Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-32-2022.pdf
PDF · 144.03 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom C. XXX/XX, D. E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, Žilina, a ďalších účastníkov konania: 1. F. G. H., bytom C. XXX/XX, D. E., 2. A. H. I., bytom C. XXX/XX, D. E., 3. G. I., bytom C. XXX/XX, D. E., 4. F. B. H., bytom J. K. XXXX/XX, G., 5. Pharm. L. M. H., bytom J. K. XXXX/ XX, G., 6. B. C., bytom C. XXXX/XX, G., 7. N. H. G., bytom H. XXX/XX, D. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/042032-003 zo dňa 14.12.2021, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobkyni, žalovanému a ďalším účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Obec Liptovská Štiavnica (ďalej len ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako stavebný úrad v zmysle § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ,,stavebný zákon”) postupujúc podľa § 37, § 39a ods. 4, § 62, § 63, § 66 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní vydal rozhodnutie (stavebné povolenie) č.j. OSS 76-4/2021-La zo dňa 16.7.2021, ktorým rozhodol o povolení stavby: ,,Garáž“ na pozemku parc. č. C - KN č. 875/330 k.ú. D. E. pre stavebníka: F. G. H.. 2. V rozhodnutí č.j. OSS 76-4/2021-La zo dňa 16.7.2021 orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň určil záväzné podmienky uskutočňovania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že námietky odvolateľa (žalobkyne) zamietol. Poukázal pritom na ust. § 3b ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len ,,cestný zákon”), čl. 17, čl. 17 písm. b) STN 73 6057, čl. 3.2.1., čl. 2 1.1., čl. 2.1.2, čl. 2 1.3 STN 73 6110, prílohu č. 1 k čl. 5 STN 73 6057. Zamietnutie námietok odôvodnil tým, že v danej lokalite bola navrhnutá aj zrealizovaná cesta o šírke 4,0 m, ktorá bola ohraničená obrubníkmi, pričom po jednej strane bol zrealizovaný chodník pre peších o šírke 1,25 m s tým, že už v minulosti bol problém s miestnou komunikáciou. Pôvodné obratisko bolo povolené v roku 2004 na parc. č. C – KN 875/23 (v terajšom vlastníctve A. B. - žalobkyne) avšak nebolo zrealizované. Na základe žiadosti F. B. a I. B. bola prejednaná miestna komunikácia na obecnom zastupiteľstve obce D. E.. Na základe uznesenia obecného zastupiteľstva obce D. E. došlo dňa 9.12.2008 k protokolárnemu vytýčeniu hraníc pozemkov parc. č. C – KN 875/7 – miestna komunikácia, ktorá je vo vlastníctve obce D. E. a priľahlých pozemkov ku nej a to parc. č. C – KN 875/24, 875/25, 875/26, 875/27, 875/85, 875/86 a 875/87. Meraním a následným vytýčením bolo zistené, že komunikácia ohraničená obrubníkmi – tam kde nie je chodník, je v skutočnosti širšia o cca 1,0 m (pridružený dopravný priestor) . Táto skutočnosť umožnila obci rozšíriť miestnu komunikáciu až na
vytýčenú hranicu, t.j. na hranicu pozemkov parc. č. C – KN 875/26, 875/27, majitelia ktorých vybudovali oporné múry ako hranicu miestnej komunikácie. Pred pozemkom parc. č. C – KN 875/25 zostali osadené pôvodné cestné obrubníky, v tejto časti nebola komunikácia rozšírená. Na hranici pozemku parc. č. C – KN 875/24 nebol do dnešnej doby vybudovaný oporný múr ani žiadnym spôsobom nebol pozemok zabezpečený pred vstupom cudzích osôb. Namiesto oporného múra sa stavebník rozhodol na pozemku umiestniť garáž. Vjazd do garáže je navrhnutý z priľahlej miestnej komunikácie parc. č. C – KN 875/7, pričom stavba bude vo vzdialenosti 2,30 m od hranice pozemku a minimálne 2,80 m od kraja jazdného pásu (existujúceho cestného obrubníka). Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že A. B. (žalobkyňa), ktorej stavebný úrad priznal postavenie účastníčky konania a ktorá nesúhlasila s navrhovanou stavbou odôvodňujúc to aj znemožnením vycúvania z jej pozemku má parkovaciu plochu pre odstavenie vozidiel na svojom pozemku zrealizovanú nevhodne (rozpor s STN 73 6056 Odstavné a parkovacie plochy dopravných vozidiel), nakoľko nie je celou šírkou pripojená na miestnu komunikáciu, presnejšie v šírke 2,0 m je zasunutá mimo miestnej komunikácie. Naviac za komunikáciou a v priestore pred časťou odstavnej plochy sa nachádza automatická tlaková stanica, ktorá bola vybudovaná skôr ako spevnená plocha na parkovanie auta. Terajší už zriadený vjazd na pozemok stavebníka F. G. H. je v súčasnej dobe využívaný na otočenie vozidiel v slepej ulici, má dĺžku 4,0 m. Osadením stavby bude skrátený na 2,30 m. Miestna komunikácia, ktorú s ohľadom na skutkový stav obec v tejto časti územia na pozemku v jej vlastníctve a na svoje náklady vybudovala a táto má nadväznosť na existujúcu a navrhovanú zástavbu a má zabezpečovať tak prístup k tejto zástavbe alebo ku všetkým k nej priľahlým pozemkom, pričom táto komunikácia už je zaradená do cestnej miestnej siete, potom jej užívanie prislúcha každému vlastníkovi nehnuteľnosti v tejto zástavbe. Obmedzenie niektorého z týchto vlastníkov by v opačnom prípade mohlo byť považované za nezákonné a porušujúce čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. 3. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod I. zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení stavebného zákona o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu č.j. OSS 76-4/2021-La zo dňa 16.7.2021 rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok“ ) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Poukázal na to, že z jednotlivých ustanovení stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad po podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia, prípadne žiadosti o stavebné povolenie, pokiaľ sa o stavbe bude rozhodovať v spojenom stavebnom a územnom konaní skúma, či umiestnenie stavby v území nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania. Podkladom pre takéto posúdenie sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nie je spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom môžu byť spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 stavebného zákona a ostatné existujúce podklady podľa § 7a tohto zákona. Z ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že ak nie sú k dispozícii ani tieto podklady, stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, sú to najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní, prípadne stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ odvolateľka (žalobkyňa) argumentovala aj s poukazom na pripravovaný územný plán, žalovaný s odkazom na § 27 stavebného zákona mal za to, že až obcou schválená územnoplánovacia dokumentácia môže byť podkladom pre územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb, pričom záväzným podkladom je len jej záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením. V danom prípade k schváleniu pripravovanej územnoplánovacej dokumentácie obce a k vyhláseniu jej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením obce ešte nedošlo, preto podkladom pre rozhodovanie mohli byť iba iné skutočnosti uvedené v ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Preskúmaním podkladov rozhodnutia žalovaný zistil, že navrhovaná stavba má byť umiestnená v zástavbe rodinných domov, v území, v ktorom je možnosť napojenia na inžinierske siete a na pozemku, ktorý je priamo prístupný z miestnej komunikácie. Navrhovaná stavba je prízemná a predpokladá sa, že bude plniť iba doplnkovú funkciu k susednej stavbe stavebníka, ktorou je rodinný dom (podľa údajov katastra nehnuteľností v predmetnej lokalite vlastní stavebník rodinný dom - č. s. 442 na parc. č. C – KN č. 875/274 k.ú. D. E.). Žalovaný bol toho názoru, že umiestnenie stavby v území nemôže odporovať cieľom a zámerom územného plánovania obce, teda podkladom uvedeným v § 37 ods. 1 stavebného zákona. Podľa žalovaného umiestnenie stavby v území neodporuje ani ďalším požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 37 a § 62 stavebného zákona. Preskúmaním projektovej dokumentácie dospel žalovaný k rovnakému záveru ako stavebný úrad, že projekt stavby zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným stavebným zákonom a osobitnými predpismi, najmä vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pokiaľ ide o rozsah spracovania projektovej
dokumentácie, tento je dostatočný a vyhovujúci požiadavkám v zmysle § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, ale aj s požiadavkami uvedenými v § 37 ods. 2, § 62 ods. 1 stavebného zákona mal stavebný úrad preukázaný aj súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov a to záväznými stanoviskami vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia a záväznými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona, a to záujmy vyplývajúce zo zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Dotknuté orgány zaujali k návrhu kladné stanoviská. Stavebný úrad na tieto záväzné stanoviská poukázal v územnom rozhodnutí a zároveň zaviazal stavebníka povinnosťou prípadné podmienky dotknutých orgánov vyplývajúce z týchto stanovísk rešpektovať. Žalovaný pritom považoval rozsah dokladov, z ktorých vychádzal stavebný úrad pri posúdení navrhovanej stavby vzhľadom na jej druh, účel a umiestnenie v danom území a najmä s poukazom na § 63 stavebného zákona za dostatočný. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej žalovaný uviedol, že sa nestotožnil s námietkou odvolateľky (žalobkyne) o nedostatočnom vysporiadaní sa s jej námietkami, ktoré ako účastníčka konania vzniesla v konaní. Bol toho názoru, že námietky odvolateľky nesmerujú k navrhovanej stavbe garáže, ale predovšetkým k stavbe pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa v danej lokalite. Poukázal na to, že predmetná komunikácia bola povolená v roku 2004 a skolaudovaná bola v roku 2017, pričom zo žiadnych relevantných dokladov nevyplýva, že by práve na pozemku stavebníka malo byť obratisko tejto miestnej komunikácie, t.j. plocha na otáčanie vozidiel, ktorá by bola jej súčasťou. Práve z argumentov odvolateľky a z dokladov, ktoré predložila v konaní vyplýva, že obratisko danej pozemnej komunikácie, v danom prípade jendopruhovej obojsmernej komunikácie, malo byť pôvodne uskutočnené na pozemku odvolateľky. Ak sa toto obratisko neuskutočnilo a komunikácia sa skolaudovala bez obratiska, nemožno teraz bez právneho dôvodu obmedziť stavebníka na jeho práve uskutočniť na danom pozemku stavbu tak, ako toto právo využili ostatní vlastníci susedných pozemkov a stavieb v danej lokalite vrátane odvolateľky. Žalovaný v tejto súvislosti podotkol, že prípadné dobudovanie obratiska predmetnej pozemnej komunikácie, ktoré nemusí byť práve na pozemku stavebníka, prípadne prepojenie predmetnej pozemnej komunikácie s inou pozemnou komunikáciou, je vecou jej vlastníka, t.j. obce D. E., ktorá je taktiež správcom tejto komunikácie. Žalovaný taktiež poznamenal, že k uskutočneniu navrhovanej stavby garáže sa obec D. E. ako dotknutý orgán v tomto konaní vyjadrila kladne. 5. V súvislosti s odvolateľkou namietaným rozporom s ustanoveniami technickej normy STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií – bod 3.5.1 a vyhlášky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, konkrétne s ust. § 82 ods. 5, žalovaný poukázal na to, že žiaden z týchto predpisov podrobne neustanovuje parametre plochy umožňujúcej otáčanie vozidla. Z kópie katastrálnej mapy, ako aj vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného K. F. dňa 12.12.2008, ktorý predložila odvolateľka vyplýva, že cestný pozemok má v danom mieste šírku 6,84 m. Navrhovaná stavba garáže má mať od spoločnej hranice s týmto pozemkom odstup 2,30 m. V danom mieste vzniká teda priestor v šírke 9,14 m. Posúdenie, či tento priestor je vyhovujúci aj pre prípadný protipožiarny zásah, nie je v kompetencii odvolateľky. Posúdenie, či umiestnenie stavby v území neodporuje požiadavkám vyplývajúcim z predpisov o ochrane pred požiarmi, prislúcha výlučne príslušnému orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, ktorý má v konaniach podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, resp. v prípade drobných a jednoduchých stavieb špecialistovi požiarnej ochrany. V tomto smere bolo umiestnenie navrhovanej stavby posúdené špecialistom požiarnej ochrany N. G. E., H., pričom z tohto posúdenia nevyplynulo, že by umiestnenie stavby bolo v danom území neprípustné z hľadiska aplikácie predpisov o ochrane pred požiarmi. Vo vzťahu k námietke odvolateľky, že uskutočnením stavby garáže jej bude znemožnené vycúvať z jej pozemku mal žalovaný za to, že ide o presadzovanie jej súkromného záujmu, keď výkon svojho práva nerušene užívať stavbu rodinného domu chce realizovať na úkor vlastníckeho práva stavebníka. Budúca existencia navrhovanej stavby garáže v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť užívanie rodinného domu odvolateľky. Záverom poukázal na to, že šírkové usporiadanie priľahlej pozemnej komunikácie a takisto priestor pred rodinným domom odvolateľky mimo verejnej komunikácie jej umožňuje uskutočňovať rôzne manévre s osobným vozidlom. V prípade ak tomuto bránia fyzické vlastnosti pozemku odvolateľky, prípadne iné prekážky je na odvolateľke, aby vlastný pozemok na tieto účely prispôsobila.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu. Žalobkyňa uviedla, že stavebný úrad smel zamietnuť ňou vznesené námietky len v prípade, ak by preukázal, že
