Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-72S-42-2022.pdf
PDF · 252.52 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-72S/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: PEREG, spol. s r.o., so sídlom Koreňová 16, 851 10 Bratislava - Jarovce, IČO: 31 351 387, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti ďalšieho účastníka: Uher Pereg, s.r.o., so sídlom Brižitská 27, 841 01 Bratislava, IČO: 51 430 908, právne zastúpený: BRHLOVIČ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Margarétová 1, 821 07 Bratislava, IČO: 36 829 951, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1590-2019/II-99-2021 zo dňa 29.11.2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“ alebo „úrad“) vydal 21. októbra 2020 rozhodnutie zn. POZ 1590-2019/N-130-2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým boli v zmysle § 31 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o ochranných známkach“) zamietnuté námietky spoločnosti PEREG, spol. s r.o., Koreňová 16, 851 10 Bratislava - Jarovce („namietateľ“, pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobcu) proti zápisu obrazového označenia
č. spisu POZ 1590-2019 (ďalej „prihlásené označenie“) do registra ochranných známok prihlasovateľa Uher Pereg, s.r.o., so sídlom Brižitská 27, 841 01 Bratislava- mestská časť Dúbravka („prihlasovateľ“, pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania). Podané námietky podľa § 7 písm. a) bod 2 zákona o ochranných známkach boli založené na existencii staršej ochrannej známky č. 242638 (ďalej „staršia ochranná známka“)
a staršej ochrannej známky č. 219649 (ďalej „druhá staršia ochranná známka“),
(spolu aj „staršie ochranné známky“). Dôvodom prvostupňových rozhodnutí bolo zistenie, že medzi prihlásenými označeniami a staršími ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny ani pravdepodobnosť asociácie. Prvostupňový správny orgán mal za to, že nehrozí nebezpečenstvo uvedenia spotrebiteľa do omylu, že tovary a služby označené prihláseným označením pochádzajú od namietateľa. Prvostupňový organ poukázal na to, že spotrebiteľ venuje kolíznym tovarom a službám nízku mieru pozornosti, neanalyzuje detaily označení a v prípade kolíznych tovarov a služieb sa orientuje predovšetkým podľa vizuálneho vnemu. Podľa prvostupňového orgánu je pritom celkový dojem, ktorý porovnávané označenia vyvolajú vo vedomí spotrebiteľa, zreteľne a dostatočne rozdielny. Poukázal na rozdiel v obrazových prvkoch kolíznych označení, na ich rozdielne usporiadanie a farebnosť prvej staršej ochrannej známky, ako aj na to, že prihlásené označenie obsahuje rozlišujúci slovný prvok „UHER“. Zastal tiež názor, že spotrebitelia, ktorí priradia slovnému prvku „Pereg“ význam z vinárskeho prostredia, ho nebudú považovať v prihlásenom označení za určujúci, pretože ho budú vnímať ako prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Prvostupňový orgán vylúčil aj možnosť asociácie porovnávaných označení na základe zhodného slovného prvku „Pereg“, a to vzhľadom na charakter označení a prítomnosť ďalších prvkov v dominantnom postavení, ktoré si spotrebiteľ dokáže zapamätať a ktoré sú jednoznačne odlíšiteľné. Pri porovnaní tovarov a služieb prihláseného označenia s tovarmi a službami starších ochranných známok prvostupňový orgán zohľadnil okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi nimi, predovšetkým ich povahu, určenie, účel používania, distribučné kanály, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter daných tovarov a služieb. Nárokované tovary prihláseného označenia v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „alkoholické nápoje (okrem piva)“ označil za zhodné s tovarmi prvej staršej ochrannej známky ,,alkoholické nápoje okrem piva“ a tovarmi druhej staršej ochrannej známky „alkoholické nápoje všetkých druhov s výnimkou piva“ v rovnakej triede. Tovary prihláseného označenia „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a ovocné džúsy; sirupy a iné nealkoholické prípravky na výrobu nápojov“ v triede 32 a tovary prvej staršej ochrannej známky ,,víno; alkoholické nápoje okrem piva; alkoholické nápoje s ovocím; alkoholické výťažky z ovocia“ v triede 33 možno podľa prvostupňového orgánu považovať za podobné. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že alkoholické nápoje aj víno sa často dopĺňajú, miešajú s minerálnymi vodami, resp. alkoholické nápoje sa dochucujú sirupmi alebo aj inými nealkoholickými nápojmi. Prvostupňový orgán konštatoval, že v niektorých prípadoch sú dokonca v konkurenčnom vzťahu, a to keď sa spotrebiteľ rozhoduje, či si napríklad k jedlu objedná alkoholický alebo nealkoholický nápoj. Predmetné kolízne tovary môžu mať rovnaký účel, distribučné kanály a sú určené rovnakému okruhu spotrebiteľskej verejnosti. Za podobné, aj keď len v nižšej miere, prvostupňový orgán považoval tovary prihláseného označenia „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje, ovocné nápoje a ovocné džúsy, sirupy a iné nealkoholické prípravky na výrobu nápojov“ v triede 32 a služby „bary; kaviarne; jedálne“ v triede 43 druhej staršej ochrannej známky. Uvedené odôvodnil tým, že medzi nimi existuje úzka súvislosť, pokiaľ ide o účel tovarov (uhasenie smädu) a služieb (poskytnutie nápojov), a navzájom sa dopĺňajú. Služby prihláseného označenia ,,stravovacie služby“ v triede 43 posúdil ako zhodné so službami druhej staršej ochrannej známky „jedálne“ v rovnakej triede, pretože širšia kategória stravovacích služieb zahŕňa aj služby jedální. Predmetné nárokované služby prihláseného označenia považoval aj za podobné v nižšej miere s tovarmi ,,víno; alkoholické nápoje okrem piva, alkoholické nápoje s ovocím; alkoholické výťažky z ovocia“ v triede 33, pre ktoré je zapísaná prvá staršia ochranná známka. Uvedené odôvodnil tým, že kolízne tovary a služby môžu mať zhodných poskytovateľov a distribučné kanály a navzájom sa môžu dopínať. Služby prihláseného označenia v triede 43 „prechodné ubytovanie“ prvostupňový orgán posúdil ako služby podobné so službami druhej staršej ochrannej známky ,,bary, kaviarne, jedálne“ v rovnakej triede, pretože môžu mať zhodného poskytovateľa, rovnaké distribučné kanály a sú určené rovnakému okruhu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, keďže zariadenia poskytujúce prechodné ubytovanie (hotely, motely a iné) zároveň poskytujú aj služby barov, kaviarní a stravovacie služby. Na základe porovnania služieb prihláseného označenia „prechodné ubytovanie“ v triede 43 s tovarmi a službami prvej staršej ochrannej známky prvostupňový orgán konštatoval, že tieto tovary a služby nie sú podobné. Uvedené vyplynulo z toho, že ich charakter je odlišný, pretože slúžia na iný účel a na uspokojenie odlišných potrieb spotrebiteľov. Tovary a služby prvej staršej ochrannej známky prvostupňový orgán nepovažoval ani za súvisiace alebo doplnkové k uvedeným službám prihláseného označenia.
2. Predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 1590-2019/II-99-2021 zo dňa 29.11.2021 (ďalej „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 7 písm. a) bod 2. zákona o ochranných známkach rozklad smerujúci proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení argumentov uvedených v podanom rozklade konštatoval, že neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť alebo zmeniť. Žalovaný uviedol, že namietateľ spochybnil prvostupňovým orgánom vykonané posúdenie pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia a starších ochranných známok, a to predovšetkým s ohľadom na posúdenie ich podobnosti z jednotlivých hľadísk. Vzhľadom na to, že závery prvostupňového orgánu týkajúce sa posúdenia zhodnosti a podobnosti kolíznych tovarov a služieb neboli namietateľom v podanom rozklade spochybnené, orgán rozhodujúci o rozklade, ktorý je pri rozhodovaní o rozklade viazaný jeho rozsahom, tieto preskúmaval a ďalej vychádzal z uvedených záverov prvostupňového orgánu. Namietateľ namietal posúdenie vizuálneho hľadiska porovnávaných označení. Mal za to, že slovný prvok „PEREG“ je dominantným. Nesúhlasil s tým, že tomuto prvku neprisúdi spotrebiteľ konkrétny význam. Poukázal na svoje dobré meno, povesť a fanúšikov, je všeobecne známou spoločnosťou, ktorá je na trhu už od roku 1993. Označenie ,,UHER PEREG“ na rovnakých tovaroch u bežného spotrebiteľa môže vyvolať nebezpečenstvo zámeny. Mal za to, že zameniteľnosť je daná práve s poukazom na to, že spoločnosť PEREG predáva výrobky pod označením „Pereg“ a je známa širokej verejnosti. Z hľadiska bežného spotrebiteľa, ktorý pozná tovary označené ,,PEREG“, nemusí byť vôbec zrejmé, že rovnaký produkt s označením ,,UHER PEREG“ pochádza od iného výrobcu Z vizuálneho hľadiska je daná podobnosť historickým motívom. Namietal dominantný prvok „pe-reg“ aj z fonetického hľadiska, čím je daná totožnosť. V súvislosti s porovnávaním kolíznych označení zo sémantického hľadiska namietal, že slovný prvok ,,Pereg“ je spájaný s postavou richtára (vinárskeho majstra) ako ústrednej postavy vinárskeho úradu každého vinohradníckeho miesta. Vzhľadom na to, že namietateľ v podanom rozklade nesúhlasil s uvedenými čiastkovými závermi prvostupňového orgánu, orgán rozhodujúci o rozklade posúdil podobnosť prihláseného označenia s prvou a druhou staršou ochrannou známkou z jednotlivých hľadísk. Predmetom porovnania sú obrazové označenia pozostávajúce zo slovných i obrazových prvkov s nasledovný popisom: Prihlásené označenie je tvorené slovným spojením „UHER PEREG“ napísaným tieňovaným typom písma veľkej tlačenej abecedy, pričom písmená sú v zlatej farbe. Nad slovným spojením „UHER PEREG“ je umiestnený obrazový prvok – erb v červeno-zlatom vyhotovení pozostávajúci zo štítu rozdeleného na štyri polia, s vyobrazením prekrížených bodných zbraní, prekríženého náradia, prekrížených kľúčov a vetvičky s plodmi ríbezle v jednotlivých poliach. Ďalej erb pozostáva z korunky umiestnenej v hornej časti erbu, pod ktorou je umiestnený červený päťuholník, v ktorom sa nachádzajú písmená „U“ a „P“ a ďalšia menšia korunka, z vyobrazení levov po ľavej a pravej strane štítu a z lístia umiestneného v spodnej časti erbu. Celý erb je lemovaný stuhou zlato-červenej farby, na ktorej je v jej spodnej časti uvedený rok „1991“ v čiernej farbe. Prvá staršia ochranná známka pozostáva zo slovného prvku ,,PEREG“ napísaného štylizovanými veľkými písmenami tmavočervenej farby, pričom prvé písmeno „P“ a posledné písmeno „G“ sú v porovnaní s ostatnými písmenami väčšie. Nad slovným prvkom je umiestnená dobová kresba mestskej brány s okolím vyhotovená v tmavočervenej a čiernej farbe. Slovný aj obrazový prvok je umiestnený na ružovom pozadí širokého pásu (etikety) s nepravidelnými kontúrami bočných okrajov pripomínajúcimi obrys listu. Druhá staršia ochranná známka obsahuje štylizovaný slovný prvok „Pereg“ s prvým veľkým písmenom „P“ a ostatnými malými písmenami, umiestnený šikmo v spodnej časti. Nad ním sú umiestnené dva rozmerovo väčšie čierno-biele obrazové prvky. Obrazový prvok umiestnený naľavo zobrazuje profil hlavy muža v historickom odeve. Obrazový prvok vpravo pripomína tvar listu viniča, na ktorom sú umiestnené biele bodky v tvare hrozna. Čo sa týka porovnania prihláseného označenia a prvej staršej ochrannej známky z vizuálneho hľadiska, žalovaný konštatoval, že prihlásené označenie a prvá staršia ochranná známka obsahujú zhodne slovný prvok „PEREG“. V prihlásenom označení je však tento prvok písaný tieňovaným typom písma veľkej tlačenej abecedy v zlatej farbe, zatiaľ čo v prípade prvej staršej ochrannej známky tento jediný slovný prvok je vyhotovený vo výraznejšej tmavočervenej farbe, pričom prvé a posledné písmená sú o niečo väčšie v porovnaní s ostatnými písmenami. Prihlásené označenie sa od prvej staršej ochrannej známky odlišuje tiež tým, že obsahuje aj ďalší slovný prvok „UHER“ a odlišný obrazový prvok v podobe erbu na rozdiel od dobovej kresby mestskej brány s okolím v tmavočervenej a čiernej farbe umiestnenej v širokom páse ružovej farby so špecifickým okrajom, ktorým je tvorená prvá staršia ochranná známka. Porovnávané označenia po vizuálnej stránke s ohľadom na použité prvky, ich usporiadanie, veľkosť a farebnosť vytvárajú podľa žalovaného odlišný celkový vizuálny vnem, a preto možno súhlasiť s konštatovaním prvostupňového orgánu, že porovnávané označenia sú z vizuálneho hľadiska podobné iba v nízkej miere.
