva boli následne bez ich vedomia dopisované údaje. Obec následne vyčkala na odborné závery vyplývajúce z pracovného úrazu a výsledky šetrenia orgánov Policajného zboru SR. Poukazovali tiež na to, že neexistujú žiadne právne relevantné dôvody o tom, že uvedená cesta bola pracovnou cestou, nakoľko poškodený si v tejto oblasti neplnil svoje povinnosti. Nie je a ani nemôže byť právne relevantný subjektívny názor bez podloženia objektívnych zistení - tie v konečnom dôsledku zaobstarávala aj sociálna poisťovňa, ktorá bola a je oprávnená finančne vysporiadať predmetnú vec. Uvedené vyjadrenie bolo doplnené písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.12.2009, v ktorom uviedol, že v posudzovanom prípade došlo k smrti starostu Obce pri ceste služobným motorovým vozidlom, a to dňa 14.10.2008 - príčinou smrti boli zranenia v dôsledku dopravnej nehody. Následne dňa 24.02.2009 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - zamietnutie žiadosti navrhovateľky 1/ o vyplatenie odškodnenia na tom základe, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo konanie poškodeného, teda nedodržanie dopravných predpisov. Základnými podmienkami zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz je existencia poškodenia zdravia, ktorá vznikla v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh. V zmysle ust. § 195 ods. 2 ZP možno za pracovný úraz označiť poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Citované ustanovenie Zákonníka práce je doplnené a konkretizované pre účely výplaty dávok úrazového poistenia v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 461/1993 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovným úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba, uvedená v § 17 ods. 2 cit. Zákona, utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pre účely posudzovaného prípadu bude potrebné vychádzať z definície uvedenej pod písm. a) citovaného ustanovenia. V zmysle ust. § 8 ods. 4 cit. Zákona plnením pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. V zmysle ust. § 8 ods. 5 cit. Zákona v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je (okrem iného) a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení: tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b). V súvislosti
s citovanými ustanoveniami ZP a zákona o sociálnom poistení konštatovali, že ustanovenia týchto zákonov sa nevzťahujú na starostu obce, nakoľko tento, v zmysle ust. § 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, nie je zamestnancom obce („Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.“). Výlučne vo vzťahu k úrazovému poisteniu a dávkam úrazového poistenia ustanovuje ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, že na účely tohto zákona je zamestnancom obce aj starosta obce. Konštatovali, že neexistoval žiadny záznam v evidencii jázd o tom, že išlo o využitie auta v súvislosti s plnením pracovných povinností. Odhliadnuc od vyššie uvedeného - zákonné vyvinenie sa - ešte tvrdili, že na podklade relácie Policajného zboru SR v súvislosti s dopravnou nehodou vyplývalo, že poškodený zavinil úraz výlučne sám a jeho konanie bolo jedinou príčinou vzniku následku - smrti. Navrhovali, aby súd žalobu zamietol a priznal im trovy konania.
Na pojednávaniach právny zástupca navrhovateľov zotrval na podanej žalobe a ďalej uviedol, že poškodený V.. H. K. v osudný deň dňa 14.10.2008 mal mať rokovanie na Spoločnom stavebnom úrade v Dolnom Kubíne, teda Mestskom úrade v Dolnom Kubíne, stavebnom oddelení, ohľadne výstavby miestnej komunikácie v S. nad B.. Na uvedenom úrade mal dohodnuté stretnutie s V.. Y., zamestnancom stavebného oddelenia. Tiež tam mal mať stretnutie s I.. I., ktorá bola zamestnankyňou Centra pre občana na uvedenom úrade. Uvedené osoby formou čestného prehlásenia potvrdili, že mal poškodený s nimi v uvedený deň dohodnuté stretnutie. Uviedol, že osoby C. Y., N. I. ml. a N. I. st. pracovali ako brigádnici na Obecnom úrade S. nad B., pričom s poškodeným sa stretli v osudný deň ráno pred jeho odchodom na pracovnú cestu. Obec S. nad B. nemala vlastného šoféra, takže poškodený ako vtedajší starosta si motorové vozidlo šoféroval sám. Jednalo sa pritom o vozidlo Obce. Nebolo pravdou, že by oznámenie o poistnej udalosti bolo vypísané v deň predmetnej udalosti, pretože bolo vypísané dva dni po predmetnej udalosti. Záznam o registrácii pracovného úrazu vyplňoval S. C., ktorý bol autorizovaným bezpečnostným technikom, pričom iba takýto technik je oprávnený spisovať takéto záznamy. Nie je zas tak podstatné, či existoval cestovný príkaz alebo záznam v evidencii jázd o predmetnej ceste. Navrhovateľka nemala vedomosť o tom, ako sa na Obci evidovali pracovné cesty. V osobných veciach poškodeného však našla pracovný diár z roku 2008, v ktorom si poškodený značil kilometre pracovných ciest. Posledný záznam sa nachádza pri dni 09.10.2008, pri ktorom je uvedené číslo 136690. Obdobné záznamy sa nachádzajú aj pri predchádzajúcich dňoch. Uvedené záznamy sú pravdepodobne záznamami o stave tachometra.
Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu o tom, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo konanie poškodeného, a to nedodržanie dopravných predpisov. Nikdy nikto nepovedal, čo bolo príčinou vybočenia vozidla poškodeného do protismeru, pričom toto vozidlo vybočilo náhle. Dôvod tohto vybočenia sa už zrejme nikdy nikto nedozvie. Nemožno vylúčiť, že k takémuto náhlemu vybočeniu vozidlo došlo v dôsledku poklesu tlaku a následnej straty vedomia poškodeného. Takúto skutočnosť nemohla odhaliť ani pitva. Prípadne sa mohlo jednať o inú indispozíciu poškodeného, v dôsledku čoho došlo k strate jeho vedomia. Skutočnosť, že k vybočeniu vozidla došlo z neznámych príčin, tak nemožno vyhodnotiť ako konanie poškodeného. Pokiaľ vyššie uvádzal, že vozidlo náhle vybočilo do protismeru, vychádzal zo skutočnosti uvedenej v znaleckom posudku znalca S.. V.. I. B. č. 139/2008 zo dňa 13.12.2008, kde sa na strane 3 v rámci stručného popisu nehodového deja presne uvádzalo, že vozidlo z doposiaľ nezistenej príčiny náhle vyšlo z idúcej kolóny vozidiel. Ohľadne náhleho vybočenia vozidla poškodeného do protismeru mu hovorila aj navrhovateľka, ktorá išla vo vozidle za vozidlom poškodeného. Pri hodnotení dôkazov právnym zástupcom odporcu boli podsúvané mnohé domnienky a nedokázané skutočnosti ako nezvratné fakty s úmyslom zavádzať súd. V tejto súvislosti poukazovali na tvrdenia svedka C. C., ktorý ako vodič protiidúceho nákladného vozidla a účastník nehody uviedol do zápisnice, že si mal všimnúť na druhom vozidle muža, ktorý sedel vzpriamene, pričom sa svedkovi zdalo ako keby niečo robil a nepozeral sa dopredu. Poukázali na to, že v uvedenom tvrdení svedka sa vyskytuje rozpor, a to v tom, že vodič mal zároveň sedieť vzpriamene, avšak nemal sa údajne pozerať dopredu a popri tom niečo robiť. Rozpor, ktorý uvádzali, neodstránili orgány činné v trestnom konaní a ani iný orgán tak, aby bolo preukázané toto tvrdenie. Rozpor videli v tom, že pokiaľ vodič protiidúceho vozidla vidí druhého vodiča sedieť vzpriamene nemôže hodnoverne tvrdiť, že ten sa nepozerá priamo, alebo že niečo vykonáva, nakoľko z jeho pozície mu to neumožňuje jeho výhľad. V svojich vyjadreniach používal opakovane spojenie „ako keby“, čo znamená, že nejde o priame tvrdenia, ale o pocity svedka, ktoré si vytvoril zo svojho pohľadu bez preukázania objektívnej skutočnosti. Išlo teda o neurčité tvrdenia, naviac motivované dosiahnutím priaznivejšieho postavenia ako účastníka dopravnej
nehody. Ďalšie tvrdenie právneho zástupcu odporcu o tom, že poškodený bol v čase nehody unavený, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že nespal celú noc, čo sa preukázalo výpoveďou navrhovateľky v 1/ rade, bolo ďalším zavádzaním súdu, nakoľko s ohľadom na vek poškodeného, jeho biorytmus, by muselo byť preukázané, že spánok, ktorý noc pred udalosťou absolvoval poškodený, bol nedostatočný. Tvrdili, že osoba poškodeného v rámci svojich biorytmov zaspávala približne o 20.00 hod., vyrušená zo spánku mala byť zhruba o 01.30 hod., čo nasvedčuje tomu, že poškodený spal zhruba 5,5 hodín s prestávkou do 04.00 hod. a následne ďalší časový úsek, ktorý navrhovateľka v 1/ rade upresniť nevedela. Vzhľadom na vek poškodeného mali za to, že nepretržitý spánok v rozsahu 5,5 hodín je dostatočný na to, aby nespôsobil nadmernú únavu poškodeného a tá by mohla byť následkom jeho nepozornej jazdy. Naviac uvádzali, že odporca nepreukázal opak ich tvrdenia a ani to, že by poškodený v rozhodnom období bol pracovne preťažený natoľko, že by to nebolo pre neho obvyklé. Zdôrazňovali skutočnosť, že poškodený vykonával v inkriminovanom čase činnosť v prospech zamestnávateľa, čo nakoniec nepopieral ani zástupca odporcu, t.j. štatutár odporcu. Záver právneho zástupcu odporcu, že noc pred udalosťou nespal, bol teda len domnienkou, ktorú ničím nepodložil. Vychádzajúc z tvrdení uvedených znalcom v posudku č. 139/2008 bolo potrebné vziať na zreteľ, že vozidlo poškodeného z dosiaľ nezistenej príčiny náhle vyšlo z idúcej kolóny vozidiel, resp. z tvrdení, ktoré sú uvedené policajným orgánom, že technika jazdy poškodeného nebola správna. Na základe týchto tvrdení nebolo možné prijať záver, že zavinenie na vzniknutej škode spočívalo na poškodenom, pretože ani policajný orgán, ani znalec nepoznali, pretože nemohli poznať, celý dejový priebeh udalosti. Uvedené orgány poznali iba sekundárny prejav správania poškodeného, t.j. že svojim vozidlom prešiel do protismeru a jeho technika jazdy nebola správna. Čo nemohli posúdiť je tá skutočnosť, ktorá mala byť príčinou takéhoto správania poškodeného. Tak ako okrajovo uviedol jeho právny predchodca, ani v tomto a ani v predchádzajúcich konaniach, nebolo preukázané, čo bolo príčinou bezprostredného správania a nesprávnej techniky jazdy poškodeného, nakoľko ani ohliadajúci lekár takúto príčinu nezistil, iba sa domnieval, že mohlo ísť o mikrospánok. Považujú za chybné tvrdenie právneho zástupcu odporcu, ak tvrdil, že dodržiavanie predpisov o BOZP zamestnávateľ sústavne vyžadoval, kontroloval. Toto tvrdenie nepreukázal, práve naopak, odporca nedodržal rozsah a pravidelnosť zaškolenia poškodeného, nakoľko v konaní bolo preukázané, že posledné preškolenie poškodeného bolo vykonané dňa 18.07.2006, teda viac ako 2 roky pred smrteľným úrazom. V danom prípade bolo irelevantné, že v osobne poškodeného ide o odborne znalú osobu v oblasti BOZP, nakoľko poškodený nepracoval pre odporcu v tejto pozícií. To znamenalo, že zamestnávateľ porušil svoju povinnosť, ktorá mu bola ustanovená v oblasti BOZP a na ktorú sa odvolával podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, ktorý umožňuje zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľa celkom, ak preukáže, že zamestnanec bol tým, ktorý svojim zavinením porušil právne predpisy pri ochrane BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Toto ustanovenie v prípade odporcu nebolo možné použiť, nakoľko ako preukázali, zamestnávateľ nielen že pravidelne neoboznamoval s povinnosťami pri dodržiavaní BOZP, ale zároveň ich sústavne nekontroloval. Poukazovali ešte na jednu skutočnosť, ktorá v konaniach vyšla najavo, a to je informácia jednak zo strany navrhovateľky v 1/ rade, ktorá sa zároveň potvrdila výpoveďou svedka Pialu, že vozidlo poškodeného pri prechode do protismeru nezrýchľovalo. Uvedená skutočnosť nasvedčovala tomu, že u vozidla poškodeného mohlo dôjsť k náhlej poruche vozidla, ktorá však sa nedá preukázať, nakoľko bezprostredne potom vozidlo narazilo do prekážky a bolo zničené.