nimi sledovaný záujem nie je chránený verejným záujmom podľa osobitného zákona. Stavebný úrad taktiež mohol zamietnuť len tú námietku, ktorá nevyplýva z ustanovení zákona chrániaceho verejný záujem alebo oprávnené záujmy účastníka konania. Mala za to, že realizáciou 3 – garáže bude ohrozený verejný záujem všetkých obyvateľov dotknutej ulice. Dôjde k zrušeniu obratiska, ktoré sa v súčasnosti využíva, osobné autá nebudú mať možnosť sa na uvedenej miestnej komunikácii otočiť, vzhľadom k tomu, že ide o jednosmernú cestu, na konci ktorej sa nachádza slepá ulica. Novovzniknutý stav by bol aj výrazne v rozpore so zákonom, nakoľko zákon jasne upravuje, že vodič sa nesmie otáčať a cúvať na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach, a to najmä v neprehľadnej zákrute v jej tesnej blízkosti, vodič sa nesmie otáčať a cúvať na jednosmernej ceste, vodič však smie cúvať, ak je to nevyhnutne potrebné najmä na zaradenie do radu stojacich vozidiel alebo na vyjdenie z neho. Vzniknutá situácia by smerovala práve k tomu, že autá by boli nútené cúvať na jednosmernej ceste, na konci ktorej je neprehľadná zákruta. Ide pritom o obytnú zónu, v ktorej hry detí na ceste sú povolené. Obratisko zohráva dôležitú funkciu najmä pre vodičov záchranných zložiek, smetiarov, ale aj pre osobné autá. V nadväznosti na to poukázala na znenie ust. § 62 ods. 1 a 4 stavebného zákona, technickú normu STN 73 6110, ale aj § 82 ods. 5 vyhlášky č. 94/2004 Z.z., z ktorej vyhlášky vyplýva, že na jednopruhovej komunikácii dlhšej ako 50 m má byť otáčacia slučka, alebo priestor na otočenie na konci ulice. V danom prípade ide o 111 m dlhú jednopruhovú cestu, na ktorej existuje priestor na otočenie sa tzv. ,,obratisko“ ktoré by však zrealizovaním stavby 3 – garáže bolo zrušené. Ďalej uviedla, že v posudzovanej veci sa špecialista požiarnej ochrany nezaoberal obratiskom, keďže uvedený stav je v zjavnom rozpore s uvedenou vyhláškou. Uvedenú skutočnosť pritom upravuje zákon č. 314/2001 Z.z., vyhláška č. 94/2004 Z.z.. Za situácie, ak by nebolo možné vybudovať v danej lokalite obratisko pre požiarne vozidlo, je potrebné, aby obecný úrad a starosta prišli s návrhom riešenia, akým spôsobom bude riešená požiarna a zdravotná - záchranná služba v danej lokalite v zmysle zákona č. 129/2015 Z.z. a vyhlášky č. 202/2015 Z.z.. Otočku Obec D. E. vybudovala na pozemku parc. č. C - KN 875/330, tak ako bolo odprezentované pri predaji pozemku žalobkyni v roku 2006. Žalobkyňa disponuje aj vytyčovacím náčrtom zo dňa 12.12.2008, vyhotoveným p. K. F.. Na predmetnom vytyčovacom náčrte sa nachádza otočka vybudovaná na parc. č. C - KN 875/24 predchádzajúceho vlastníka B. H.. Vytyčovací náčrt je zakreslený na katastrálnej mape zo dňa 1.7.2009. Cesta bola obcou D. E. skolaudovaná dňa 12.7.2017 podľa stavebného povolenia právoplatného dňa 3.9.2004. Obec D. E. oznámením zo dňa 15.1.2009 oznámila, že na základe uznesenia OZ obce D. E. došlo dňa 9.12.2008 k protokolárnemu vytýčeniu hraníc pozemkov parc. č. C - KN 875/7 a priľahlých pozemkov ku nej, a to konkrétne parc. č. C - KN 875/24, 875/25, 875/26, 875/27, 875/85, 875/86 a 875/87. Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 9.12.2008 obsahuje prílohu - mapu, na ktorej je vytýčené obratisko. Z uvedeného je zrejmé, že už od roku 2008 Obec D. E. mala zámer na uvedenej miestnej komunikácii zrealizovať obratisko. Obec D. E. ako príslušný stavebný úrad sa k tejto námietke dostatočne nevyjadrila. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 5.11.2020 dostala mailom vyjadrenie od Obce D. E., že podľa jej poznatkov stavebné povolenie č. ŠPŽP-3283/2004/PM/2 nemalo schválenú zmenu stavbu pred dokončením. Z uvedeného vyplýva, že ku kolaudácii predmetnej cesty došlo v rozpore so skutkovým stavom. Ak bola predmetná cesta nezákonne skolaudovaná v súlade so stavebným povolením na pôvodnú cestu, ďalším rozhodnutím o povolení stavby dôjde k znemožneniu riešiť situáciu a verejný záujem bude týmto dotknutý. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie tak s poukazom na ust. § 46, § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku nespĺňa kritéria preskúmateľnosti správneho rozhodnutia. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že poukázala aj na územný plán obce, ktorý je v súčasnej dobe v štádiu schvaľovania. Sám obecný úrad pri tvorbe nového územného plánu hovorí o tom, že hlavná funkcia je bývanie v rodinných domoch so zastavanosťou pozemku stavbami max. 60 %. Zároveň uvádza, že uvedené služby nesmú mať negatívny vplyv na životné prostredie, dopravná obsluha nesmie byť väčšia nad rámec dopravnej obsluhy rodinného domu a musia spĺňať podmienky vyplývajúce zo stavebného zákona a vykonávacích predpisov. Medzi neprípustné funkcie zaradil obecný úrad garáže väčšie ako dvoj garáž pre 2 osobné autá. Uvedený návrh územného plánu obce je pritom v rozpore s tým, čo obec ako príslušný stavebný úrad schválila. Návrh územného plánu obce upravuje aj regulatívy v oblasti dopravnej sústavy. V samotnom návrhu je uvedené, že ,,novo navrhované komunikácie v rozvojových územiach riešiť ako obojsmerné, dvojpruhové vzájomne zokruhované, alebo ako obojsmerné, jednopruhové s výhybňami, v prípade, že budú slepé a dĺžka väčšia ako 50 m budú opatrené obratiskom alebo otáčacím kladivom“. Žalobkyňa si uvedomuje nezáväznosť územného plánu obce, ktorý je v štádiu schvaľovania, ale má za to, že je nutné poukázať na nutnosť dobudovania otočky v predmetnej časti obce. Ďalej uviedla, že nakoľko sa daná lokalita označuje ako ,,obytná zóna“, je nevyhnutné poukázať aj na ust. § 59 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Dňa 22.10.2020 Obce D. E. na základe žiadosti žalobkyne zaslala stavebné povolenie zo dňa 23.8.2004, právoplatné dňa 3.9.2004, kolaudačné rozhodnutie zo