Pokiaľ ide o porovnanie prihláseného označenia a druhej staršej ochrannej známky z vizuálneho hľadiska, žalovaný konštatoval, že obe porovnávané označenia obsahujú slovný prvok „Pereg“, tento je však v odlišnom vyhotovení. V prihlásenom označení je vyhotovený v tieňovanom type písma veľkej tlačenej abecedy v zlatej farbe, zatiaľ čo v prípade druhej staršej ochrannej známky je tento slovný prvok vyhotovený v čiernej farbe s veľkým začiatočným písmenom umiestneným mierne šikmo. Prihlásené označenie sa od druhej staršej ochrannej známky odlišuje aj ďalším slovným prvkom „UHER“ a obrazovým prvkom. Kým prihlásené označenie obsahuje štylizovaný erb, druhá staršia ochranná známka je tvorená obrazovým prvkom hlavy muža v historickom odeve a štylizovaným listom viniča s bielymi bodkami v tvare hrozna. Porovnávané označenia sa tiež líšia svojou farebnosťou. Prihlásené označenie je v červeno-zlatom vyhotovení, druhá staršia ochranná známka je čierno-biela. Na základe uvedeného orgán rozhodujúci o rozklade zastával názor, že prihlásené označenie a druhá staršia ochranná známka sú podobné iba v nízkej miere. Žalovaný nesúhlasil s názorom namietateľa, že z vizuálneho hľadiska je dominantným prvkom posudzovaných označení práve slovný prvok „Pereg“, a preto tento je aj verejnosťou najviac vnímaný. S ohľadom na veľkosť a umiestnenie jednotlivých prvkov posudzovaných označení nemožno totiž tvrdiť, že práve slovný prvok „Pereg“ v týchto označeniach najviac vizuálne vyniká. Pri fonetickom porovnaní prihláseného označenia a prvej a druhej staršej ochrannej známky orgán žalovaný konštatoval, že porovnávané označenia budú reprodukované na základe ich slovných prvkov, teda prihlásené označenie ako „uher pereg“ a prvá a druhá staršia ochranná známka ako „pereg“. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že síce prihlásené označenie a staršie ochranné známky obsahujú rovnaký slovný prvok „pereg“, avšak pri reprodukcii prihláseného označenia zaznie aj ďalší slovný prvok, „uher“, ktorý prihlásené označenie od starších ochranných známok odlišuje a vďaka ktorému prihlásené označenie, ako celok, má dlhšiu zvukovú stopu. Tento slovný prvok bude navyše, vzhľadom na prvú pozíciu v prihlásenom označení, spotrebiteľmi vnímaný prednostne, a teda intenzívnejšie ovplyvní zvukový vnem. Na základe uvedeného žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu o čiastočnej fonetickej podobnosti porovnávaných označení. K sémantickému porovnaniu prihláseného označenia a prvej a druhej staršej ochrannej známky orgán žalovaný uviedol, že posudzované označenia zdieľajú význam spoločného slovného prvku „pereg“, ktorý označuje osobu „viničného majstra, richtára vo vinohradníckej obci“. Viničný richtár bol v minulosti ústrednou postavou vinárskeho úradu. Každé vinohradnícke mesto (obec), kde sa vinič pestoval a kde sa vyrábalo víno, malo svojho A.. Žalovaný v zhode s prvostupňovým orgánom konštatoval, že vzhľadom na historický pôvod tohto slova jeho význam bude známy časti spotrebiteľov, ktorí sa pohybujú v oblasti pestovania a spracovania hrozna, vinárstva, zaujímajú sa o ochutnávky rôznych vín, ich pôvod a históriu, resp. ľuďom žijúcim vo vinohradníckych oblastiach. Ostatní priemerní spotrebitelia mu neprisúdia žiaden význam, teda budú ho vnímať ako fantazijné slovo. Prihlásené označenie je tiež tvorené ďalším slovným prvkom „UHER“, ktorý spotrebiteľ' bude vnímať ako fantazijný prvok. Obrazový prvok prihláseného označenia - erb bude spotrebiteľ vnímať ako symbol osoby, skupiny osôb, miesta alebo územia, resp. cechu. Obrazový prvok prvej staršej ochrannej známky predstavuje dobovú kresbu mestskej brány s okolím a druhá staršia ochranná známka zobrazuje profil hlavy muža v historickom odeve, a list viniča s náznakom hrozna. Vzhľadom na to, že motívy obrazových prvkov (symbol, dobová kresba mestskej brány, profil hlavy muža s listom viniča) sú odlišné, medzi porovnávanými označeniami je dôvodné konštatovať čiastočnú podobnosť, v prípade, ak spotrebiteľ pozná význam slova „pereg“. V prípade, ak nebude mať takúto vedomosť, porovnávané označenia bude považovať zo sémantického hľadiska za nepodobné. Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny je potrebné vyhodnotiť relevantnú spotrebiteľskú verejnosť s ohľadom na charakter kolíznych tovarov a služieb, pričom, priemerný spotrebiteľ sa má považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, pričom miera jeho pozornosti sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov či služieb. V posudzovanom prípade možno za spotrebitelia, ktorému sú kolízne tovary a služby určené, považovať ako širokú spotrebiteľskú verejnosť charakterizovanú koncovými spotrebiteľmi - konzumentmi nealkoholických, alkoholických nápojov, piva ovocných nápojov atď., tak aj odbornú verejnosť pôsobiacu v tomto odvetví, ktorá sa zaoberá ich výrobou, predajom či distribúciou, resp. poskytovaním služieb. V prípade posudzovaných tovarov a služieb, ktoré predstavujú tovary každodennej spotreby, resp. sú nižšej cenovej kategórie, spotrebitelia im budú venovať len nízku mieru pozornosti. V prípade prémiových druhov alkoholických nápojov či poskytovania stravovacích služieb a prechodného ubytovania bude stupeň pozornosti pri ich výbere variovať od nižšieho po priemerný. Žalovaný mal za to, že pri celkovom zhodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami je popri okolnostiach, akými sú miera podobnosti kolíznych
tovarov a služieb, miera podobnosti označení či stupeň pozornosti priemerného spotrebitelia, potrebné zobrať do úvahy aj rozlišovaciu spôsobilosť jednotlivých prvkov posudzovaných označení, resp. rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok. Vo všeobecnosti totiž platí, že prvkom s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou alebo bez rozlišovacej spôsobilosti spotrebitelia venujú nižšiu pozornosť ako dištinktívnym prvkom, prostredníctvom ktorých dokážu identifikovať obchodný pôvod tovarov alebo služieb. Porovnávané označenia pozostávajú okrem iného zo slovného prvku „PEREG/Pereg“, ktorý pre širokú verejnosť vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám v triedach 32, 33 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb predstavuje prvok s priemernou rozlišovacou spôsobilosťou. Odborná verejnosť zaoberajúca sa vinárstvom či predajom a degustáciou vína však bude tento prvok vnímať vo význame viničný richtár (majster), správca vinohradov. Z pohľadu odbornej verejnosti bude mať preto tento prvok nižší stupeň rozlišovacej spôsobilosti, vzhľadom na to, že bude naznačovať charakter takto označených tovarov a služieb, konkrétne ich súvis s vinárstvom, resp. vinárskymi produktmi. Rovnako nižší stupeň rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám má aj obrazový prvok druhej staršej ochrannej známky - štylizovaný list viniča s bielymi bodkami v tvare hrozna. Ostatné prvky porovnávaných označení, t. j. slovný prvok „UHER“ a ich obrazové prvky majú priemernú rozlišovaciu spôsobilosť. Čo sa týka argumentu žalobcu, že jeho spoločnosť je na trhu už od roku 1993, je známa širokej verejnosti, má vybudované dobré meno, svojich fanúšikov, je synonymom ríbezľového vína, a preto prihlásené označenie môže u bežného spotrebitelia vyvolať nebezpečenstvo zámeny, žalovaný uviedol, že na posúdenie pravdepodobnosti zámeny môže mať vplyv, ak podávateľ námietok v konaní o námietkach preukáže zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, resp. ochranných známok, na ktorých sú podané námietky založené. Relevantným dátumom, ku ktorému je potrebné preukázať zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky, je dátum podania prihlášky ochrannej známky, proti ktorej námietky smerujú, v preskúmavanom prípade 19. júl 2019. Rozhodným územím na preukázanie zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti je územie SR. Zároveň je potrebné, aby bola ochranná známka, o ktorú sa námietky opierajú, známa u časti príslušnej verejnosti, ktorá nie je z obchodného hľadiska nepodstatná. Žalobca predložil spolu s rozkladom okrem iného doklady, ktoré sa týkali obchodnej činnosti žalobcu, a to výtlačok (PrintScreen) z webovej stránky B., výtlačok (PrintScreen) zo sociálnej siete Facebook používateľa PEREG.sk, výtlačok z webovej stránky B. z 20. novembra 2020 a výpis z obchodného registra jeho spoločnosti Pereg, spol. s r. o. Pokiaľ však ide o uvedené doklady, žalovaný zdôraznil, že v zmysle § 30 ods. l zákona o ochranných známkach je námietkové konanie ovládané tzv. koncentračnou zásadou, t. j. namietateľ je povinný predložiť odôvodnenie námietok a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v lehote na podanie námietok (v lehote 3 mesiacov od dátumu zverejnenia prihláseného označenia) s tým, že na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. Keďže predmetné doklady boli žalobcom predložené až spolu s rozkladom, t. j. po lehote na podanie námietok, nie je možné ich s ohľadom na koncentračnú zásadu v preskúmavanom prípade uznať za relevantné, t. j. odvodzovať z nich zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok. Na základe uvedeného je potrebné v celkovom zhodnotení pravdepodobnosti zámeny vychádzať zo skutočnosti, že z pohľadu relevantnej verejnosti majú staršie ochranné známky priemernú rozlišovaciu spôsobilosť. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti žalovaný súhlasil so záverom prvostupňového orgánu, že v preskúmavanom prípade pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia a prvej a druhej staršej ochrannej známky možno vylúčiť, a to aj napriek tomu, že nárokované tovary a služby prihláseného označenia boli posúdené ako zhodné, podobné alebo podobné v nižšej miere s tovarmi prvej staršej ochrannej známky v triede 33 a s tovarmi a službami druhej staršej ochrannej známky v triedach 33 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Široká spotrebiteľská verejnosť totiž aj pri nižšej pozornosti odlíši tieto tovary a služby z hľadiska ich obchodného pôvodu, v prípade že budú označené posudzovanými označeniami, pretože tieto označenia bude vnímať len ako čiastočne podobné z fonetického hľadiská a ako vizuálne podobné iba v nízkej miere, pričom zo sémantického hľadiska ich nebude vnímať ako podobné, a teda z pohľadu širokej spotrebiteľskej verejnosti budú posudzované označenia pôsobiť odlišným celkovým dojmom. Pokiaľ ide o odbornú verejnosť, táto bude síce posudzované označenia vnímať ako čiastočne podobné aj zo sémantického hľadiska, avšak na druhej strane ich rovnakému prvku „PEREG/Pereg“ bude z hľadiska rozlišovacej schopnosti (odlíšenia obchodného pôvodu kolíznych tovarov a služieb) venovať len nižšiu pozornosť, vzhľadom na jeho nízku rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám. Celkový dojem z posudzovaných označení preto v tomto prípade ovplyvnia predovšetkým ich ostatné prvky s priemernou rozlišovacou spôsobilosťou a ich celková koncepcia, ktoré sú v porovnávaných označeniach odlišné. To znamená, že tak z pohľadu širokej spotrebiteľskej verejnosti, ako aj odbornej
verejnosti zhodu v slovnom prvku „PEREG/Pereg“ preváži skutočnosť, že porovnávané označenia obsahujú ďalšie dostatočne výrazné a vnímateľne slovné a obrazové prvky, ako aj to, že posudzované označenia majú odlišnú celkovú koncepciu, vďaka čomu budú tieto označenia pôsobiť na relevantnú verejnosť odlišným celkovým dojmom. Podľa žalovaného na základe spoločného prvku porovnávaných označení „PEREG/Pereg“ nemožno konštatovať ani pravdepodobnosť asociácie prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami, keďže odborná verejnosť tento prvok bude vnímať iba ako prvok, ktorý naznačuje súvis kolíznych tovarov a služieb s vinárstvom, resp. vinárskymi produktmi, a prednostne sa tak bude zameriavať na ďalšie rozlišujúce prvky posudzovaných označení, ktorými sú slovný prvok „UHER“, rozdielna celková grafická úprava posudzovaných označení, ako aj ich jednotlivých obrazových prvkov. Pokiaľ ide o širokú spotrebiteľskú verejnosť, ani táto si, vzhľadom na výrazné odlišnosti prihláseného označenia a prvej a druhej staršej ochrannej známky, len na základe prvkov „PEREG/Pereg“ nebude prihlásené označenie a staršie ochranné známky navzájom asociovať. Na základe uvedeného, pri zvážení všetkých argumentov uvedených v podanom rozklade, dospel žalovaný rovnako ako prvostupňový orgán k záveru, že pravdepodobnosť zámeny posudzovaných označení vrátane pravdepodobnosti asociácie možno vylúčiť, a preto námietkam uplatneným v zmysle § 7 písm. a) bod 2. zákona o ochranných známkach nevyhovel. V súvislosti s tvrdením namietateľa, že konateľ spoločnosti prihlasovateľa vedel o práve prednosti starších ochranných známok, resp. podobnosti prihláseného označenia a starších ochranných známok, pretože sám bol v minulosti spoločníkom a konateľom spoločnosti namietateľa, na základe čoho prihlásené označenie nie je spôsobilé na zápis do registra v zmysle § 7 písm. j) zákona o ochranných známkach, žalovaný poukázal na už spomínanú koncentráciu námietkového konania upravenú v § 30 ods. l zákona o ochranných známkach, v dôsledku ktorej v konaní o námietkach aj jednotlivé námietkové dôvody možno uplatniť iba v lehote troch mesiacov od dátumu zverejnenia prihlášky ochrannej známky, ktorú zákon stanovuje na podanie námietok. Na rozšírenie podaných námietok o ďalšie dôvody, ku ktorému zo strany podávateľa námietok dôjde po uplynutí tejto lehoty, sa v zmysle uvedeného ustanovenia neprihliada. V preskúmavanom prípade bol namietateľom v lehote na podanie námietok uplatnený len námietkový dôvod v zmysle § 7 písm. a) bod 2. zákona o ochranných známkach, pretože namietateľ podané námietky odôvodnil jedine pravdepodobnosťou zámeny prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami a v lehote na podanie námietok neuplatnil žiaden ďalší námietkový dôvod. Vzhľadom na uvedené nemožno prihliadať na tvrdenie namietateľa v rozklade o naplnení námietkového dôvodu podľa § 7 písm. j) zákona o ochranných známkach, keďže na naplnenie tohto námietkového dôvodu sa namietateľ odvolal až po lehote na podanie námietok. Pokiaľ ide o odkazy na rozsudky Najvyššieho súdu SR a citáciu z komentára, na ktoré namietateľ poukázal v rozklade, žalovaný uviedol, že posúdenie uplatneného námietkového dôvodu a závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí nepovažuje za rozporné s uvedenými odkazmi a citáciami.
Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca sa včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 21.07.2022 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutia napádal v plnom rozsahu, a to najmä z dôvodov uvedených:
- v ust. § 191 ods. 1. písm. c) SSP, v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- v ust. § 191 ods. 1. písm. d) SSP, v zmysle ktorého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
- v ust. § 191 ods. 1. písm. e) SSP, v zmysle ktorého zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
- v ust. § 191 ods. 1. písm. g) SSP, v zmysle ktorého došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Mal za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej ako „zákon o OZ“). Žalovaný postupoval v rozpore s ust. § 7 písm. a) zákona o OZ, vec nesprávne právne posúdil, napádané rozhodnutia sú zmätočné, nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce. Napadnutými rozhodnutiami bol žalobca dotknutý na svojich právach ako majiteľ ochrannej známky, ktorých sa napadnuté rozhodnutia týkali.
Podstatou argumentácie žalobcu v námietkach proti zápisu, aj v rozklade voči rozhodnutiu, ako aj v tejto žalobe je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého bodu 2 označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Žalobca podobnosť prihláseného označenia so svojimi staršími ochrannými známkami videl v slovnom prvku „pereg“, ktorý považoval za dominantný prvok. Žalovaný hodnotil slovný prvok „pereg“ ako nevýrazný s ohľadom na jeho umiestnenie, farebnosť, atď. S týmto názorom nemožno súhlasiť, keďže v ochrannej známke „Pereg“ je slovo „pereg“ jediným slovným prvkom. Široká verejnosť, priemerný spotrebiteľ, keď má na mysli ochrannú známku „Pereg“, nebude hovoriť o jej vyobrazení, o umiestnení slova „pereg“, o farebnom prevedení. Jediné, čo ho bude zaujímať a čo mu utkvie v pamäti, je slovo „pereg“. To, že ochranná známka „UHER PEREG“ obsahuje v slovnom spojení aj slovo „UHER“ neznamená, že ide o tak rozlišujúci prvok, aby nedošlo k zhodnosti, podobnosti, resp. aby nehrozilo nebezpečenstvo zámeny a pod. Z dvojice slov - „Uher“ a „pereg“ je slovo „pereg“ tak výrazné, že „Uher“ neposkytuje dostatočnú rozlišovaciu schopnosť. Slovo „pereg“ je už v širokej verejnosti tak zaužívané, že odlíšenie pomocou slova „Uher“ vytvára priemernému spotrebiteľovi asociáciu, že môže ísť len o iný druh vína od značky „Pereg“. Ak priemerný spotrebiteľ uvidí tovar, najmä víno označené slovom „Pereg“, bez ohľadu, či predtým bude uvedené „Uher“, bude tento tovar považovať za výrobok od žalobcu, nie od značky „UHER PEREG“. Ďalej slovo „Uher“ v spojení „UHER PEREG“ môže vytvárať dojem u bežného spotrebiteľa, že ide len o novú radu tovarov od značky „Pereg“. Keďže ochranná známka „Pereg“ je zapísaná od roku 2007/2016 a značka „UHER PEREG“ je zapísaná až v roku 2021. Existuje tu dôvodné nebezpečenstvo zámeny týchto ochranných známok. Už to, že slovo „pereg“ alebo „uher pereg“ je fantazijné, znamená pre priemerného spotrebiteľa, že môže ísť o tú istú značku, len s malou obmenou pridaním „uher“. Mal za to, že z fonetického hľadiska dominantný prvok je takmer totožný Žalobca poukázal na to, že sám úrad uviedol, že označenia sú podobné v nízkej miere. Aj takáto nízka miera postačuje na to, aby došlo k zámene ochranných známok. Nemožno sa ale stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že ide o nízku mieru podobnosti, keď sa ochranné známky z časti zhodujú v slovnom vyjadrení, v obrazovom vyjadrení a aj v tovaroch a službách, ktoré sú uvádzané na trh pod týmito značkami. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Obdo V 57/99: „Uvedené ustanovenie poskytuje majiteľovi ochrannej známky ochranu ochrannej známke pre prípad použitia zhodného označenia, ale aj pre prípad použitia zameniteľného označenia. Preto bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať ani také označenie, ktoré je s jeho ochrannou známkou zameniteľné. Podobnosť označenia má svoju hranicu v možnosti zámeny tovaru alebo služieb v očiach priemerného spotrebiteľa, pričom podobnosť alebo zhoda musí nastať v silných, z hľadiska dojmu určujúcich prvkoch. K porušeniu práva majiteľa stačí potenciálna hrozba zámeny, preto nie je potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela, alebo mohla vedieť, že existujú výrobky chránené v prospech iného majiteľa ochrannej známky. K zameniteľnosti dochádza objektívne, nezávisle od úmyslu či vedomia možnosti vyvolať zámenu Takisto nie je ustanovená podmienka získania prospechu konajúceho.“ „Dovolací súd sa predovšetkým nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že označenie SOLETKY označuje druh tovaru, a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Druhové označenie vyjadruje určitý druh tovaru s rovnakými znakmi. Slané tyčinky sú druhom pekárenských výrobkov, ktoré uvádzali a aj uvádzajú do predaja viacerí výrobcovia pod názvom slané tyčinky, alebo klasické tyčinky, nie pod označením SOLETKY. Podľa názoru dovolacieho súdu, slovné spojenie slané tyčinky vyjadruje druh pekárenského výrobku a je druhovým označením. Označenie SOLETKY však týmto znakom druhového označenia nezodpovedá. Stáva sa, že dlhodobé používanie rovnakého označenia lebo ochrannej známky na určitom druhu tovaru automaticky vyvoláva u spotrebiteľov predstavu tohto druhu tovaru (napríklad pod označením PERSIL si spotrebiteľ predstaví prací prášok), no nemožno zrejme súhlasiť s tým, že tieto označenia alebo, dokonca, ochranné známky následkom uvedenej skúsenosti spotrebiteľa zdruhovateli.“ ... „V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď úplné znenie označenia tovarov sa líši, je pre spotrebiteľov prirodzené, že im v pamäti utkvie iba väčšinou určitá, výrazná, dominujúca časť takéto označenia. Touto časťou je dvojslabičné spojenie SOLET. Odlišné sú iba posledné slabiky TI a KY, čo pri nepresnej výslovnosti a priemernej pozornosti a opatrnosti, venovanej spotrebiteľmi takýmto informáciám, môže viesť k zámene“.
