Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-11-2010.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/11/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľov: X/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX Č., 2/ Š. O., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX Č., 3/ A. O., H.. XX.XX.XXXX, bytom S.Q. XXXX, XXX XX Č., 4/ Š. L., Q.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Č. a 5/ Z. R., Q.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX Č., všetkých navrhovateľov v rade 1/ až 5/ štátnych príslušníkov Slovenskej republiky, zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Ul. Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporcovi: O. &. E. P., K.. K. Q.. X.., so sídlom M. N. XXX/XX, XXX XX Ž., P.: XX 805 921, zastúpenému splnomocneným zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a v celom rozsahu.
Navrhovatelia v rade 1/ až 5/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 468,43 eur, na účet právneho zástupcu odporcu ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o., v M. banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 14.01.2010, sa navrhovatelia v rade 1/ až 5/ proti odporcovi domáha určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca pre kat. územie U. na liste vlastníctva č. XXXXX ako KN-C parcela č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 54554 m2, KN-C parcela č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 12262 m2 a KN-C parcela č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 14083 m2, patria v podiele 6631/80899 do dedičstva po nebohom N. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Takto uplatnený nárok vo svojom písomnom návrhu navrhovatelia odôvodnili nasledujúcimi skutkovými a právnymi tvrdeniami:
Predchodca navrhovateľov A. O., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX bol spoluvlastníkom nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe pre kat. úz. Čadca v pkn. vl. č. XXXX ako pkn. parc. č. XXXX a č. XXXX; jeho vlastníctvo bolo zapísané v časti C. pkn. vložky pod C. XX/ b a C. XX/b. Po neb. A. O. v dedičskom konaní vedenom na Štátnom notárstve Čadca pod sp. zn. M. XX/XX podiel 21/64 k predmetným nehnuteľnostiam zdedil právny predchodca navrhovateľov v rade 1/ až 5/ N. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní po ktorom, vedenom Okresným súdom Čadca pod sp. zn. XD/XXX/XXXX predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané; ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy navrhovatelia v rade 1/ až 5/, pozostalá manželka a deti
poručiteľa. Pôvodné pkn. parcely č. XXXX a č. XXXX sú z časti totožné so spornými súčasnými KN- C parcelami č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX. V roku 1961 mali byť A. O. predmetné nehnuteľnosti vyvlastnené tak, že z nehnuteľností pkn. parciel č. XXXX a č. XXXX mu mala byť vyvlastnená spolu výmera 20209 m2. Rozhodnutie o vyvlastnení A. O. však nikdy nebolo doručené, ani mu nebola vyplatená žiadna náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti. Právny predchodca odporcu preto nezískal zákonným spôsobom vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od A. O. a zostalo tak zachované i vlastníctvo predchodcu navrhovateľov N. O. k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý zdedil po A. O. podiel 21/64, na ktorý z výmery nehnuteľností, ktorá mala byť vyvlastnená, pripadá výmera 6631 m2. Pretože súčasné sporné nehnuteľnosti KN-C parcele č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX majú celkovú výmeru 80899 m2 a predchodca navrhovateľov N. O. zdedil po A. O. výmeru 6631 m2, do dedičstva po N. O. by z nehnuteľností KN-C parciel č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX mal patriť podiel 6631/80899. X., pretože odkúpil sporné nehnuteľnosti od predávajúceho, ktorý nebol vlastníkom podielu predchodcu navrhovateľov, nemohol sa stať ich výlučným vlastníkom a navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení, že v dotknutom podiele patria do dedičstva po ich predchodcovi.
Odporca v písomnom vyjadrení, podanom na súde dňa 08.3.2010, s návrhom navrhovateľov nesúhlasil a navrhol ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že sporné nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. N. 149/2008, keď jeho právny predchodca bol v čase kúpy ich vlastníkom v celosti. Proti dôvodom uvedeným v návrhu navrhovateľov namietal, že nie je zrejmé, z akého právneho titulu sa navrhovatelia domáhajú navrhovaného určovacieho výroku, keď v návrhu uvádzajú, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené, toto vyvlastnenie spochybňujú, pričom bližšie nešpecifikujú, aké pkn. parcele sú totožné so spornými KN-C parcelami č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX.