dňa 26.6.2017, právoplatné dňa 12.7.2017, projektovú dokumentáciu a informáciu o odkúpení parc. č. C - KN 875/24, k.ú. D. E. p. F. B. H. v roku 2005 v celosti tak, ako ju obec dala vytýčiť v roku 2019. Obec sa vyjadrila, že ak niekto plánoval otočku na tejto parcele, tak ku chybe došlo už v roku 2005. Žalobkyňa od kúpy pozemku v roku 2006 až do sprístupnenia projektovej dokumentácie v roku 2020, nemala informáciu o tom, že otočka sa bude budovať na protiľahlom pozemku. Ďalej uviedla, že v projektovej dokumentácii sa nenachádza zakreslenie prečerpávačky, ktorá sa nachádza na konci cestnej komunikácie a z tohto dôvodu nemožno na tomto mieste vybudovať otočku. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní v súvislosti s námietkou žalobkyne uplatnenou na ústnom pojednávaní vo veci znemožnenia vycúvať z vlastného pozemku následkom uskutočnenia stavby garáže, že šírkové usporiadanie priľahlej pozemnej komunikácie t.j. šírka cestného pozemku parc. č. C – KN 875/7 k.ú. D. E. v mieste stavby odvolateľky je 6,84 m, tento údaj je nepravdivý pretože z jednej strany cesty sa nachádza obrubník o šírke 1,30 m a z druhej strany cesty chodník bez zúženého obrubníka o šírke 1,30 m. S poukazom na § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.) žiadala preskúmať i zákonnosť prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 16.7.2021, ktoré rozhodnutie navrhla v spojení s rozhodnutím žalovaného zrušiť. Záverom požiadala o priznanie odkladného účinku a uplatnila si náhradu trov konania. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že aktuálny skutkový a právny stav nenasvedčuje tomu, že by na pozemku stavebníka F. G. H. parc. č. C – KN 875/330 k.ú. D. E. malo byť obratisko. Preukázateľne pozemok stavebníka na pohyb s vozidlom využíva len žalobkyňa, pričom svoj osobný záujem opiera o záujem verejný. Skutočnosť, že na pozemku stavebníka nie je ani nikdy nebolo obratisko vyplýva aj z argumentov žalobkyne, keď v žalobe tvrdí, že pozemok, na ktorom má byť predmetná garáž postavená, môže byť ,,jednou z alternatív“ pre “vybudovanie“ obratiska. Stav v danom území pokiaľ ide o miestnu komunikáciu, jej umiestnenie v území, jej parametre a pod. je založený už niekoľko rokov. Nemožno teraz bez opory v iných relevantných podkladoch, ako je napr. územnoplánovacia dokumentácia obce, obmedziť výkon vlastníckych práv stavebníka iba z dôvodu, že žalobkyňa ako jedna z osôb žijúcich v danej lokalite, žiada na pozemku stavebníka vybudovať obratisko. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Ďalší účastník konania 2. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s obsahom žaloby sa stotožňuje. Poukázal na to, že v predmetnej lokalite býva už od roku 2007 a problém so spodnou cestou je mu dobre známy, nakoľko v roku 2008 spomínaný vytyčovací náčrt vyhotovený p. K. F. podpisoval a tým súhlasil, že hranica jeho pozemku bude posunutá o 0,5 m bez nároku náhradu. Tým došlo k miernemu rozšíreniu spodnej cesty. Pri kúpe pozemku bol upozornený predajcom, že nehnuteľnosti postavené na tejto ulici musia mať príjazdovú cestu z hornej cesty, nakoľko spodná cesta je úzka a slúži pre domy postavené na spodnej ulici. Otočka bola vybudovaná Obcou D. E. na pozemku parc. č. C - KN 875/330 a slúžila verejnej doprave na otočenie na konci cesty. Keď prebiehalo šetrenie pre neoprávnený zásah do ornej pôdy na pozemku parc. č. C - KN 875/330 boli tam prítomní účastníci konania, pred ktorými starosta sa vyjadril, že ak F. G. H. nepredá Obci D. E. X metre zo spomínaného pozemku pre zachovanie verejného obratiska, tak inak táto obec nepovolí výstavbu predmetných garáží. Po vydaní stavebného povolenia sa cesta na otáčanie nemohla využívať, lebo od 10.9.2021 je táto otočka zatarasená. Najskôr osobným autom vo vlastníctve F. G. H. a potom stavebným materiálom, autami a od vtedy je možné z ulice len nebezpečne cúvať viac ako 100 m v neprehľadnej zákrute. 9. Ďalšia účastníčka konania 3. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Obec D. E. skolaudovala predmetnú cestu v rozpore so skutkovým stavom. Preto vydaním stavebného povolenia na výstavbu garáží je dotknutý verejný záujem na bezpečné využívanie cesty. Otočka ale bola vybudovaná Obcou D. E. na pozemku predchádzajúceho majiteľa F. B. H. tak, ako je to na vytyčovacom náčrte zo dňa 12.12.2008 vyhotoveným p. F. na parc. č. C - KN 875/24 a slúžila verejnej doprave na otočenie sa vozidiel na konci cesty. Po rozdelení pozemku a prepise na nového majiteľa F. G. H. sa radikálne zmenila situácia a od 10.9.2021 je otočka zablokovaná jeho autom a následne bude blokovaná výstavbou garáží. Znemožnením otáčania sa vozidiel verejnej dopravy musia autá len cúvať v neprehľadnej zákrute. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadala napadnuté rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť. 11. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako súd vecne a miestne príslušný na predmetné konanie ( § 10 a § 13 ods. 1 S.s.p.), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol. Rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 14.12.2023. 13. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. 17. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona, schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. 18. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je: a) rozhodnutie o umiestnení stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. 19. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 20. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 21. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 22. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 23. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 24. Podľa § 62 ods. 1 písm. a), b), c), d) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak
zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania. 25. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 26. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 27. Podľa § 63 stavebného zákona, dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5. 28. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 29. Podľa § 139b ods. 1 písm. c) stavebného zákona, jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. 30. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 31. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,zákon o ochrane pred požiarmi“ alebo ,,zákon č. 314/2001 Z.z.“), fyzická osoba zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany vypracovanie riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavieb. 32. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochrane pred požiarmi, štátny požiarny dozor sa vykonáva posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje stavebný zákon, vykonávaním kontrol stavieb v priebehu ich uskutočňovania z hľadiska dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie. 33. Podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi, štátny požiarny dozor podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách. 34. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona, o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. 35. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.
36. Vychádzajúc z obsahu žalobných bodov správny súd zistil, že žalobkyňa v žalobe uvádzala v zásade tie isté námietky, ktoré už uplatnila v administratívnom konaní. V prvom rade žalobkyňa opakovane poukazovala na potrebu zohľadnenia verejného záujmu, ktorý podľa jej názoru v súvislosti s umiestnením, resp. realizáciou dotknutej stavby stavebníka (ďalšieho účastníka konania 1.) - trojgaráže nebol preverený, keď dôsledkom vydania stavebného povolenia bude zrušenie obratiska, resp. s tým spojená nemožnosť otočenia sa motorovým vozidlom na miestnej komunikácii, keďže ide o jednosmernú cestu zakončenú slepou ulicou/cestou. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvolávala na územný plán obce D. E., ktorý bol toho času vo fáze schvaľovania, pričom okrem iného stanovil ako neprípustné funkcie aj garáže väčšie ako dvoj garáž. V tejto spojitosti musel správny súd konštatovať, že relevantným podkladom pre posúdenie súladu navrhovanej stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania je v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona predovšetkým územný plán obce alebo zóny. Uvedené je pritom potrebné vykladať tak, že ide o obcou schválený, teda platný a záväzný územný plán, keď aj z ust. § 27 ods. 3 stavebného zákona vyplýva, že územnoplánovacia dokumentácia podlieha schváleniu obcou, resp. jej orgánom – obecným zastupiteľstvom. Uvedený proces tak predpokladá i zapracovanie návrhov, zmien, či doplnení, ktoré sa môžu (ale i nemusia) premietnuť do územného plánu schváleného obcou. Napokon až obcou schválená územnoplánovacia dokumentácia, resp. jej časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením je záväzným podkladom pre povoľovacie konanie, v rámci ktorého sa vyhodnocuje i súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania. Za stavu, že obec toho času takto schválený územný plán nemala, nebolo možné v tomto smere považovať požiadavky uvedené v jeho návrhu (t.j. ešte v procese jeho prípravy) za smerodajné, resp. záväzné na účely posudzovania súladu stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania, t.j. tak, ako to naznačovala žalobkyňa. Napokon na uvedené reflektuje aj právna úprava, keď ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona absenciu schváleného územného plánu obce, či zóny priamo predpokladá a pre tento prípad stanovuje okruh ďalších do úvahy prichádzajúcich podkladov, na základe ktorých je možné posúdiť súlad navrhovanej stavby z hľadiska cieľov, či zámerov územného plánovania. 37. V nadväznosti na to, tak i podľa názoru správneho súdu bolo možné vychádzať z iných stavebným úradom (vlastných) zistených relevantných skutočností, predloženej projektovej dokumentácie, či záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise bolo zistené, že predmetná stavba garáže mala plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe – rodinnému domu stavebníka na parc. č. C – KN č. 875/274, k.ú. D. E., pričom umiestnená mala byť v zástavbe rodinných domov s možnosťou napojenia na inžinierske siete a to na pozemku priamo dostupnom z miestnej komunikácie. Orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci pritom venovali pozornosť aj preskúmaniu projektovej dokumentácie, resp. jej rozsahu a to z hľadiska možného rozporu s ust. § 37 a § 62 stavebného zákona, vyhláškou č. 532/2002 Z.z., či vyhláškou č. 453/2000 Z.z.. Napokon v predmetnom spojenom územnom a stavebnom konaní boli predložené aj rozhodnutie, resp. vyjadrenia/stanoviská dotknutých orgánov (Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 3.3.2021, Obec D. E. zo dňa 26.2.2021, resp. dňa 16.7.2021, Vodárenská spoločnosť Ružomberok a.s. zo dňa 21.5.2021). V uvedených súhlasných záväzných stanoviskách dotknutých orgánov, je pritom sprítomnená aj ochrana verejného záujmu ako určitého všeobecne prospešného stavu chráneného podľa osobitných predpisov, čím bola naplnená aj požiadavka vyplývajúca z ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona. 38. Správny súd ďalej poukazuje na to, že argumentácia žalobkyne prezentovaná tak v administratívnom konaní, ako i v predmetnom súdnom preskúmavacom konaní bola mierená najmä k samotnej stavbe pozemnej/miestnej komunikácie ako takej, na ktorej malo byť podľa jej názoru umiestnené a následne realizované obratisko. Z obsahu administratívneho spisu pritom správny súd zistil, že predmetná stavba pozemnej/miestnej komunikácie bola povolená na základe stavebného povolenia Obce D. E. č.j. SPŽP 3283/2004/PM-2 zo dňa 23.8.2004, právoplatným dňa 3.9.2004 a následne skolaudovaná v zmysle kolaudačného rozhodnutia tejto obce č. OTS-2017/453-1-DG1-PM zo dňa 26.6.2017, právoplatným dňa 12.7.2017, ktorým bolo jej užívanie povolené. K stavbe, resp. následnému užívaniu dotknutej komunikácie tak došlo na základe právoplatných rozhodnutí, ktorými bol záväzným spôsobom vymedzený aj účel jej využitia. V tejto súvislosti podľa názoru správneho súdu nemohla obstáť ani námietka žalobkyne, keď z vyjadrenia obce D. E. doručeného jej dňa 5.11.2020 malo vyplývať, že stavebné povolenie týkajúce sa dotknutej miestnej komunikácie nemalo schválenú zmenu stavby pred dokončením, resp. že k jej kolaudácii došlo nezákonne. Žalobkyňa tak v rámci spojeného územného a stavebného konania namietala nezákonnosť kolaudácie miestnej komunikácie, ku ktorej však došlo už právoplatným rozhodnutím v r. 2017. Ide tak o právny stav viažuci sa k dotknutej komunikácii tak čo sa týka jej umiestnenia, ako aj jednotlivých parametrov záväzným spôsobom založený už niekoľko rokov. 39. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobkyne o zámere, resp. nutnosti vybudovať obratisko z obsahu jednotlivých podkladov, ale i katastrálnej mapy nemožno vyvodiť, že by k umiestneniu, resp. realizácii
