Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Er-34-2011.pdf
PDF · 121.3 KB
No categories available
15Er/34/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: Y. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. XXXX/XX, XXX XX Š., o vymoženie 891,50 € s prísl. a ďalšie trovy exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Adriany Juhásovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 1463/10 zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podaním zo dňa 08.12.2010 doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Aldriane Juhásovej dňa 14.12.2010, žiadal súdneho exekútora JUDr. Adrianu Juhásovú o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok č.k. PEC-A 1678/2010 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom zo dňa 30.09.2010. Súdny exekútor JUDr. Adriana Juhásová požiadal dňa 17.01.2011 Okresný súd Galanta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému Ladislav Horváth, nar. 19.02.1980, bytom Narcisová 1948/21, 927 01 Šaľa.
Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok č.k. PEC-A 1678/2010 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom zo dňa 30.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2010 a vykonateľnosť dňa 05.10.2010, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 891,50 € spolu s úrokom 88,62 € a úrokom vo výške 0,029% denne z čiastky 1.520,12 € odo dňa 23.04.2009 do 31.05.2010 a s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.520,12 € od 01.06.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 540 € a trovy konania vo výške 254,85 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods.3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanoví z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.
Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu si súd musel vyžiadať od oprávneného ďalšie listiny, o ktoré sa opiera exekučný titul a to hlavne: Úverovú zmluvu č. 3708082228 zo dňa 10.08.2007 a jej súčasť Úverové zmluvné podmienky. Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. dodávateľ - veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ
- dlžník - povinný a preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.
Súd taktiež pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu si od rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok č.k. PEC - A 1678/2010 zo dňa 30.09.2010 vyžiadal celý základný spis. Tunajšiemu súdu bola dňa 17.02.2011 doručená od rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu fotokópia rozhodcovského spisu.
Exekučný titulom, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúcie, a to rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 891,50 € spolu s úrokom 88,62 € a úrokom vo výške 0,029% denne z čiastky 1.520,12 € odo dňa 23.04.2009 do 31.05.2010 a s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.520,12 € od 01.06.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 540 € a trovy konania vo výške 254,85 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2010 a vykonateľnosť dňa 05.10.2010. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že dňa 10.08.2007 bola uzavretá medzi oprávneným a povinným úverová zmluva č. 3708082228. Ďalej rozhodca v odôvodnení uviedol, že sa žalujúca strana domáhala zaplatenia sumy zo strany povinného vo výške 891,50 € (26.857,- Sk) s príslušenstvom a náhrady nákladov konania. Ďalej rozhodca v odôvodnení uviedol, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci úverovej zmluvy. Podľa tejto doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred rozhodcom menovaným zo zoznamu rozhodcov publikovaného na nižšie uvedenej webovej adrese. Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že vyzval žalovanú stranu listom zo dňa 02.07.2010 o vyjadrenie a poučil ju, že podľa § 3 ods. 4 Rozhodcovských pravidiel platí, že pokiaľ tak žalovaný neučiní v lehote siedmich kalendárnych dní, pokračuje rozhodca v konaní a môže vo veci rozhodnúť. Žalovaná strana výzvu prevzala dňa 06.07.2010, avšak v stanovenej lehote sa nevyjadrila, takže rozhodca mohol pokračovať v konaní a rozhodnúť na základe dôkazov predložených stranou žalujúcou. Rozhodca v odôvodnení ďalej uviedol, že preveril znenie rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve z hľadiska svojej právomoci a konštatoval, že sú splnené všetky podmienky na to, aby vo veci mohol konať a rozhodnúť. Ďalej rozhodca v odôvodnení uviedol, že žalujúca strana sa domáhala zaplatenia vyššie uvedenej sumy z titulu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že sa žalovaná
strana zaviazala vrátiť sumu uvedenú v zmluve v splátkach. Z tejto sumy uhradila iba časť s tým, že doteraz nesplatná časť úveru bola v súlade so zmluvou a úverovými podmienkami pre omeškanie strany žalovanej tzv. zosplatnená, čím je splatným celý úver spolu s príslušenstvom predvídaným úverovou zmluvou a úverovými podmienkami. Výška žalovaného dlhu na istine, príslušenstve a príp. zmluvnej pokuty vychádza z vyčíslenia aktuálnej výšky pohľadávok, ktoré bolo pripojené k žalobe a spolu s ňou zaslané i žalovanej strane. Žalujúca strana sa oprela svoju žalobu o listiny; výpis z Obchodného registra OS Trnava, plná moc zvoleného právneho zástupcu, kópiu zmluvy spolu s úverovými podmienkami, list žalovanej strane o zosplatnení úveru s dokladom o odoslaní, splátkový kalendár s vyčíslením aktuálnej výšky pohľadávok spolu so žiadosťou o vymáhanie pohľadávok. Ďalej rozhodca uviedol, že žalovanej strane zaslal kópiu žaloby a vyzval, ju aby sa k žalobe vyjadrila a zároveň pripojila písomné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Žalovaná strana bola súčasne poučená, že pokiaľ tak neučiní, pokračuje rozhodca v konaní a môže vo veci rozhodnúť. Žalovaná strana sa v danej lehote nevyjadrila, preto rozhodca vychádzal z obsahu spisu ( § 3 ods. 4 Rozhodcovských pravidiel) a vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Ďalej rozhodca už len podotkol, že v správnom spise rozhodcu sa nachádza generálny nesúhlas žalobcu s povoľovaním akýchkoľvek ďalších splátok a v závere, že nakoľko žalujúca strana mala vo veci plný úspech, tak jej priznal náhradu nákladov, a to vo výške 254,85 € vrátane DPH.