Na pojednávaní dňa 14.5.2010 navrhovatelia zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v cit. návrhu, odvodzujúc svoj nárok od nezákonnosti vyvlastnenia nehnuteľností ich predchodcovi a po kladnom posúdení tohto ich tvrdenia súdom hodlajúc ďalej navrhnúť znalecké dokazovanie na identifikáciu pôvodných pozemkovoknižných nehnuteľností vo vlastníctve ich predchodcu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o nezákonné vyvlastnenie nehnuteľností ich predchodcovi, obrátili sa s reštitučným nárokom na príslušný pozemkový úrad, neboli však úspešní.
Odporca popri námietkach proti návrhu navrhovateľov, uvedených v jeho cit. vyjadrení, na pojednávaní dňa 14.5.2010 ďalej dôvodil, že z návrhu navrhovateľov nie je zrejmé ani to, na základe akých právnych skutočností by mal patriť do dedičstva po ich predchodcovi práve taký podiel, akého sa domáhajú svojim návrhom a k informácii o predchádzajúcom uplatnení reštitučného nároku navrhovateľmi tvrdil, že mali vychádzať z osobitných reštitučných predpisov a nie domáhať sa určenia nehnuteľností do dedičstva.
Okresný súd na základe vyššie citovaných skutkových a právnych tvrdení oboch strán sporu prostredníctvom ich splnomocnených zástupcov (s výnimkou navrhovateľa v rade 1/ sa ostatní navrhovatelia pojednávaní súdu osobne nezúčastňovali, na vykonaní dôkazu ich výsluchom na pojednávaní netrvala ani jedna zo strán sporu a s ohľadom na inými vykonanými dôkazmi zistené okolnosti veci nezistil nevyhnutnosť takéhoto doplnenia dokazovania ani súd) vykonal dokazovanie účastníkmi v priebehu konania predloženými a súdom na základe ich návrhov zabezpečenými listinnými dôkazmi, vrátane rozhodnutí príslušných orgánov vydaných v predchádzajúcich konaniach vedených navrhovateľmi vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam titulom tzv. reštitučných nárokov, pripojenia súvisiacich spisov vo veciach prejednania dedičstva po predchodcoch navrhovateľov a o konaniach vo veciach predchádzajúcich prevodov vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj vyžiadaním zachovanej dokumentácie z príslušných archívov týkajúcej sa vyvlastnenia nehnuteľností predchodcovi navrhovateľov. Navrhovatelia okrem toho navrhli doplnenie dokazovania i výsluchom svedkov na preukázanie ich zmienených tvrdení týkajúcich sa vyvlastňovacieho konania proti ich predchodcovi A. O. (o nedoručení rozhodnutia o vyvlastnení a o nevyplatení náhrady za vyvlastnenie dotknutým vlastníkom); tomuto návrhu na vykonanie dokazovania súd nevyhovel, považujúc takéto dokazovanie (a to bez ohľadu, či by výpovede svedkov potvrdili uvedené tvrdenia navrhovateľov alebo nie) za nadbytočné a nehospodárne, so zreteľom na ostatné v konaní vykonané (listinné) dôkazy a po ich vyhodnotení súdom prijaté skutkové a právne závery tak, ako o nich súd účastníkov postupom podľa ust. § 100 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP") predbežne informoval do zápisnice na pojednávaní dňa 26.8.2011 a podľa ktorých i rozhodol vo veci samej, ako je ďalej uvedené. Účastníci na oboch stranách občianskeho sporového konania, v oboch prípadoch právne
zastúpení, po takto vykonanom dokazovaní a informácii súdu o predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní dňa 26.8.2011 iné dôkazy nenavrhli (§ 120 ods.1, ods.4 OSP). Súd takto zistil nasledovný skutkový stav veci (§ 153 ods.1 OSP):
Navrhovatelia v prílohe svojho návrhu v tejto veci predložili súdu potvrdenie Okresného súdu Čadca zo dňa 22.4.2004, adresované Obvodnému pozemkovému úradu Čadca, potvrdzujúce zistenie z dostupných evidenčných pomôcok nachádzajúcich sa v archíve Okresného súdu Čadca, že na základe vyvlastňovacích rozhodnutí č. N.. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXX/XX.W..XXXX neboli zložené finančné prostriedky do depozitu bývalého Štátneho notárstva v U. na mená uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí pod č. 1 - 134.