Z uvedeného vyplýva, že ani „uher“ nie je postačujúcim prvkom na odlíšenie od staršej ochrannej známky „Pereg“ a nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, ktorý prezentuje, a to že slovo „uher“ je výrazný prvok, ktorý bude spotrebiteľmi vnímaný prioritne. V širokej verejnosti je používané slovo „pereg“, ktoré prezentuje ochrannú známku „Pereg“, preto aj široká verejnosť nebude používať prioritne „Uher“, ale práve slovo „pereg“ aj pre označenie značky „UHER PEREG“. Týmto spôsobom dochádza k zásahu do autorských práv majiteľa ochrannej známky a dochádza k zámene ochranných známok. K porovnávaniu označení zo sémantického hľadiska, keď žalovaný konštatoval, že v prípade, ak spotrebiteľ pozná význam slova „pereg“, možno konštatovať čiastočnú podobnosť, ak nebude mať takúto vedomosť, porovnávané označenia bude považovať zo sémantického hľadiska za nepodobné, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžhuv 5/2008: „Zmyslom a účelom ochranných známok je tak rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v možnosti zámeny jedného konkrétneho výrobku (služby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskytovateľov) výrobkov (služieb) rovnakého druhu. Zameniteľnosť je nutné skúmať vždy z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického a významového. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné alebo podobné výrobky či služby je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa, teda posúdenie, či známky sú natoľko odlišné (dištinktívne), že nemôžu u bežného spotrebiteľa vyvolať možnosť zámeny a v tomto smere ho uviesť do omylu. Skúmanie podobnosti nemôže byť pritom založené len na formálnom porovnaní jednotlivých prvkov, ale musí sa zakladať na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa označení (pozri bližšie aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 23. júla 2008, č. k. 4 As 90/2006-123, B.)“ Vo vzťahu k zameniteľnosti ochranných známok sa ochranné známky posudzujú očami bežného spotrebiteľa, nie toho, kto pozná, resp. nepozná význam slova „pereg“. Zo sémantického hľadiska možno pre bežného spotrebiteľa nebude slovo „pereg“ nič znamenať, preto práve je dôležitejšie skúmať zameniteľnosť z vizuálneho a fonetického hľadiska. Žalovaný nemôže podmieňovať, pre koho budú ochranné známky čiastočne podobné, a ak niekto nebude mať vedomosť o význame slova, bude ich považovať za nepodobné. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď vydal napadnuté rozhodnutia. Ochranné známky „Pereg“ a „UHER PEREG“ sú v časti zhodné, podobné a existuje pravdepodobnosť zámeny. To, že existuje pravdepodobnosť zámeny, dokazuje aj vyhľadávanie prostredníctvom internetovej stránky C.. Ak je zadané vo vyhľadávaní slovné spojenie „uher pereg“ v časti nákupy, reklamy je vyobrazený produkt pod značkou „Pereg“, nie „UHER PEREG“. Žalobca mal za to, že aj obrazové vyjadrenie ochranných známok „Pereg“ a „UHER PEREG“ je podobné. V oboch prípadoch ide o použitie obrazového zobrazenia s použitím slovných prvkov. V oboch prípadoch ide o historické vyobrazenie, ktoré môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že ide o vyobrazenie určitého erbu, panovníka/panovníckeho rodu. Na oboch ochranných známkach je vyobrazenie hrozna, ktoré je taktiež zapamätateľné u spotrebiteľa. Farebné prevedenie ochrannej známky nie je rozlišovacím prvkom a nie je ani významné a ani dominantné. Ani iný font písma, umiestnenie slov, neznamená, že ide o dve ochranné známky, pri ktorých nehrozí nebezpečenstvo zámeny. Aj v obrazovom vyjadrení ochranných známok je dominantným prvkom ich slovné vyjadrenie. Výrazným prvkom je opäť slovo „pereg“, ktoré je v oboch ochranných známkach. Samotný žalovaný na str. 9 uvádza, že prvkom s nízkou rozlišovacou schopnosťou je venovaná nižšia pozornosť. To znamená, že aj slovo „uher“, obrazové vyjadrenie, font písma je prvkom s nízkou rozlišovacou schopnosťou, čo vyššie odôvodnil, tak týmto prvkom spotrebiteľ venuje nižšiu pozornosť a aj to je dôvodom, že dochádza k zámene ochranných známok. Čo sa týka zhodnosti, podobnosti tovarov a služieb žalobca uviedol, že ochranné známky sú čiastočne zapísané k zhodným tovarom a službám. OZ „Pereg“ (r. 2007) Trieda č.: 33 – Vína, alkoholické nápoje všetkých druhov s výnimkou piva, 41 – Organizovanie a plánovanie večierkov, zábava, pobavenie, 43 – Bary, kaviarne, jedálne. OZ „Pereg“ (r. 2016) Trieda č.: 33 - Víno; alkoholické nápoje okrem piva; alkoholické nápoje s ovocím; alkoholické výťažky z ovocia, 35 - Organizovanie miestnych obchodných alebo reklamných vínoték; organizovanie obchodných alebo reklamných výstav; organizovanie obchodných alebo reklamných veľtrhov vín, 41 - Zábava; kultúrna a športová činnosť. OZ „UHER PEREG“
Trieda č.:
32 – Minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje, ovocné nápoje a ovocné džúsy, sirupy a iné nealkoholické prípravky na výrobu nápojov, 33 - Alkoholické nápoje (okrem piva), 43 - Stravovacie služby; prechodné ubytovanie. V dvoch triedach: č. 33 a č. 43 sú teda tovary a služby zhodné. Súdny dvor Európskej únie však vo viacerých rozhodnutiach (napr. rozsudok z 24. novembra 2005, Sadas v OHIM – LTJ Diffusion, T-346/04, ods. 34 a citovaná judikatúra, a rozsudok zo 16. júna 2010, Kureha v OHIM – Sanofi-Aventis, T-487/08, ods. 71) skonštatoval, že pokiaľ tovary chránené skoršou ochrannou známkou zahŕňajú aj tovary, ktoré majú byť chránené ochrannou známkou, o ktorej registráciu sa žiada, tovary sa považujú za identické. Preto, na účely posúdenia podobnosti tovarov, do úvahy je potrebné vziať triedu tovarov chránenú ochrannými známkami, a nie tovary v skutočnosti predávané, ktoré spadajú pod dotknuté ochranné známky. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pravdepodobnosť zámeny existuje, ak stupeň podobnosti dotknutých ochranných známok je dostatočne vysoký, a súčasne, ak je dostatočne vysoký aj stupeň podobnosti tovarov alebo služieb chránených týmito ochrannými známkami. (Rozsudok SD EÚ zo dňa 20.01.2010, T-460/07 Nokia v OHIM – Medlon, ods. 59) Z uvedeného vyplýva, že tovary chránené skoršou ochrannou známkou a neskoršou sú zhodné. Ani na túto skutočnosť žalovaný neprihliadal. Žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď nevyhovel námietkam žalobcu a zapísal ochrannú známku „UHER PEREG“. Pravdepodobnosť zámeny však môže vzniknúť aj v prípade, ak miera podobnosti ochranných známok je taká vysoká, že nízka miera podobnosti tovarov a služieb sa stane menej podstatnou. Miera podobnosti ochranných známok a tovarov a služieb tak tvoria akýsi prepojený mechanizmus, pri ktorom vysoká miera podobnosti jednej z nich má dopad na pravdepodobnosť zámeny aj v prípade, že druhá vykazuje nižšiu mieru podobnosti. V danom prípade je vysoká zhodnosť, resp. podobnosť ochrannej známky, ale je daná aj zhodnosť tovarov a služieb, pre ktoré sú ochranné známky zapísané. Zhodnosť tovarov a služieb len umocňuje to, že ide o vysokú mieru nebezpečenstva zámeny. Na tieto okolnosti mal úrad prihliadať, avšak tak nevykonal a rozhodol v rozpore so zákonom. Zhodnosť, podobnosť ochranných známok sa posudzuje podľa vnímania ochrannej známky priemerným spotrebiteľom. Priemerný spotrebiteľ je v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany charakterizovaný ako spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Tým, že je priemerný spotrebiteľ informovaný, vnímavý, ... má vedomosť o značke „Pereg“. V širokej verejnosti je tento už „pojem“, resp. značka tak zaužívaná, že akékoľvek spojenie slov s použitím slova „pereg“ bude u priemerného spotrebiteľa vytvárať dojem, že ide o tovary a služby pod značkou „Pereg“. Priemerný spotrebiteľ sa nesústredí na vnímanie rozlišovacích prvkov, ktorých rozlišovacia schopnosť je veľmi nízka. Naopak, upriami sa na slovo „pereg“, ktoré je najdominantnejším prvkom ochrannej známky a zároveň si zapamätá obrazové vyjadrenie istého historického, dobového motívu. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach na str. 10 uvádza, že neprihliadol na dôkazy predložené namietateľom, resp. žalobcom, keďže neboli predložené včas v zmysle koncentračnej zásady. Aj tento argument úradu nie je v súlade so zákonom, v zmysle ust. § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. Namietateľ, resp. žalobca v rozklade predložil odôvodnenie, ktorého súčasťou boli aj predložené dôkazy. Odôvodnenie a dôkazy boli uvedené k rozkladu, nie k námietkam, čo žalovaný mylne uvádza. Žalobca predložil dôkazy a odôvodnenie v súlade so zákonom o ochranných známkach. K záverom žalovaného: „...v prípade posudzovaných tovarov a služieb, ktoré predstavujú tovary každodennej spotreby, resp. sú nižšej cenovej kategórie, spotrebitelia im budú venovať len nízku mieru pozornosti. V prípade prémiových druhov alkoholických nápojov či poskytovania stravovacích služieb a prechodného ubytovania bude stupeň pozornosti pri ich výbere variovať od nižšieho po priemerný.“; žalobca namietal, že to, či ide o tovary každodennej spotreby nemôže žalovaný takto posudzovať. Pre niekoho to je každodenný tovar, pre iného nie. Aj tým, že niektorí spotrebitelia víno považujú za každodenný tovar, nebudú dávať význam rozlišovacím prvkom, ktoré majú nízku rozlišovaciu schopnosť. Práve naopak, už pri slove „pereg“ si budú myslieť, že kupujú tovar od značky „Pereg“, pretože táto je na trhu dlhšiu dobu a je zaužívaná v širokej verejnosti. Cena, za ktorú sa tovary pod predmetnými značkami predávajú nemá žiaden význam pri posudzovaní či dochádza k nebezpečenstvu zámeny alebo nie. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný porušil ust. § 7 písm. a) zákona o OZ, keďže nesprávne právne vec posúdil a nevyhovel námietkam namietateľa, resp. žalobcu, čím došlo k naplneniu dôvodu v ust. §
191 ods. 1. písm. c) SSP, v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho, že došlo k porušeniu zákona, rozhodnutie je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, neobsahuje dostatok dôvodov v zmysle v ust. § 191 ods. 1. písm. d) SSP. Z predloženej argumentácie a dôkazov žalobcu bolo už pri podaní námietok zrejmé, že existuje nebezpečenstvo zámeny, pre zhodnosť resp. podobnosť tovarov a služieb a ochrannej známky. Napadnuté rozhodnutie ani nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Správny poriadok“) v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Správny poriadok, Komentár (vydavateľstvo C.H. BECK, Potásch a spol., str. 379, 3. vyd.) uvádza: „Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady vyplývajúce z § 46 SpP, to znamená, že musí byť zákonné, vydané orgánom na to oprávneným, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (súlad so zásadou materiálnej pravdy) a musí obsahovať náležitosti predpísané SpP, prípadne osobitnými predpismi.“ Naplnenie dôvodu podľa ust. § 191 ods. 1. písm. e) SSP, v zmysle ktorého zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, sa prejavuje v tom, že jednak žalovaný bezdôvodne odmietol brať do úvahy dôkazy predložené v rozklade a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nepovažoval predmetné ochranné známky za podobné, zhodné z pohľadu priemerného, bežného spotrebiteľa. Ďalej žalobca namietal, že konaním žalovaného a vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle ust. § 191 ods. 1. písm. g) SSP. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty. Poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutie Úradu v obdobnej veci, konkrétne rozhodnutie zo dňa 02.09.2021, zn. POZ 624-2018/N-89-2021. V predmetnom rozhodnutí úrad vyhovel námietkam namietateľa a nezapísal ochrannú známku navrhovateľa „live +421“. Zverejnené označenie (POZ 624-2018) Staršia ochranná známka (OZ EÚ č. 000984245)
LIVE
Dôvodom vyhovenia námietok bola existencia pravdepodobnosti zámeny. Žalovaný v predmetnom konaní uviedol, že z fonetického hľadiska bude označenie „LIVE“ a „live +421“ reprodukované bežnou verejnosťou ako značka pod slovom „live“, pretože je to výrazný dominantný prvok. Naopak pri označeniach so slovom „pereg“ to nepovažuje za dominantný výrazný prvok, dané tvrdenie žalovaného je v rozpore s jeho rozhodovacou činnosťou a nemá právny základ. Pri porovnávaní vo všeobecnosti ochrannej známky „LIVE“ a „live +421“ je zrejmé, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny aj vzhľadom na vyobrazenie ochranných známok, používanie medzi širokou verejnosťou, distribučné kanály, atď. Naopak žalovaný posúdil ako nepodobné ochrannú známku „Pereg“ a „UHER PEREG“, pričom ide o podobné vyobrazenie, totožná trieda tovarov a služieb, totožné použité slovo v ochrannej známke, pričom „Pereg“ je zaužívané vo verejnosti, je to známa značka u bežného spotrebiteľa. Napadnuté rozhodnutia nie sú ani v súlade s rozhodovacou praxou žalovaného a nevychádzajú zo správneho právneho posúdenia, dostatočne zisteného skutkového stavu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2022 uviedol, že s dôvodmi, na základe ktorých bola žaloba podaná, sa žalovaný nestotožňuje a druhostupňové, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný zistil skutkový stav spoľahlivo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach, správneho poriadku a ostatných relevantných právnych predpisov a rozhodol na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Tvrdenia, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe, sú len zopakovaním jeho predchádzajúcich argumentov, ktoré v tejto veci prezentoval v priebehu celého konania o námietkach, a ako také sú len vyjadrením nespokojnosti žalobcu so závermi úradu závermi žalovaného vyplývajúcimi z napadnutých rozhodnutí. Všetkými predmetnými argumentami sa už žalovaný zaoberal, tieto riadne posúdil a zohľadnil v rozhodovacej činnosti. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi prijatými úradom v napadnutých rozhodnutiach, nie je a ani sama o sebe nemôže byť dôkazom o nezákonnosti postupu žalovaného, či o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Naprieč