Navrhovateľka 1/ na pojednávaniach uviedla, že v osudný deň dňa 14.10.2008 prišiel za ňou manžel pred obedom domov a povedal jej, že musí utekať na Stavebný úrad do Dolného Kubína, pretože tam má dohodnuté stretnutie s p. Y.. Ona ešte chcela, aby sa naobedoval, ale manžel jej povedal, že už nemôže, pretože ho p. Y. čaká už od 11.00 hod. Vtedy bolo už okolo 11.30 hod. Ona tiež potrebovala ísť do Kubína, chcela ísť autom s manželom, avšak on jej povedal, že ju nemôže zobrať, pretože má pracovné povinnosti. Preto išla sama svojim autom. Išli autami za sebou tak, že manžel išiel prvý a ona išla za ním. Keď už boli takmer v Kubíne, manželove auto náhle vybočilo do protismeru. Nevedela, čo sa vtedy stalo a prečo jeho auto takto náhle vybočilo. Oproti išlo nákladné auto s naloženým drevom. Manželove auto po vybočení bolo zachytené návesom tohto nákladného auta a bolo úplne stočené. Ona to všetko videla, pretože išla bezprostredne za autom manžela. Hneď zavolali záchranku, avšak manžela sa už nepodarilo zachrániť a lekár konštatoval už len smrť. Nevedela si vysvetliť, čo sa vtedy stalo, prečo teda manželovo auto tak náhle vybočilo do protismeru. Manžel nemával žiadne slabosti, ani vysoký tlak. Býval plný elánu. Manžel pracoval od rána do večera. V uvedený deň mal na Stavebnom úrade v Dolnom Kubíne vybavovať nejaké záležitosti ohľadne prístupovej cesty, keďže v Obci Dlhá nad Oravou chceli
nejakí mladí ľudia stavať rodinný dom. Manžel bol aj v uvedený deň úplne v pohode. Preto si nevedela vysvetliť dôvod náhleho vybočenia jeho auta. Manžel si ako starosta Obce S. nad B. chodieval na služobné cesty autom obce sám, keďže obec nemala šoféra. Nevedela sa vyjadriť ku spôsobu evidencie jázd na obci. Vedela len o tom, že manžel si značil kilometre pracovných ciest vo svojom diári, o čom sa už zmienil právny zástupca. Pokiaľ išlo o p. C., tohto dovtedy vôbec nepoznala. Sprostredkoval jej ho až p. C. z X. po uvedenej nehode. P. C. je autorizovaným bezpečnostným technikom. Po nehode sa s ním telefonicky spojila, či by bol ochotný spísať Záznam o registrácii pracovného úrazu. Následne uvedený záznam p. C. spísal dňa 17.10.2008, pričom ona sa s ním stretla v uvedený deň až na obecnom úrade. Dovtedy ho nikdy nevidela. Vtedajší zástupca starostu p. Kamas vedel o tom, že sa spisuje takýto záznam. Tento záznam p. Y. podpísal. Podpísal ho dobrovoľne. Bolo pravdou, že jej manžel v minulosti vykonával funkciu autorizovaného bezpečnostného technika, pričom túto funkciu vykonával aj pre Obec Dlhá nad Oravou, ale to len dovtedy, kým sa nestal starostom. Potom, ako sa stal starostom, túto funkciu po ňom prebrala ona, pričom ona bola len bezpečnostným technikom, nemala predmetnú autorizáciu. Túto funkciu vykonávala aj v čase predmetnej nehody. Keďže nebola autorizovaným bezpečnostným technikom, nemohla spísať predmetný záznam, a preto k jeho spísaniu prizvala p. C.. Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 16.10.2008 vypisoval zástupca starostu p. Y., pričom tento v bode 20. uvedeného oznámenia nevypísal mieru zavinenia poškodeného, v dôsledku čoho mu toto oznámenie asi odmietli prijať zo strany sociálnej poisťovne. Preto nulu pri percentách v uvedenom bode dopísala ona. Nevedela už presne ako to bolo, lebo to bolo robené v zmätku. Pamätala si na to, že zástupcovi starostu ukazovala, že nevypísal mieru zavinenia poškodeného v uvedenom oznámení, pričom jej manžel nemal žiadne zavinenie na uvedenom úraze. Už teda ani nevedela, kto vlastne tam tú nulu dopísal. Zástupcu starostu naháňala sociálna poisťovňa, konkrétne p. Y., aby tieto papiere boli rýchlo odfaxované. Následne toto oznámenie aj s dopísanou nulou v bode 20. zástupca starostu odfaxoval sociálnej poisťovni, čo už nebolo urobené v jej prítomnosti. Sám zástupca starostu jej povedal, že toto oznámenie s dopísanou nulou pošle sociálnej poisťovni. Nevedela presne, kedy sa toto oznámenie vypisovalo. Bola vo veľkom strese a nepamätala si na to. Druhé zaslanie uvedeného oznámenia sociálnej poisťovni faxom po dopísaní nuly pri miere zavinenia poškodeného bolo urobené niekedy zhruba dva týždne po jeho prvom zaslaní, ktoré bolo zaslané poštou. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa toto oznámenie s dopísanou nulou nachádza v spise sociálnej poisťovne. Malo jej byť však zaslané faxom, čo jej spomínal zástupca starostu. Nepamätala sa na to, že by po rokovaní obecného zastupiteľstva požiadala zástupcu starostu o doplnenie textu do vyjadrenia pre sociálnu poisťovňu. Po rokovaní zastupiteľstva odišla preč. Okrem správy z dopravnej nehody, vydanej Okresným riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 22.12.2008, jej nebola doručená iná takáto správa. Nevedela ani o tom, že by mala existovať ešte iná takáto obdobná správa. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo sa obec najprv vyjadrila k miere zavinenia manžela 0%, keď neskôr uvádzala mieru zavinenia manžela pri uvedenom úraze 100%. Mieru zavinenia obce žiadala určiť v rozsahu 80% preto, lebo to bol pracovný úraz a jej manžel sa predsa nechcel zabiť. Preto chcela, aby obec zobrala na seba zodpovednosť aspoň v rozsahu 80%, aby aj ona bola spokojná a bola spokojná aj Sociálna poisťovňa. Pri ceste autom dodržiavala právne predpisy. Jej manžel noc v tú noc pred dopravnou nehodou spal. Zobudil ho síce o druhej ráno telefón, že sa mal niekto vlámať na obecný úrad. Išli sa tam spolu pozrieť a okolo tretej hodiny ráno si išli znovu ľahnúť a spali do rána. Školenie o BOZP je platné vždy 2 roky. Posledné školenie o BOZP jej nebohého manžela bolo dňa 18.07.2006. Funkcie starostu sa jej nebohý manžel ujal dňom 31.12.2006, pričom potom už školený o BOZP nebol. Bolo pravdou to, že v predmetný deň poškodený zaspával o 20.00 hod. Tiež bolo pravdou to, že zhruba o 01.30 hod. bol vyrušený zo spánku telefónom z obecného úradu, takže v uvedenú noc spal 5,5 hodiny. Či poškodený po návrate z ohliadky objektu ešte zaspal, uviesť nevedela, ale bolo možné, že už nezaspal, pretože bol zodpovedný a určite ho trápilo, čo sa stalo. Keď v trestnom konaní uvádzala, že jej manžel dlho nemohol zaspať, možno tým mala na mysli to, že nemohol zaspať ešte deň tomu predchádzajúci. Večer pred nehodou však manžel spal už od 20.00 hod. Robil na obci bezpečnostného technika, ale nevedela odkedy. Tohto bezpečnostného technika robil ako zástupca starostu. Ona pre obec vykonávala školenia ohľadne BOZP ako bezpečnostný technik. Tieto školenia vykonávala na základe výzvy obce. Nevedela sa vyjadriť k dátumu posledného termínu školenia ohľadne BOZP dňa 18.07.2006. Nevedela sa vyjadriť k tomu, koľko školení ohľadne BOZP pre obec vykonala odo dňa 01.01.2008, odkedy mala zmluvu s obcou. Tieto školenia robila vždy na základe výzvy obce. Záznamy o ňou vykonaných školeniach má k dispozícii. Na základe vykonaných školení obci vyhotovila faktúru. Takéto školenia robila aj pre základnú školu. Tieto všetky školenia vykonávala osobne. Dokumentácia ohľadne ňou vykonaných školeniach ohľadne BOZP sa nachádza na obci. Tiež sa nachádza u nej, pretože táto dokumentácia bola vyhotovovaná dvojmo. Ďalej uviedla, že v tom období vykonávala pre obec funkciu bezpečnostného technika, ale nebola autorizovaným technikom, takže ona
nemohla vykonávať ani školenia a v prípade potreby toto robil manžel. Ona bola len evidovaná ako bezpečnostný technik obce, nebola však jej zamestnancom, ale mala živnosť. Ona vlastne pre obec spracovávala dokumentáciu, čo pozostávalo zo spracovania vyhlášok a potom na základe dohody toto fakturovala obci. Školenia však vykonával manžel. Ona mu vyhľadávala vyhlášky.
