Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/235/2005

Potvrdené rozhodnutím 9Co/3/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. L. C., J. XXX, zastúpená Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom X., V. P. XXX/ XX proti odporcom: v rade 1/ O. C., nar. X.X.XXXX, v rade 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. L. C., D. XXXX, zastúpení JUDr. Milošom Levrincom, PhD., advokátom so sídlom X., J. T. XXE, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/235/2005-422 zo dňa 26.8.2001, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume 64.41,- Eur, tieto na účet zástupcu JUDr. Levrinca, PhD., Advokátska kancelária so sídlom X., J. T. XXE, v lehote 3 dní."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľov 1) C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, T. L. C., 2) R. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 3) S. C., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, T. L. C., 4) M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, O., V. republika, 5) C. E., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, X., 6) K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, T. L. C., 7) J. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX, T. L. C., 8) C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. do O. XXXX/XX, T. L. C., 9) R. P., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, X., XX) I. C., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 324, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom S. kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, V. Tvrdého 791/17, zast. konateľom JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, proti odporcom 1) O. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX, T. L. C., 2) C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, T. L. C., odporcovia v rade 1) a 2) zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Levrincom, PhD., Advokátska kancelária, J. Kozáčeka 13E, Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovatelia 1), 2), 3), 4), 5), 6), 7), 8), 9), 10) sú p o v i n n í zaplatiť odporcom 1), 2) trovy konania 2.260,- eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcov 1), 2) JUDr. Miloša Levrinca PhD., Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 12.9.2005 podala návrh, v ktorom žiadala, aby bolo určené, že nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území T. L. C. a sú vytvorené geometrickým plánom č. 30604974-59/05 zo dňa 23.8.2005 ako parcele T. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a T. XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2008 navrhovateľka návrh zmenila a podľa uznesenia -215 zo dňa 12.1.2009 súd pripustil zmenu návrhu, na základe ktorej sa navrhovateľka domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území T. L. C. vytvorené geometrickým plánom č. 30604974-59/05 zo dňa 23.8.2005 č. over. 225/05 z 24.8.2005 ako parcely KNC XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a T. XXXX/XXX - záhrada o výmere 39 m2 patria v 1- vici do výlučného vlastníctva navrhovateľky C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX, T. L. C. a v 1-vici do dedičstva po I. G., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. J. XXX, T. L. C..

Na návrh navrhovateľky podľa uznesenia -327 zo dňa 14.9.2010 súd pripustil vstup účastníkov navrhovateľov 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 do konania na strane doterajšej navrhovateľky. Zároveň zmena návrhu ktorým návrhom sa navrhovatelia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. L. C. vytvorené geometrickým plánom č. 30604974-59/05 zo dňa 23.08.2005,

č. over. 225/05 zo dňa 24.08.2005 ako parcely T. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a T. XXXX/XXX - záhrada o výmere 39 m2 patria v 1/2 do výlučného vlastníctva navrhovateľky C. G., XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, T. L. C. a v 1/2 do dedičstva po I. G., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. J. XXX, T. L. C., nebola pripustená. Uznesením Krajského súdu v Žiline -343 zo dňa 30.11.2010 odvolanie odporcov proti uzneseniu okresného súdu bolo odmietnuté.

V písomnom návrhu uviedla, že spolu so svojim nebohým manželom Jozefom G. na základe ústnej zmluvy v roku 1961 odkúpila od I. T. časť pozemnoknižnej parcely XXXX a formou písomnej zmluvy od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov M. T., P. T., C. T., I. S. J. odkúpila časť pozemnoknižnej parcely 3830/2 a 3724/2, ktoré dnes tvoria nehnuteľnosti podľa katastra nehnuteľností tak, ako sú vytýčené v geometrickom pláne E. C. zo dňa 23.8.2005. Ako vyplýva z geometrického plánu parcely T. XXXX/X, XXXX/XX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v polovici nadobudla titulom dedenia po svojom nebohom manželovi podľa D 521/80 a v polovici je zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností. Parcely, ktoré sú predmetom konania T. XXXX/XXX a T. 37XX/XXX sú vytvorené z parciel T. XXXX/XX a XXXX/ XX, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX sú odporcovia.

Od roku 1960 resp. 1961 keď navrhovateľka nehnuteľnosti nadobudla, neboli medzi ňou a susedmi žiadne rozpory ohľadne hranice a vlastníctva pozemkov. Nehnuteľnosti navrhovateľky susedia s nehnuteľnosťou odporcov, ktorých pôvodným vlastníkom bol O. J.. Tento v 60. rokoch sám postavil plot, ktorý oddeľuje nehnuteľnosti s tým, že plot staval na hranici pozemkov. Približne v roku 2001 právny predchodca odporcov O. plot opravoval a taktiež ho nechal v pôvodných hraniciach. O tom, že by časť nehnuteľnosti za týmto oplotením čiže časť dvora navrhovateľky malo patriť odporcovi, nevedel ani O. J. a podľa samotného vyjadrenia odporkyne 2) nevedeli to ani odporcovia až do doby, keď začali vyhotovovať projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie na dom. K omylu došlo zrejme v rokoch 1999 - 2000, keď na základe geometrického plánu vyhotoveného za účasti právneho predchodcu odporcov bola parcela zameraná tak, že za domom O. J. ešte zostal asi 1,5 až 1,6 m pás v jeho vlastníctve. Navrhovateľka v dôvere v geometrický plán a v dôvere, že prístup právneho predchodcu odporcov je korektný, mu ako svedkyňa návrh na vydanie osvedčenia podpísala tak, ako si podpisovali navzájom aj s ostatnými susedmi.

V písomnom podaní, ktorým navrhovateľka zmenila návrh doručené súdu 19.12.2008 ďalej uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla spoločne s manželom, nebolo možné v tom čase majetkoprávne vysporiadať, avšak ich dobromyseľne ako vlastníci užívali a tak má za to, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním a to podľa ustanovení , ale vlastne ešte podľa a nasl. tzv. Stredného , podľa ktorého vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, pričom vlastnícke právo nadobudnú osoby, ktoré ju držia oprávnene v prípade nehnuteľnej veci po dobu 10 rokov. Vlastnícke právo nadobudli najneskôr 31.12.1971. Navrhovateľka predmetné nehnuteľnosti nadobudla so svojim nebohým manželom, ktorý zomrel 16.3.1980 a tak žiadala, aby bolo rozhodnuté tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, budú patriť v 1 do vlastníctva navrhovateľky a v 1 do dedičstva po jej nebohom manželovi I. G. zomr. XX.X.XXXX.

Na pojednávaní 26.8.2011 právny zástupca navrhovateľov v záverečnom vyjadrení žiadal, aby súd návrhu vyhovel s tým, že bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka 1) spolu s nebohým manželom nadobudli do svojho vlastníctva sporné nehnuteľnosti podľa ústnej kúpnej zmluvy od I. T. v roku 1961. Tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za režimu a k nadobudnutiu vlastníckeho práva titulom vydržania došlo najneskôr ku dňu 1.1.1992 s tým, že boli splnené všetky náležitosti vydržania. Pokiaľ navrhovateľka dala čestné vyhlásenie pre účely osvedčenia právneho predchodcu odporcov 1), 2), tak toto bolo na základe ľsti, lebo akceptovala jeho ponuku, že jej pomôže vlastnícke právo vysporiadať. Neuvedomila si a v tomto si nezistila, že sa svojho vlastníckeho práva akoby vzdala. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o úkon vykonaný ľsťou, je neplatný a navrhovateľka sa stále cíti byť vlastníčkou.