celou žalobou žalobca vyjadruje svoj názor na to, ako mal žalovaný v konaní postupovať a ako mal hodnotiť jednotlivé aspekty posudzovania pravdepodobnosti zámeny prihlásených označení a starších ochranných známok. Žalovaný mal za to, že žalobca zrejme nie je celkom oboznámený so zásadami a postupmi posudzovania pravdepodobnosti zámeny, ktoré sú všeobecne uznané a využívané v známkovo- právnej praxi registračných úradov. Koncept pravdepodobnosti zámeny vychádza zo základnej funkcie ochrannej známky a pri jeho posudzovaní sa vychádza z viacerých zásad a zohľadňujú sa viaceré faktory. Označenia musia byť najskôr hodnotené z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, pričom pravdepodobnosť zámeny je potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím na celkový dojem, ktorý označenia vyvolávajú u relevantného spotrebiteľa, berúc do úvahy ich dominantné a rozlišujúce prvky. V rámci hodnotenia pravdepodobnosti zámeny je potrebné vymedziť okruh relevantnej verejnosti a v neposlednom rade je potrebné zobrať do úvahy zhodnosť alebo podobnosť porovnávaných tovarov a služieb a tiež vzájomnú previazanosť medzi zhodnosťou alebo podobnosťou kolíznych označení a zhodnosťou alebo podobnosťou takto označovaných tovarov alebo služieb. Takisto je potrebné zohľadniť, že úroveň pozornosti relevantného spotrebiteľa sa mení v závislosti od kategórie dotknutých tovarov alebo služieb. K námietke žalobcu že dominantným prvkom posudzovaných označení je slovný prvok „pereg“, žalovaný uviedol, že prihlásené označenie a staršie ochranné známky zhodne obsahujú slovný prvok „PEREG“, ktorý je v starších ochranných známkach jediným slovným prvkom, avšak na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že prihlásené označenia sú okrem predmetného slovného prvku tvorené aj ďalším slovným prvkom „UHER“ umiestneným pred slovom „PEREG“, pričom obidva slovné prvky prihlásených označení sú napísané rovnako veľkými písmenami veľkej tlačenej abecedy. Navyše tak prihlásené označenia, ako aj staršie ochranné známky sú tvorené nielen spomínanými slovnými prvkami, ale aj obrazovými prvkami, ktoré sú navzájom odlišné - v prípade prihlásených označení to je erb nad slovnými prvkami a v starších ochranných známkach ide o dobovú kresbu mestskej brány, široký pás (etiketa), resp. profil hlavy muža v historickom odeve a list viniča, na ktorom sú umiestnené biele bodky v tvare hrozna. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný hodnotil slovo „Pereg“ ako nevýrazný prvok s ohľadom na jeho umiestnenie, farebnosť, atď., v druhostupňovom rozhodnutí predmetný prvok nevyhodnotil ako „nevýrazný“, ale konštatoval, že tento prvok nemožno považovať za „dominantný“, pretože s ohľadom na veľkosť a umiestnenie jednotlivých prvkov posudzovaných označení nemožno tvrdiť, že práve slovný prvok „Pereg“ v týchto označeniach najviac vizuálne vyniká Žalobca v podanej žalobe tiež na viacerých miestach uviedol, že slovo „pereg“ je zaužívané u širokej verejnosti, a preto, ak priemerný spotrebiteľ uvidí tovar, najmä víno označené slovom „Pereg“, bez ohľadu na to, či predtým bude alebo nebude uvedené „Uher“, bude tento výrobok považovať za výrobok žalobcu, resp. akékoľvek spojenie slov s použitím slova „pereg“ bude u priemerného spotrebiteľa vytvárať dojem, že ide o tovary a služby žalobcu. Tvrdenia o známosti označenia „pereg“, teda o zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok žalobca v konaní pred žalovaným nijako nepreukázal.. Pokiaľ žalobca v žalobe napríklad uviedol, že ochranné známky sa posudzujú očami bežného spotrebiteľa, nie toho, kto pozná, resp. nepozná význam slova „pereg“ a že žalovaný nemôže podmieňovať, pre koho budú ochranné známky čiastočne podobné, a ak niekto nebude mať vedomosť o význame slova, bude ich považovať za nepodobné, aj z týchto vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalobca nie je celkom oboznámený s postupom hodnotenia kritéria relevantného spotrebiteľa pri posudzovaní nebezpečenstva zámeny kolíznych označení. Žalovaný námietky žalobcu v tejto súvislosti odmieta a zdôrazňuje, že sa v druhostupňových rozhodnutiach (s. 9) podrobne venoval analýze, ako budú relevantní spotrebitelia - ktorými v posudzovanom prípade je jednak odborná verejnosť a jednak široká verejnosť (teda koncoví spotrebitelia, konzumenti), vnímať slovné prvky napadnutých označení. Pripustenie skutočnosti, že časti spotrebiteľov, ktorí sa pohybujú v oblasti pestovania a spracovania hrozna, vinárstva, a zaujímajú sa o ochutnávky rôznych vín, ich pôvod a históriu, resp. ľudom žijúcim vo vinohradníckych oblastiach, bude význam slova „pereg“ v posudzovanom prípade známy, je podľa žalovaného opodstatnené a správne. Pokiaľ ide o porovnanie prihlásených označení a starších ochranných známok z fonetického hľadiska, žalobca v podanej žalobe uviedol, že dominantný prvok kolíznych označení „pereg“ je takmer totožný a slovo „uher“ nie je postačujúce na odlíšenie napadnutých označení od starších ochranných známok. Takisto vyjadril nesúhlas s názorom, že slovo „uher“ je výrazný prvok, ktorý bude spotrebiteľmi vnímaný prioritne. K uvedeným vyjadreniam žalobcu žalovaný uviedol, že predmetom fonetického porovnania je reprodukcia označení založená na ich slovných prvkoch, pričom v prípade označení pozostávajúcich z viacslovných prvkov je spotrebiteľmi prednostnejšie vnímané prvé vyslovované slovo, t.j. slovo
umiestnené na prvej pozícii. V posudzovanom prípade budú prihlásené označenia reprodukované ako „uher pereg“, teda spotrebitelia vyslovia obidva slovné prvky, keďže nie je dôvod, aby ich reprodukciu skracovali (aj keď' žalobca bez primeraného dôvodu tvrdí opak) a staršie ochranné známky vyslovia ako „pereg“. S ohľadom na uvedené je potrebné tvrdenia žalobcu o pochybení úradu pri hodnotení fonetického hľadiska považovať za nedôvodné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2001, sp. zn. Obdo V 57/99, avšak úrad k predmetnému poukazu uvádza, že tento nemožno považovať pre predmetný prípad za relevantný, pretože skutkové okolnosti prípadu, ktorý bol preskúmavaný súdom, boli iné ako je tomu v predmetnom prípade - predmetom boli jednoslovné označenia „SOLETTI“ a „SOLETKY“ Pokiaľ ide o druhý žalobcom uvedený rozsudok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. mája 2009 sp. zn. 6 Sžhuv 5/2008), žalovaný uviedol, že citované časti tohto rozsudku v podstate len potvrdzujú v napadnutých rozhodnutiach uvedené a aplikované zásady posudzovania pravdepodobnosti zámeny označení, ktoré vyžadujú posúdenie viacerých faktorov. Pokiaľ ide o pojem „bežný spotrebiteľ“, ktorý je v predmetnom rozsudku spomenutý a ktorý žalobca v podanej žalobe analogicky vzťahoval aj na posudzovaný prípad (teda za spotrebiteľa považoval iba osobu, ktorá nepozná význam slova „pereg“), žalovaný konštatuje, že určenie relevantnej verejnosti je jedným z faktorov majúcich vplyv na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Vo všeobecnosti sa relevantná spotrebiteľská verejnosť určuje s ohľadom na charakter kolíznych tovarov a služieb, pričom priemerný spotrebiteľ sa má považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného s tým, že miera jeho pozornosti sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov či služieb. Ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí a ako to bolo už aj skôr v tomto vyjadrení uvedené, v posudzovanom prípade bola za spotrebiteľa, ktorému sú tovary a služby prihlásených označení a starších ochranných známok určené, označená jednak široká spotrebiteľská verejnosť (koncoví spotrebitelia - konzumentmi nealkoholických, alkoholických nápojov, piva ovocných nápojov atď.), ako aj odborná verejnosť (zaoberajúca sa výrobou, predajom či distribúciou týchto nápojov, resp. poskytovaním služieb v tejto oblasti). Žalovaný nesúhlasil aj s tvrdením žalobcu, že existenciu pravdepodobnosti zámeny označení „UHER PEREG“ a „Pereg“ preukazuje aj vyhľadávanie prostredníctvom webovej stránky B., kde výsledkom vyhľadávania slovného spojenia „uher pereg“ bol produkt „Pereg“, nie „UHER PEREG“. K otázke existencie pravdepodobnosti zámeny označení, resp. ochranných známok rozhoduje žalovaný v zmysle zákona o ochranných známkach, pričom berie do úvahy všetky relevantné skutočnosti posudzovanej veci. Kolízne označenia pritom porovnáva v podobe, v akej sú prihlásené alebo zapísané do registra ochranných známok, nie ako sú používané na trhu. Výsledky vyhľadávania prostredníctvom internetového vyhľadávača nemožno preto považovať v tejto veci za relevantný podklad pre rozhodovanie úradu, ani za dôkaz o nezákonnosti jeho postupu. Pokiaľ ide tvrdenie žalobcu, že vyobrazenie prihlásených označení a starších ochranných známok je podobné, pretože ide o použitie obrázkov a slovných prvkov s historickým motívom (erb vs. panovník), žalovaný konštatoval, že uplatňovanie takéhoto pravidla vo všeobecnosti nie je možné. Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny v konkrétnom prípade závisí od konkrétnych označení a ochranných známok a ďalších vyššie spomenutých faktorov. Názor žalobcu, že farebné prevedenie nie je rozlišujúcim prvkom, nie je významné ani dominantné, nie je správny, pretože aj farebné prevedenie je jedným z relevantných faktorov zohľadňovaných pri posudzovaní podobnosti a následne pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení. Za správne nemožno považovať ani tvrdenie žalobcu, že aj v obrazovom vyjadrení porovnávaných označení je dominantným prvkom ich slovné vyjadrenie a slovo „pereg“. Žalovaný považoval za potrebné doplniť, tak ako už aj viackrát uviedol, že vo všetkých porovnávaných označeniach sú okrem slovného prvku „PEREG/Pereg“ rovnako výrazné aj ďalšie prvky- slovný prvok „UHER“ a odlišné obrazové prvky porovnávaných označení. V ďalšej časti žaloby sa žalobca venoval zhodnosti a podobnosti tovarov a služieb kolíznych označení. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňovým orgánom vykonané posúdenie zhodnosti a podobnosti kolíznych tovarov a služieb nebolo v podanom rozklade zo strany žalobcu spochybnené, pričom pri rozhodovaní o rozklade je druhostupňový orgán viazaný jeho rozsahom, neboli tieto posúdenia v druhostupňových rozhodnutiach predmetom preskúmavania a druhostupňový orgán pri tejto otázke vychádzal zo záverov prvostupňového orgánu uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí. Berúc do úvahy uvedené by uvedená čiastková otázka, vzhľadom na zásadu, že podmienkou podania správnej žaloby je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, nemala byť ani predmetom súdneho prieskumu v rámci posudzovania zákonnosti druhostupňových rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný neprihliadol na konštatovanú zhodnosť a podobnosť kolíznych tovarov a služieb, žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, pretože úrad túto skutočnosť v druhostupňových
rozhodnutiach zobral do úvahy (s. 7 odsek 5) a následne primerane zohľadnil pri celkovom hodnotení nebezpečenstva zámeny kolíznych označení. Žalobca v podanej žalobe vyjadril názor, že žalovaný v rozpore so zákonom o ochranných známkach neprihliadol na dôkazy predložené v konaní o rozklade, pričom tieto dôkazy mohli mať podľa žalobcu podstatný vplyv na výsledok konania, pretože mali podporiť jeho tvrdenia o známosti označenia „pereg“ u spotrebiteľskej verejnosti ako aj o jeho spojitosti so žalobcom. K predmetnému názoru žalobcu žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že doklady, ktorých zohľadnenia sa žalobca domáhal, boli žalobcom predložené až spolu s rozkladom, teda po lehote na podanie námietok, nemohol žalovaný na tieto doklady pri posúdení dôvodnosti uplatnených námietok prihliadať vzhľadom na koncentračnú zásadu v zmysle § 30 ods. 1 zákona o ochranných známkach Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že druhostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a neobsahujú dostatok dôvodov, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v podanej žalobe neboli uvedené žiadne konkrétne príklady údajnej nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia a závery v nich vyjadrené sa žiadnym spôsobom neodkláňajú od praxe žalovaného uplatňovanej pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny. Nebol porušený ani princíp právnej istoty, keďže vo veci žalobcom spomenutého rozhodnutia úradu zn. POZ 624-2018/N-89-2021 z 2. septembra 2021, v ktorom bola prihláška obrazovej ochrannej známky čiastočne zamietnutá z dôvodu existencie pravdepodobnosti zámeny so staršou slovnou ochrannou známkou, bolo rozhodnuté na základe odlišných skutkových okolností.
5. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2022 uviedol, že žalobca v žalobe v podstate len opakuje argumenty, ktoré uplatnil v rámci správneho konania. Mal za to, že rozhodujúce správne orgány sa v rámci napádaných rozhodnutí so všetkými námietkami žalobcu vysporiadali vyčerpávajúcim spôsobom. Odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súčasne jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné tvrdenia žalobcu. Účelovosť argumentácie žalobcu najlepšie ilustruje tvrdenie o údajnej podobnosti obrazových vyjadrení starších ochranných známok žalobcu a ochranných známok ďalšieho účastníka: Ochranné známky žalobcu:
Ochranná známka ďalšieho účastníka konania:
Už zo zbežného posúdenia označení uvedených je zrejmé, že vizuálne nie sú vonkoncom podobné. Na rozdiel od žalobcu mal za to, že tieto označenia mohli získať podobnosť len tým, že sa v nich nachádza slovo „pereg“, ktoré je historickým označením vínneho richtára alebo tým, že obsahujú zobrazenie hrozna prípadne motív erbu (ktorý v označení žalobcu absentuje). Je preto nepochybné, že bežný spotrebiteľ a dokonca ani odborník nemôže dospieť k záveru, že ide o zameniteľné označenia tovarov a služieb.