Podľa predloženého výpisu z pkn. vložky č. XXXX pre kat. územie U. A. O. bol v časti B zapísaný ako vlastník pkn. parc. č. XXXX a č. XXXX pod por. č. XXb a XXb, v oboch prípadoch ako nadobúdateľ podielu 3/8 z podielu svojich predchodcov E. O., rod. L. a A. O., titulom dedenia (sp. zn. Okresného súdu Čadca M. XXXX/XX a M. X/XX).
Z obsahu dokumentácie vo veci vyvlastnenia pozemkov pre výstavbu vodovodu v kat. území U. v r. 1960 - 1964 (pod č. N.. XXXX/XXXX a č. N.. XXXX/XXXX), zaslanej na žiadosť súdu Štátnym archívom v Bytči, súd zistil, že rozhodnutím vtedajšieho Mestského národného výboru v U., odboru výstavby a vodného hospodárstva č. N. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX boli vyvlastnené nehnuteľnosti v kat. úz. U. pod výstavbu vodovodu v U. - v rozhodnutí zo dňa XX.X.XXXX pod tým istým číslom, vydaným vo veci odvolania niektorých z dotknutých vlastníkov pozemkov proti výške peňažnej náhrady za vyvlastnenie, ako aj v správe MsNV v U., odboru výstavby a vodného hospodárstva zo dňa XX.X.XXXX, sa medzi účastníkmi, ktorí podali odvolanie, spomína i A. O.. Rozhodnutím MsNV v U., odboru výstavby a vodného hospodárstva č. N.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli vyvlastnené v prospech vtedajšieho Československého štátu nehnuteľnosti v kat. úz. U. na účel výstavby vodovodu a zriadenia ochranných pásiem okolo objektov pramenišťa na podklade geometrického plánu a predloženého vyvlastňovacieho súpisu č. XX/XX-XXX-XXX zo dňa XX.X.W., okrem iných i pozemky pkn. parc. č. XXXX a č. XXXX, zapísané v pkn. vl. č. XXXX - v prípade pkn. parc. č. XXXX vo vzťahu k predmetnému zápisu spoluvlastníctva predchodcu navrhovateľov ako časti, oddelené pre účely vyvlastnenia cit. geometrickým plánom a vyvlastňovacím súpisom ako parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Vo vyvlastňovacom súpise i v cit. rozhodnutí č. N.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa okrem identifikovania vyvlastňovaných nehnuteľností údajmi podľa stavu zápisu v pozemkovej knihe uvádza i zistený skutočný vlastnícky vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom predchodca navrhovateľov A. O. je vo vzťahu k navrhovateľmi predloženému zápisu v pozemkovej knihe, v pkn. vl. č. XXXX a obom pkn. parcelám č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. U. deklarovaný ako vlastník, ktorému svedčí zápis vlastníctva v pozemkovej knihe, podľa skutočného stavu sú však uvedení odlišní vlastníci (k pkn. parc. č. XXXX v pkn. vl. č. XXXX B. Š., rod. Ď. a k uvedeným častiam pkn. parc. č. XXXX v pkn. vl. č. XXXX Z. E. s manželkou B., rod. Z.) - tak ako je zas naopak predchodca navrhovateľov v uvedených dokumentoch vedený ako v rozpore so stavom zápisu v pozemkovej knihe zistený skutočný vlastník iných súčasne vyvlastňovaných nehnuteľností, ktoré však nie sú predmetom uplatneného nároku v tejto veci. V dokumentácii zo štátneho archívu je ďalej i odvolanie A. O. zo dňa XX.XX.XXXX proti výmeru MsNV U. č. N.. XXXX/XXXX, namietajúcemu proti výške určenej peňažnej náhrady, uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. H. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX o nariadení poukázania súm peňažných náhrad za vyvlastnené pozemky zo sumy zloženej do súdneho depozitu Krajským vodohospodárskym rozvojovým a investičným strediskom v Banskej C. jednotlivým dotknutým vlastníkom, vrátane A. O. a to práve za tie vyvlastnené pozemky, u ktorých nebol predchodca navrhovateľov zistený ako vlastník podľa zápisu v pozemkovej knihe, ale podľa skutočného stavu (medzi inými i za parc. č. XXXX/XX, uvedenú v návrhu navrhovateľov (ku ktorej však podľa cit. vyvlastňovacieho súpisu svedčil zápis vlastníctva v pozemkovej knihe v pkn. vl. č. XXXX Ľ. O. a Z. O.).