Podľa § 1 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úver medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
Podľa § 2 písm. a/ a b/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver ( zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU ) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete ( podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní ( ďalej len dlžník - povinný ) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU ), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme ( podľa § 2 písm. a ZSU ).
Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53, odsek 1,2,3 OZ ). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme je napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v OZ. Súd taktiež poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti a to v časti podmienok je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami ako aj v slovách.
Podľa § 34 ods.2 písm. g) zákona č.244/2002 Z.z. okrem iného rozhodcovský rozsudok obsahuje odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39).
Podľa § 51 ods.3 zákona č.244/2002 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa § 157 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 6 ods.1 rozhodcovských pravidiel (publikovaných na www.iudicium.sk) vo veci samotnej rozhoduje rozhodca vždy rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok musí obsahovať odôvodnenie a musí byť podpísaný rozhodcom.
Podľa § 4 rozhodcovských pravidiel (použitie občianskeho súdneho poriadku) rozhodca postupuje v konaní podľa občianskeho súdneho poriadku tam, kde tieto pravidlá ani dohoda strán nestanovenia inak. Vydanie rozhodcovského rozsudku pre omeškanie je vylúčené.
Náležitosťou rozhodcovského rozsudku je jeho odôvodnenie. Zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje, čo má odôvodnenie rozhodnutia obsahovať, vzhľadom k tejto skutočnosti je za použitia ustanovenia § 51 ods. 3 Z.z. o rozhodcovskom konaní potrebné aplikovať ustanovenie všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým je Občiansky súdny poriadok. Súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého sa má predmetná exekúcia vykonávať, zistil že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je pre jeho nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Absencia náležitého odôvodnenia rozhodcovského rozsudku spôsobuje, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť a dochádza k porušeniu základného práva na súdu ochranu podľa čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia totiž musí účastníkom konania umožniť posúdiť, ako súd (rozhodca) v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia potom tvorí súčasť spravodlivého procesu, čo sa nevyhnutne vzťahuje aj na rozhodcovské konania a rozhodnutia a ktorá zákonná požiadavka v danom konkrétnom prípade nebola naplnená. Súd po preskúmaní exekučného titulu nezistil, že by boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez odôvodnenia v zmysle § 34 ods.2 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní a ani rozhodcovské pravidlá takýto postup rozhodcu neumožňovali.
Súd pri preskúmavaní rozhodnutia z hľadísk uvedených v § 44 ods.2 Exekučného poriadku, resp. zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods.2) dospel k záveru, že rozhodcovské rozhodnutie - exekučný titul, je nepreskúmateľný, nakoľko nie je riadne odôvodnený, rozhodca sa v odôvodnení zaoberal len doručovaním, nie však hmotnou stránkou veci, taktiež v odôvodnení rozhodca neuviedol, žiadne právne predpisy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, a preto nebolo možné z neho vôbec zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z exekučného titulu a jeho odôvodnenia vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie súdneho (a rozhodcovského) rozhodnutia. Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť; zároveň uviedol, čoho sa žalobca v rozhodcovskom konaní domáhal, na základe akých právnych skutočností, akými dôkazmi žalobca podložil svoje skutkové tvrdenia. Zároveň z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovanému bola zaslaná výzva o vyjadrenia sa k veci, avšak tento sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia, ale nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, ktoré skutočnosti považuje rozhodca za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia absentuje uvedenie akéhokoľvek zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca pri svojej rozhodovacej činnosti aplikoval; nie je zrejmé, či zmluvu o úvere posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, či zohľadnil ustanovenia spotrebiteľského práva, z odôvodnenia taktiež žiadnym spôsobom nevplýva, z akého dôvodu je úrok priznaný od 01.06.2010.
Nedostatok odôvodnenia exekučného titulu potom spôsobil, že exekučný súd nemal možnosť zisťovať, či rozhodnutím rozhodcovského súdu nebolo žalobcovi priznané plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné alebo ktoré by bolo v rozpore z dobrými mravmi. Takúto vadu rozhodnutia súd nemôže v exekučnom konaní odstrániť, takýto postup by znamenal suplovanie rozhodovacej činnosti rozhodcu; ktorý svojim postupom - nedostatkom riadneho odôvodnenia znemožnil súdu posúdiť exekučný titul z hľadiska ustanovení exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd taktiež zistil, a to z Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sa nachádzali v rozhodcovskom spise, z ktorého pochádza exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č.k. PEC - A 1678/2010 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom zo dňa 30.09.2010, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy z bodu 18 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou bude rozhodovať jediný rozhodca a to rozhodca JUDr. Radim Kuchta.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to , že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to jediným rozhodcom, a to rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98,
C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak jej uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietnuť. Podľa názoru súdu je potrebné žiadosť súdneho exekútora zamietnuť, nakoľko jednak odôvodnenie rozhodcovského rozsudku na základe, ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu je podľa názoru súdu nepreskúmateľné, nakoľko rozhodca rozhodcovský rozsudok vôbec riadne neodôvodnil, nakoľko rozhodca sa zaoberal len údajmi týkajúcimi sa doručovania, nezaoberal sa však vôbec hmotnou stránkou veci, neuviedol v ňom žiadne právne predpisy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, a preto nebolo vôbec možné zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a jednak, že rozhodcovská doložka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy je neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto súd na základe vyššie uvedených skutočností postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak ako aj uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.