6. Žalobca v spoločnej replike zo dňa 17.09.2022 k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania a k vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania uviedol, že ochranné známky sa posudzujú ako celok, nepostačuje len to, že z vizuálneho hľadiska ich účastník konania považuje za nepodobné. Ochranné známky sú tvorené slovom „pereg“, ktorý je tak dominantným, že aj z vizuálneho hľadiska nemožno považovať obidve ochranné známky sa nepodobné. Celkový dojem je to, čo tvorí ochrannú známku a je pre bežného spotrebiteľa prvoradé. Už na prvý pohľad a počutie ostane v pamäti spotrebiteľa slovo „pereg“ a dobová kresba, ktorá je pri obidvoch ochranných známkach. Registrácia ochrannej známky „UHER PEREG“ je vážnym porušením zákona, používanie tejto ochrannej známky je porušením práv žalobcu. Takýmto spôsobom dochádza aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa a využívaním dobrého mena a povesti žalobcu, nakoľko slovo „pereg“ sa relevantným zákazníkom dlhodobo asociuje s jeho produktmi. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca v replike uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s ním uvedeným postupom, žeby označenia hodnotil najskôr z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, následne by pravdepodobnosť zámeny hodnotil aj s prihliadnutím na celkový dojem, ktorý označenia vyvolávajú u relevantného spotrebiteľa, berúc do úvahy ich dominantné a rozlišujúce prvky. postupom. Ak by tak vykonal, ochrannú známku „UHER PEREG“ by nezapísal. Nemožno tvrdiť, že ide iba o subjektívny pocit žalobcu, že žalovaný nepostupoval správne. V žalobe žalobca uviedol dôvody, z ktorých je zrejmé pochybenie žalovaného a vykonanie registrácie ochrannej známky v rozpore so
zákonom. Ochranné známky sú z vizuálneho hľadiska podobné – dobová kresba. Čo sa týka fonetického hľadiska obidve ochranné známky tvorí slovo „pereg“ a sémantické hľadisko – význam slova „pereg“ je pri obidvoch ochranných známkach rovnaký. K úrovni pozornosti relevantného spotrebiteľa žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca upriamuje pozornosť na vizuálne hľadisko a dobovú kresbu, ale že rozlíšenie slovom „UHER“ sa javí ako ekonomicky, obchodne prepojené označenie s ochrannou známkou „pereg“. U spotrebiteľa to môže vyvolať dojem, že ochranná známka „pereg“ má nový typ tovarov, ktoré ponúka, nový druh alebo ide o vynovenú ochrannú známku „pereg“. Označenie „UHER PEREG“ je aj klamlivé pre spotrebiteľa, pretože dochádza k zámene tovarov a služieb, resp. k nej môže dôjsť a spotrebiteľ nebude mať o tom vedomosť. Mal za to, že výsledky vyhľadávania prostredníctvom internetového vyhľadávača sú relevantným podkladom pre preukázanie, ako bežný spotrebiteľ nazerá na dané ochranné známky. Prehliadač odzrkadľuje nazeranie verejnosti na predmetné OZ. Bežný spotrebiteľ ako laický užívateľ prehliadača ho považuje za relevantný zdroj informácií, prostredníctvom ktorého vyhľadáva preňho podstatné informácie, pričom pri zadávaní ochrannej známky „UHER PEREG“ do vyhľadávania, sa mu ako prvé zobrazia informácie, obrázky a reklamy o ochrannej známke „Pereg“, až následne sa objavia informácie k „UHER PEREG“. Práve aj tieto skutočnosti pri vyhľadávaní môžu u bežného spotrebiteľa vyvolať mylnú predstavu o podnikateľovi a jeho predmete podnikania a v neposlednom rade môže dôjsť k ich zámene, čo pre majiteľa ochrannej známky „UHER PEREG“ prinesie neoprávnený prospech, z ktorého bude profitovať na úkor žalobcu, majiteľa ochrannej známky „Pereg“, ktorá má na trhu už stále miesto a dobrú povesť. Žalobca opätovne poukázal na to, že v prípade slovného prvku „pereg“ sa jedná o dominantný prvok. Ochranná známka „Pereg“ je na verejnosti od roku 2007 a slovo pereg je zaužívané verejnosťou a je značkou kvalitného vína najmä ríbezľového, ale aj iných. logické predpokladať, že verejnosť si zapamätá a osvojí v bežnej hovorovej komunikácií slovo „pereg“ a nie „uher“ (ktoré žalovaný prezentuje ako dominantný prvok), pretože je prirodzenou súčasťou ľudského správania a uvažovania si veci skracovať resp. zjednodušovať, a to platí a vo výslovnosti názvov produktov. Keďže význam slova „uher“ (príslušník maďarského etnika, resp. Maďar) bežnému spotrebiteľovi nie je známy, z toho dôvodu toto slovo nijakým spôsobom u bežného spotrebiteľa neevokuje, nevyvolá súvis s alkoholickým nápojom, ovocným vínom, ktoré sa pod touto značkou predáva. Práve naopak toto slovo spôsobí mätúco a nejasne. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Spv/2/2018, zo dňa 30.06.2021: „Pri označeniach, pozostávajúcich z hľadiska dištinktívnosti z rovnocenného slovného a obrazového prvku platí všeobecná zásada, že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje o označení v jeho slovnej podobe. Z toho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v prípadoch, keď označenia obsahujú totožný alebo podobný slovný prvok, a to aj v prípade, ak obsahujú odlišný obrazový prvok.“ Žalobca namietal, že by známosť ochrannej známky „pereg“ bolo potrebné dokazovať, tento argument nemá oporu v zákone a v celkovom význame ochranných známok. Ochranná známka „pereg“ je zapísaná v registri ochranných známok od roku 2007. Do roku 2019, kedy bola zapísaná ochranná známka „UHER PEREG“ je 12 rokov, čo na trhu existovala iba ochranná známka „Pereg“. V oblasti vinárstva nie je žiadna iná ochranná známka so slovným prvkom „pereg“ registrovaná. Je to jedinečné označenie, ktoré počas rokoch existencie na trhu si vytvorilo meno a dobrú povesť. Je absurdné, aby žalobca mal preukazovať, že jeho OZ, teraz už 15 rokov existujúca na trhu, je známa verejnosti. Práve ochranné známky sú inštitútom, ktoré túto skutočnosť preukazujú a takéto označenia sú chránené a nemôže byť do nich bezdôvodne zasiahnuté. Samotné tvrdenie o známosti označenia žalobcom je postačujúce, žalobca nemusí preukazovať známosť označenia. Opak by znamenal, že ochrana bude poskytnutá ochranným známkam, ktorých známosť verejnosťou bude preukázaná. Takýmto spôsobom by sa absolútne poprel inštitút ochranných známok. Vzostupný celospoločenský záujem o víno dopomohol k výraznému šíreniu informácií o vinohradníctve, a preto slovo „pereg“ a jeho význam je v súčasnosti všeobecne rozšírený v rôznych spoločenských skupinách. Tým samozrejme narastá aj riziko možnej zámeny slovného označenia. Žalobca opätovne poukázal na ďalšie časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Spv/2/2018, zo dňa 30.06.2021: „Relevantnou verejnosťou v prípade posudzovaných tovarov bola široká spotrebiteľská verejnosť, ktorá výberu týchto tovarov obvykle venuje nízku mieru pozornosti, pričom slovný prvok môže vplývať na výber tovarov pri spotrebiteľovi, ktorý má vplyv na konečný výber tovaru. ... Pri porovnaní staršej ochrannej známky a napadnutých ochranných známok zo všetkých troch hľadísk, a to z vizuálneho, fonetického a sémantického, je tu vysoké nebezpečenstvo zámeny napadnutých ochranných známok so staršou ochrannou známkou, predovšetkým v dôsledku slovného
prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, keďže ostatné prvky majú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti vzhľadom na to, že zobrazovanie zvieratiek na rovnakom tovare je bežné. Nemusí ísť pritom o nutné nebezpečenstvo, že si spotrebiteľ výrobky zamení, stačí, ak existuje nebezpečenstvo vzniku mylnej domnienky u spotrebiteľov o vzájomnej spojitosti týchto známok, na základe ktorej by si mohol spotrebiteľ myslieť, že výrobky označené týmito známkami pochádzajú od rovnakého podnikateľa, eventuálne od ekonomicky prepojených podnikateľov. Toto nebezpečenstvo je v danom prípade, vzhľadom na veľmi podobné, resp. zhodné tovary, pre ktoré sú posudzované ochranné známky zaregistrované, ešte vyššie. ... Uvedený slovný prvok s veľkou pravdepodobnosťou možno považovať za prvok, ktorý bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa pri výbere tovaru. ... bežný spotrebiteľ vníma označenia ako celok a neskúma podrobnejšie jeho detaily, keďže spravidla nemá možnosť priameho porovnania. ... Spotrebitelia sa pri výbere tovarov, pre ktoré sú sporné ochranné známky zapísané, orientujú podľa slovných prvkov v predmetnom prípade venujú pozornosť názvu výrobku.“ Z uvedeného vyplýva, že stačí aj len nebezpečenstvo vzniku mylnej domnienky u spotrebiteľov o vzájomnej spojitosti týchto známok. Túto mylnú domnienku je schopné vyvolať aj len slovo „pereg“, nakoľko je jedinečné a dlhodobo zaužívané. Žalobca poukázal ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7Spv/2/2017: „Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo sémantickej podobnosti porovnávaných označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú so zohľadnením najmä ich rozlišovacích a prevládajúcich prvkov. Je možné sa domnievať, že kombinovaná ochranná známka, ktorej jeden z prvkov je zhodný alebo podobný so staršou ochrannou známkou, môže byť považovaná za podobnú inej ochrannej známke, len ak tento prvok je prevládajúci prvok v celkovom dojme, ktorý vytvára kombinovaná ochranná známka. Ide o prípad, keď tento prvok prevláda v samotnom obraze tejto ochrannej známky, ktorý si príslušná verejnosť uchováva v pamäti tak, že všetky ďalšie zložky ochrannej známky sú zanedbateľné v celkovom dojme, ktorý ochranná známka vytvára. ...Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku, prípadne od podniku, ktoré sú ekonomicky prepojené.“
7. Ďalší účastník konania právo podať repliku nevyužil.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 18.07.2022 uviedol, že pokiaľ ide o „úroveň pozornosti relevantného spotrebiteľa“, je potrebné upozorniť, že toto kritérium si nemožno zamieňať so subjektívnym pocitom spotrebiteľa pri nákupe - či mu záleží na tom, ktoré tovary a služby sú mu ponúkané a od ktorej značky (ako sa to snaží prezentovať žalobca). Žalovaný trval na tom, že, pokiaľ ide o výber skupiny relevantného spotrebiteľa, postupoval v súlade so zákonom, keď v posudzovanom prípade dospel k záveru, že vzhľadom na charakter kolíznych tovarov a služieb, ktoré nie sú finančne náročné a zároveň časť posudzovaných tovarov možno považovať za tovary dennej spotreby (minerálne vody, nealkoholické nápoje), okrem tovarov a služieb, ktoré sú určené spotrebiteľskej verejnosti v dospelom veku (alkoholické nápoje), bude spotrebiteľská verejnosť venovať nižšiu mieru pozornosti pri ich výbere. Takisto nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že bežný spotrebiteľ sa neupriamuje na vizuálne hľadisko a dobovú kresbu; žalovaný poukazuje na to, že spotrebiteľ sa pri nákupe tovarov v kamenných obchodoch alebo na internete riadi prednostne vizuálnym hľadiskom, pričom toto hľadisko je zároveň jedným z troch kľúčových hľadísk posudzovania pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení.
9. Na nariadenom termíne pojednávania dňa 12.12.2023 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, poverená zamestnankyňa žalovaného a právny zástupca ďalšieho účastníka konania. Zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a odkázali aj na vyjadrenia v predošlej veci sp. zn. BB-72S/1/2022.
10. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a prednesmi účastníkov konania na pojednávaní, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:
Právny rámec
11. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 493e SSP, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
14. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a/ rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b/ byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
15. Podľa § 4 zákona o ochranných známkach na účely tohto zákona je staršou ochrannou známkou a/ ochranná známka zapísaná v registri so skorším právom prednosti, b/ medzinárodná ochranná známka s účinkami v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, c/ ochranná známka EÚ so skorším právom prednosti alebo so skorším právom seniority, d/ označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (ďalej len „prihláška“), ak bude zapísané ako ochranná známka uvedená v písmene a) alebo c).
16. Podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak 1. je označenie zhodné so staršou ochrannou známkou a je prihlásené pre zhodné tovary alebo služby alebo 2. z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
(1) Úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. (3) Úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. Podmienky pre uplatnenie starších práv uvedených v § 7 musia byť splnené už ku dňu podania prihlášky alebo ku dňu vzniku práva prednosti návrhom dotknutej ochrannej známky.
17. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ochranných známkach ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.
(3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Posúdenie veci správnym súdom
23. Na úvod prináležalo správu súdu vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov a nezrozumiteľnosti, ku ktorej správny súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by mali vyvoláva stav nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočívajú rozdielnosti porovnávaných označení žalobcu vo vzťahu k starším ochranným známkam ďalšieho účastníka konania, a aké úvahy ho viedli k záveru, že medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny ani pravdepodobnosť asociácie.
24. Žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v konaní o námietkach proti prihlásenému označeniu POZ 1590-2019 v súlade so zákonným postupom stanoveným pre hodnotenie pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení. Predmetný názor žalobcu je potrebné odmietnuť ako neopodstatnený. Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny sa realizuje prostredníctvom správnej úvahy správneho orgánu a na základe individuálneho posúdenia, pričom aj zmena detailu môže spôsobiť zmenu rozhodovacej činnosti. Pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať iba ak z celkového dojmu označení, s prihliadnutím na ich jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, hrozí na trhu reálne nebezpečenstvo zámeny označení vo vzťahu k danej spotrebiteľskej verejnosti. Pravdepodobnosť zámeny znamená riziko, že priemerný spotrebiteľ by mohol byť uvedený do omylu, že tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podnikateľa alebo od ekonomicky prepojených podnikateľov, pričom pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Nájdenie pravdepodobnosti zámeny vždy závisí od všetkých aspektov prípadu. Pri záverečnom celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny je nutné vziať do úvahy aj ďalšie relevantné faktory a okolnosti jednotlivých prípadov. Práve z uvedených dôvodov a z dôvodu, že v prípade § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach je potrebné pre potvrdenie resp. posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny príp. asociácie so staršou ochrannou známkou uviesť pri podaní tejto námietky aj príslušné odôvodnenie a dôkazy, podľa názoru správneho súdu vzhľadom na relatívny charakter zápisnej prekážky v tomto prípade dôkazné bremeno je na namietateľovi.
25. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade s uvedeným postupom, keď pri posudzovaní existencie pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia a starších ochranných známok v zmysle § 7 písm. a) bod 2 zákona o ochranných známkach najskôr porovnal
tovary a služby kolíznych označení a následne porovnal tieto označenia, a to jednak z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, ako aj z hľadiska celkového dojmu, ktorý označenia vyvolávajú u relevantného spotrebiteľa, pričom zohľadnil ich dominantné a rozlišujúce prvky. Rovnaký postup, resp. žalovaný poukázal na porovnanie tovarov a služieb v prvostupňovom rozhodnutí, keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že tak napadnutá ochranná známka ako a staršie ochranné známky sa vzťahujú k zhodným alebo obdobným tovarom a službám, následne v konaní o rozklade dodržal aj orgán rozhodujúci o rozklade, čo jednoznačne vyplýva z druhostupňového rozhodnutia.
26. Žalobca v podanej žalobe napadol tento spôsob hodnotenia kolíznych označení žalovaným.
27. Žalobca na viacerých miestach žaloby prezentuje svoj názor, že dominantným prvkom posudzovaných označení je slovný prvok „pereg“, pričom skutočnosť, že prihlásené označenia obsahujú v slovnom spojení aj slovo „UHER“, neznamená, že ide o tak rozlišujúci prvok, aby nedochádzalo k zhodnosti, podobnosti, resp. aby nehrozilo nebezpečenstvo zámeny kolíznych označení. Žalovaný v rámci opisu porovnávaných označení (str. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia) a následne pri posudzovaní ich podobnosti z jednotlivých hľadísk (str. 8 a 9 napadnutého rozhodnutia), resp. pri celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny (str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia) tento slovný prvok „pereg“ riadne vyhodnotil a posúdil spolu o všetkými ostatnými slovnými a obrazovými prvkami, ktorými sú porovnávané označenia tvorené. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny sa označenia porovnávajú ako celky a nemožno z nich vybrať iba určité prvky a ďalšie potlačiť tak, ako to urobil žalobca v podanej žalobe, a to predovšetkým v prípade, ak celkový dojem z posudzovaných označení je ovplyvnený všetkými prvkami, ktorými sú tvorené.
28. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že prvok „Pereg“ v žalobcových starších ochranných známkach nemožno považovať za dominantný a rovnako s ohľadom na veľkosť a umiestnenie jednotlivých prvkov posudzovaných označení nemožno tvrdiť, že práve slovný prvok „pereg“ vo všetkých porovnávaných označeniach najviac vizuálne vyniká. Obrazové prvky, ako v starších ochranných známkach žalobcu, tak obrazový prvok v prihlásenom označení netvoria len pozadie pre slovné prvky, že by neupútali pozornosť spotrebiteľa. Je nesporné, že porovnávané označenia vykazujú vzhľadom na existenciu spoločného slovného prvku „pereg“ istú mieru podobnosti, avšak aj napriek tomu tieto kolízne označenia po vizuálnej stránke s ohľadom na všetky v nich použité prvky, ich usporiadanie, veľkosť a farebnosť vytvárajú odlišný celkový vizuálny vnem a z vizuálneho hľadiska sú podobné iba v nízkej miere. Pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny označení, resp. ochranných známok, sa kolízne označenia porovnávajú v podobe, v akej sú prihlásené alebo zapísané do registra ochranných známok, a nie v podobe, v akej sú používané na trhu, teda že na etikete na fľaši je slovný prvok, zhodný s obchodným menom žalobcu, výrazným, dištinktívnym prvkom. Pokiaľ chcel žalobca prisúdiť dominantný význam slovu „Pereg“, mal zvoliť formu ochrannej známky, z vizuálnej podoby ktorej by takáto pozícia tohto slovného označenia vyplývala.
29. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Spv/2/2018, zo dňa 30.06.2021, z ktorého vyplýva všeobecná zásada, že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje o označení v jeho slovnej podobe, ale len pri označeniach pozostávajúcich z hľadiska dištinktívnosti z rovnocenného slovného a obrazového. Z uvedeného rozsudku vyplýva záver, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v prípadoch, keď označenia obsahujú totožný alebo podobný slovný prvok, a to aj v prípade, ak obsahujú odlišný obrazový prvok. Uvedené závery je však vnímať v kontexte celého tam posudzovaného prípadu, keď sa jednalo o kolízne ochranné známky vo vzťahu k výrobku - „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, obdobne aj ďalší prípad zmienený žalobcom priamo v žalobe „SOLETKY/SOLETTI“. Zo všeobecnej zásady v známkovom práve (rozsudok Všeobecného súdu z 14. júla 2005 vo veci T-312/03, Selenium Ace, bod 37) vyplýva, že ak pozostáva označenie zo slovnej a obrazovej zložky, má v zásade väčší vplyv na spotrebiteľa slovná ako obrazová zložka, keďže spotrebitelia sa pri výberov tovarov, pre ktoré sú ochranné známky zapísane, orientujú podľa slovných prvkov, venujú pozornosť názvu výrobku. Ako už správny súd uviedol vyššie, uvedená zásada platí v „zásade“. Na rozdiel napríklad od prípadu „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, keď ostatné obrazové prvky žalovaný resp. aj súd vyhodnotil, že majú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti, vzhľadom na to, že zobrazovanie zvieratiek na rovnakom tovare je bežné, v predmetnej veci sa však jednalo o ochranné známky, ktorá sú logom žalobcovho ako aj ďalšieho účastníka konania obchodného mena, používané pre viacero výrobkov, keď vizuálny prvok nie je podľa správneho súdu upozadený, ako v prípade výrobkov. Spotrebitelia pri vínach nižšej cenovej kategórie venujú pozornosť aj názvu -
druhu výrobku, názvu vinárstva resp., ochrannej známke producenta venujú nižšiu pozornosť, a teda v predmetnej veci spotrebiteľa nevnímajú obrazovú zložku ako dekoratívnu a slovnú ako dominantnú, ale vnímajú ich ako celok. Aj keď v predmetnom prípade vizuálne spracovanie má isté spoločné znaky dobového prvku (kresba panovníka a erbu), podľa správneho súdu je potrebné zobrať do úvahy primárnu skupinu výrobkov, pre ktoré je ochranná známka určená, kedy je relatívne bežné v tomto segmente odkazovať na tradície, históriu atď.
30. Ohľadne fonetického hľadiska sa správny súd nestotožnil s námietkou, ktorú žalobca vzniesol až v replike (aj keď nadväzujúc na tvrdenie o dominantnosti prvku ,,pereg“ už v žalobe), že verejnosť si zapamätá a osvojí v bežnej hovorovej komunikácií slovo „pereg“ a nie „uher“, pretože je prirodzenou súčasťou ľudského správania a uvažovania si veci skracovať resp. zjednodušovať, a to platí a vo výslovnosti názvov produktov. V tomto smere správny poukazuje na to, že zvuková stopa prihlasnej ochrannej známky „uher pereg“ je dlhšia, zároveň aj ustálená rozhodovacia prax (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.11.2023, sp. zn. 5Spv/3/2020, bod 44) uznáva, že spotrebiteľ spravidla prikladá väčší význam začiatočnej časti slov, aj keď to neplatí bezvýhradne. Žalovaný konštatoval, že slovné prvky „uher“ aj „pereg“ majú priemerný rozlišovací význam (nie nízku rozlišovaciu schopnosť, ako uviedol žalobca v žalobe), je logické predpokladať, že pokiaľ dôjde k skracovaniu, tak bude skôr zamlčané druhé slovo „pereg“, nie „uher“, čiže nie je daná vysoká fonetická podobnosť.
31. Žalobca mal za to, že aj konštatovaná nízka miera podobnosti porovnávaných označení postačuje k tomu, aby došlo k ich zámene. S uvedeným názorom žalobcu nemožno vo všeobecnosti súhlasiť, pretože na konštatovanie pravdepodobnosti zámeny je potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti posudzovaného prípadu, pričom miera podobnosti porovnávaných označení je len jednou z týchto okolností. V posudzovanom prípade žalovaný, hoci pripustil nízku mieru podobnosti porovnávaných označení z vizuálneho a fonetického hľadiska, ako aj zhodnosť a podobnosť porovnávaných nárokovaných tovarov a služieb prihlásených označení s tovarmi a službami starších ochranných známok, uzavrel, že pravdepodobnosť zámeny prvého a druhého prihláseného označenia a prvej a druhej staršej ochrannej známky, berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti, možno vylúčiť. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že celkový dojem z posudzovaných označení v tomto prípade ovplyvnia nielen slovný prvok „pereg“ ale aj ich ostatné prvky, ktoré sú v porovnávaných označeniach odlišné, ako aj ich celková koncepcia. Celkový dojem, ktorý je ovplyvnený odlišnou celkovou koncepciou posudzovaných označení, ako aj ich rozdielnymi obrazovými prvkami a odlišným slovným prvkom „uher“, tak z pohľadu širokej spotrebiteľskej verejnosti, ako aj odbornej verejnosti preváži nad skutočnosťou, že porovnávané označenia obsahujú zhodný slovný prvok „PEREG/Pereg“. Správny súd považoval záver žalovaného, že z pohľadu širokej spotrebiteľskej verejnosti budú posudzované označenia pôsobiť odlišným celkovým dojmom, za logické vyústenie správnej úvahy.
32. Žalobca sa navyše v podanej žalobe nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ide o nízku mieru podobnosti, keď sa kolízne označenia z časti zhodujú v slovnom vyjadrení, v obrazovom vyjadrení a aj v tovaroch a službách, ktoré sú uvádzané na trh pod týmito označeniami. K predmetnému správny súd uvádza, že porovnávané označenia sa v obrazovom vyjadrení nezhodujú, keďže sa zhodujú len v slovnom prvku „PEREG/Pereg“, pričom ďalší slovný prvok prihláseného označenia, ako aj obrazové prvky kolíznych označení sú odlišné, pričom rozdielna je aj celková koncepcia porovnávaných označení. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Spv/2/2017, v zmysle ktorého „kombinovaná ochranná známka, ktorej jeden z prvkov je zhodný alebo podobný so staršou ochrannou známkou, môže byť považovaná za podobnú inej ochrannej známke, len ak tento prvok je prevládajúci prvok v celkovom dojme, ktorý vytvára kombinovaná ochranná známka. Ide o prípad, keď tento prvok prevláda v samotnom obraze tejto ochrannej známky, ktorý si príslušná verejnosť uchováva v pamäti tak, že všetky ďalšie zložky ochrannej známky sú zanedbateľné v celkovom dojme“, tento nie je aplikovateľný, pretože v posudzovanom prípade prihlásené označenie je tvorené obrazovým prvkom – erbom a rovnocennými slovnými prvkami „UHER“ a „PEREG“. Vzhľadom na uvedené je možno uzavrieť, že pravdepodobnosť zámeny z dôvodu podobnosti kolíznych označení je vyššia, ak nastane v dominantnom prvku staršej ochrannej známky alebo keď zhodný prvok je dominantný v celkovom dojme prihlasovanej ochrannej známky, čo nebol ani jeden prípad v posudzovanej veci.