obratiska tejto pozemnej/miestnej komunikácie malo dôjsť tak, že by zasahovalo čo i len sčasti do protiľahlého pozemku vo vlastníctve stavebníka. Požiadavka žalobkyne na nutnosť vybudovania obratiska ňou naznačovaným spôsobom tak nemala oporu v jednotlivých podkladoch. Ani žalobkyňou predložený vytyčovací náčrt zo dňa 12.12.2008, resp. protokolárne vytýčenie hraníc pozemkov, vyhotovené dňa 9.12.2008 nebolo možné považovať za relevantné podklady, ktoré by záväzným spôsobom určovali vybudovanie obratiska. Išlo iba o predbežný materiál – návrh možného riešenia obratiska v budúcnosti bez toho, aby došlo k jeho realizácii. Správny súd zastáva názor, že za tohto stavu nebolo možné stavebníka obmedziť v jeho práve uskutočniť stavbu garáže na jeho vlastnom stavebnom pozemku. Prípadné vybudovanie, resp. umiestnenie obratiska tak i podľa názoru správneho súdu je plne v kompetencii vlastníka komunikácie - Obce D. E., ktorá má okrem iného zároveň i priznané postavenie správcu dotknutej komunikácie v zmysle cestného zákona. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že umiestnením, resp. stavbou garáže stavebníka nebude vytvorený priestor pre prípadný požiarny zásah, táto okolnosť bola aj s ohľadom na povahu navrhovanej stavby - garáže v zmysle § 9 ods. 4, resp. § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi kladne posúdená špecialistom požiarnej ochrany N. G. E. v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z vyhlášky č. 94/2004 Z.z. a to so zohľadnením povahy prístupovej komunikácie a so zreteľom na to, či umiestnenie navrhovanej stavby garáže by nebránilo vykonaniu protipožiarneho zásahu. Aj na základe tohto podkladu bola zohľadnená požiadavka ochrany verejného záujmu v zmysle § 37 ods. 2 a § 62 ods. 1 stavebného zákona. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, odvolávajúcej sa na potrebu zachovania priestoru na otáčanie, resp. cúvanie vozidiel, v zmysle STN 73 6110, resp. vyhlášky č. 94/2004 Z.z. správny súd uvádza že predmetné predpisy síce stanovujú požiadavku na zachovanie priestoru umožňujúceho manévre vozidiel v prípade komunikácie riešenej spôsobom v dotknutom území, avšak bližšie nekonkretizujú to, aké rozmery by táto plocha mala mať. Uvedené sa tak odvíja od osobitostí a individuálneho posúdenia tej ktorej komunikácie z hľadiska vytvorenia dostatočnej plochy umožňujúcej otáčanie vozidiel. Z dokladov predložených samotnou žalobkyňou, t.j. vytyčovacieho náčrtu, či katastrálnej mapy pritom vyplýva, že šírka cestného pozemku je 6,84 m, pričom odstup stavby navrhovanej garáže od spoločnej hranice s týmto pozemkom predstavuje 2,3 m, t.j. ide o priestor predstavujúci 9,14 m. Ak z týchto podkladov zároveň vyplynulo, že priestor mimo miestnej komunikácie - pred rodinným domom žalobkyne predstavuje cca 6 m, závery orgánov verejnej správy o tom, že ide o priestor dostatočný na cúvanie, či otáčanie sa motorovým vozidlom žalobkyne považoval aj s ohľadom na uvedené správny súd za logické, dostatočne odôvodnené a náležite podložené jednotlivými podkladmi. Správny súd napokon musel prisvedčiť i záveru orgánov verejnej správy, že ani neprispôsobenie pozemku žalobkyňou, spočívajúce napr. v tom, že na ňom nevykonala potrebné úpravy vedúce k vytvoreniu odstavnej plochy pre motorové vozidlo by nebolo možné s ohľadom na orgánmi verejnej správy zistené a vyhodnotené skutočností vykladať na ťarchu stavebníka v tom smere, že by mala viesť k obmedzeniu jeho práva na realizáciu stavby garáže. V konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí bola navrhovaná stavba garáže vyhodnotená jednak z hľadiska ochrany verejného záujmu, ako i možného zásahu do práv žalobkyne, pričom v ňom neboli zistené a ani samotnou žalobkyňou namietané také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali možnému rozporu s príslušnými právnymi predpismi a zakladali tak dôvod na ich zrušenie ako nezákonných. Orgány verejnej správy sa pritom v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali so všetkými pre posúdenie veci relevantnými skutočnosťami, resp. námietkami žalobkyne a nenechali otvorenú žiadnu otázku, nezodpovedanie, ktorej by malo za následok ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, či nedostatok dôvodov. 40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti musel správny súd konštatovať, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia nezaťažili žiadnou z vád v zmysle § 191 ods. 1 S.s.p., ktoré by odôvodňovali záver o nezákonnosti rozhodnutí a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol. 41. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania jej náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 S.s.p. tak, že im náhradu nepriznal, pretože ďalší účastník konania má voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.