Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-93-2010.pdf
PDF · 86.63 KB
No categories available
15C/93/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa D. W. U..W.., so sídlom O., V. X, IČO XXXXXXXX, v konaní zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Helenou Strachotovou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi H. G., štátnemu občanovi W. Y., naposledy bytom I.Í., R. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Michaelou Makovcovou, vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 275,84 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa o zaplatenie 275,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 246,63 Eur od 01.02.2008 do zaplatenia s a z a m i e t a.
II. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 246,63 Eur od 01.01.2008 do 31.01.2008 s a z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia 275,84 eur spolu s úrokom z omeškania 0,08 % denne zo sumy 246,63 eur od 01.01.2008 do zaplatenia. Uvedená suma predstavuje 246,63 eur ako dlžné mesačné splátky úveru vrátane úrokov, poplatkov za poistenie úveru a poplatkov za vedenie revolvingového účtu a 29,21 eur ako neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru za obdobie 04/2007 až 09/2007 (6 x 2,66 eur). Navrhovateľ uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 6.9.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi revolvingový úver 20.000,- Sk. Odporca z tohto úverového rámca vyčerpal 663,88 eur. Na poskytnutý úver zaplatil odporca iba sumu v celkovej výške 831,15 eur a následne prestal splácať dohodnuté splátky. Preto navrhovateľ od úverovej zmluvy s odporcom odstúpil.
Podaním doručeným súdu dňa 27.04.2011 opravil navrhovateľ žalobný petit v časti požadovaných úrokov z omeškania, ktoré už vo výške 0,08 % denne zo sumy 246,63 eur nežiada od 01.01.2008 ale od 01.02.2008. Uvedené podanie podľa jeho obsahu posúdil súd ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a preto vo výroku II. tohto rozsudku konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 246,63 eur od 01.01.2008 do 31.01.2008 podľa § 96 O.s.p. zastavil.
Odporcovi sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na adresu jeho trvalého bydliska. Vykonaným šetrením bolo zistené, že na tomto mieste sa nezdržiava a miesto jeho súčasného pobytu sa súdu zistiť nepodarilo. Za účelom ochrany práv a záujmov odporcu v tomto konaní súd odporcovi ustanovil opatrovníka.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 500,- eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:
Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa je navrhovateľ právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.09.2004, ktorá má formu predtlačeného formuláru vyplynulo, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť úver 9.801,- Sk a odporca sa zaviazal tento úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 1.078,- Sk splatných v 15. deň v mesiaci /časť A zmluvy/. V ďalšej časti C tejto zmluvy zároveň odporca žiada navrhovateľa o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytnutie úverového rámca 20.000,- Sk s tým, že odporca čerpaný úver sa zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca.
Podľa výpisu z revolvingového účtu odporcu zo dňa 01.04.2011 vyčerpal odporca z revolvingového účtu 663,88 eur a v rôznych splátkach zaplatil na tento účet 831,15 eur.
Navrhovateľ sa v konaní domáha od odporcu zaplatenia zostatku čerpaného revolvingového úveru spolu s úrokmi, poplatkami, zmluvnými pokutami a úrokmi z omeškania, ktorý revolvingový úver mal byť odporcovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním vyplýva, že navrhovateľ vystupoval voči odporcovi ako právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a odporca ako fyzická osoba, ktorá peňažné prostriedky od navrhovateľa nežiadala na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, keď v zmysle § 1 ods. 2 a 3 v spojení s § 2 a § 3 ods. 1 a 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je teda nepochybné, že záväzkovo-právny vzťah účastníkov z predmetnej zmluvy o úvere spadá do režimu spotrebiteľských úverov upravených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 a preto súd na danú vec aplikoval nasledovné ustanovenia tohto právneho predpisu a Občianskeho zákonníka:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa domáhajúceho sa plnenia z revolvingového úveru nie je dôvodný.
V konaní nebolo preukázané, že by medzi odporcom a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá by zodpovedala ustanoveniam § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú písomnú formu zmluvy, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v §
4 ods. 2 tohto zákona. Odporca s navrhovateľom preukázane uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere 9.801,- Sk. V časti C) tejto zmluvy odporca v predtlačenom texte žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru. V prvom rade je tak potrebné uviesť, že takýto postup navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere vnúti spotrebiteľovi v rámci predtlačeného formulára zmluvy aj návrh na uzatvorenie ďalšej zmluvy, o ktorú sa spotrebiteľ nezaujímal a jeho úmysel nesmeroval k jej uzatvoreniu /čo by bol samostatný dôvod neplatnosti takéhoto právneho úkonu/ by bolo nutné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a preto by zmluva takto uzatvorená bola nutne posúdená ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpory s dobrými mravmi /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Takémuto záveru však predchádza ešte iný záver, a to ten, že medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere z dôvodu nedostatku písomnej formy. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /§ 4/ vyžaduje pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch písomnú formu, pričom v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka platí, že pre písomné zmluvy musí byť písomný návrh na uzatvorenie zmluvy aj písomne prijatý. V konaní bolo preukázané, že odporca v predtlačenej formulárovej zmluve požiadal písomne navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru, teda mu písomne navrhol uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere za tam uvedených podmienok. Navrhovateľ však v konaní nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci, že tento písomný návrh aj písomne prijal. Keďže nebolo preukázané písomné prijatie odporcovho návrhu na uzatvorenie zmluvy nedošlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu písomnej zmluvy, pričom písomná forma zmluvy je pre platnosť takéhoto právneho úkonu nevyhnutná.
Pri absencii riadnej, platnej zmluvy o revolvingovom úvere tak nemôže byť návrh navrhovateľa dôvodný minimálne pokiaľ ide o uplatnené nároky na zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov, zmluvných úrokov z omeškania a zmluvných pokút, pre ktoré nároky by bola titulom len platná zmluva.
Čo sa týka nevrátenej istiny poskytnutého „úveru“ tu súd v rámci zásady iura novit curia musel dôvodnosť nároku navrhovateľa posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keď podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Ani posúdením zisteného skutkového stavu podľa uvedeného zákonného ustanovenia nedospel súd k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľa. V konaní bolo totiž preukázané, že odporca navrhovateľovi na vyčerpaný „revolvingový úver“ v sume 663,88 eur zaplatil v rôznych splátkach 831,15 eur. Odporca tak už navrhovateľovi v plnom rozsahu vydal celé plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté bez právneho dôvodu a preto nie je bezdôvodne obohateným na úkor navrhovateľa.
Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 275,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 246,63 eur od 01.02.2008 do zaplatenia zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhoduje súd na návrh. V konaní bol úspešný odporca, ktorému by tak podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania. Keďže si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd o jeho náhrade trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.