Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-211-2008.pdf
PDF · 95.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/211/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky Y. Y., rod. L., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v V. na N. ulici č. X, toho času v Č. C., V.. L. XXX/XX, T. XX, Č. Y. XXX XX T. XX, za účasti otca J. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho na V., U., K. T., Q., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloletého Y. L., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého Y. L., nar. XX.X.XXXX, od 1.8.2008 do budúcna výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému Y. za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2011 vo výške 930,38 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.8.2008 žiadala, aby súd zveril maloletého Y. L., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky v plnom rozsahu výkonu rodičovských práv a povinností a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne. K návrhu pripojila fotokópiu rodného listu maloletého.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa zoznámili v roku 2005 na Kréte, a v krátkom čase v roku XXXX sa im narodil syn Y. L., otec maloletého ich nebol schopný uživiť a pre neprekonateľné rozdiely a v záujme dieťaťa sa s ním rozišla a vrátila sa späť na Slovensko, kde býva spolu so svojou matkou, dieťa má právo na lepší a pokojný život.
Kolízny opatrovník odporučil, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca aby súd určil výživné zohľadňujúce jeho aktuálne príjmy, majetkové pomery, predovšetkým však odôvodnené potreby dieťaťa.
Matka maloletého, otec maloletého a kolízny opatrovník sa na ostatné pojednávanie nedostavili, hoci bol naň riadne a včas predvolaní, preto súd pojednával a rozhodol v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v ich neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené dňa 25.7.2011, matke doručené dňa 7.7.2011 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 24.6.2011.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky maloletého, kolízneho opatrovníka, dožiadaním príslušnému súdu na Kréte, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletého nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletého je cudzím štátnym príslušníkom, žijúci na Kréte, rodičia maloletého žili spolu od jeho narodenia, krátko po tom však matka odišla späť na Slovensko, o maloletého otec neprejavuje záujem. Matka maloletého zabezpečuje starostlivosť o maloletého v súčasnej dobe sama. Matka má spolu s maloletým trvalý pobyt na Slovensku, žije dlhodobo v Prahe so svojím terajším manželom a ich spoločným dieťaťom.
Matka maloletého bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke od narodenia maloletého, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke so svojím druhým dieťaťom, narodeným v roku XXXX.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.7.2009 vyplýva, že matka maloletého bývala spolu s maloletým v Prahe a na svojom návrhu trvala v plnom rozsahu, matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého riadne, žila spolu s priateľom R. Y., terajším manželom, nar. XX.X.XXXX, a bývali v prenajatom byte v Prahe, matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, zveriť maloletého do jej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné primerané vekovým a osobným potrebám dieťaťa, ktoré vychádza z príjmových a majetkových pomerov otca.
Zo správy Úradu mestskej časti Praha 4, odboru sociálneho zo dňa 19.6.2009 vyplýva, že na základe šetrenia v rodine maloletého bolo zistené, že matka bývala spolu s maloletým a jej priateľom v Prahe, kde mali prenajatý byt, matka bola na materskej dovolenke a v októbri očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa, jej priateľ, s ktorým plánovala svadbu, bol zamestnaný v autodoprave ako vodič, a jeho priemerný príjem predstavoval sumu 30.000,-Kč mesačne, maloletý navštevoval v tom čase predškolské zariadenie, bol zdravý a nejavil žiadne známky zanedbania.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.9.2009 uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiadala zveriť maloletého do jej starostlivosti a zo strany otca maloletého určiť výživné vo výške 200 € mesačne, spolu s maloletým bývajú v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom v Prahe v dvojizbovom byte, za podnájom uhrádzajú 10.000,-Kč, jej manžel je zamestnaný a dosahuje príjem 20.000,-Kč až 25.000,- Kč, maloletý je v jej celodennej starostlivosti, stravuje sa doma, zdravotné problémy nemá žiadne, náklady na jeho stravu predstavujú 120 € mesačne a na probiotiká 30 € mesačne, otec na maloletého neprispieva žiadnou formou, nemajú žiaden majetok, rodičovský príspevok jej bol vyplácaný do júna 2006, v súčasnosti nemá žiaden príjem, len rodinné prídavky na maloletého, koncom októbra 2009 očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa.