Vo svojej výpovedi navrhovateľka potvrdila skutočností uvádzané v návrhu s tým, že nevie uviesť presnejšie čísla parciel. Potvrdila, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, bola ústnou zmluvou kúpená od I. T., ktorému zaplatili 1.000,- Sk. Rodinný dom stavala navrhovateľka s manželom v rokoch 1961 a 1962. Na nehnuteľnosti, ktoré sú zastavaná plocha pod domom, dvor a záhrada, boli uzavreté písomné kúpne zmluvy. Nevedela sa bližšie vyjadriť, od koho nadobudol O. J. nehnuteľnosť, na ktorej

si postavil rodinný dom. Od doby uzavretia ústnej kúpnej zmluvy spornú časť nehnuteľnosti užívala navrhovateľka najskôr spoločne s manželom a po jeho smrti výlučne sama s tým, že nehnuteľnosť je oplotená a nikdy žiadne spory ohľadne užívania nehnuteľnosti nevznikali. Plot medzi nehnuteľnosťami staval O. J. a nebohý manžel navrhovateľky a nikdy spor ohľadne oplotenia nevznikol. Až keď odporcovia podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia, kde bola pozvaná aj navrhovateľka, zistila, že chce realizovať prístavbu, ktorá by zasahovala do dvora v užívaní navrhovateľky, teda do pozemkov, ktoré sú predmetom konania.

Navrhovatelia 2), 3), 5), 6), 7), 9), 10) na pojednávaní 23.2.2011 žiadali návrhu vyhovieť a zotrvali na skutočnostiach uvádzaných navrhovateľkou 1) a právnym zástupcom navrhovateľov. Ako deti navrhovateľky 1) nevedeli uviesť bližšie skutočnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a pokiaľ uvádzali skutočnosti o nadobudnutí, tak tieto mali len z počutia.

Odporcovia 1), 2) žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V písomnom vyjadrení uviedli, že až pri realizácií rekonštrukcie rodinného domu č. 929 zistili, že výmera pozemku nesúhlasí s listom vlastníctva a katastrálnej mapy a skutkový stav je taký, že od navrhovateľky asi 1,35 m patrí k pozemku č. XXXX/XX. Na základe skutkového stavu bola vypracovaná projektová dokumentácia pre územné konanie a stavebné konanie. Týmto vznikol spor zo strany navrhovateľky. Odporcovia navrhli dohodu, aby navrhovateľka užívala pozemok tak, ako doposiaľ s tým, že sa zrealizuje rekonštrukcia domu - strechy a navrhovateľka nebude naďalej spôsobovať škodu na fasáde domu a to navozením zeminy asi do výšky 20 - 30 cm, čo spôsobuje vlhnutie pivničných priestorov, ale navrhovateľka s týmto nesúhlasila. Nie je pravdou, čo tvrdí navrhovateľka, že z jej pozemku chcú odporcovia realizovať vchod do rodinného domu, ale ide o vybudovanie sedlovej strechy a zo strany navrhovateľky bude strešný vikier na presvetlenie a odvetranie kúpeľne a WC. Na streche budú ďalej zabudované lapače, aby sa zabránilo zosunu snehu s dažďovými žľabmi a zvodmi.

V písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2006 uviedli, že nadobúdacím titulom bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený 22.3.2000 č. V 93/2000 a nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - rodinný dom č. súpisné XXX a pozemky T. XXXX/XX, T. XXXX/XX a T. XXXX/XX. Dňa 22.8.2003 bola daná žiadosť Stavebnému úrad v Kysuckom Novom Meste o začatí územného konania na prestavbu rodinného domu číslo súpisné XXX postavený na pozemku T. XXXX/XX. V ďalšom zotrvali na dôvodoch tak, ako v predchádzajúcom písomnom vyjadrení.

Zástupca odporcov na pojednávaní 9.3.2009 poukázal na ustanovenie , podľa ktorého si mala navrhovateľka uplatniť svoj nárok do 10 rokov od zápisu na list vlastníctva podľa osvedčenia. Uviedol, že je tu spochybnená dobromyseľnosť navrhovateľky práve z dôvodu, že v roku 1993 bolo vydané osvedčenie v prospech právneho predchodcu odporcov a vtedy navrhovateľka výslovne potvrdila, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve právneho predchodcu odporcov. Odporcovia platili aj daň z nehnuteľnosti tak, ako sú zapísaní na liste vlastníctva a navrhovateľka, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti, túto daň neplatila. Nebolo v konaní preukázané, že by navrhovateľka sporný pozemok nadobudla do vlastníctva či už sama alebo spoločne so svojim manželom a nevyplýva to ani z listinných dokladov a ani z výpisov z pozemkovej knihy. Svedkovia nevedeli potvrdiť, kde presne sa nachádzala hranica medzi parcelami účastníkov a je potrebné prihliadať aj na to, že svedkovia sa prisťahovali až po roku 1970 keď už oplotenie medzi pozemkami bolo postavené. Priamy svedok, ktorý staval oplotenie a to otec odporkyne, sa vyjadril, že plot sa nenachádzal na hranici ale 1,5 m od domu bola hranica medzi pozemkami účastníkov. Na pojednávaní 29.1.2010 zástupca doplnil, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, aké presné parcely nadobudla a v ktorom časovom období a akým spôsobom a nepreukázala splnenie podmienok vydržania tak, ako tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo titulom vydržania. Je potrebné poukázať na ustanovenie o 10-ročnej dobe a pokiaľ v tejto si neuplatní právo k nehnuteľnostiam iná osoba, tak zapísaná osoba sa stáva vlastníkom. Na základe tohto je zrejmé, že právny predchodca odporcov nadobudol vlastnícke právo aj k tejto spornej časti nehnuteľnosti. Na základe všetkých týchto skutočností žiadali odporcovia 1), 2) návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní 26.8.2011 v záverečnom vyjadrení uviedol, že u navrhovateľov 2) - 10) nie je aktívna vecná legitimácia na predmetnom určení a preto z týchto dôvodov

žiadal návrh zamietnuť. Pokiaľ ide o navrhovateľku 1), tak je tu potrebné skúmať naliehavý právny záujem na takomto určení a na požadovanom určení neexistuje právny záujem tak, ako to vyslovil krajský súd v predchádzajúcich rozsudkoch a preto aj z týchto dôvodov nie je možné navrhovateľke vyhovieť a je potrebné jej návrh zamietnuť. Pokiaľ by existoval naliehavý právny záujem, tak sa v celom rozsahu pridržiava podaných vyjadrení či už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi, ako boli potvrdené krajským súdom v uznesení zo dňa 31.3.2008 a aj v uznesení zo dňa 29.6.2010. Ak by aj na požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem, tak navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala svoj nárok, teda nadobudnutie vlastníckeho práva tak, ako ho skutkovo a právne popísala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že samotní navrhovatelia sa zamotávajú vo svojich tvrdeniach, ktoré ostali nič iné len tvrdenia a neboli preukázané. Nebolo preukázané, odkedy a právny základ ani skutkový základ dobromyseľného užívania nehnuteľnosti tak, ako tvrdí navrhovateľka a ku ktorému momentu mala tieto vydržať. Nie je pravdou, že by čestné vyhlásenie od navrhovateľky bolo získané ľsťou. Celý spor vznikol po tom, ako si odporcovia chceli rekonštruovať svoju nehnuteľnosť, aby nevznikala škoda. Aj keby navrhovateľka preukázala tvrdené skutočnosti, je tu silnejšie vlastnícke právo odporcov v zmysle vydaného osvedčenia podľa zákona č. 293/92 Zb., kde v súlade so zákonnou domnienkou je možné ustáliť uplynutím 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľnosti ku dňu vydania osvedčenia, pokiaľ nebolo uplatnené k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo na súde, tak sa stáva zapísaná osoba vlastníkom nehnuteľnosti v 10-ročnej lehote a preto je vlastnícke právo odporcov silnejšie.