33. Ohľadom námietky posudzovania zo sémantického hľadiska, že ochranné známky sa posudzujú očami bežného spotrebiteľa, nie toho, kto pozná, resp. nepozná význam slova „pereg“ a že žalovaný nemôže podmieňovať, pre koho budú ochranné známky čiastočne podobné, a ak niekto nebude mať
vedomosť o význame slova, bude ich považovať za nepodobné, je potrebné zdôrazniť, že hodnotenie pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení bolo žalovaným vykonané nielen vo vzťahu k odbornej časti verejnosti, ale aj z pohľadu širokej verejnosti, ktorá nebude význam slova „pereg“ poznať. Žalovaný práve v istom v zmysle v prospech žalobcu vyhodnotil, že existuje u odbornej verejnosti čiastočná podobnosť kolíznych označení, v prípade, ak spotrebiteľ pozná význam slova „pereg“. V prípade, ak nebude mať takúto vedomosť, porovnávané označenia bude považovať zo sémantického hľadiska za nepodobné.
34. Ohľadom námietky žalobcu o zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok žalobcu a o povedomí ochrannej známky v širokej spotrebiteľskej verejnosti spájajúcej ju s vínom, správny súd zdôrazňuje, že hoci na posúdenie pravdepodobnosti zámeny môže mať vplyv aj rozlišovacia spôsobilosť starších ochranných známok, zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok musí žalobca preukázať, vzhľadom na koncentračnú zásadu v námietkovom konaní, dôkazmi predloženými spolu s námietkami. Samotné tvrdenie žalobcu o známosti označenia predstavujúceho staršie ochranné známky, resp. ich časti nepostačuje. V prípade, ak by žalobca uvedenú skutočnosť preukázal, znamenalo by to zmenu skutkových okolností, ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie veci samej. Žalobca takéto dôkazy nepredložil. Vzhľadom na uvedené nie je možné tvrdenia žalobcu o zaužívanosti slova „pereg“ u verejnosti považovať za relevantné.
35. Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v možnosti zámeny jedného konkrétneho výrobku (služby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskytovateľov) výrobkov (služieb) rovnakého druhu. Prostredníctvom ochrannej známky sa zabezpečuje ochrana používania označenia v súvislosti s konkrétnym tovarom alebo službou. Poukazovanie žalobcu, že slovo „pereg“ a jeho význam je v súčasnosti všeobecne rozšírený v rôznych spoločenských skupinách, čím narastá aj riziko možnej zámeny slovného označenia. že v prípade slovného prvku „pereg“ sa jedná o jedinečné označenie, ktoré počas rokoch existencie na trhu si vytvorilo meno a dobrú povesť predovšetkým v súvislosti s ríbezľovým vínom, poukazovanie na výsledky vo vyhľadávači google, podľa správneho súdu predstavuje vo svojej podstate nesúhlas žalobcu s tým, že existuje vinárstvo s obchodným menom UHER PEREG. V podstate akákoľvek ochranná známka, ktorú by si zvolil/prihlásil ďalší účastník konania, ktorý predáva výrobky rovnakého druhu ako žalobca, ak by obsahovala aj slovný prvok „UHER PEREG“, by bola čiastočne podobná v slovnom prvku so staršími ochrannými známkami žalobcu. Ochrana obchodného mena, ktorú žalobcovi poskytujú prihlásené staršie ochranné známky, je však spojená s celkovým vizuálom ochrannej známky (jej vyobrazením) viazanej na tovary a služby, ktoré sú chránené týmto označením. Pokiaľ žalobca sa snaží docieliť len ochranu slovného prvku pereg jedná sa skôr o námietku zameniteľnosti obchodného mena žalobcu s obchodným menom ďalšieho účastníka konania, ktorej ochrany je potrebné domáhať v inom type súdneho konania.
36. V súvislosti s kolíznymi tovarmi a službami, ktoré sú podľa žalobcu zhodné, je takisto potrebné konštatovať, že ak sú aj kolízne tovary alebo služby zhodné alebo podobné, automaticky to neznamená, že existuje pravdepodobnosť zámeny označení v zmysle § 7 písm. a) bod 2 zákona o ochranných známkach, keďže pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny je potrebné zobrať do úvahy všetky ostatné faktory. Argument žalobcu, že pravdepodobnosť zámeny môže vzniknúť aj v prípade, ak miera podobnosti ochranných známok je taká vysoká, že nízka miera podobnosti tovarov a služieb sa stane menej podstatnou a naopak, že miera podobnosti ochranných známok a tovarov a služieb tak tvoria akýsi prepojený mechanizmus, pri ktorom vysoká miera podobnosti jednej z nich má dopad na pravdepodobnosť zámeny aj v prípade, že druhá vykazuje nižšiu mieru podobnosti, vyhodil správny súd ako nesprávny, bez opory v známkovo-právnej praxi registračných úradov. Aj konkrétne v oblasti tovarov ako vína sú často ochranné známky vinárstiev v nejakej miere podobné, obsahujú historické prvky, zobrazenie viniča, slovné zhodné prvky ako „vinárstvo“, „pivnica“, inak povedané pri zhodných tovaroch a službách je nižšia miery podobnosti daná aj povahou veci a pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny „nenásobí“ sa zhodnosťou tovarov a služieb. Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny je založené na komplexnejšom vyhodnocovaní.
37. Ohľadom námietky o nedodržaní precedečnej zásady s poukazom predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v obdobnej veci - rozhodnutie zo dňa 02.09.2021, zn. POZ 624-2018/N-89-202, v ktorom žalovaný vyhovel námietkam a nezapísal ochrannú známku navrhovateľa „live +421“; dôvodom vyhovenia námietok bola existencia pravdepodobnosti zámeny s ochranou známkou „LIVE“, správny
súd dospel k záveru, že nebola dôvodná. Precedenčná zásada, resp. zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, ktorá má svoje zakotvenie v čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy SR a následne je precizovaná v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku veta druhá (správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely) je normatívnym premietnutím inej zásady - legitímnych očakávaní (ktorá je však vnímaná širšie). Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Prejavuje sa teda (pri rozhodovaní orgánov rovnakého alebo nižšieho stupňa - v porovnaní so skorším rozhodnutím) požiadavkou „rovnakého metra“ nielen vo vzťahu k účastníkom jedného správneho konania, ale vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas účinnosti danej právnej úpravy, za účelom, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach, zvýhodnenia alebo znevýhodnenia účastníkov konania. Pre posúdenie opodstatnenosti tejto žalobnej námietky v danom prípade tak bolo potrebné zodpovedať otázku, či skoršie rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.09.2021, zn. POZ 624-2018/N-89-202, ktorým žalovaný vyhovel námietkam majiteľa staršej slovnej ochrannej známky tvorenej jediným slovným prvkom ,,LIVE“ napísaným bežným typom písma a prihlášku ochrannej známky číslo spisu POZ 624-2018 zamietol pre tovary „neliečivé kozmetické a toaletné prípravky“ v triede 3 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pre konanie, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie a ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie, predstavuje skutkovo zhodný alebo podobný prípad. Len pri rozhodovaní o takom prípade mal totiž predseda žalovaného povinnosť dbať o to, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely. Určujúce kritérium pre posúdenie skutkovej zhodnosti, resp. podobnosti jednotlivých prípadov predstavujú rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom hodnotenia (tvorby pre vec relevantných skutkových záverov) a následného podriadenia platnej právnej úprave (právneho posúdenia). Čiastková podobnosť (použitie rovnakého slovného prvku) v niektorých rozhodných skutkových otázkach nestačí Rovnaké, resp. obdobné musia byť všetky rozhodujúce skutočnosti. Rozhodujúcimi sú tie skutkové okolnosti prípadu, ktoré tvoria priamy skutkový základ na právne posúdenie pre vec zásadných právnych otázok a priamo tak odôvodňujú výrok meritórneho rozhodnutia. V žalobcom uvádzanom príklade šlo o kolízne označenia slovnej a obrazovej ochrannej známky vyhodnotené ako podobné z dôvodu, že medzi zverejneným označením a staršou ochrannou známkou bola konštatovaná podobnosť z vizuálneho hľadiska, vyššia fonetická podobnosť až zhoda a vysoká miera podobnosti zo sémantického hľadiska. Uvedená podobnosť sporných označení bola založená na zhodnom slovnom prvku „live“ / „LIVE“, ktorým ako jediným je tvorená staršia ochranná známka, a ktorý je vo zverejnenom označení rozlišujúcim prvkom v dominantnom postavení. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci nešlo o skutkovo zhodné prípady, ktoré by odôvodňovali uplatnenie precedenčnej zásady.
38. Žalovaný dodržal všetky uvedené zásady posudzovania pravdepodobnosti zámeny, zaoberal sa všetkými relevantnými okolnosťami akými sú zhodnosť alebo miera podobnosti kolíznych tovarov a služieb, miera podobnosti porovnávaných označení či stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa, zobral do úvahy aj rozlišovaciu spôsobilosť jednotlivých prvkov posudzovaných označení a prihliadol na relevantnú verejnosť a stupeň jej pozornosti. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svoju správnu úvahu posudzovania pravdepodobnosti zámeny a asociácie prihlasovanej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami dostatočne a podrobne odôvodnili a neprekročili hranicu správnej úvahy. Správny súd by mohol zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané na základe správnej úvahy len za predpokladu, ak by po preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zistil zjavné logické rozpory v úsudku orgánu verejnej správy alebo porušenie základných pravidiel správneho konania.
39. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže žalovaný bezdôvodne odmietol zobrať do úvahy dôkazy predložené v rámci rozkladu a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nepovažoval porovnávané označenia za podobné a zhodné z pohľadu priemerného, bežného spotrebiteľa, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Skutkovým základom rozhodnutí boli posudzované označenia a doklady predložené v rámci lehoty na podanie námietok. Samotná vlastná správna úvaha žalovaného pri posudzovaní podobnosti kolíznych označení a jej výsledok nespadá pod otázku zisťovania skutkového stavu.
40. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný v rozpore so zákonom o ochranných známkach neprihliadol na dôkazy predložené v konaní o rozklade - okrem iného doklady, ktoré sa týkali obchodnej činnosti namietateľa, a to výtlačok (PrintScreen) z webovej stránky B., výtlačok (PrintScreen) zo sociálnej
siete Facebook používateľa PEREG.sk, výtlačok z webovej stránky B. z 20. novembra 2020 a výpis z obchodného registra jeho spoločnosti Pereg, spol. s r. o., teda doklady týkajúce sa jeho činnosti a obchodných aktivít, pričom tieto dôkazy mohli mať podľa žalobcu podstatný vplyv na výsledok konania, pretože mali podporiť jeho tvrdenia o známosti označenia „pereg“ u spotrebiteľskej verejnosti ako aj o jeho spojitosti so žalobcom. V zmysle § 30 ods. 1 zákona o ochranných známkach je námietkové konanie ovládané tzv. koncentračnou zásadou a namietateľ je zo zákona povinný predložiť odôvodnenie námietok a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v lehote na podanie námietok (v lehote 3 mesiacov od dátumu zverejnenia prihláseného označenia), pričom na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. Vzhľadom na skutočnosť, že doklady, ktorých zohľadnenia sa žalobca domáha, boli žalobcom predložené až spolu s rozkladom, teda po lehote na podanie námietok, nemohol žalovaný na tieto doklady pri posúdení dôvodnosti uplatnených námietok prihliadať. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalobca v rozklade predložil odôvodnenie, ktorého súčasťou boli aj predložené dôkazy, teda že dôkazy boli uvedené k rozkladu, nie k námietkam. Následne ak žalovaný v celkovom zhodnotení pravdepodobnosti zámeny vychádzal zo skutočnosti, že z pohľadu relevantnej verejnosti majú staršie ochranné známky priemernú rozlišovaciu spôsobilosť, nepochybil a postupoval v súlade so zákonom.
41. K argumentácii žalobcu ohľadom potreby zisťovania o možnosti podobnosti kolíznych označení prostredníctvom vyhľadávača google, správny súd uvádza, že internetový vyhľadávač pracuje na iných princípoch ako sú princípy hodnotenia pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení v známkovo- právnej praxi, jeho podstatou sú rôzne algoritmy, ktoré zabezpečia vyhľadanie čo najväčšieho množstva výsledkov, pričom poradie vo výsledkoch sa takisto určuje podľa rôznych kritérií (jedným z nich je napr. to, že platené príspevky/webové sídla sú umiestňované vyššie). Je potrebné zdôrazniť, že zadanie slovného prvku nepreukazuje podobnosť obrazovej ochrannej známky, keď už chcel žalobca preukazovať podobnosť týmto spôsobom, tak až výsledky prostredníctvom vyhľadávania podľa obrázka by mohli indikovať podobnosť.
42. Námietku, že konaním žalovaného a vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle ust. § 191 ods. 1. písm. g) SSP, vyhodnotil správny súd ako všeobecnú, a teda ako nedôvodnú.
43. Vzhľadom na to, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal naplnenie ani jedného z uplatnených žalobných dôvodov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP, správny súd žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol.
44. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi, ak to možno spravodlivo požadovať, v nadväznosti na to správny súd ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej mohol náhradu priznať.
45. Rozhodnutie súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.