A. O., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po ňom, vedenom Štátnym notárstvom U. pod sp. zn. M. XX/XX, boli ako predmet dedičstva po menovanom poručiteľovi okrem iného majetku prejednané i nehnuteľnosti v kat. úz. U. podľa pôvodného pozemkovoknižného stavu, okrem iných i pozemky zapísané v pkn. vl. č. XXXX ako pkn. parc. č. XXXX, č. XXXX, pod C. XX/b, XX/b v podiele 21/64, podľa v dedičskom spise založených identifikácií parciel v stave neidentickom a tieto na základe právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci č.k. M. XX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX nadobudol ako závetný dedič synovec poručiteľa N. O., nar. XX.XX.XXXX (spis ŠN U. sp. zn. M. XX/XX,
pripojený k spisu Okresného súdu U. sp. zn. XD/XXX/XXXX vo veci konania o dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi A. O.).
N. O., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní po ňom, vedenom Okresným súdom U. pod sp. zn. W./XXX/XXXX za účasti navrhovateľov v rade 1/ až 5/ ako zákonných dedičov, súd prostredníctvom povereného súdneho komisára o vyporiadaní dedičstva rozhodol právoplatným osvedčením o dedičstve č.k. XD/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX; sporné nehnuteľnosti neboli predmetom prejednania dedičstva po poručiteľovi N. O. (spis OS Čadca sp. zn. W./XXX/XXXX).
V čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci je odporca v katastri nehnuteľností Správy katastra U. pre kat. územie U. zapísaný ako výlučný vlastník okrem ďalších i sporných nehnuteľností KN- C parciel č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX na LV č. XXXXX, titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. N. XXX/XX, bez zápisu tiarch. Nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou, uzavretou dňa XX.XX.XXXX s predávajúcim Ľ. Z., ktorý predtým sám ako kupujúci nehnuteľnosti kúpil od predávajúceho Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra bol povolený Správou katastra Čadca dňa XX.XX.XXXX pod č. N. XXXX/ XXXX. Ako súd zistil oboznámením obsahu spisov Správy katastra Čadca z oboch označených konaní o povolenie vkladu, v spise sp. zn. N. XXXX/XXXX je pripojený i list zo dňa 07.01.2008, označený ako protest, adresovaný Katastrálnemu úradu v Žiline, ktorým navrhovateľ v rade 1/ spolu s ďalšími osobami namietajú proti povoleniu vkladu kúpnej zmluvy č. N. XXXX/XXXX do katastra, na základe ktorej došlo k prevodu pozemkov, ku ktorým si ako oprávnené osoby uplatnili reštitučné nároky podľa zákona č. 503/2003 Z.z., dožadujúc sa ich vrátenia, pretože prestali slúžiť pôvodnému účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Na žiadosť Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa XX.XX.XXXX (č. S. XX/XX-X) podala k obsahu cit. podnetu Správa katastra Čadca vysvetlenie listom zo dňa XX.XX.XXXX, nezistiac - s poukazom na rozsah právomocí správneho orgánu v konaní o povolenie vkladu do katastra - v konkrétnej veci pochybenie v postupe zamestnanca správneho orgánu oprávneného rozhodovať o návrhu na vklad.