Vo svojej výpovedi odporkyňa 2) uviedla, že nehnuteľnosti nadobudli od jej otca O. J., ktorý spoločne s matkou rodinný dom postavili, pozemky nadobudli od T. na základe písomných zmlúv. Poukazovala na to, že pokiaľ by nebol riadny písomný prevod nehnuteľností, tak ani odporcovia by tieto nenadobudli na základe zmluvy, ktorá bola riadne zavkladovaná a ako vlastníci sú zapísaní na katastri. Pôvodne nehnuteľnosti oddeľovali drevené ploty a to ešte v období, keď neboli stavby dokončené. Niekedy v 70. rokoch navrhovateľka so svojim nebohým manželom postavili na miesto dreveného plota plot pletivový na totožnom mieste. V tomto období bol otec odporkyne 2) v zahraničí a keď sa vrátil, plot už bol postavený s tým, že navrhovateľka s manželom zasiahli asi 1 m do pozemku rodičov odporkyne 2). Pretože nechcel otec odporkyne narušovať dobré susedské vzťahy, nežiadal o vydanie nehnuteľnosti a počas celej doby tu neboli žiadne spory o užívaní a vlastníctve pozemkov. Potvrdila, že bola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ale nejde o zmenu stavby, ale len o prestavbu sedlovej strechy tak, ako uvádzali odporcovia v písomných vyjadreniach.

Odporca 1) vo svojej výpovedi sa v celom rozsahu pridržiaval výpovede odporkyne 2) svojej manželky. Potvrdil, že strecha je vo veľmi zlom stave a je potrebné vykonať jej rekonštrukciu. Potvrdil v ďalšej časti výpoveď odporkyne 2).

Na základe dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov, svedkov O. J., S. T., C. E., E. C., C. C., V. I., R. I., S. I., C. Y. a oboznámením listinných dokladov, najmä listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, osvedčenia, kúpnej zmluvy Čd 1/63, osvedčenia N 250/93, Nz 291/93, kúpnej zmluvy V 93/2000, geometrického plánu č. 30604974-59/05, zo spisu D 521/80 a znaleckého posudku W.. C. T. č. 50/2009 zo dňa 6.11.2009 a ďalších listinných dokladov, obhliadkou na mieste samom mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.atastrálne územie T. L. C. bolo zistené, že sú zapísané parcely reg. C parc.č. XXXX/XX záhrady o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba súp.č. XXX postavená na parcele č. XXXX/X dom číslo súpisné XXX s tým, že ako vlastníčka je zapísaná G. C. rod. D., v 1 je titul nadobudnutia rozhodnutie Štátneho notárstva D 521/80 a v 1 je titul nadobudnutia osvedčenie o vlastníckom práve Nz 319/00.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T. L. C. bolo zistené, že sú zapísané parcely reg. C parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/XX záhrady o výmere XXX mX a stavba na parcele č. XXXX/XX dom číslo súp. XXX a ako vlastníci sú zapísaní C. O. a C., rod. J. na spoluvlastnícky podiel 1/1 a titul nadobudnutia je kúpna zmluva V 93/00 z 22.3.2000.

Podľa geometrického plánu č. 30604974-59/05 vyhotovený N. - C. dňa 23.8.2005 a overený č. 225/05 dňa 24.8.2005, na základe ktorého žiadala navrhovateľka rozhodnúť, bolo zistené, že bola vytvorená parcela č. XXXX/XXX zastavané plochy o výmere 22 m2 z časti parcely XXXX/XX zapísanej na liste

vlastníctva XXXX a parcela XXXX/XXX záhrada o výmere XX mX z časti parcely XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX.

Podľa kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení vecného bremena V 93/2000 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi O. J. a R. J., rod. J. ako predávajúcimi a O. C. a C. C., rod. J. ako kupujúcimi. V bode I zmluvy sa uvádza, že predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, stavby rodinného domu č. súp. XXX postavený na parcele č. XXXX/XX, všetko kat. územie T. L. C. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a tieto nehnuteľnosti podľa bodu II predávajúci predávajú a kupujúci kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa notárskej zápisnice N 250/93, Nz 291/93 zo dňa 1.9.1993 bolo zistené, že bolo spísané osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, podľa ktorého manželia O. J. a R., rod. J. vyhlásili, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha domom č. XXX o výmere XXX m2, parcela KN č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2, KN č. XXXX/XX - neplodná plocha o výmere XXX m2, ktoré sú totožné s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX zapísanými vo vložke 3536, 3537 a 2340 kat. územie T. L. C.. Vlastníctvo k týmto pozemkom nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 16.8.1962 Čd 1/63 registrovanou pod Pr 533/1962 od pozemnoknižných spoluvlastníkov a to už vo vydelenom stave. Od roku 1962 až doposiaľ tieto nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné, dobromyseľne, pokojne a nepretržite, takže vlastníctvo k nim nadobudli právnym titulom vydržania podľa § 134 zák.č. 47/92 Zbierky.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 24.6.1998 kat. územie T. L. C. bolo zistené, že sú zapísané parcely reg. C parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a stavba súp.č. XXX na parcele č. XXXX/ XX a ako vlastníci v podiele 1/1 sú zapísaní O. J. a R. rod. J. s tým, že sa uvádza vyššie uvedené osvedčenie Nz 291/93 a žiadosť o zápis rodinného domu.

Podľa žiadosti o vrátanie pozemku - vyjadrenie Mestského úradu Kysucké Nové Mesto č. 104/93 zo dňa 19.4.1993 bolo zistené, že adresát je O. J. a podľa obsahu sa 5.4.1993 obrátil na Mestský úrad s nárokom o navrátenie zostávajúcich častí pozemkov EN XXXX/XX, EN XXXX/XX a podľa súpisu parciel ako aj podľa identifikácie parciel bolo zistené, že na vyššie uvedené parcely nie je vydaný list vlastníctva s tým, že užívateľmi pozemkov je adresát aj s manželkou Y.. Ďalej sa uvádza, že si musí zabezpečiť majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľností.

Podľa notárskeho protokolu N 447/62, Čd 1/63 napísaného dňa 16.8.1962 bolo zistené, že bolo spísané osvedčenie a kúpna zmluva na žiadosť R. J., rod. J. tiež v mene neprítomných R. T. a X. T., rod. C., I. T., D. E., rod. N. a O. J.. Podľa bodu I R. T. a X. T. ako právni nástupcovia V. T., rod. Q. v nehnuteľnostiach kat. územie T. L. C. č. zápisnice XXXX parcela č. XXXX, D. E., rod. N., zapísaná ako vlastníčka na nehnuteľnosti kat. územie T. L. C. č. zápisnice XXXX parcela č. XXXX a tiež aj I. T., ktorý je na nehnuteľnosti zapísaný a I. T. zapísaný sám na nehnuteľnosti kat. územie T. L. C. č. zápisnice XXXX parcela č. XXXX na základe geometrického plánu zo dňa 30.11.1961 rozdeľujú nehnuteľnosti a to R. T. a X. T. parcelu č. XXXX na parcelu č. XXXX/X a na parcelu č. XXXX/X a na parcelu XXXX/X, parcelu č. XXXX D. E. a I. T. rozdeľujú na parcelu č. XXXX/X, XXXX/X a na parcelu XXXX/X a sám I. T. parcelu č. XXXX rozdeľuje na parcelu č. XXXX/X a na parcelu XXXX/X. Podľa bodu II D. E. a I. T. uznávajú, že dňa 12.1.1962 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá bola aj schválená MsNV v Kysuckom Novom Meste a zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Čadci č. Pr 137/62 a podľa ktorej odpredali manželom O. J. a R. J. parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, táto zmluva nemá potrebné náležitosti pre vklad do pozemkovej knihy a preto na základe pôvodnej zmluvy a tohto osvedčenia sa povoľuje kupiteľom vklad vlastníckeho práva, čo O. J. a R. J. za správne uznávajú. Podľa bodu III R. T. a X. T. odpredali bez tiarch manželom O. J. a R. J. parcelu č. XXXX/X a povoľuje sa im vklad vlastníckeho práva. Osvedčenie a kúpna zmluva boli registrované dňa 12.12.1963 č. Pr 533/1962.

