Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-289-2010.pdf
PDF · 75.81 KB
No categories available
19C/289/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky S. F., štátnej občianky R. republiky, trvale bytom V. - B., L. XXX/XX proti odporcovi K. F., štátnemu občanovi R. republiky, bytom V. - B., L. XXX/XX o návrhu na rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov S. F., rod. R. a K. F. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého H. v V. V., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. I. sa r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s odôvodnením, že nevedie spoločnú domácnosť s odporcom z dôvodu jeho nadmerného požívania alkoholických nápojov a z dôvodu jeho agresívneho správania vo forme fyzických útokov.
Odporca sa napriek opakovaným predvolaniam nedostavil na pojednávanie, hoci tieto predvolania riadne prevzal. Súd preto konal v jeho neprítomnosti, a to v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, dopytom na ošetrujúcich lekárov odporcu, oboznámením sobášneho listu, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku a zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Toto manželstvo je zapísané na H. úrade v V. V.. Z tohto manželstva sa narodila dcéra H., ktorá v čase rozhodovania súdu o rozvode bola plnoletá. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese V., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali na základe vzájomnej citovej náklonnosti v čase, keď bola tehotná. Spočiatku bolo ich spolužitie dobré a k nezhodám začalo dochádzať po určitej dobe, keď odporca začal požívať alkoholické nápoje. Pod ich vplyvom bol agresívny. Z toho dôvodu došlo k prerušeniu spolužitia po všetkých stránkach.
Vzhľadom k tomu, že odporca po dobu jedného roka nereagoval na predvolania súdu, ani sa k veci samej nevyjadril, mohol súd vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, ktoré odporca nijakým spôsobom nespochybnil. Podľa vyjadrení ošetrujúcich lekárov (obvodnej lekárky aj neurológa) odporca sa napriek
práceneschopnosti pojednávania, či výsluchu zúčastniť mohol. Keďže tak neurobil, sám svoju obranu neprítomnosťou zmaril.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Príčina pre ktorú sa tak stalo, spočívala podľa názoru súdu predovšetkým v správaní sa odporcu, ktorý požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere.
Medzi takýmto správaním sa odporcu a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Keďže odporkyňa nemala záujem na takomto spolužití a nebol v dôsledku toho predpoklad na jeho obnovenie, mal súd za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.
V zmysle § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V predmetnom rozvodovom konaní navrhovateľka trovy konania neuplatnila a súd nezistil také pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov, preto súd vyslovil, že právo na ich náhradu nemajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).