Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/30/2010

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. V. č. X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Bratislava, ul. Klincová č. 35 proti odporcom: 1/ D.. V. V., C.., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. J. A. č. XXX/X, 2/ F.. F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale B., ul. Z. č. XX, t. č. K. K., ul. U. č. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Irenou Belišovou, advokátkou so sídlom Bratislava, ul. Romanova č. 1, o určenie platnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 29. júna 2011 č. k. -114, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd prisúdil odporcovi 2/ náhradu trov konania vo výške 743,83 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Odporcovi 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením: I. odporcovi 1/ náhradu trov konania neprisúdil, II. odporcovi 2/ prisúdil náhradu trov konania vo výške 743,83 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu 2/ do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 10. 2010 č. k. -86 tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na , ďalej len „“, tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade boli, podľa súdu, úspešní odporcovia 1/ a 2/, preto im s poukazom na ustanovenie patrí náhrada trov konania. Nakoľko si odporca 1/ trovy konania neuplatnil a zo spisu žiadne jeho trovy nevyplynuli, súd rozhodol tak, že odporcovi 1/ náhradu trov konania neprisúdil. Odporcovi 2/ priznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ mal za to, že v predmetnej právnej veci sa jedná o osobitný druh konania, kde súd rozhoduje podľa vlastnej interpretácie pojmu dobré mravy.

Bol a je presvedčený o tom, že porušenie sľubu (záväzku) otca danému synovi, sľubu, na základe ktorého matka navrhovateľa a bývalá manželka odporcu 1/ vykonala procesný úkon smerujúci k zrušeniu predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi 1/ nakladať s predmetom prevodu, je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa navrhovateľa, nepodával návrh bezdôvodne, ale z presvedčenia, že existuje opodstatnený predpoklad, že konajúci súd sa stotožní s jeho ponímaním „vyváženého a spravodlivého“. Vzhľadom na to, že neexistuje jednoznačná legálna definícia pojmu „dobré mravy“, navrhovateľ bol nútený podať návrh a v konaní predkladať dôkazy, aby zistil, ako si pojem dobré mravy vysvetľuje konajúci súd.

Pre dôvody uvedené v tejto časti považoval navrhovateľ konanie, v ktorom súd rozhoduje s odkazom na ustanovenie o dobrých mravoch, za osobitný druh konania, kde by zodpovednosť za vznik trov konania nemala niesť len jedna zo sporových strán, aj keď táto strana v konaní úspech nemala.

Podľa navrhovateľa sa v predmetnej právnej veci jedná o osobitný okruh účastníkov konania, kde je odporca 1/ otcom navrhovateľa.

Za podstatné považoval aj to, že úkony, ktorých platnosť, či neplatnosť bola predmetom posudzovania v tejto veci, je potrebné skúmať aj z hľadiska kontextu rodiny V., teda vzťahov medzi navrhovateľom, odporcom 1/ a matkou navrhovateľa. Okresný súd v konaní nevykonal dôkaz - svedeckú výpoveď matky navrhovateľa, a tak nemohli byť v plnej miere popísané okolnosti vykonania úkonov - darovania v prospech navrhovateľa, ani predaja v prospech odporcu 2/. Vzťah matky navrhovateľa a odporcu 1/ má, podľa navrhovateľa, vplyv na motívy konania odporcu 1/, pričom aj pohnútka odporcu 1/ dodávala jeho konaniu charakter rozporu s dobrými mravmi.

S okruhom účastníkov konania je úzko spätý aj procesný postup navrhovateľa, ktorý najprv napadol rozsudok okresného súdu odvolaním a neskôr svoje odvolanie vzal späť. Súdne konanie je pre členov rodiny V. traumatizujúce. Konanie bolo začaté z dôvodu ochrany rodinného majetku navrhovateľov. Prevádzané nehnuteľnosti boli totiž nadobudnuté a zveľaďované celou rodinou (navrhovateľom, odporcom 1/ a matkou navrhovateľa). Priebeh konania, resp. jednotlivé pojednávania vo veci, boli pre navrhovateľa emočne náročné, keď zjavne zoslabnutý odporca 1/ produkoval v rámci svojej obrany na adresu navrhovateľa výčitky osobného charakteru.

Okruh účastníkov konania a negatívny vplyv konania na rodinný život navrhovateľa mali za následok aj späťvzatie odvolania navrhovateľom, ktorý sa po dohode s rodinou rozhodol celú záležitosť uzavrieť, a to bez ohľadu na krivdu, či škodu, ktorá mu konaním odporcov vznikla.