Podľa potvrdenia Mestského úradu Kysucké Nové Mesto zo dňa 4.6.1993 bolo zistené, že O. J. a manželka Y. užívajú nerušene od roku 1962 parcely EN XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX kat. územie T. L. C. a nie je známe, že by si nejaká iná osoba do uvedených nehnuteľností činila nárok.

Podľa potvrdenia Mestského úradu Kysucké Nové Mesto zo dňa 17.3.2009 bolo zistené, že za pozemky KNC č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX za roky 1993, 1994 - 2004 platil daň O. J. a od roku 2005 platí daň C. C..

Podľa vyjadrenia Správy katastra Kysucké Nové Mesto zo dňa 10.12.2008 správa katastra vykonala šetrenie zápisu nehnuteľností KN - C č. XXXX/XX a XXXX/XX na LV č. 2034 a zistila, že pozemky boli zapísané na základe osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnosti č. N 250/93, Nz 291/93 evidovanej pod číslom Z 1644/93 v prospech vlastníkov O. J. a manželka R., rod. J. v celosti. K. č. XXX bol postavený na parcele KN - C č. XXXX/XX a bol zapísaný na LV č. XXXX na základe žiadosti na zápis rodinného domu evidovanej pod číslom Z 321/98 v prospech vlastníkov O. J. a manželka rod. J.. Na LV č. XXXX bol zápis v prospech odporcov 1), 2) v celosti na základe kúpnej zmluvy a zmluvy so zriadením vecného bremena č. V 93/2000 zo dňa 22.3.2000. Uvedené skutočnosti boli preukázané aj listinami, ktoré boli pripojené k písomnému vyjadreniu Správy katastra Kysucké Nové Mesto.

Z dedičského spisu D 521/80 vo veci neb. I. G., zomr. XX.X.XXXX bolo zistené, že podľa rozhodnutia D 521/80-10 zo dňa 25.7.1980 bolo vykonané medzi dedičmi vyporiadanie, kde predmetom neboli pozemky tak, ako sú predmetom tohto súdneho konania a z odôvodnenia vyplýva, že dedičia sú podľa manželka poručiteľa C. G. a deti R. G., S. C., M. G., C. G., K. G. a J. G., C. G., R. G. a I. G..

Na základe výsluchu svedkov mal súd zistené nasledovné skutočnosti.

Svedok O. J. otec odporkyne uviedol na obhliadke dňa 17.5.2007, že bol vlastníkom spornej plochy, ktorá je v užívaní navrhovateľky neoprávnene a došlo k prevodu vlastníctva na odporcov 1), 2). Vlastnícke právo k pozemkom nadobudol niekedy v roku 1961 a rodinný dom sa staval v rokoch 1961 - 1963. V období keď sa staval rodinný dom, tak osobne odporca postavil oplotenie a to drevený plot, ktorý bol na hranici a nebola oplotená časť za rodinným domom ani časť pred rodinným domom smerom k ceste. Ďalej svedok uvádzal, že keď bol v zahraničí v roku 1971, tak navrhovateľka s manželom zbúrali drevený plot a postavili pletivové oplotenie tak, ako je aj v súčasnej dobe, ale už bolo posunuté asi 1,5 metra do pozemku svedka. Časť tesne za rodinným domom asi pred 10 - 15 rokmi prestavali už odporcovia. Oplotenie z betónových kvádrov v týchto miestach bolo postavené tak, ako predtým pletivové oplotenie, ktoré stavala navrhovateľka so svojim manželom. V prednej časti pred rodinným domom smerom k ceste nebolo žiadne oplotenie a v 70. rokoch toto postavil svedok a na žiadosť jeho manželky postavil oplotenie zarovno rodinného domu, hoci si bol vedomý toho, že je vlastníkom ešte ďalšej časti asi 2 m smerom k rodinnému domu navrhovateľky. Keď zistil, že oplotenie postavené navrhovateľkou a jej manželom zasahuje do pozemku svedka, tak ich vyzval, aby to zmenili a vrátili pozemok, ktorý je ešte vo vlastníctve svedka. Nebol podaný žiaden návrh o vydanie časti nehnuteľnosti. Od stavby pletivového plota v roku 1971 až doposiaľ oplotenú plochu užíva navrhovateľka. Pokiaľ odporcovia stavali časť oplotenia z betónových kvádrov na mieste, kde bolo predtým pletivové oplotenie, tak to bolo z toho dôvodu, že nechceli vyvolávať žiadne spory s navrhovateľkou. Svedok uviedol, že na nehnuteľnosti má vystavený list vlastníctva od roku 1993 na základe kúpnej zmluvy.

Svedok O. J. na pojednávaní dňa 24.9.2008 doplnil svoju výpoveď a uviedol, že s manželkou kúpili predmetné nehnuteľnosti. Už v roku 1959 začali za tým chodiť, aby sa mohli presťahovať a postaviť si dom. Boli tam traja predávajúci, s ktorými sa dohodli a zaplatili kúpnu cenu. Potom v roku 1962 bola podpísaná vlastnoručne zmluva tak predávajúcimi ako aj kupujúcimi. V roku 1963 začali budovať rodinný dom a v roku 1966 sa do neho nasťahovali. Pretože chovali domácu hydinu, tak bolo potrebné, aby postavili drevený plot, aby sa zabránilo prechádzaniu hydiny na iné pozemky. V roku 1961 keď bol svedok dva roky v zahraničí za prácou, tak drevený plot bol zbúraný bez súhlasu svedka ako aj bez súhlasu jeho manželky a asi ho nechala zbúrať navrhovateľka. V roku 1985 svedka predvolali na geodéziu s tým, že bol tu ďalší spoluvlastník a je potrebné, aby si dal nehnuteľnosti do poriadku. V roku 1993 mu bolo doporučené, aby si súdnou cestou alebo prostredníctvom notára dal vyhotoviť doklad o vlastníctve, kde boli potrební aj dvaja svedkovia. Týmito svedkami boli W. C. ako aj navrhovateľka. Táto úplne dobrovoľne a slobodne podpísala vlastníctvo svedka k nehnuteľnostiam. Až potom následne sa začala domáhať, že nehnuteľnosť patrí do jej vlastníctva. V roku 1997 si začala robiť nároky do nehnuteľnosti a bez súhlasu užívala pozemok, ktorý jej nepatril. Svedok uviedol aj to, že pozná dcéry I. T., ktoré boli vypočuté v konaní ako svedkyne, ale tieto nežili v susedstve účastníkov, keď sa staval drevený plot a ani vtedy,

keď sa zbúral tento plot a keď bol postavený nový plot. Taktiež ďalší svedkovia nebývali v susedstve účastníkov, prípadne sa nasťahovali až po tom, čo bol postavený rodinný dom odporcov.

Svedkyňa S. T. uviedla, že pozemky, ktoré patria účastníkom konania, boli kedysi vo vlastníctve jej otca I. T.. Manžel navrhovateľky požiadal otca svedkyne, aby predal časť pozemku v rozsahu 1/3 z celej parcely, tá časť, ktorá je vo vlastníctve odporcov, bola pôvodne vyvlastnená a potom predaná právnemu predchodcovi odporcov. Svedkyňa uviedla, že nevie určiť presné hranice medzi pozemkami, ktoré boli predané navrhovateľke a jej manželovi a susednou parcelou. Rodinný dom, v ktorom býva v súčasnej dobe otec odporkyne, je postavený na hranici pozemkov. Uvádzala, že vymerať pozemky bol brat svedkyne G. T. a E. C. a napriek upozorneniu otec odporkyne uviedol, že jeho dom bude stáť na hranici.

Svedok O. J. poprel tieto tvrdenia a uviedol, že rodinný dom je posunutý asi 1,50 m od hranice medzi pozemkami. Potvrdil, že nehnuteľnosti pôvodne vlastnil otec svedkyne.

