Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-45-2011.pdf
PDF · 70.12 KB
Case nature
Subarea
11CoE/45/2011
Uznesenie
Krajský súd Trnava v právnej veci exekúcie oprávneného: N. D., a.s., O. X, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, P.O.BOX 259, Bratislava, proti povinnému: A. H., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, H., na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 46,94 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Janecom, Račianska 109/C, Bratislava o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 24. júna 2010, č.k. 16Er/634/2005-16, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného v časti zastavenia exekúcie sa o d m i e t a .
Uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa na návrh súdneho exekútora zastavil exekúciu, vedenú súdnym exekútorom Mgr. Jánom Janecom pod sp.zn. EX 1568/2005 s poukazom na ust. § 31 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pretože oprávnený na výzvu exekútora nereagoval žiadnou úhradou preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. S poukazom na ust. §§ 196, 197 ods. 2, § 200 a § 203 EP rozhodol súd prvého stupňa o trovách exekúcie a v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30.4.2008 priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 116,66 eur. Uviedol, že trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora podľa počtu hodín, účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) v sume 59,76 eur, z toho 19 % DPH 11,35 eur, z odmeny exekútora za jednotlivé úkony, určené paušálnou sumou 3,32 eur za úkon (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojitosti s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 26,56 eur, z toho 19 % DPH 5,05 eur a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky poštovné + spotrebný materiál, všetko bez DPH v sume 13,94 eur. Pri výpočte odmeny exekútora podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 súd sčítaval čas, potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov a zohľadnil iba počet účelne vynaložených hodín na exekúciu (9 hodín 5 minút po 6,64 eur). Pri výpočte odmeny podľa ust. § 14 ods. 3 v spojení s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky súd za doručenie exekučného príkazu priznal exekútorovi paušálnu odmenu len za jeden úkon vo výške 3,32 eur, nakoľko exekútorovi patrí odmena len v tejto výške bez ohľadu na to, koľko krát exekútor urobil úkony, uvedené v § 15 ods. 1 písm. a/ - f/ vyhlášky. Súd nepriznal exekútorovi nesprávne vyúčtovanú DPH z náhrady hotových výdavkov, keď na túto v zmysle § 196 EP nemá nárok. Pokiaľ sa týka moderačného práva v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. súd mal za to, že nie je možné v exekučnom konaní pri trovách exekúcie uplatniť uvedený paragraf, nakoľko nejde o sporové konanie, ale o vykonávacie konanie, kedy nie je dôvodné na základe voľnej úvahy súdu znižovať odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora, ktoré exekútorovi pri výkone exekúcie vznikli a na ktorých náhradu má právo. Exekučný súd môže len posúdiť účelnosť ich vynaloženia a neúčelne vynaložené trovy nepriznať.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené, pretože zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by k upretiu práva, garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatňovať nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Na základe uvedeného navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, uplatnených exekútorom, poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., kedy súd môže nepriznať alebo znížiť trovy, ak sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, a preto navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo, týkajúce sa trov konania a primerane znížil ich náhradu.
Exekútor ani povinný odvolanie nepodali a ani sa k písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba proti rozhodnutiu, proti časti ktorého je tento opravný prostriedok prípustný postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je v časti zastavenia exekúcie prípustné a v časti trov exekúcie je uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
Vzhľadom na to, že z exekučného poriadku nevyplýva, že by bolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým bola exekúcia podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh exekútora zastavená pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote, určenej exekútorom, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné nie je.
Pretože v danom prípade odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemohol odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie v tejto časti v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie. Odvolací súd sa v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie oprávnenému, trovy exekúcie priznal v správnej výške, správne krátil exekútorom uplatnenú náhradu trov konania nepriznaním odmeny za každý jednotlivý úkon pri časovej špecifikácii jednotlivých úkonov, ale správne sčítal časové trvanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určil odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhl. č. 288/95 Z.z. Správne krátil aj paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky.
V zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré je jasné, zrozumiteľné a logické.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto v časti náhrady trov exekúcie odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.