Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-77-2011.pdf
PDF · 76.9 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-6C/77/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: Mgr. A. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L., ul. E. č. XXXX/X, proti odporcovi: Ing. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., ul. D. Q. XXX/X, zast. JUDr. Ivanom Škerdom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, ul. Radlinského 1727/49, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Mgr. A. H., rod. R. a odporcu Ing. C. H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E. R., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. R., vo zväzku 8, ročník 1998, na strane 121, pod poradovým číslom 8 r o z v á d z a .
II. Maloletý C. H., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke. Toto dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.
III. Otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého C. sumou 130,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 22.06.2011, navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v E. R., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v E. R. rozviedol, maloletého syna C. H., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. C. po vzájomnej dohode s matkou.
Ako vyplýva z uvedeného žalobného návrhu, predmetom konania bol rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva.
Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov konania, títo sa odvolania vzdali, odôvodnenie tohto rozsudku je v súlade s ustanoveniami § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku obmedzené iba na predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V danom prípade súd po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že intenzita rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi dosahuje kvalifikovaný stupeň predpokladaný vyššie citovaným zákonným ustanovením bez reálnej perspektívy podstatného zlepšenia týchto vzťahov do budúcna tak, aby mohlo toto manželstvo napĺňať jednotlivé spoločenské funkcie.
Podľa § 24 ods. 1/ Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo účastníkov maloletých detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3/Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení, v súlade so stanoviskami rodičov a kolízneho opatrovníka, súd maloletého C. H., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vychádzajúc zo zárobkových pomerov rodičov, stanoviska otca, ktorý žiadal, aby bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 110,- eur, potrieb maloletého a toho, že osobnú starostlivosť o maloletého do budúcna bude zabezpečovať matka, súd aplikujúc vyššie uvedené ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona
o rodine určil otcovi platiť na výživu maloletého sumu 130,- eur mesačne. Keďže podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, súd v odôvodnení rozhodnutia na viac uvádza príjmy rodičov aktuálne v čase rozhodovania.. Matkin priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania bol za obdobie od 6/10-5/11 vo výške 708,94 eur a súčasne bola v tomto období poberateľkou daňového bonusu vo výške 20,02 eur mesačne. Otec maloletého je živnostník, ktorého základ dane v roku 2010 bol vo výške 4.590,34 eur pri príjmoch 10.480,56 eur a výdavkoch 5.890,22 eur.
Na rozhodnutie o trovách konania súd aplikoval ust. § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,.
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Účastníci konania sa práva podať odvolanie po vyhlásení rozsudku vzdali.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.