Navrhovateľ poukázal na to, že odporca 2/, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania v sume 743,83 eur, nadobudol úkonom so spornou platnosťou nehnuteľnosti v celkovej hodnote cca 116.178,72 eur (3.500.000,- Sk) za kúpnu cenu vo výške 51.450,57 eur (1.550.000,- Sk). Naviac, ako sám odporca 2/ uviedol, pri kúpe nehnuteľnosti uhradil len časť kúpnej ceny cca 9.958,17 eur (300.000,- Sk) a zvyšok kúpnej ceny splácal postupne peňažnými, ako aj nepeňažnými plneniami, o ktorých neexistuje žiadne potvrdenie. Splatenie kúpnej ceny odporca 2/ v konaní nepreukázal. Účinky právneho úkonu, posudzovanie platnosti ktorého bolo predmetom tohto konania, mali za následok zisk, resp. zväčšenie majetku odporcu 2/, a to na úkor majetku odporcu 1/ (majetok bol predaný pod cenu), no najmä na majetok navrhovateľa. Kúpa a predaj nehnuteľnosti mali teda zásadný vplyv na majetkové pomery sporových strán, vplyv výrazne nepriaznivý pre navrhovateľa. Navrhovateľ má byť totiž rozhodnutím súdu ďalej majetkovo zaťažený tým, že mu má vzniknúť povinnosť zaplatiť trovy konania.

Z týchto dôvodov mal navrhovateľ za to, že v prejednávanej veci existujú podmienky hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania priznať.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu vo

výroku o trovách konania vo vzťahu k odporcovi 2/ ako vecne správne potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že navrhovateľ sa voči odporcom 1/ a 2/ domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29. 10. 2007, ktorej vklad V XXXX/ XXXX bol povolený dňa 29. 10. 2007 a ktorou odporca 1/ previedol na odporcu 2/ nehnuteľnosti parc. č. 1258/5 trvalé trávne porasty o výmere 168 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 309 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, rodinný dom, súp. č. 73, postavenej na pozemku parc. č. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. I., obec I., okres L. A., ktoré sú evidované Správou katastra L. A. a zapísané na LV č. XXXX.

Okresný rozsudkom zo dňa 27. 10. 2010 č.k. -86 návrh zamietol z dôvodu, že samotné dvojité scudzenie nie je dôvodom neplatnosti zmluvy v zmysle konštantnej judikatúry a iný dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy súd nezistil, resp. navrhovateľ ani nepreukázal s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že samotná skutočnosť, že odporca 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu následne po tom, čo uzatvoril aj darovaciu zmluvu, a to s rôznymi subjektmi, nespôsobuje toto samo o sebe neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený, nanajvýš to môže zakladať jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú navrhovateľovi ako obdarovanému. Pokiaľ by sa však skúmali v danom konkrétnom prípade dobré mravy aj zo širších hľadísk, možno podľa súdu povedať, že vzhľadom na okolnosti prípadu

- skutočnosť, že odporca 1/ v ťažkej životnej situácii (choroba, ktorou trpel, rozpad manželstva, nutnosť zabezpečiť si nové bývanie), rozhodol sa namiesto darovania nehnuteľnosti tieto predať a zabezpečiť si finančné prostriedky, možno toto akceptovať bez toho, aby to bolo vnímané ako konanie proti všeobecne uznávaným pravidlám správania. Neexistovalo totižto žiadne právo navrhovateľa vyžadovať dar, a to ani morálne a ani tomu korešpondujúca povinnosť odporcu 1/ darovať nehnuteľnosti.

Pokiaľ súd mal skúmať neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor so ; tak podľa súdu navrhovateľ konkrétnejšie neuviedol, v čom vidí rozpor predmetnej kúpnej zmluvy so zákonom o cenách. Všeobecne záväzné právne predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch, a to konkrétne aj a na jeho základe vydané vykonávacie predpisy. V danom prípade nebola obmedzená zmluvná voľnosť reguláciou ceny, pri chate nemožno hovoriť, že by bola určená nejaké maximálna alebo pevná cena, navyše však danom prípade treba poukázať na to, že cena temer dvojnásobná oproti znaleckého posudku nemôže byť neprimerane nízka, ako to naznačil navrhovateľ. Okrem toho navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani sa o to nepokúsil, z ktorého by vyplývalo, že trhová cena by mala byť okolo 3.500.000,- Sk. Pri vyporiadaní sa s prípadnou tiesňou, resp. nápadne nevýhodnými podmienkami, kde práve vzhľadom na kúpnu cenu, ktorá je značne navýšená oproti znaleckému posudku, nemožno hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach, ale predovšetkým tieseň a nápadne nevýhodné podmienky zakladajú len právo účastníka zmluvy v danom prípade odporcu 1/ od zmluvy odstúpiť a nespôsobujú neplatnosť zmluvy.