Právny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol sa pridržiava svojich písomných vyjadrení k žalobe. Starosta sa považuje za zamestnanca obce len pre účely úrazového poistenia. Poukazovali na § 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný o tom, ako bol skutok posúdený iným orgánom, v danom prípade policajným orgánom. Policajný orgán správou zo dňa 22.12.2008 vyhodnotil uvedenú nehodu ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, pričom v danom prípade nebol dôvod na postúpenie veci s ohľadnom na úmrtie poškodeného. Pokiaľ išlo o navrhovateľkou uvádzané skutočnosti ohľadne možnej náhlej nevoľnosti poškodeného, v tomto smere sa jednalo len o domnienky zo strany navrhovateľky. V tejto súvislosti poukazovali na viaceré rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú schopnosťou a spôsobilosťou vodiča vykonať jazdu motorovým vozidlom. Jednalo sa napríklad o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1239/2001, o rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R11/1976 alebo o rozhodnutie Najvyššieho súdu bývalej ČSSR sp.zn. 3Cz/26/1981. V tejto súvislosti poukazoval aj na vyhlášku č. 225/2004 Z.z. V tejto súvislosti uvádzal, že bolo na zvážení navrhovateľky, aby zvážila, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť zamestnávateľa za škodu. Poukazovali tiež na závery znaleckých posudkov (keďže v trestnom konaní boli vypracované dva znalecké posudky), z ktorých vyplynulo, že jediným dôvodom dopravnej nehody bolo „prejdenie do protismeru“. Z tohto dôvodu policajný orgán uvedený skutok vyhodnotil ako priestupok. V danom prípade je otázna aktívna legitimácia v danom spore vrátane právomoci súdu rozhodovať o takejto záležitosti. V tomto prípade sa nejedná o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, hoci na práve na judikatúru týkajúcu sa takého vzťahu poukazovala samotná navrhovateľka v úvode svojej žaloby. Nejednalo sa teda o nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ale o nároky vyplývajúce zo sociálneho poistenia, keďže navrhovateľka spolu s maloletým M. K. požiadali o priznanie jednorazovej dávky. Podľa jeho názoru sociálna poisťovňa v danom prípade nemala prerušiť konania a odkázať navrhovateľku na podanie takejto žaloby. Z jemu neznámych dôvodov však sociálna poisťovňa takto učinila. Nebolo pravdou, že by v bode 20. Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 16.10.2008 zástupca starostu doplnil mieru zavinenia poškodeného 0%. Toto dopísanie nuly urobila navrhovateľka. Na obci sa nachádza toto oznámenie len v takejto podobe, teda bez percentuálneho uvedenia miery zavinenia poškodeného. Podľa podrobného výpisu z hovorov zo služobného mobilu V.. H. K. zo dňa 14.10.2008 vyplývalo, že menovaný telefonoval v čase o 11.31 hod., 11.32 hod. a 11.33 hod., z čoho možno usúdiť, že v momente dopravnej nehody telefonoval z tohto mobilného telefónu, keďže k dopravenej nehode došlo podľa policajnej správy o 11.45 hod. Z uvedeného bolo však zrejmé to, že menovaný počas jazdy určite telefonoval. Nemožno súhlasiť s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov, že v danom prípade mohlo dôjsť pri nehode k náhlej poruche vozidla, pretože toto vozidlo bolo pár mesiacov pred nehodou opravované a boli priebežne vykonávané kontroly ohľadne jeho technického stavu. Naviac uvedené opravy a kontroly boli vykonávané Autoservisom F., pričom menovaná osoba bola v príbuzenskom pomere s poškodeným, takže je predpoklad, že tieto opravy a kontroly boli vykonané riadne. Uviedol, že k žiadnej technickej ani inej poruche na vozidle nedošlo a pokiaľ právny zástupca navrhovateľov uviedol niečo iné, boli to len jeho konštrukcie.
Školenia ohľadne BOZP boli vykonávané pravidelne a cyklicky. Svedčila o tom zmluva uzavretá medzi obcou a poškodeným a následné faktúry vystavené aj v roku 2007. Každý vodič si musí byť vedomý toho, v akom stave a s akým vedomím sadá za volant. O tomto ho nie je povinný poúčať jeho zamestnávateľ a vyplýva to z dopravných predpisov. . Žiadali, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal im trovy konania
Odporca na pojednávaniach uviedol, že v čase dopravnej nehody dňa 14.10.2008 nebol zamestnancom obce, bol len poslancom obecného zastupiteľstva. Dňa 16.10.2008 bolo zvolané mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva, kde sa dovtedajšia zástupkyňa starostu vzdala svojej funkcie a on bol zvolený za nového zástupcu starostu. Neskôr dňa 29.04.2009 bol zvolený za starostu a dňa 01.05.2009 sa ujal tejto funkcie. Postoj odporcu k uvedenému úrazu V.. H. K. je taký, že obec nemá prečo spochybňovať, že by to nemal byť pracovný úraz. Obec teda nespochybňuje, že sa jedná o pracovný úraz. Takýto postoj obce vyplýval aj z dokumentov zaslaných Sociálnej poisťovni. Vždy bola sporná len miera
zavinenia za uvedený pracovný úraz, teda pokiaľ ide o percentuálne uvedenie miery tohto zavinenia zo strany poškodeného. Keďže obci pri vypisovaní oznámenia poistnej udalosti zo dňa 16.10.2008, ktoré sa vypisovalo za účasti bezpečnostného technika p. C., neboli známe výsledky vyšetrovania z dopravnej nehody, obec nevyplnila bod 20. tohto oznámenia pokiaľ ide o uvedenie miery zavinenia poškodeného. Následne bolo toto oznámenie dňa 20.10.2008 doručené Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa výzvou zo dňa 13.01.2009 vyzvala obec na doplnenie údajov ohľadne tohto bodu. Preto sa tejto otázke špeciálne venovali na mimoriadnom rokovaní obecného zastupiteľstva dňa 03.02.2009. Následne dňa 13.02.2009 na uvedenú výzvuvýzva Sociálnej poisťovni odpovedali, že sa jednalo o mieru zavinenia poškodeného v rozsahu 100%. K takémuto záveru dospeli na základe výsledkov vyšetrovania v trestnom konaní. Obec sa tak úplne zbavila zodpovednosti v danej veci. Pri vypĺňaní oznámenia poistnej udalosti zo dňa 16.10.2008 neboli sporné ostatné body tohto oznámenia. V súčasnosti je podľa neho sporný jednak bod 20. tohto oznámenia, kde je konštatované, že postihnutý neporušil predpis na zaistenie BOZP, pretože porušil predpis ohľadne plynulosti v cestnej premávke, čo vyplynulo z výsledkov vyšetrovania. Tiež je podľa neho sporný bodpod 15. uvedeného oznámenia, v ktorom je konštatované, že neboli porušené žiadne predpisy, pretože bol, porušený predpis ohľadne plynulosti v cestnej premávke. Až teraz si všimol, že ešte v bode 18. chýba zakrúžkovanie toho, či bolo poškodenie zdravia spôsobené úrazom uznaným ako pracovný úraz podľa zákona. Pokiaľ v liste adresovanom Sociálnej poisťovni zo dňa 13.02.2009 o.i. uviedol, že postihnutý neporušil predpis na zaistenie BOZP, urobil tak nezodpovednosťou pri písaní tohto listu, pričom už vtedy mu boli známe výsledky vyšetrovania dopravnej nehody, teda že poškodený porušil predpis ohľadne plynulosti v cestnej premávke. V liste adresovanom Sociálnej poisťovni zo dňa 13.02.2009 