Z výpovede kolízneho opatrovníka zo dňa 25.9.2009 vyplýva, že trval na svojom písomnom vyjadrení vo veci a odporúčal maloletého zveriť do starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletého riadne, ako to vyplývaj aj zo správy Mestskej časti Praha 4, ktorú žiadali o súčinnosť pri šetrení pomerov na strane matky, pokiaľ ide o výšku výživného, ponecháva výšku výživného zo strany otca na maloletého na zvážení súdu.
Tunajší súd dožiadaním zo dňa 5.5.2009 žiadal o doručenie súdnych písomností otcovi maloletého a taktiež o vykonanie dôkazu jeho predvolaním a vypočutím v zmysle článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28.mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.
Zo správy dožiadaného súdu na Kréte zo dňa 21.8.2009 vyplýva, že zásielky tunajšieho súdu otec maloletého prevzal osobne dňa 17.7.2009, čo potvrdil svojím podpisom, výsledok dožiadania je však negatívny z dôvodu, že dožiadaný súd do dnešného dňa nezabezpečil výsluch otca maloletého a
neoznámil tunajšiemu súdu výsledok našej žiadosti, ani po opakovanom dopyte z januára 2011, na ktorý v máji 2011 odpovedal tým, že dožiadanie uzavrel ako vybavené.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení do 31.12.2008, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 2.460,-Sk (81,65 €)mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení do 30.6.2009, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 81,66 € mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení do 30.6.2010, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,52 € mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení do 30.6.2011, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,61 € mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a keďže rodičovské práva a povinnosti k maloletému neboli doposiaľ súdom upravené a rodičia maloletého spolu nežijú, pri rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal z vykonaných dôkazov a to najmä z vyjadrenia matky maloletého a kolízneho opatrovníka, že o maloletého sa stará matka sama, otec sa s maloletým nestretáva a neprejavil oňho od jeho odchodu z Kréty záujem. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému súd vychádzal zo zistených zárobkových možností a
schopností rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených potrieb maloletého, pričom prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloletého a na to, že matka maloletého je vydatá, je na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, jej manžel je riadne zamestnaný, ako i na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z dôvodu, že tunajšiemu ani dožiadanému súdu na Kréte sa nepodarilo zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery otca maloletého, ani matka maloletého nevedela uviesť jeho príjmy, zamestnávateľa a majetkové pomery, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého v zákonne stanovenom minimálnom rozsahu a to sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky na určenie výživného nad stanovenú sumu zamietol.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2011 k vzniku dlžného výživného zo strany otca voči maloletému Y. vo výške 930,38 € (t.j. za rok 2008 - 5 x 24,50 €, za rok 2009 - 6 x 24,50 € + 6 x 25,36 €, za rok 2010 - 6 x 25,36 € + 6 x 25,38 €, za rok 2011 - 6 x 25,38 € + 2 x 26 €), ktoré zaviazal otca uhradiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Tunajší súd uznesením č.k. 23P/211/2008-20 zo dňa 5.2.2009 pribral do konania prekladateľa Ing. Charalambosa Michaela, trvale bývajúceho v F. na N. ulici č. X z dôvodu, že otec maloletého je cudzím štátnym príslušníkom a uložil mu povinnosti vykonať prekladateľské úkony.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/211/2008 zo dňa 7.5.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2009, bola prekladateľovi priznaná odmena za vykonanie prekladateľských úkonov vo výške 130,51 €, ktorá mu bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/211/2008 zo dňa 14.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2011, bola prekladateľovi priznaná odmena za vykonanie prekladateľských úkonov vo výške 172,64 €, ktorá mu bola taktiež vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/211/2008 zo dňa 24.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2011, bola prekladateľovi priznaná odmena za vykonanie prekladateľských úkonov vo výške 21,58 €, ktorá mu bola taktiež vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Podľa ust. § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 141 ods. 2 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.
Vo veci vznikli štátu trovy konania za vykonanie prekladateľských úkonov spolu vo výške 324,73 €. Štát nemá právo na náhradu takto vzniknutých trov a to v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 141 ods.2 O.s.p., nakoľko každý účastník konania má právo pred súdom konať vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, otec maloletého je občanom Kréty, preto bolo potrebné, aby súd zabezpečil preklad príslušných dokumentov do gréckeho a z gréckeho jazyka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.