Pokiaľ ide o pochybnosti navrhovateľa o legitímnosti a legálnosti celého procesu uzavretia celého procesu uzavretia kúpnej zmluvy, prípadne konkrétne podpisu zmluvy odporcom 1/ a možnosti povolenia vkladu v ten istý deň, vzhľadom na skutočnosť, že odporca 1/ nepopieral svoj podpis, vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vklad bol do Dolného A. na kataster podaný o 12.08 hod. a boli zaplatené kolkové známky za urýchlenie rozhodnutia o vklade, vzhľadom a relatívne malú vzdialenosť A. a L. A., ohľadne takto naznačených pochybností navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nebol ani dôvod k pochybnostiam v naznačenom smere, pretože išlo o štandardný postup. Pokiaľ súd už poukázal na dôsledky prípadnej tiesne, čo v sebe kumuluje aj zlú hospodársku situáciu a v zásade vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno v tom vidieť neplatnosť zmluvy. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že súd nepripustil dôkaz výsluchom matky navrhovateľa, bolo to z dôvodu, že táto nebola účastníčkou zmluvy a v zásade skutočnosti, na ktoré ju chcel navrhovateľ vypočuť (uzavretie viacerých darovacích zmlúv, vydanie osobných vecí) buď neboli sporné a preukázané listinnými dôkazmi, alebo neboli pre konanie vôbec podstatné.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd uznesením zo dňa 31. 03. 2011 č. k. -109 odvolacie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia odvolania zo

strany navrhovateľa. Trovy odvolacieho konania odporcom 1/, 2/ nepriznal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2011.

Napadnutým uznesením súd odporcovi 1/ náhradu trov konania neprisúdil. Odporcovi 2/ prisúdil náhradu trov konania vo výške 743,38 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu 2/ do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Konštatoval, že odporcovia 1/ a 2/ boli úspešnými v danom prípade, preto im s poukazom na ust. patrí náhrada trov konania. Odporca 1/ si trovy konania neuplatnil a ani zo spisu tieto nevyplývajú. Odporcovi 2/ priznal trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom.

Navrhovateľ napadol odvolaním výrok o trovách konania vo vzťahu k odporcovi 2/ majúc za to, že v prejednávanej veci existujú podmienky hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania priznať. Týmito sú, že vec je s odkazom na dobré mravy osobitným druhom konania, osobitný okruh účastníkov konania, kde odporca 1/ je otcom navrhovateľa a pomery navrhovateľa.

Podľa ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol, skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V tomto ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Moderačným absolučným ho možno nazvať s tou licenciou, že právo na náhradu trov konania síce ešte nevzniklo, lebo jeho vznik sa dovŕši až rozhodnutím súdu, ale nastala už prvá procesná skutočnosť. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde a postoj účastníkov v priebehu konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania, v tomto prípade u navrhovateľa.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a najmä dôvodov právoplatného rozsudku dospel k názoru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia tak ako žiadal navrhovateľ v odvolaní. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/. Jedným z dôvodov neplatnosti tohto právneho úkonu malo byť podľa navrhovateľa, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že sa navrhovateľ domáhal konania s odkazom na dobré mravy, odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu zistené okresným súdom nevyhodnotil pri rozhodovaní o trovách konania za dôvod hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktorý konštatoval, že neexistovalo žiadne právo navrhovateľa vyžadovať dar, a to ani morálne a ani tomu korešpondujúca povinnosť odporcu 1/ darovať nehnuteľnosti. Preto zmena v konaní odporcu 1/, ktorý sa rozhodol nehnuteľnosti predať odporcovi 2/ za účelom zabezpečenia si nového bývania nemohla viesť navrhovateľa k podaniu návrhu. Rovnako za dôvod nepovažoval ani to, že navrhovateľ viedol spor s odporcom 1/, ktorý je jeho otcom. Účastníkom konania bol aj odporca 2/, ktorý nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere. Ďalšie skutočnosti uvádzané v odvolaní (napr. nevykonanie dôkazu výsluchom matky navrhovateľa, v súvislosti s výškou kúpnej ceny) predstavujú v podstate nesúhlas navrhovateľa

s rozhodnutím vo veci samej. Na tomto mieste však odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ vzal odvolanie späť a preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť. Napokon pokiaľ ide o majetkové a sociálne pomery navrhovateľa, tieto v odvolaní navrhovateľ nijako nepreukázal. Odvolací súd považoval za nevyhnutné poukázať na to, že prípadné nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ ako úspešnému účastníkovi konania, by malo neprimeraný dopad na jeho pomery ako oprávneného účastníka. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa postupoval v danej veci pri rozhodnutí o náhrade trov konania správne aplikujúc ustanovenia

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa ust.

V ostatnej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté lebo nebolo napadnuté odvolaním.

Odporca 2/ ako úspešný účastník v odvolacom konaní nežiadal priznať náhradu trov konania a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu tieto vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že sa mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (, ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.