je preto uvedené, že zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze, lebo z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že za túto nehodu plne zodpovedá vodič. Obec vychádzala z výsledkov vyšetrovania v trestnom konaní, pričom uvedenú záležitosť zároveň konzultovala s právnikom z oblasti pracovného práva. Obecné zastupiteľstvo mu po mimoriadnom rokovaní dňa 03.02.2009 odporučilo doplniť uvedené tlačivo listom zo dňa 13.02.2009. Obecné zastupiteľstvo vychádzalo z výsledkov vyšetrovaní. Tiež tam boli zohľadnené objektívne názory niektorých poslancov. Neexistuje žiadna iná skutočnosť okrem policajnej správy, teda výsledkov vyšetrovania, na základe ktorej Obec dospela ku zbaveniu sa zodpovednosti za uvedenú škodu. Záznam o registrovanom pracovnom úraze podpísal dobrovoľne. Vyplňoval ho pritom autorizovaný bezpečnostný technik p. C.. O jeho vyplnenie ho požiadali buď zamestnanci obce alebo bývalá zástupkyňa starostu obce. Pri jeho vyplňovaní bol prítomný aj on. Jeho vypĺňania bola prítomná aj p. K. a možno ešte nejaká pracovníčka obce. Oficiálne dokumenty Sociálnej poisťovni posielal poštou alebo ich doručil osobne. Faxom posielal len návrh p. K. na doplnenie bodu 20. oznámenia poistnej udalosti, čo bolo teda posielané neoficiálne. Nepamätal si, či tento fax posielal on alebo či dal na to pokyn svojej pracovníčke. P. K. chodila na Obec častejšie ohľadne doplnenia tohto bodu. P. K. chcela, aby bola uvedená v tomto bode miera zavinenia poškodeného 0%, teda aby bola miera zavinenia zamestnávateľa 100%. Ešte bolo potrebné uviesť, že bod 20. oznámenia poistnej udalosti vždy dopĺňali len listom obce. Až pri jednej z návštev Sociálnej poisťovne sa dozvedel, že priamo v tlačive oznámenia poistnej udalosti je v bode 20. dopísaná ako miera zavinenia poškodeného 0%. Túto nulu nedopísal nikto zo zamestnancov Obce. Táto nula bola dopísaná na kópii tohto oznámenia, ktoré bolo zaslané Sociálnej poisťovni, čo zistil až následným porovnaním tejto kópie s originálom tohto oznámenia nachádzajúcimnachádzajúcom sa na Obci. Skutočnosti uvádzané v v zázname o registrovanom pracovnom úraze a v oznámení o poistnej udalosti si pred podpisom týchto dokladov neoveroval. Dalo sa povedať, že sa spoľahol na odbornosť tej osoby, ktorá tieto doklady vyplňovala. Dňa 16.10.2008 bol prvý deň vo funkcii zástupcu starostu Obce. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bolo v rozhodnom čase vykonané školenie vodiča pre použitie referentského služobného vozidla obce, keďže v tom čase nebol starostom obce. V tom čase bol poslancom obecného zastupiteľstva obce. V spisoch obce sa podľa jeho vedomostí nenachádza žiadne poučenie o tom, koľko hodín pred cestou by mal spať vodič. Vedel, že v rozhodnom období bola zabezpečená kontrola obecného úradu aj inými osobami ako starostom, a to dvoma pracovníčkami Obce, ktorým zhruba po 5 minútach po starostovi zvonil telefón. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako boli vtedy medzi tieto osoby rozdelené úlohy ohľadne výkonu kontroly obecného úradu. Jednalo sa o osoby p. R. Y. a p. Bc. I. D.. Nepamätal si, že v období, keď bol poslancom, v čase dopravnej nehody by bolo zastupiteľstvo schvaľovalo nejaké dohody ohľadne používania osobného motorového vozidla starostom. Toto neschvaľovali. Nevedel uviesť, ako sa vtedy evidovalo používanie vozidla starostom. V súčasnosti existuje kniha jázd, kde sa eviduje dôvod cesty mimo obec a vozidlo sa odovzdáva na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Obec nemá a v minulosti nemala vodiča motorového vozidla. Nemal vedomosť o tom, že by v minulosti existovala smernica o používaní služobného vozidla. V súčasnosti všetky jazdy evidujú v knihe jázd. Nemal
vedomosť o tom, ako sa evidovali služobné cesty v období, keď došlo k uvedenej nehode. V tom období bol kontrolórom obce pán Milan D.. V tom čase zabezpečoval školenia z bezpečnosti pri práci určitú dobu p. K. a potom p. K., a to na základe zmluvy.
Vedľajší účastník na strane odporcu na pojednávaniach uviedol, že nemajú námietky voči tomu, ak v prípade, že predmetný úraz V.. H. K. bude kvalifikovaný ako pracovný úraz a bude konštatovaná miera jeho zavinenia menej ako 100%, aby bolo navrhovateľom vyplatené jednorazové odškodnenie. V takomto prípade bola sociálna poisťovňa pripravená navrhovateľom vyplatiť toto odškodnenie v najbližšom výplatnom termíne. Odporca im doručil oznámenie o poistnej udalosti bez určenia percentuálneho vyjadrenia miery zavinenia poškodeného. Táto miera zavinenia bola v rozsahu 100% doplnená až dodatočne, v dôsledku čoho bolo z ich strany nulové odškodnenie žalobcov. Pokiaľ by odporca vyplnil akékoľvek % miery zavinenia, tak podľa toho by sociálna poisťovňa poskytla navrhovateľom odškodnenie. V danom prípade skúmali len vyjadrenie znalca V.. B., ktorý sa vyjadril, že príčinou úrazu bola nesprávna technika jazdy poškodeného, pričom technický stav vozidla nebol v príčinnej súvislosti s úrazom. Tiež sa zaoberali vyjadrením odporcu, ktorý určil mieru zavinenia poškodeného 100%. Sociálna poisťovňa nemá odborne spôsobilého zamestnanca na to, aby preveroval vypracovaný znalecký posudok. Pre nich bol rozhodujúcim kritériom znalecký posudok, ktorý bol ešte v danom prípade podporený vyjadrením zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa pri určení miery zavinenia poškodeného posudzuje aj to, či daná osoba bola riadne preškolená ohľadne predpisov o BOZP a či zamestnávateľ vykonával kontrolu tohto preškolenia. Aj toto posúdenie je pre nich rozhodujúce. V prípade zistenia zodpovednosti odporcu mali za to, že je to aj miera zavinenia na strane poškodeného, pretože v zmysle znaleckého posudku jedinou príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne riadenie motorového vozidla a technická závada na vozidle zistená nebola.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-89/DI-DK-2008, pričom zistil tento skutkový stav:
Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Dolnom Kubíne, Okresného dopravného inšpektorátu číslo ČVS: ORP-89/DI-DK-2008 bolo zistené, že dňa 14.10.2008 v čase o 11.45 hod. došlo na štátnej ceste č. I/59 km 71,250 medzi obcami Oravský Podzámok - Dolný Kubín časť Horica, k dopravnej nehode a to tak, že vodič C. Piala viedol po uvedenej komunikácii v smere na obec B. C. jazdnú súpravu zloženú z ťahača zn. MAN a návesu zn. METABO 338 A, pričom keď sa nachádzal priamo v úseku cesty v tiahlom klesaní, z doposiaľ nezistenej príčiny náhle z oproti idúcej kolóny vozidiel vyšlo osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, ktoré viedol vodič V.. H. K., ktorý z nezistených príčin prešiel do protismeru, kde prednou časťou vozidla ŠKODA narazil do ľavého kolesa prvej nápravy návesu METABO, v dôsledku čoho vodič V.. H. K. utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol.