Navrhovatelia v priebehu konania informovali súd o predchádzajúcom konaní s predmetom uplatnenia reštitučných nárokov k nehnuteľnostiam v kat. úz. U., ktoré boli v minulosti predmetom vyvlastnenia ich predchodcovi A. O.. Predložili súdu rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. XXSp/X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým na návrh navrhovateľa v rade 1/ zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. X.-XXXX/XXXXX-XXX-S. zo dňa XX.XX.XXXX (konajúcemu o nároku navrhovateľa v rade 1/ podľa zákona č. 503/2003 Z.z.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Obvodný pozemkový úrad v Čadci ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov opäť vo veci rozhodol rozhodnutím č. X.-XXXX/XXXXX-XXX-S. zo dňa XX.X.XXXX, ktorým vyslovil, že navrhovateľ v rade 1/ S. O. nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods.1 ani 2 2 ods.2 písm. a) - e) cit. zákona na priznanie práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Rady MsNV v Čadci, odbor výstavby a vodného hospodárstva č. N.. XXXX/XXXX zo dňa XX. Z. XXXX a rozhodnutia MsNV v Čadci, odbor výstavby a vodného hospodárstva č. N.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pod výstavbu vodovodu v kat. území U., rozhodol preto ďalej, že navrhovateľovi v rade 1/ sa nenavracia vlastníctvo k pozemkom a nepriznáva právo na náhradu za pozemky, ktoré nie je možné navrátiť, konkrétne k pozemku v majetkovej podstate vo vl. č. X, vyvlastnená parcela č. XXXX/X-X a pozemku v majetkovej podstate vo vl. č. X, vyvlastnená parcela č. XXXX, pretože navrhovateľ v rade 1/ nie je oprávnenou osobou po pôvodných vlastníkoch A. O., zomr. XX.XX.XXXX a A. O.X., Q.. N., zomr. XX.X.XXXX, ktorí sú strýkom a tetou jeho otca N. O.. Nakoniec rozhodol i o nepriznaní vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ani navrhovateľom v rade 2/ až 5/ z dôvodu, že si neuplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. v zákonom stanovenej lehote do 31.12.2004. Krajský súd v Žiline, konajúci o odvolaní navrhovateľov v rade 1/ až 5/ proti cit. rozhodnutiu správneho orgánu č. X.-XXXX/XXXXX-XXX-S. zo dňa XX.X.XXXX, rozsudkom č.k. XXSp/XX/W.-W. zo dňa XX.X.XXXX napadnuté cit. rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ až 5/ proti cit. rozsudku krajského súdu č.k. XXSp/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. X K. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX napadnutý cit. rozsudok krajského súdu potvrdil zdôrazňujúc v odôvodnení svojho rozhodnutia na adresu navrhovateľov, že z ust. § 2 ods.2 cit. zákona č. 503/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že v prípade smrti závetného dediča pred uplatnením reštitučného nároku jeho príbuzní (manželka, deti) nie sú oprávnenými osobami, pokiaľ nie sú sami v priamom vzťahu k pôvodnému vlastníkovi (§ 2 ods.2 písm. c/, e/ cit. zák.).
Na Okresnom súde Čadca súčasne s konaním v tejto veci prebieha konanie (pod sp. zn. XXC/XXX/ XXXX) o návrhu navrhovateľov v rade 1/ až 5/ zo dňa XX.XX.XXXX proti odporcovi Mesto Čadca o určenie nehnuteľností do dedičstva po N. O. - na základe identických tvrdení ako v návrhu v tejto veci, vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam pôvodného vlastníka A. O.. Odporca v uvedenom konaní, namietajúci nedostatok identifikácie pôvodných nehnuteľností podľa pozemkovoknižného stavu s nehnuteľnosťami zapísanými v jeho vlastníctve v katastri nehnuteľností, ďalej najmä namieta, že sporné nehnuteľností boli predmetom vyvlastnenia v r. XXXX na výstavbu prístupovej komunikácie a časti sídliska P. v U. pod E. od iného subjektu ako sú navrhovatelia. Okresný súd s cieľom identifikácie sporných nehnuteľností nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie; predmetné konanie v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci nie je právoplatne skončené.
Na základe takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods.1 OSP, § 154 ods.1 OSP), hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom na citované vyjadrenia a právnu argumentáciu oboch strán sporu a všetko, čo v priebehu dokazovania vyšlo najavo (§ 132 OSP), súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých vo veci rozhodol:
Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.") vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 70 ods.1, ods.2 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov: (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä (* v tomto prípade) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods.1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Po zmene spoločenského a politického usporiadania v bývalej Československej republike v r. 1989 boli postupne do r. 1993 a potom i oboma nástupníckymi štátmi prijaté viaceré tzv. reštitučné predpisy
