Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/291/2010

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: T. N., bytom P. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Marošom Prosmanom, Trnava, Koniarekova 4, proti odporcovi: Fakultná nemocnica Trnava, Andreja Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, Trnava, Kapitulská 5, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. -182 zo dňa 19. mája 2010 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 16.596,96 eur a náhradu trov konania, v časti povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov konania štátu a povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 16.596,96 eur a náhradu trov konania vo výške 1.987,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti navrhovateľa v 2. rade konanie zastavil a navrhovateľke v 1. rade priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 1.535,62 eur na účet súdu a súdny poplatok za návrh vo výške 583 eur. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil zaoberajúc sa priebehom konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľov a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vykonal znalecké dokazovanie. Právne odôvodnil rozhodnutie poukazom na príslušné ustanovenia zákona, a to , 13 ods. 1 a 2 O.z., ďalej na ustanovenie a , a , a O.z. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dcéra navrhovateľov Janka I. bola prijatá do ústavnej liečby dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vo Fakultnej nemocnici Trnava zomrela. Súd mal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v konaní v spojení s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že odporca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti konal protiprávne. Porušil ustanovenie tým, že neposkytol dcére navrhovateľov správnu zdravotnú starostlivosť a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávne konaním nastala jej smrť. Námietky odporcu k vypracovanému znaleckému posudku súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Nemal žiadne pochybnosti o prijatých záveroch v znaleckom posudku. Kontrolné znalecké dokazovanie by bolo vzhľadom na zistený a dostatočne preukázaný skutkový stav absolútne nadbytočné. Na námietku odporcu v konaní súd uviedol, že uplatnenie trestno-právnej zodpovednosti nevylučuje súčasné uplatnenie právnej ochrany osobnosti v intenciách príslušných právnych predpisov ostatných právnych odvetví, v danom prípade občiansko-právnom. Zodpovednosť ustanovená v O.z. je zodpovednosť objektívna, teda jej nastúpenie nevyžaduje zavinenie. Navrhovatelia so svojou dcérou tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Smrť milovanej dcéry bola pre navrhovateľov nečakaná a tragická, zasiahla do ich života a nenávratne pretrhla dovtedajšie silné citové väzby. Výška finančného zadosťučinenia je primeraná okolnostiam a rozsahu ujmy. Nejde iba o hmotnú satisfakciu, ale predovšetkým o gesto slušnosti a spravodlivosti. Základ aktívnej legitimácie navrhovateľov nespočíva v osobnostných právach zomrelej dcéry, ktoré zanikli smrťou, ale v osobnostných právach samotných navrhovateľov. Námietku