Pri výsluchu do zápisnice zo dňa 20.12.2008 navrhovateľka 1/ ako svedkyňa dopravnej nehody uviedla, že „s manželom dňa 14.10.2008 šli do mesta Dolný Kubín, pričom manžel šiel na osobnom motorovom vozidle ŠKODA Fabia, ktorého majiteľom je Obecný úrad Dlhá nad Oravou a ona išla na svojom motorovom vozidle. Z obce Dlhá nad Oravou mohli odchádzať niečo pred pol dvanástou. Počas jazdy bolo denné svetlo, asi polooblačno, vozovka suchá. Keď sa nachádzali v úseku cesty medzi Kňažou a mestom Dolný Kubín pred reštauráciou Horica, zrazu vozidlo manžela začalo plynule prechádzať do druhého jazdného pruhu. V tom čase pred vozidlom manžela nebolo v tesnej blízkosti žiadne motorové vozidlo. Tiež na krajnici sa nenachádzali žiadni iní účastníci cestnej premávky. Konanie manžela nebolo ovplyvnené iným účastníkom cestnej premávky.. manžel pred nehodou neužíval žiadne lieky, jeho zdravotný stav bol dobrý, nepožil žiadne alkoholické nápoje a nesťažoval si na žiadnu únavu. I keď unavený mohol byť, nakoľko noc pred nehodou dlho nemohol zaspať a okolo 1,30 hod bola s ním pri obecnom úrade, nakoľko budova úradu hlásila poplach. Domov sa vrátili okolo 04.00 hod.“
Účastník dopravnej nehody, C. C., do zápisnice o výsluchu dňa 14.10.2008 uviedol „keď som sa s vozidlom nachádzal medzi mestom Dolný Kubín a obcou Oravský Podzámok, prechádzal som miernym klesaním, kde predo mnou išli nejaké motorové vozidlá, ale mal som od nich dostatočný odstup. Taktiež som si všimol, že oproti mne v protismernom pruhu išla kolóna vozidiel, kde zrazu z tejto kolóny vozidiel
vykuklo jedno osobné motorové vozidlo. Toto vozidlo plynule vychádzalo z tejto kolóny a to tak, že začalo prechádzať do môjho jazdného pruh. Okamžite som začal prechádzať na pravý kraj vozovky. Nebrzdil som, lebo som si myslel, že vodič oproti idúceho vozidla sa vráti do svojho jazdného pruhu. Počas tohto úkonu som si všimol, že za volantom sedel muž, ktorý sedel vzpriamene, pričom sa zdalo ako keby niečo robil a nepozeral sa dopredu“
Zo záverov znaleckého posudku č. 139/2008 znalca Dipl. Ing. Martina Obtuloviča bolo istené že „ bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávny technika jazdy vodiča Škoda Fábia, ktorý prechádzal s vozidlom Škoda Fabia do protismeru v čase, keď sa v protismernom jazdnom pruhu pohybovala návesová súprava MAN. Vodič návesovej súpravy nemal z technického hľadiska zabrániť zrážke s oprotiidúcim vozidlom Škoda Fábia. Zabránenie skoršou reakciou vodičom návesovej súpravy neprichádza do úvahy, pretože vozidlo Škoda Fabia sa pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu a ako náhle vybočilo z jazdnej dráhy vodič návesovej súpravy ihneď na toto vozidlo začal reagovať. Vodič škody Fabia mohol zabrániť zrážke, ak by sa s vozidlom Škoda Fabia pohyboval vo svojom jazdnom pruhu a vozidlom by neprešiel do protismerného jazdného pruhu. Obhliadkou vozidla po dopravnej nehode bolo zistené, že vozidlo Škoda Fabia v čase dopravnej nehody malo platnú technickú a emisnú kontrolu. Znalcom bola vylúčená technická závada ako príčina vzniku nehodového deja.“
Uznesením číslo ČVS: ORP-89/DI-DK - 2008 zo dňa 22.11.2008 bolo podľa § 215 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin Usmrtenia podľa § 149 ods. 1/ Trestného zákona, zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Zo spisu Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín vedenom pod č. 111800900020, bolo zistené, že dňa 20. okt. 2008 sociálna poisťovňa prevzala originál oznámenia o poistnej udalosti - pracovný úraz zamestnanca V.. H. K., ktorý sa stal dňa 14.10.2008, kde pod bodom 20 nie je uvedená miera zavinenia poškodeného a skutočnosť, že poškodený neporušil predpis na zaistenie BOZP. Záznam bol dňa 16.10.2008 podpísaný V.. N. Y., zástupcom starostu Obce a tiež že príčinou úmrtia poškodeného bol úrazovo-krvácajúci šok pri rozsiahlej tržno-zmliaždenej rana ľavého stehna s trieštivou zlomeninou ľavej stehennej kosti v dôsledku dopravného úrazu. Súčasťou tohto spisu je aj správa OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 22.12.2008, ktorá bola adresovaná navrhovateľke 1/ a z ktorej vyplynulo, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin Usmrtenia podľa § 149 ods. 1/ Tr. zákona bolo zastavené z dôvodu, že bolo dostatočne preukázané, že dopravnú nehodu zapríčinil vodič V.. H. K., čím si zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, zapríčinil sám, teda uvedený skutok nie je trestným činom, ale ide o konanie, ktoré by mohlo byť iným orgánom posúdené ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. Dňa 13.01.2009 vyzvala sociálna poisťovňa Obec Dlhá nad Oravou na doplnenie údajov o určenie miery zavinenia poškodeného. Obec dňa 13.02.2009 adresovala poisťovni doplnené údaje, kde označil mieru zavinenia poškodeného 100%.
Súd sa tiež oboznámil s oznámením o poistnej udalosti zo dňa 16.10.2008, ktoré je založené v spisovom materiáli vo fotokópii na č.l. 17, kde zistil, že v bode 20 je ručne dopísaná miera zavinenia poškodeného 0%.
Čestným prehlásením zo dňa 07.10.2009 V.. A. Y., vyhlásil, že dňa 14.10.2008 v dopoludňajších hodinách sa mal pracovne stretnúť s poškodeným.
Čestným prehlásením I.. Z. I. vyhlásila, že poškodený mal za ňou prísť dňa 14.10.2008 do kancelárie centra občana MsÚ v Dolnom Kubíne.
Čestným prehlásením zo dňa 02.10.2009 C. Y. prehlásil, že v inkriminovaný deň jednal s poškodeným do 10.30. hod a tento bol vo veľmi dobrej nálade, bez únavy.
Čestným prehlásením zo dňa 03.10.2009 N. I. ml. prehlásil, že v deň úmrtia sa stretol s poškodeným v čase od 10.45 hod. do 11.30 hod. kedy tento odišiel do Dolného Kubína. Nevidel na ňom únavu.