- s opakovane deklarovaným cieľom nápravy alebo zmiernenia okrem iných i majetkových krívd, ktorých sa bývalý systém (viď i zákon č. 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému) voči svojim občanom dopustil. Zákonom č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody vtedajšie Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky i takouto formou pomenovalo, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony (§ 1 cit. zákona). Súčasne však - vzhľadom na zachovanie nevyhnutnej kontinuity právnych vzťahov a nie proti ale naopak v záujme budovania právneho štátu zákonodarca v nasledujúcom ustanovení toho istého zákona vyslovil, že právne akty prijaté v dobe uvedenej v § 1 sa zrušujú len vtedy, ak tak stanovujú osobitné zákony (§ 2 cit. zákona). Zákonodarca nemohol pripustiť tzv. právne vákuum a negovať bez ďalšieho právne vzťahy založené, zmenené či zaniknuté v predchádzajúcom období neslobody, inak by sa sám nevyhnutne dopustil ďalších krívd. Všetky krivdy, vrátane majetkových z obdobia neslobody už nie je
možné napraviť, niekedy ani zmierniť. Zákonodarca musel v záujme právnej istoty vlastníckych vzťahov ako jedného z atribútov právneho štátu v jednotlivých právnych úpravách súboru reštitučných predpisov striktne stanoviť obdobie, vo vzťahu ku ktorému mal ambíciu nápravy alebo zmiernenia majetkových krívd, definovať reštitúciami dotknuteľný majetok (predmet vlastníctva), oprávnené osoby (pôvodných dotknutých vlastníkov a ich právnych nástupcov - jednak definovaním podmienok odňatia vlastníctva v dobe neslobody a v prípade právnych nástupcov definovaním presného okruhu do úvahy pripadajúcich osôb) a povinné osoby (vlastniace alebo držiace dotknutý majetok) a nakoniec podmienky formálneho postupu uplatnenia reštitučných nárokov, vrátane stanovenia prepadných lehôt na ich uplatnenie (tzn. v prípade neuplatnenia nárokov v zákonodarcom určených lehotách s následkom zániku práva).
Všetky vyššie vymenované hľadiská reštitučných predpisov zahŕňa i zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
- postupom podľa ktorého navrhovatelia už v čase predchádzajúcom začatiu súdneho konania v tejto veci uplatnili reštitučný nárok - a to hoci vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam, ako sú predmetom tohto konania, odňatým však v období neslobody ich predchodcovi A. O. a prevzatých vtedajším štátom na základe tých istých rozhodnutí o vyvlastnení, na základe ktorých mal prevziať i nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V konaní vedenom príslušným správnym orgánom podľa cit. zák. č. 503/2003 Z.z. so svojimi reštitučnými nárokmi neuspeli.
Súd v nadväznosti na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozsudku a výsledok konania o reštitučných nárokoch navrhovateľov dodáva, že i vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu, bez ohľadu na to, že konkrétne k nim navrhovatelia reštitučný nárok v predchádzajúcom správnom konaní neuplatnili a bez ohľadu na faktický spôsob ich prevzatia vtedajším štátom v období neslobody (či prípadne bez vyplatenia peňažnej náhrady za vyvlastnenie ich predchodcovi, alebo i na základe rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, čo by malo za následok prevzatie nehnuteľností predchodcu navrhovateľov štátom bez právneho dôvodu - ako tvrdili navrhovatelia a hodlali ďalej preukazovať výsluchom navrhnutých svedkov), keďže boli v období neslobody fakticky prevzaté vtedajším štátom deklarujúcim ich vyvlastnenie (toto medzi účastníkmi nebolo sporné) podľa tých istých rozhodnutí ako ďalšie nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým už navrhovatelia predtým či už úspešne alebo neúspešne uplatnili reštitučné nároky, iný spôsob navrátenia vlastníctva navrhovateľom ako prostredníctvom osvedčenia podmienok podľa príslušného reštitučného predpisu neprichádza do úvahy. V opačnom prípade by duch a účel prijatia celého súboru reštitučných predpisov po r. 1989 stratil svoje opodstatnenie - k čomu vedie i úsilie navrhovateľov dosiahnuť navrátenie vlastníctva prostredníctvom navrhovaného priznania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich predchodcovi v čase jeho smrti.
Nad rámec vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré návrh navrhovateľov zamietol, súd ďalej dodáva, že i po vykonanom dokazovaní zostalo sporné, či skutočne práve tie konkrétne nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia označili vo svojom návrhu v tejto veci podľa bývalého pozemkovoknižného stavu a potom rozdelenia vykonaného geometrickým plánom na účel vyvlastnenia, patrili A. O. (vychádzajúc z vyššie citovaných zistení súdu z vyvlastňovacieho súpisu a rozhodnutia č. N.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, existenciu vlastníctva A. O. k týmto nehnuteľnostiam a tieto nehnuteľnosti ako predmet vyvlastnenia A. O. spochybňujúcich), či a v akom konkrétnom rozsahu sú identické so spornými nehnuteľnosťami zapísanými podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností vo vlastníctve odporcu na F. Č.. XXXXX. Nadväzne na uvedené chýba akýkoľvek skutkový a právny podklad pre tvrdenie navrhovateľov o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam, ktorého určenia sa domáhajú po svojom predchodcovi návrhom podľa ust. § 80 písm. c) OSP.