Svedkyňa C. E. uviedla, že je dcérou I. T., pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Nevedela presne určiť hranicu medzi pozemkom, ktorý bol predaný navrhovateľke a jej manželovi, ale títo nadobudli 1/3 z celej parcely. Podľa vyjadrenia svedkyne si myslela, že rodinný dom odporcov je postavený na hranici, ale nevedela presne určiť, v ktorých miestach sa hranica nachádza. Pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom navrhovateľky, nebol vo vlastníctve otca svedkyne, ale len sporný pás pozemku pri rodinnom dome odporcov o šírke asi 1,50 - 2 m. Časť pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom odporcov, vyvlastnili a následne bol pridelený otcovi odporkyne a zostal úzky pozemok, ktorý bol predaný navrhovateľke a jej manželovi za 1.000,- Sk, prípadne za inú sumu, ale otec svedkyne dostal zaplatenú finančnú čiastku. Od tohto obdobia stále spornú časť pozemku užívala navrhovateľka. Otec odporkyne nikdy neuvádzal, že sporná časť je jeho vlastníctvom a žiadne spory nevznikali.

Svedok E. C. uviedol, že sporný pás pri rodinnom dome odporcov o šírke asi 1,50 - 2 metre kúpila navrhovateľka asi pred 40 rokmi, svedok videl aj písomné doklady v uvedenom období od navrhovateľky. Nevedel presnejšie časové obdobie, či to bolo pred alebo po výstavbe rodinného domu navrhovateľky, ani nevedel, od koho bol pozemok kúpený. Uvádzal, že otec odporkyne posunul svoj rodinný dom asi o pol metra, čo bolo aj predmetom šetrenia komisie, v ktorej bol aj svedok. Ďalšie podrobnosti svedok uviesť nevedel. Svedok nevedel o tom, že by sa otec odporkyne domáhal vydania spornej časti pozemku.

Svedkyňa C. C. uviedla, že spornú plochu , ktorá predstavuje pás pri rodinnom dome odporcov, kúpila navrhovateľka od I. T.. Uvádzala, že navrhovateľka kúpila dvor a zastavanú plochu pod domom aj záhradu, ale nevedela či od jednej alebo viacerých osôb. Potvrdila, že nehnuteľnosti sa užívali tak, ako v súčasnej dobe a nemala vedomosť o písomných zmluvách. Nevedela ani o tom, že by pozemky boli oplotené inak, ako je v súčasnej dobe postavený plot. Nevedela nič ani o tom, že by otec odporkyne O. J. postavil svoj rodinný dom tak, že ešte plocha o šírke 1,5 m smerom k rodinnému domu navrhovateľky, ktorú samotná navrhovateľka užíva, by mala byť vo vlastníctve O. J.. Nikdy tu žiadne spory nevznikali a od doby, čo navrhovateľka kúpila pozemok asi pred 40 rokmi, vždy sa užíval tak, ako aj v súčasnej dobe.

Svedok V. I. uviedol, že spornú plochu kúpili G. od I. T.. Ďalej uvádzal, že O. J. otec odporkyne postavil svoj rodinný dom na hranici pozemku. Nikdy nebolo oplotenie v iných miestach, ale tak, ako je v súčasnej dobe postavené a medzi účastníkmi a právnymi predchodcami nevznikali žiadne spory. Priamo od pôvodného vlastníka I. T. vie svedok o tom, že navrhovateľka s manželom za parcelu aj zaplatili.

Svedkyňa R. I. taktiež potvrdila, že spornú plochu užívali G. tak, ako je užívaná aj v súčasnej dobe a nikdy nebolo ani oplotenie na inom mieste. Nikdy žiadne spory nevznikali. Ďalej svedkyňa uviedla, že navrhovateľka s manželom kúpili pozemok od I. T., ďalšie pozemky kúpili od iných spoluvlastníkov.

Svedkyňa S. I. uviedla, že pozemky boli oplotené tak, ako sú aj v súčasnej dobe. Svedkyňa býva v susednom rodinnom dome od roku 1971 a už v tom období bol postavený pletivový plot medzi pozemkami účastníkov tak, ako je aj doteraz a nedošlo tu k žiadnemu posunutiu reálne užívanej plochy. Medzi účastníkmi nikdy žiadne spory nevznikali o užívaní a vlastníctve pozemku. Počas celej doby sa užíval tak, ako v súčasnej dobe.

Svedkyňa C. Y. uviedla, že sporná plocha sa vždy užívala tak, ako aj v súčasnej dobe už po dobu nejakých 50 rokov. Nevedela sa vyjadriť, či otec odporkyne O. J. posunul rodinný dom do svojho pozemku alebo nie a nevedela, že by v minulosti bolo oplotenie medzi pozemkami na inom mieste ako je postavené v súčasnej dobe. Potvrdila toľko, že počas celej doby užívania nevznikali žiadne spory medzi susedmi. Nevedela sa vyjadriť k tej skutočnosti, odkiaľ nadobudli spoluvlastníci pozemky.

Zo znaleckého posudku Ing. Martina Krnáča č. 50/2009 zo dňa 6.11.2009, ktorý mal znaleckú úlohu zidentifikovať novovytvorené pozemky, ktoré sú predmetom konania a uviesť, ktorým pozemnoknižným parceliam zodpovedajú ako aj vlastnícke a užívacie vzťahy k týmto pozemkom a znalec uviedol, že pozemok odporcu vznikol na základe geometrického plánu č. 288/61-212-920 osvedčenia a kúpnej zmluvy registrovanej na ŠN v Čadci pod číslom 533/1962 dňa 12.12.1962 zapísaný v pozemkovej knihe pod Čd 1/63 vo vložkách č. X340 parc.č. 3834/2 (3719/2) stavebný pozemok o výmere 347 m2, vo vložke 3536 parc.č. XXXX/X (XXXX/X) stavebný pozemok o výmere XXX m2 a vo vložke č. XXXX parc.č. XXXX/ X (XXXX/X) stavebný pozemok o výmere X02 m2, kde boli vo všetkých prípadoch ako vlastníci zapísaní O. J. 1 a R. J. 1. Celková výmera pôvodného stavebného pozemku je 749 m2. Po premietnutí pôvodného stavebného pozemku do súčasného pozemku odporcov tak, ako je zobrazený v kópii katastrálnej mapy bolo zistené, že katastrálne parcely č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/XX záhrada o výmere 531 m2 majú spolu výmeru 926 m2, takže došlo k zväčšeniu pôvodného pozemku o 177 m2. Priestor medzi mapovou hranicou značenou bodmi 7, 24, 8 na kópii z katastrálnej mapy a skutočnou hranicou - plot označený bodmi 6, 23, 1 zameranou geometrickým plánom 59/05 má celkovú výmeru 61 m2 a nebol prevedený na právneho predchodcu odporcu. Zodpovedá pozemnoknižnej parcele č. XXXX/X zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 2885 vlastník I. T. v podiele 1/1. Ďalej v znaleckom posudku znalec špecifikuje pozemky navrhovateľky nadobudnuté podľa kúpnej zmluvy registrovanej na ŠN v Čadci pod číslom 525/61 zo dňa 10.8.1961 zapísaný v pozemkovej knihe pod Čd 253/62. Znalec konštatuje, že sporná plocha tak, ako je vyššie označená, nebola vlastnícky prevedená na navrhovateľku. V závere posudku uvádza, že priestor ktorý je predmetom konania a je označený bodmi 7, 24, 8, 7, 23, 6, 7 nebol odkúpený navrhovateľmi ani právnymi predchodcami odporcov a zostáva súčasťou pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. XXXX vlastník I. T. v podiele 1/1.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina -117 zo dňa 22.8.2007 bolo určené, že nehnuteľnosti tak, ako sú predmetom konania, patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Uznesením Krajského súdu Žilina -166 zo dňa 31.3.2008 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina -272 zo dňa 29.1.2010 bolo určené, že nehnuteľnosti tak, ako sú predmetom konania v 1 patria do vlastníctva navrhovateľky a návrh vo zvyšku bol zamietnutý. Uznesením Krajského súdu v Žiline -307 zo dňa 29.6.2010 bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo určené, že nehnuteľnosti patria v 1 do vlastníctva navrhovateľky zrušené a v tomto rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, ktoré nebolo napadnuté odvolaním, zostal rozsudok nedotknutý. Podľa uznesenia krajského súdu tento opätovne poukázal na vydanie osvedčenia v zmysle z 1.9.1993. Vydaním tohto osvedčenia podľa názoru odvolacieho súdu bol nanovo upravený vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, pričom v súlade so zákonnou domnienkou ( cit. zákona) je možné predpokladať, že uplynutím 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností po vydaní osvedčenia, pokiaľ nebolo uplatnené k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo na súde, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. Vlastnícke právo nemožno určiť za dobu minulú, ak v čase rozhodovania súdu je sporná vec už vo vlastníctve iného právneho subjektu, s čím sa však prvostupňový súd vo svojom zdôvodnení opäť nevyporiadal. Súd určil, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou podielu k nehnuteľnostiam, ktoré vydržala dňa 1.1.1992, nie je však zrejmé vzhľadom na vydané osvedčenie odporcom a splnenie podmienok, ktoré určuje zákon, či týmto spoluvlastníkom bola aj v čase rozhodovania prvostupňového súdu. Ak by prvostupňový súd dospel k záveru, že áno, je potrebné zdôvodniť, z akého titulu, keďže uplynutím 10 rokov od 1.9.1993 sa na základe zákonnej domnienky stal vlastníkom resp. spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností iný subjekt. Zároveň prvostupňový súd vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky sa má zaoberať aj tým, či existuje naliehavý právny záujem na prejednaní ňou podanej žaloby resp. jej časti (zvyšok bol zamietnutý) a ak je daný naliehavý právny záujem, tak navrhovateľka by súdu mala osvedčiť vzhľadom na petit, že v minulosti nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 k nehnuteľnosti a preukázať všetky