Čestným prehlásením zo dňa 08.10.2009 N. I. prehlásil, že v deň úmrtia sa stretol s poškodeným a tento spomínal, že ide do Dolného Kubína na stavebný úrad.
Pri dokazovaní sa súd ďalej oboznámil so zmluvou o dielo o dodávke odborných činností v oblasti bezpečnosti práce zo dňa 15.08.2002 uzatvorenou medzi Obecným úradom Dlhá nad Oravou a H. K.
- B. sekcia BP a PO Dlhá nad Oravou, Predmetom zmluvy bolo vykonávanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej činnosti v oblasti bezpečnosti práce, zmluvou o dielo o dodávke odborných činností v oblasti bezpečnosti práce zo dňa 01.08.2007 uzatvorenou medzi Obecným úradom Dlhá nad Oravou a I. K. Dlhá nad Oravou. Predmetom zmluvy bolo vykonávanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej činnosti v oblasti bezpečnosti práce. Faktúrou č. 040/07, vystavenou dňa 12.04.2007, ktorou V.. H. K. fakturoval Obecnému úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vstupného školenia zamestnancov z predpisov bezpečnosti práce a požiarnej ochrany,“ sumu 6.000.- Sk, faktúrou č. 057/07 vystavenou dňa 28.09.2007, ktorou V.. H. Gonos fakturoval B. úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, “sumou 6.000.- Sk, faktúrou č. 004/08 vystavenou dňa 09.01.2008, ktorou I. K. fakturovala Obecnému úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany,“ sumou 6.000.- Sk. Z protokolu o STK a protokolu o EK bolo zistené, že motorové vozidlo ŠKODA FABIA EČ DK 101AP tieto osvedčenia u vozidla boli platné. Faktúrou č. 078/08 vystavenou dňa 06.10.2008 fakturovala I. K. Obecnému úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany a vykonanie upratovacích a čistiacich prác v dome smútku“ sumu 10.500.- Sk. Faktúrou 040/2008 vystavenou dňa 01.07.2008, ktorou fakturovala I. K. Obecnému úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, upratovacie a čistiace práce v dome smútku“ sumu 21.000.- Sk. Dňa 18.02.2008, 22.02.2008 a 16.09.2008 AUTOSERVIA-F. s.r.o. fakturoval faktúrami č. FA 0800057, 0800056,0800422 opravy na vozidle Škoda Fabia 1,4. e.č. DK 101 AP Obecnému úradu Dlhá nad Oravou. Ako dôkazový materiál bol súdu predložený minidiár, podľa označenia navrhovateľky 1/, patriaci zomrelému, čo však z tohto nevyplýva. Z diáru bolo zistené, že pri niektorých dátumoch sú uvedené šesťmiestne čísla bez bližšieho označenia údajov.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázaný tento skutkový stav:
dňa 14.10.2008 v čase o 11.45 hod. došlo na štátnej ceste č. I/59 km 71,250 medzi obcami Oravský Podzámok - Dolný Kubín časť Horica, k dopravnej nehode a to tak, že vodič C. C. viedol po uvedenej komunikácii v smere na obec Oravský Podzámok jazdnú súpravu zloženú z ťahača zn. MAN a návesu zn. METABO 338 A, pričom keď sa nachádzal priamo v úseku cesty v tiahlom klesaní, z doposiaľ nezistenej príčiny náhle z oproti idúcej kolóny vozidiel vyšlo osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, ktoré viedol vodič V.. H. K., ktorý z nezistených príčin prešiel do protismeru, kde prednou časťou vozidla ŠKODA narazil do ľavého kolesa prvej nápravy návesu METABO, v dôsledku čoho vodič Ing. H. K. utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol. V čase dopravnej nehody za poškodeným išla manželka, I. K., ktorá potvrdila, že obce Dlhá nad Oravou mohli odchádzať niečo pred pol dvanástou. Počas jazdy bolo denné svetlo, asi polooblačno, vozovka suchá. Keď sa nachádzali v úseku cesty medzi Kňažou a mestom Dolný Kubín pred reštauráciou Horica, zrazu vozidlo manžela začalo plynule prechádzať do druhého jazdného pruhu. Účastník dopravnej nehody, C. C., potvrdil, že keď sa s vozidlom nachádzal medzi mestom Dolný Kubín a obcou Oravský Podzámok, všimol si, že oproti nemu v protismernom pruhu išla kolóna vozidiel, kde zrazu z tejto kolóny vozidiel vykuklo jedno osobné motorové vozidlo. Toto vozidlo plynule vychádzalo z tejto kolóny a to tak že začalo prechádzať do jeho jazdného pruh. Okamžite začal prechádzať na pravý kraj vozovky. Počas tohto úkonu si všimol, že za volantom sedel muž, ktorý sedel vzpriamene, pričom sa zdalo ako keby niečo robil a nepozeral sa dopredu. Znalec Dipl. Ing. Martin Obtulovič potvrdil, že bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Fabia, ktorý prechádzal s vozidlom Škoda Fabia do protismeru v čase, keď sa v protismernom jazdnom pruhu pohybovala návesová súprava MAN a bola vylúčená technická závada ako príčina vzniku nehodového deja. Obec zabezpečovala školenie zamestnancov BOZP na základe zmluvy o dielo o dodávke odborných činností v oblasti bezpečnosti práce zo dňa 15.08.2002 uzatvorenej medzi Obecným úradom Dlhá nad Oravou a H. K. - B. sekcia BP a PO Dlhá nad Oravou a zmluvy zo dňa 01.08.2007 uzatvorenej medzi Obecným úradom Dlhá nad Oravou a I. K. Dlhá nad Oravou. Tieto služby boli fakturované vyššie uvedenými faktúrami. V čase dopravnej nehody malo vozidlo ŠKODA Fabia platnú STK a EK a bolo po vykonanej údržbe.
Podľa zákona č. 253/1994 Z.z., o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest platného ku dňu 31.12.2008, § 1, tento zákon upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest (ďalej len "starosta"), ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt, a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.
Podľa § 2 ods.: 1/, 3/ a 4/ , funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.
Starosta sa počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Obec vo vzťahu k starostovi na účely uvedené v odseku 3 vystupuje ako zamestnávateľ.
Podľa zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2008, § 4 ods. 1/ písm. f/, zamestnanec podľa tohto zákona je predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
Podľa § 7 ods. 1/ písm. f/, zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,
Podľa zákona č. 369/1990 Zb., o obecnom zriadení platnom ku dňu 31.12.2008, § 10 ods. 1/ Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce (ďalej len "starosta").
Podľa § 11 ods.:
1/ Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky.
4/ Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené o.i.
a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
k) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu, 11a) ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a pod.),
Podľa § 13 ods. 1/ , predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
Podľa ods. 4, starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
(5) Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
(6) Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra.
Podľa § 16 ods.:
1/ Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.
2/ Obecný úrad najmä
a) zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomností obce,
b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva obecnej rady a komisií,
c) vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní,
d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.
3/ Prácu obecného úradu organizuje starosta.
Podľa zákona č. 283/2002 Z.z, ,o cestovných náhradách platného ku dňu 31.12.2008
§ 2, pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.