Odporcovi svedčí zápis jeho výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností (§ 70 opds.1,2 katastrálneho zákona), na základe platného vlastníckeho titulu. Navrhovatelia v tomto občianskom súdnom sporovom konaní neuniesli svoje tzv. dôkazné bremeno (§ 120 ods.1 OSP) na preukázanie svojich tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania a hodnovernosť tohto zápisu v katastri nehnuteľností nevyvrátili, ani nespochybnili žiadnymi právne významnými skutočnosťami. Odporca ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností preto naďalej požíva plnú ochranu svojho vlastníckeho práva v zmysle citovaných ustanovení čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a §§ 123 a nasl. Obč. zák. Návrh navrhovateľov proti tomuto jeho právu nedôvodne smerujúci, preto súd zamietol v celom rozsahu.
Podľa ust. § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože odporca mal v sporovom konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1 OSP mu proti neúspešným navrhovateľom podľa zásady úspechu v konaní patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške preukázaných účelne vynaložených trov konania (naopak navrhovatelia v dôsledku svojho neúspechu v konaní musia prípadné vlastné trovy konania v celom rozsahu znášať sami). Súd v predmetnej veci vzhľadom na okolnosti, na základe ktorých navrhovatelia uplatnili svoj návrh vo veci samej, ich skutkové a právne tvrdenia prezentované v celom priebehu konania nezistil splnenie podmienok pre prípadnú aplikáciu ust. § 150 ods.1 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania odporcovi.
Odporca ako úspešný účastník svoje trovy riadne a včas (§ 151 ods.1 OSP) špecifikoval a vyčíslil ako trovy vzniknuté z titulu jeho právneho zastúpenia (spoločnosťou poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov) v rozsahu piatich úkonov právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ písomné vyjadrenie zo dňa 04.3.2010 k návrhu navrhovateľov, 3/
- 5/ zastupovanie na pojednávaniach okresného súdu dňa 14.5.2010, 17.6.2011 a 26.8.2011) vo výške tarifnej sadzby odmeny za prvé tri úkony právnej služby v r. 2010 á 55,49 eur a paušálnej náhrady režijných výdavkov á 7,21 eur za každý úkon právnej služby a za posledné dva úkony v r. 2011 s odmenou vo výške po 57,- eur a paušálnou náhradou režijných výdavkov po 7,41 eur, ďalej s paušálnou náhradou za stratu času na ceste zo Žiliny do Čadce a späť na tri pojednávania okresného súdu, vždy za dve začaté polhodiny, za cestu na pojednávanie dňa 14.5.2010 2x 12,02 eur a za cesty na dve pojednávania v r. 2011 vždy po 2x 12,35 eur - všetko spolu 390,36 eur, s pripočítaním 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) z tejto sumy (78,07 eur) spolu takto uplatnený nárok na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia vrátane DPH v sume 468,43 eur.
Súd po preskúmaní uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu trov a obsahu spisu zistil a konštatuje, že vyčíslený nárok navrhovateľa na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia advokátom tak ako je vyššie uvedené, zodpovedá ust. § 11 ods.1 písm. a) v spojení s § 14 ods.1 písm. a), b) a c), § 16 ods.3, 17 ods.1 a 18 ods.3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Odporca preukázateľne spĺňa podmienky na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu všetkých piatich uplatnených úkonov právnej služby s odmenou a paušálnymi náhradami režijných výdavkov a za stratu času na ceste na tri pojednávania okresného súdu vo veci samej v súlade s cit. vyčíslením.
Celkom súdom priznaná suma náhrady trov konania odporcovi z titulu trov právneho zastúpenia vrátane DPH tak predstavuje sumu 468,43 eur, na zaplatenie ktorej odporcovi súd zaviazal spoločne a nerozdielne neúspešných navrhovateľov v rade 1/ až 5/; za podmienok podľa ust. § 149 ods.1 OSP je platobným miestom na poukázanie priznanej náhrady trov konania účet (adresa sídla) splnomocneného právneho zástupcu odporcu tak, ako je v súlade s vyčíslením nároku na náhradu trov uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).