skutočnosti potrebné na získanie spoluvlastníctva vydržaním ako aj to, že takýto stav trvá aj v čase rozhodnutia súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu doteraz navrhovateľka tieto veci nepreukázala.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , zák..č v znení účinnom do 1.12.2000 do novely č. na základe osvedčenia notára (ďalej len osvedčenie) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľnosti zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľnosti podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. b) držba musí byť oprávnená c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby

Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti:

a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.

Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa.

Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo ktoré vykonáva, patria.

Strata dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania, museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Nevyžaduje sa, aby oprávnená držba sa odvodzovala od právneho dôvodu, ktorý je spôsobilý na nadobudnutie práva. Pri kvalifikovaní držby ako oprávnenej je však potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere o existencii takéhoto titulu. Držiteľ sa má dostať do takého

omylu o existencii titulu, ktorému sa pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú je možné po každom požadovať, nemohol vyhnúť. Titulom nemusí byť právna skutočnosť, na ktorej základe vzniklo právo jeho predchodcovi, ale môže ísť o skutočnosť, na základe ktorej sám začal vec držať.

Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tohto účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou.

V konaní súd rozhodoval o pozemkoch vytvorených geometrickým plánom č. 30604974-59/05 a predmetom bola parcela č. XXXX/XXX vytvorená z časti parcely XXXX/XX a a parcela XXXX/XXX vytvorená z časti parcely XXXX/XX, pričom obe parcely XXXX/XX a XXXX/XX sú zapísané na liste vlastníctva XXXX a ako bezpodieloví spoluvlastníci sú zapísaní odporcovia 1), 2).

V konaní mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, nadobudla navrhovateľka spoločne a s manželom na základe ústnej zmluvy v roku 1961 od I. T., išlo o časť pozemnoknižnej parcely XXXX. Tá skutočnosť, že v roku 1961 nadobudla ústnou kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, bola potvrdená nielen výpoveďou samotnej navrhovateľky, ale aj a najmä výpoveďami svedkov S. T. a C. E., ktoré sú obe dcéry nebohého predávajúceho I. T. a tieto potvrdili tú skutočnosť, že ich otec I. T. previedol sporné nehnuteľnosti na navrhovateľku a jej manžela a svedkyňa C. E. potvrdila aj to, že dostal za prevod zaplatenú kúpnu cenu, aj keď svedkyne nevedeli presne určiť hranicu medzi pozemkami účastníkov, ale potvrdili, že rodinný dom odporcov sa nachádza na hranici pozemkov. Ďalší svedkovia, ktorí vedeli o nadobudnutí nehnuteľností kúpnou zmluvou, boli E. C., ktorý potvrdil kúpu pred 40 rokmi, aj keď nevedel uviesť predávajúceho a jeho manželka C. C. potvrdila kúpu od I. T., V. I. taktiež uvádzal, že G. kúpili sporné pozemky od I. T. a rodinný dom odporcov sa nachádza na hranici pozemku, tiež vedel aj o zaplatení za kúpu pozemkov. Podobné skutočnosti uvádzala aj ďalšia svedkyňa R. I.. Všetci vypočutí svedkovia nesporne poukázali na to, že počas celej doby od rokov 1961 - 1962 navrhovateľka predtým s manželom a teraz sama užívala sporné parcely a nikdy žiadne spory ohľadne týchto nehnuteľností nevznikali a taktiež oplotenie bolo na tom istom mieste, ako je v súčasnej dobe, resp. nemali žiadnu vedomosť o zmene miesta oplotenia tak, ako to tvrdili odporcovia resp. otec odporkyne svedok O. J.. Jediný svedok O. J. potvrdzoval výpovede odporcov a poprel tú skutočnosť, že sporné parcely vytvorené geometrickým plánom nadobudla navrhovateľka so svojim manželom od I. T. kúpnou zmluvou. Naopak uvádzal, že tieto nehnuteľnosti nadobudol on so svojou manželkou na základe predložených listinných dokladov a to notárskej zápisnice N 447/62, Čd 1/63, ktorá bola registrovaná 12.12.1963 č. Pr 533/1962 a na základe tejto notárskej zápisnice bolo vydané osvedčenie N 250/93, Nz 291/93 a následne bol O. J. a

jeho manželka R. rod. J. zapísaní na list vlastníctva XXXX ako vlastníci v 1/1 na parcely registra C XXXX/ XX, XXXX/XX a XXXX/XX a zmluvou V 93/2000 došlo k prevodu na odporcov 1), 2). Po oboznámení sa s notárskymi zápisnicami najmä Pr 533/1962 súd ale mal zistené, že došlo k nadobudnutiu nehnuteľností XXXX/2 a 3831/2 v pozemnoknižnom stave ešte predchádzajúcou notárskou zápisnicou registrovaniu Pr 137/62 a aj od I. T.. Zároveň ale sa konštatuje rozdelenie pozemnoknižných nehnuteľností a to parcely 3833 vo vlastníctve D. E. a I. T. na parcely XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, kde predmetom prevodu na O. J. a jeho manželku bola z týchto len parcela XXXX/X a ďalej rozdelenie vo výlučnom vlastníctve I. T. parcely XXXX na parcely XXXX/X a XXXX/X, kde predmetom prevodu na O. J. a jeho manželku bola len parcela XXXX/X. Na základe tohto je zrejmé, že I. T. zostal vlastníkom resp. spoluvlastníkom zostávajúcich pozemnoknižných parciel, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom zo dňa 30.11.1961 a z ničoho nevyplýva a nebol navrhnutý ani predložený žiaden dôkaz, že nehnuteľnosti ku ktorým žiada navrhovateľka určiť vlastnícke právo vytvorené geometrickým plánom ako parcely 3717/339 a 3717/340 Ján Kubala previedol na O. J. a jeho manželku R. rod. J. ako tvrdil svedok O. J. a odporcovia 1), 2).