Podľa § 3, zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Podľa zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce, platného ku dňu 31.12.2008 § 195 ods.:
1/ Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
2/ Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
3/ Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
4/ Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
6/ Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Podľa § 196 ods.:
1/ Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
2/ Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
3/ Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
4/ Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
5/ Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Hodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd návrh zamietol z týchto dôvodov:
Uznesením číslo ČVS: ORP-89/DI-DK - 2008 zo dňa 22.11.2008 bolo podľa § 215 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin Usmrtenia podľa § 149 ods. 1/ Trestného zákona, zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Predmetom konania bola dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 14.10.2008 v čase o 11.45 hod. na štátnej ceste č. I/59 km 71,250 medzi obcami Oravský Podzámok - Dolný Kubín časť Horica, a to tak, že vodič C. C. viedol po uvedenej komunikácii v smere na obec Oravský Podzámok jazdnú súpravu zloženú z ťahača zn. MAN a návesu zn. METABO 338 A, pričom keď sa nachádzal priamo v úseku cesty v tiahlom klesaní, z doposiaľ nezistenej príčiny náhle z oproti idúcej kolóny vozidiel vyšlo osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, ktoré viedol vodič V.. H. K., ktorý z nezistených príčin prešiel do protismeru, kde prednou časťou vozidla ŠKODA narazil do ľavého kolesa prvej nápravy návesu METABO, v dôsledku čoho vodič V.. H. K. utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol.
Znalec Dipl. Ing. Martin Obtulovič potvrdil, že bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Fabia, ktorý prechádzal s vozidlom Škoda Fabia do protismeru v čase, keď sa v protismernom jazdnom pruhu pohybovala návesová súprava MAN a bola vylúčená technická závada ako príčina vzniku nehodového deja. Odporca nemal námietky voči tomu, že sa jednalo o pracovný úraz. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná, preto súd dokazovanie na túto skutočnosť nezameral a nebolo potrebné v tomto smere vykonávať dokazovanie ani po pripustení rozšírenia žaloby na pojednávaní dňa 06.09.2011. V tejto súvislosti však súd podotýka, že v priebehu konania neboli zistené žiadne záznamy o tom, že nebohý starosta Obce vykonával služobnú cestu, nebol vydaný cestovný príkaz a nebolo preukázané ani oprávnenie na použitie vozidla vo vlastníctve Obce, ako služobného vozidla, samotným starostom, nakoľko ako uviedol odporca nebolo preukázané, že by obecné zastupiteľstvo schválilo pridelenie vozidla starostovi. Tomuto použitie vozidla nevyplynulo z príslušných predpisov tak ako je napr. u predsedu samosprávneho kraja (z.č. 438/2001 Z.z. §7 písm. a). Zapisovanie nejakých čísiel do minidiára starostom nie je plnenie povinností podľa zákona č. 283/2002 Z.z.
Navrhovatelia odvodzovali zodpovednosť odporcu za pracovný úraz porušením predpisov BOZP, nakoľko nedodržal rozsah a pravidelnosť zaškolenia poškodeného. V konaní navrhovatelia tvrdili, že posledné preškolenie poškodeného bolo vykonané dňa 18.07.2006, teda viac ako 2 roky pred smrteľným úrazom. V danom prípade bolo irelevantné, že v osobne poškodeného ide o odborne znalú osobu v oblasti BOZP, nakoľko poškodený nepracoval pre odporcu v tejto pozícií. Táto skutočnosť sa vykonaným dokazovaním nepotvrdila. Súd pritom poukazuje na výpoveď samotnej navrhovateľky ako aj listinné dôkazy, ktorými bolo preukázané, že až do 01.08.2007 vykonával pre Obec funkciu bezpečnostného technika práve nebohý V.. H. K. a od uvedeného dátumu ju vykonávala navrhovateľka v 1/ rade - jeho manželka. Táto však nebola autorizovaným bezpečnostným technikom (o čom svedčí aj skutočnosť, že nemohla vypísať ani hlásenie o úraze) a ako sama uviedla vo výpovedi dňa 06.09.2011, „ona vlastne pre Obec spracovávala dokumentáciu, čo pozostávalo zo spracovania vyhlášok a potom na základe dohody toto fakturovala obci. Školenia však vykonával manžel. Ona mu vyhľadávala vyhlášky“. Je teda zrejmé, že nebohý bol znalý bezpečnostných predpisov, on sám zaškoľoval pracovníkov obecného úradu, pričom ako štatutárny zástupca vedel, že tak koná v rozpore so svojou funkciou. O tom, že školenia z predpisov BOZP ako aj ich dodržiavanie boli pravidelné, navrhovateľka v 1/ rade vedela, pretože Obci vystavila faktúru č. 004/08 dňa 09.01.2008, ktorou I. K. fakturovala Obecnému úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany,“ sumou 6.000.- Sk., faktúru č. 078/08 dňa 06.10.2008 za „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany a vykonanie upratovacích a čistiacich prác v dome smútku “ na sumu 10.500.- Sk, faktúru 040/2008 dňa 01.07.2008 , ktorou fakturovala I. K. Obecnému úradu Dlhá nad Oravou „vykonanie vzdelávania, kontrolnej činnosti a mimoškolskej výchovy na úseku bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, upratovacie a čistiace práce v dome smútku “ na sumu 21.000.- Sk. Ďalej sa súdu javí nehodnoverné tvrdenie navrhovateľky v 1/ rade, že Obec uznávala 100% zodpovednosť za pracovný úraz, nakoľko ona sama potvrdila, že 0% pri určení miery zodpovednosti na tlačive „oznámenie o poistnej udalosti“ nebohého dopísala ona, avšak na originály, ktorý sa nachádza v spise sociálnej poisťovne a ktorý prevzala poisťovňa dňa 20.10.2011, tento údaj zaznamenaný nie je, o čom svedčí aj list poisťovne zo dňa 13.01.2009, ktorým vyzvala Obec na doplnenie uvedeného údaju. Obec tak urobila listom zo dňa 13.02.2009. Žiadne faxové podanie, o ktorom tvrdila navrhovateľka v 1/ rade, poisťovňa v spise neeviduje. Podľa § 196 ods.1/ ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. V danom prípade podľa názoru súdu bolo jednoznačne preukázané, že nebohý V.. H. K. porušil iné predpisy a to bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, ktoré je povinný poznať aj bez akéhokoľvek preškoľovania, keďže bol držiteľom vodičského oprávnenia a k poškodeniu jeho zdravia došlo nesprávnou technikou jeho jazdy, keď z nezistených príčin vošiel do jazdnej dráhy protiidúceho vozidla pričom zavinenie vodiča protiidúceho vozidla na dopravnej nehode bolo vylúčené. Znalec vylúčil, že by vozidlo malo ani technickú poruchu. Navrhovatelia zistené skutočnosti znalcom v konaní nevyvrátili a nevyvrátili ani skutočnosti týkajúce sa preukázania pravidelného zaškoľovania a kontrolovania predpisov BOZP. Na základe týchto skutočností súd potom rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na záver súd ešte podotýka, že čo sa týka dôvodov náhleho vybočenia do protismeru uvádzané navrhovateľmi - náhla porucha vedomia,
náhla nevoľnosť, a pod. nie je možné brať v úvahu, tak ako nie je možné brať v úvahu skutočnosť napr. telefonovanie, hľadanie niečoho a pod. nakoľko by sa jednalo o špekulácie, ktoré nemajú oparu v dokazovaní.
Podľa § 151 ods. 3/ O.s.p ,v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti veci.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).