aktívnej legitimácie navrhovateľov súd pokladal za nedôvodnú. Taktiež vznesená námietka premlčania nárokov navrhovateľov je nedôvodná. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia si náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnili ešte pred podaním návrhu na súde dňa 02.04.2007 v trestnom konaní. V dôsledku toho došlo k prerušeniu plynutia premlčacích lehôt až do dňa podania návrhu na súd dňa 16.05.2008 a tým si uplatnili oba nároky včas. V priebehu konania na súde zomrel navrhovateľ v 2. rade dňa 30.04.2009, z toho dôvodu v tejto časti súd konanie zastavil. Navrhovateľka požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých materiálnych a sociálnych pomerov. Súd dospel k záveru, že pomery navrhovateľky odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preto jej oslobodenie priznal. V konaní neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania, ako aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca v časti povinnosti odporcu zaplatiť 16.596,96 eur a náhradu trov konania navrhovateľom, ďalej v časti povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu a zaplatiť súdny poplatok za návrh. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zmenil a žalobu na náhradu škody a návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol. Napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy námietku odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie osobného práva na ochranu osobnosti podľa § 11 O.z. má fyzická osoba, do osobnosti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté. Právo na ochranu osobnosti ako majetkové právo osobnej povahy zaniká smrťou fyzickej osoby. Posmrtná ochrana podľa § 15 O.z. patrí aj osobám uvedeným v tomto ustanovení. Nástupnícke fyzické osoby napr. manžel a deti, majú právo v rovnakom rozsahu, v akom prislúcha dotknutej osobe. V spore bol uplatnený nárok ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.933,08 eur a ako náhrada majetkovej škody podľa § 16 O.z. v sume 663,88 eur. Nemajetkovú ujmu je treba odlíšiť od majetkovej ujmy vrátane ujmy na zdraví. Majetková ujma sa premlčuje v dvojročnej lehote podľa § 106 O.z., tá je známa najneskôr od júna 2005. V čase podania návrhu v časti náhrady majetkovej škody je nárok premlčaný. Opätovne vznášal námietku premlčania práva na náhradu škody v sume 663,88 eur. Poukazoval na to, že okruh osôb, ktoré môžu uplatniť právo na ochranu osobnosti je taxatívne určený. Tieto osobné práva majú chrániť osoby, ktoré boli so zomrelými v najbližšom rodinnom zväzku. Poukazoval na to, že neboli preukázané základné atribúty vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil závery znaleckého posudku a jeho doplnku, len paušálne tieto závery zhodnotil ako porušenie povinnosti odporcu. Znalec evidentne dostatočne nezvážil reálne možnosti praktickej dostupnosti lekárskej techniky v zdravotníckych zariadeniach v rozhodnom období v roku 2005, keď lekár môže pracovať len s pomocou technických zdravotníckych zariadení. Nebolo preukázané, že práve zásah zdravotného personálu by mal za následok ujmu na osobnosti postihnutej fyzickej osoby - navrhovateľky. Smrť dcéry pre navrhovateľov bola nečakaná a nimi nezavinená udalosť. Nemožno súhlasiť s tým, že by navrhovateľka stratila možnosť sa ďalej realizovať a rozvíjať svoj rodinný život, na pomoc dcéry nebola odkázaná a dcéra viedla vlastný život vo vlastnej domácnosti spolu so svojim manželom a deťmi. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje preto za nedôvodný.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že aktívna legitimácia navrhovateľov nespočívala v osobnostných právach zomrelej Y. I., ale v osobnostných právach samotných navrhovateľov. Táto námietka odporcu bola dostatočne vyvrátená v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke premlčania uviedla, že si uplatnila nemajetkovú ujmu a náhradu škody aj stále v prebiehajúcom trestnom konaní. Jednoznačne sa prerušili plynutia dvoj a trojročnej premlčacej lehoty a prerušenie plynutia tejto lehoty trvalo až do podania návrhu dňa 19.05.2008 v tomto konaní. Dcéra navrhovateľov skonala dňa 21.05.2005 a nárok bol uplatnený žalobou dňa 16.08.2008, teda bola zachovaná trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie nemajetkovej ujmy navrhovateľov. K námietke voči znaleckému posudku uviedla, že znalec v znaleckom posudku považuje za príčinu úmrtia nesprávny postup pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti aj napriek niektorým zamlčaným okolnostiam. K tvrdeniu odporcu, že v konaní nebolo preukázané, že zásah zdravotného personálu by mal za následok ujmu na osobnosti postihnutej fyzickej osoby, v tom čase navrhovateľky, uviedla, že zbytočná smrť obľúbeného dieťaťa už sama osebe bez potreby ďalšieho dokazovania spôsobuje silný zásah do osobnostných práv matky. Dcéru naposledy videla pri vedomí v silných bolestiach ako bezradne a ľahostajne pôsobil zdravotnícky personál, ktorý v tom čase diagnostikoval úplne iné ochorenie, ako bolo nakoniec príčinou

smrti pacientky. Navrhovala, aby Krajský súd v Trnave odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. a , prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. , a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia z.č. ).

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol predčasne, keď sa nedostatočne vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie navrhovateľky vznesenou odporcom.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 O.z.).

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 O.z.).

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 O.z.).

Podľa ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Ide o právo, ktoré zákon priznáva osobám taxatívne uvedeným v tomto ustanovení.

Zákon tieto osoby rozdeľuje do dvoch skupín:

1. pozostalý manžel a deti,

2. rodičia pozostalého.

Rodičia ako osoby zaradené do druhej skupiny môžu svoje právo uplatniť iba v prípade, keď niet osôb zaradených do prvej skupiny oprávnených. Ako jasne vyplýva z návrhu a z prednesov navrhovateľky a jej právneho zástupcu v priebehu konania na súde prvého stupňa navrhovateľka uplatnila v tomto konaní právo na ochranu osobnosti svojej dcéry Y. I..

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal taktiež s námietkou premlčania vznesenou odporcom.

Navrhovateľka uplatnila v tomto konaní dva nároky: nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 O.z. a nárok na náhradu škody ako majetkovej ujmy podľa ustanovenia § 16 O.z. V závislosti od tejto skutočnosti je potrebné posudzovať aj premlčanie týchto nárokov odlišne.

Podľa ustan. § 100 ods. 2 veta prvá O.Z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Zásadne sa premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva. Z toho vyplýva, že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva. Ide o taxatívny výpočet nepremlčateľných práv, t.j. že všetky práva majetkovej povahy podliehajú premlčaniu, pokiaľ zákon výslovne neustanoví výnimku.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 O.z. je jedným z relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 O.z.).

Skutočnosť, že navrhovateľka podala trestné oznámenie, kde uplatnila aj náhradu škody a nemajetkovú ujmu, a v tomto trestnom konaní sa pokračuje, nemá žiadny vplyv na plynutie lehôt v občianskom súdnom konaní, ktoré je posudzované samostatne a podľa iného právneho predpisu.

Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa a a vec vrátil na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa predovšetkým vyporiada s námietkou aktívnej legitimácie navrhovateľky a s námietkou premlčania, vznesenými odporcom, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V závislosti na výsledku tohto posúdenia bude pokračovať v dokazovaní podľa vyššie uvedeného, bude skúmať splnenie podmienok uplatnených nárokov. Po doplnenom dokazovaní vo veci rozhodne, rozhodnutie vo veci samej riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.