Tá skutočnosť, že pozemnoknižná parcela XXXX/X, ktorá je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, zodpovedá pozemkom tak, ako sú predmetom konania a boli vytvorené geometrickým plánom a to T. XXXX/XXX a T. XXXX/XXX vyplýva aj zo znaleckého posudku W.. C. T., ktorý vo svojom posudku uviedol aj tú skutočnosť, že táto pozemnokninžná parcela XXXX/X nebola predmetom zmluvy registrovanej č. Pr 533/1962 dňa 12.12.1963, ktorou právni predchodcovia odporcov O. J. a R. J., rod. J. nadobudli nehnuteľnosti mimo iné aj od pozemnoknižného spoluvlastníka I. T.. Táto pozemnoknižná parcela nebola predmetom ani zmluvy registrovanej pod č. 525/61 zo dňa 10.8.1961, ktorou nadobudla vlastnícke právo k pozemkom navrhovateľka a doposiaľ je v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník I. T. v podiele 1/1. Právni predchodcovia odporcov O. J. a R. J. rod. J. v konaní o vydanie osvedčenia podľa notárskej zápisnice N 250/93, Nz 291/93 prehlásili, že vlastníctvo mimo iné aj k tomuto pozemku tak, ako je predmetom konania, nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 16.8.1962 Čd 1/63 registrovanou pod Pr 533/1962. Na základe výsledkov dokazovania ale tieto skutočnosti preukázané neboli a uvedenú pozemnoknižnú parcelu XXXX/X zapísanú vo vložke č. XXXX nenadobudli právni predchodcovia odporcov podľa uvedenej zmluvy Pr 533/1962.

V konaní bolo ďalej nesporne preukázané, že právni predchodcovia odporcov X), 2) O. J. a R. J. rod. J., ktorí podľa kúpnej zmluvy V 93/X000 previedli nehnuteľnosti na odporcov 1) ,2), boli zapísaní v evidencii nehnuteľnosti na základe osvedčenia N 250/93, Nz 291/93 zo dňa 1.9.1993 ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností parcelné číslo XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha pod domom č. XXX o výmere 395 m2 tak, ako podľa geometrického plánu z týchto pozemkov boli z časti vytvorené pozemky tak, ako sú predmetom konania č. XXXX/XXX a XXXX/ XXX. V súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu Žilina v uznesení -307 zo dňa 29.6.2010 súd pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že podľa citovaného osvedčenia, ktoré bolo vydané v súlade s a nasl. bol upravený vzťah k predmetným nehnuteľnostiam a podľa zákonnej domnienky podľa uplynutím 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností, pretože nebolo uplatnené k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo tretej osoby, tak zapísaná osoba sa stala vlastníkom na základe vydržania. Odporcovia 1), 2) nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva a zriadení vecného bremena V 93/2000 a tak pri započítaní vydržacej doby aj právnych predchodcov odporcov O. J. a R. J., rod. J. možno konštatovať, že odporcovia 1), 2) nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že v čase rozhodovania súdu sú splnené podmienky na určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky, nakoľko nemožno určiť vlastnícke právo za dobu minutú a v čase rozhodovania je sporná vec už vo vlastníctve iného subjektu a to odporcov 1), 2). S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s , podľa ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý.

Súd zároveň skúmal aj splnenie podmienok , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd dospel k takému záveru, že navrhovateľka 1) má naliehavý právny záujem na určovacom výroku a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli vytvorené z pozemkov parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX tak, ako sú zapísané na LV č. XXXX, kde sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 odporcovia 1), 2). V danom prípade teda nie je možné iným spôsobom domáhať sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva, len súdnym výrokom o určení vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu aj v tom prípade, že navrhovateľka sa domáha spoluvlastníckeho podielu len 1 a spoluvlastníci v druhej polovici by zostali odporcovia 1), 2). Nemožno konštatovať, že na návrhu o určenie spoluvlastníckeho podielu nie je daný naliehavý právny záujem podľa , pretože pri takomto výklade by bol potom daný naliehavý právny záujem len na určení vlastníctva k celej nehnuteľnosti a podielovým spoluvlastníkom by bolo znemožnené domáhať sa určenia spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a takýto postup nie je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Zároveň ale súd konštatuje, že u navrhovateľov 2) - 10) nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že nebola pripustená zmena návrhu, aby bolo určené, že nehnuteľnosti v 1 patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky a v 1 do dedičstva po I. G., zomr. XX.X.XXXX. Vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Žilina -272 zo dňa 29.1.2010 v spojení s uznesením KS v Žiline -307 zo dňa 29.6.2010 predmetom konania bolo len určenie vlastníckeho práva v 1 navrhovateľky. Na takomto určení navrhovatelia 2) - 10) nemajú naliehavý právny záujem, pretože pri vyhovení návrhu by sa v ničom nezmenilo ich právne postavenie ako dedičov po neb. I. G., manželovi navrhovateľky 1). Vzhľadom na túto skutočnosť vo vzťahu k navrhovateľom 2) - 10) boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu podľa .

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovia 1), 2) mali vo veci plný úspech, keďže súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol a tak podľa citovaného ustanovenia sú navrhovatelia povinní zaplatiť aj trovy konania v plnej výške.

Odporcovia 1), 2) si vyčíslili uplatnené trovy konania podaním doručené súdu 2.9.2011 č.l. 407 - 409.

Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia aplikoval ustanovenia vyhl.č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v konaní bolo 11 úkonov a to príprava a prevzatie 23.10.2007, odvolanie zo dňa 23.10.2007 proti rozsudku OS -117 zo dňa 22.8.2007, návrh na dokazovanie z 24.7.2008, pojednávanie 24.9.2008, pojednávanie 9.3.2009, návrh na dokazovanie zo dňa 4.8.2009, pojednávanie 29.1.2010, odvolanie z 24.3.2010 proti rozsudku OS -272 zo dňa 29.1.2010, odvolanie z 28.9.2010 proti uzneseniu OS -327 zo dňa 14.9.2010, pojednávanie 23.2.2011 a pojednávanie 26.8.2011. Tarifná odmena bola určovaná podľa § 11 ods. 1 cit. vyhl. ako 1/13 výpočtového základu, pretože nebolo možné právo vyjadriť v peniazoch a to v roku 2007 1.371,- Sk, 2008 1.465,- Sk, 2009 53,49 eur, 2010 55,49 eur a 2011 57,- eur. Režijný paušál bol zároveň priznaný podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a to v roku 2007 178,- Sk, 2008 190,- Sk, 2009 6,95 eur, 2010 7,21 eur a 2011 7,41 eur. Právny zástupca zastupoval dvoch odporcov a tak súd aplikoval ustanovenie § 13 ods. 3 cit. vyhl. v znení do 31.5.2009, podľa ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 20 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a § 13 ods. 2 cit. vyhl. v znení do 31.5.2010 v totožnom znení o znížení o 20 % a § 13 ods. 2 v platnom znení účinné od 1.6.2010, podľa ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zároveň v časti konania boli spojené dve veci a to pri úkonoch pojednávanie 9.3.2009, návrh na dokazovanie 4.8.2009 a pojednávanie 29.1.2010, kde súd aplikoval ustanovenie § 13 ods. 4 cit. vyhl. v znení do 31.5.2009, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach a súd aplikoval § 13 ods. 3 v znení účinnom od 1.6.2009 do 31.5.2010 a to totožné znenie citovaného ustanovenia ako je vyššie uvedené.

Trovy právneho zastúpenia sú nasledovne:

1) príprava a prevzatie 23.10.2007 - tarifná odmena 1.371,- Sk + 1.371,- Sk = 2.742,- Sk - 548,40 Sk (zníženie o 20 %) = 2.193,60 Sk + 178,- Sk (režijný paušál) = 2.371,60 Sk, čo je spolu suma 78,72 eur. 2) odvolanie z 23.10.2007 proti rozsudku - tarifná odmena 1.371,- Sk + 1.371,- Sk = 2.742,- Sk - 548,40 Sk (zníženie o 20 %) = 2.193,60 Sk + 178,- Sk (režijný paušál) = 2.371,60 Sk, čo je spolu suma 78,72 eur 3) návrh na dokazovanie z 24.7.2008 - tarifná odmena 1.465,- Sk + 1.465,- Sk = 2.930,- Sk - 586,- Sk (zníženie o 20 %) = 2.344,- Sk + 190,- Sk (režijný paušál) = 2.534,- Sk, čo je spolu suma 84,11 eur 4) pojednávanie 24.9.2008 - tarifná odmena 1.465,- Sk + 1.465,- Sk = 2.930,- Sk - 586,- Sk (zníženie o 20 %) = 2.344,- Sk + 190,- Sk (režijný paušál) = 2.534,- Sk, čo je spolu suma 84,11 eur

5) pojednávanie 9.3.2009 - spojenie dvoch vecí - tarifná odmena 53,49 eur + 26,74 eur (zvýšenie o 1) = 80,23 eur + 80,23 eur = 160,46 eur - 32,09 eur (zníženie o 20 %) = 128,37 eur + 6,95 eur (režijný paušál) = spolu suma 135,32 eur 6) návrh na dokazovanie 4.8.2009 - spojenie dvoch vecí - tarifná odmena 53,49 eur + 26,74 eur (zvýšenie o 1) = 80,23 eur + 80,23 eur = 160,46 eur - 32,09 eur (zníženie o 20 %) = 128,37 eur + 6,95 eur (režijný paušál) = spolu suma 135,32 eur 7) pojednávanie 29.1.2010 - spojenie dvoch vecí - tarifná odmena 55,49 eur + 27,44 eur (zvýšenie o 1) = 83,23 eur + 83,23 eur = 166,46 eur - 33,29 eur (zníženie o 20 %) = 133,17 eur + 7,21 eur (režijný paušál) = spolu suma 140,38 eur 8) odvolanie z 24.3.2010 proti rozsudku - tarifná odmena 55,49 eur + 55,49 eur = 110,98 eur - 22,19 eur (zníženie o 20 %) = 88,79 eur + 7,21 eur (režijný paušál) = spolu suma 96,- eur 9) odvolanie z 28.9.2010 proti uzneseniu - tarifná odmena 55,49 eur + 55,49 eur = 110,98 eur - 55,49 eur (zníženie o 50 %) = 55,49 eur : 2 (odmena vo výške 1 podľa § 14 ods. 3 písm. b) cit. vyhl.) = 27,74 eur + 7,21 eur (režijný paušál) = spolu suma 34,95 eur 10) pojednávanie 23.2.2011, ktoré prekročilo viac ako dve hodiny = tarifná odmena 57,- eur + 57,- eur = 114,- eur - 75 eur (zníženie o 50 %) = 57,- eur x 2 (§ 14 ods. 1 písm. c) za každé začaté dve hodiny) = 114,- eur + 7,41 eur (režijný paušál) = spolu suma 121,41 eur 11) pojednávanie 26.8.2011 - tarifná odmena 57,- eur + 57,- eur = 114,- eur - 57,- eur (zníženie o 50 %) = 57,- eur + 7,41 eur (režijný paušál) = spolu suma 64,41 eur

Spolu odmena za prvý úkon 78,72 eur, druhý úkon 78,72 eur, tretí úkon 84,11 eur, štvrtý úkon 84,11 eur, piaty úkon 135,32 eur, šiesty úkon 135,32 eur, siedmy úkon 140,38 eur, ôsmy úkon 96,- eur, deviaty úkon 34,95 eur, desiaty úkon 121,41 eur, jedenásty úkon 64,41 eur sú spolu trovy právneho zastúpenia 1.053,45 eur.

Súd nepriznal odmenu za úkony pojednávanie 24.9.2008, ktoré nepresiahlo viac ako dve hodiny a za podanú námietku zaujatosti 7.3.2011, nakoľko nejde o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odporcovia 1), 2) ďalej si vyčíslili cestovné a náhradu za stratu času nasledovne:

Cestovné a náhrada za stratu času - § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky a § 15 písm. b) vyhlášky.

Cesta ZV - Žilina predstavuje 115 km a trvá 2 hod. 15 min, rovnako aj cesta Žilina - ZV. Na cestu bolo použité osobné motorové vozidlo E. V. XY, s evidenčným číslom ZV XXX BZ, ktorého spotreba paliva je 7,2 l/100 km, do ktorého sa tankuje palivo BA XX B, pričom suma základnej náhrady za 1 km jazdy je 0,183 eur.

24.9.2008 - pojednávanie

- náhrada za stratu času cestovaním 105,20 eur Zvolen - OS Žilina a späť (trvanie cesty 10 začatých polhodín) 10 x 10,52 eur za každú aj začatú polhodinu

- náhrada cestovných výdavkov za cestu ZV - B.B a späť 63,10 eur

9.3.2009 - pojednávanie

- náhrada za stratu času cestovaním 115,90 eur Zvolen - OS Žilina a späť (trvanie cesty 10 začatých polhodín) 10 x 11,59 eur za každú aj začatú polhodinu

- náhrada cestovných výdavkov za cestu ZV - B.B a späť 57,80 eur

29.1.2010 - pojednávanie

- náhrada za stratu času cestovaním 120,20 eur Zvolen - OS Žilina a späť (trvanie cesty 10 začatých polhodín) 10 x 12,20 eur za každú aj začatú polhodinu

- náhrada cestovných výdavkov za cestu ZV - B.B a späť 60,80 eur SPOLU............................................................................................................523,- eur

Cestovné a náhrada za stratu času - § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky a § 15 písm. b) vyhlášky.

Cesta ZV - Žilina predstavuje 115 km a trvá 2 hod. 15 min, rovnako aj cesta Žilina - ZV. Na cestu bolo použité osobné motorové vozidlo E. V. XY, s evidenčným číslom ZV XXX BZ, ktorého spotreba paliva je 7,2 l/100 km, do ktorého sa tankuje palivo BA XX B, pričom suma základnej náhrady za 1 km jazdy je 0,183 eur.

23.2.2011 - pojednávanie

- náhrada za stratu času cestovaním 123,50 eur Zvolen - OS Žilina a späť (trvanie cesty 10 začatých polhodín) 10 x 12,35 eur za každú aj začatú polhodinu

- náhrada cestovných výdavkov za cestu ZV - B.B a späť 64,60 eur

26.8.2011 - pojednávanie

- náhrada za stratu času cestovaním 123,50 eur Zvolen - OS Žilina a späť (trvanie cesty 10 začatých polhodín) 10 x 12,35 eur za každú aj začatú polhodinu

- náhrada cestovných výdavkov za cestu ZV - B.B a späť 65,70 eur

- parkovné Žilina 26.8.2011 6,10 eur Spolu........................................................................................................... 384,40 eur Cestovné a náhrada za stratu času boli účtované správne a tak súd priznal odporcom 1), 2) spolu sumu 523,- a 384,40 eur, spolu 907,40 eur.

Odporcovia ďalej ako trovy žiadali súdny poplatok za odvolanie 15.11.2007 99,58 eur a preddavok na znalecké dokazovanie 14.8.2009 200,- eur, ktoré taktiež boli priznané ako trovy konania a nebol priznaný poplatok za námietku zaujatosti 66,- eur, nakoľko nejde o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Spolu sú trovy konania a to trovy právneho zastúpenia 1.053,45 eur a cestovné a náhrada za stratu času 907,40 eur a súdny poplatok 99,58 eur a preddavok 200,- eur, spolu trovy 2.260,43 eur zaokrúhlene 2.260,- eur.

Trovy konania 2.260,- eur sú povinní zaplatiť navrhovatelia 1) - 10) odporcom v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcov 1), 2) v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 26.8.2011

JUDr. Jana Scholtzová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Jana Sláviková