Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-59-2011.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobkyne 1/ H. T.Z., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Ľ.. Š. XXX/XX, V., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ O. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XXX/X, P. W., štátny občan Slovenskej republiky, 3/ C. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XXX/X, P. W., štátny občan Slovenskej republiky, všetci zast. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa č. 19, Lučenec proti žalovanému Y. J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V.Č. S. XX, I., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 15.000,- Eur pre žalobkyňu1/, 15.000,- Eur pre žalobkyňu 2/, 15.000,- Eur pre žalobcu 3/, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne 1/ proti žalovanému o zaplatenie sumy vo výške 15.000,- Eur z a m i e t a.
Žalobu žalobkyne 2/ proti žalovanému o zaplatenie sumy vo výške 15.000,- Eur z a m i e t a.
Žalobu žalobcu 3/ proti žalovanému o zaplatenie sumy vo výške 15.000,- Eur z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 15.000,- Eur žalobkyni 1/, 15.000,- Eur žalobkyni 2/, 15.000,- Eur žalobcovi 3/. Uviedli, že žalovaný spôsobil dňa 22.10.2005 o 1.25 hod. v meste Lučenec dopravnú nehodu. Žalovaný viedol motorové vozidlo značky Ford Escort evidenčné číslo LC 960 BB po štátnej ceste I/75 v smere od centra mesta Lučenec do Opatovej. Prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť minimálne o 30,1 km/hod. a s súvislosti s tým predchádzal pred ním idúce motorové vozidlo značky VAZ 2101 evidenčné číslo LC 623 AS zľava. Prešiel cez dvojitú súvislú čiaru zakazujúcu predchádzanie, pričom s vozidlom dostal šmyk a pravou zadnou časťou svojho vozidla narazil do oproti idúceho motorového vozidla značky Škoda Felícia evidenčné číslo PT 489 AF. Pri kolízii bol ťažko zranený spolujazdec vo vozidle Ford Escort, T. T., ktorý utrpel zlomeniny rebier, roztrhnutie pľúc, srdca, osrdcovníka, pečene a sleziny, ktorým zraneniam na mieste nehody podľahol. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 1T/15/2006 zo dňa 26.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2007 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Zavineným konaním žalovaného prišla žalobkyňa 1/ o svojho brata, žalobkyňa 2/ a žalobca 3/ o svojho syna. Smrť T. T. prišla neočakávane, nepredvídateľne vo veku, keď bol len 19 ročný.
Žalobcovia 2/ a 3/ sa zosobášili v roku 1983. Odvtedy žili ako usporiadaná a harmonická rodina. Vzťah medzi nebohým T. a rodičmi bol veľmi dobrý. Rodičia si so synom rozumeli, boli si veľmi blízki. Marek bol s rodičmi v neustálom kontakte. Svojim správaním, postojom k životu, prístupom k plneniu školských
ako aj pracovných povinností robil T. svojim príbuzným radosť, boli na neho právom pyšní. Náhla smrť všetkých ochromila, nevedia sa s ňou dodnes zmieriť. Žalobkyňa 1/ má od tragickej udalosti strach z vedenia motorového vozidla. Úmrtím syna a brata došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej sféry pozostalých. Ujma, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná, trvalá a bude ich sprevádzať celý život. Ujma nie je len zásahom do zákonných práv upravených v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, ale aj ústavných práv upravených v článku 152/4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 04.11.1950. Neočakávaným, šokujúcim a náhlym úmrtím nepochybne došlo k tak závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti pozostalých, spočívajúceho v obmedzení súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. Keďže v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú vymenované zásahy do osobnosti, zakladajúce právo na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch len demonštratívne, a teda môže ním byť aj iný ako tam uvedený zásah, majú za to, že konanie žalovaného, ktorým zapríčinil smrteľnú dopravnú nehodu, na následky, ktorej zomrel syn a brat pozostalých, bezpochyby takýmto zásahom na priznanie nemajetkovej umy v peniazoch je dôvodné.
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ vyzvali žalovaného na zaplatenie nemajetkovej umy v peniazoch, avšak bezvýsledne.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril pozostalým, a to najmä žalobcom 1/, 2/, 3/ hlbokú ľútosť nad stratou ich syna a brata. Ospravedlnil sa za skutok, ktorý sa stal dňa 22.10.2005, ktorý viedol k tragickej udalosti.
Žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ žiadal v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Vzniesol námietku premlčania voči nárokom žalobcov 1/ až 3/. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby na náhradu za nemateriálnu ujmu je podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
V posudzovanej právnej veci k zásahu, spôsobilému porušiť osobnostné práva fyzickej osoby došlo dňa 22.10.2005, t.j. v deň spôsobenia dopravnej nehody. Dňom nasledujúcim teda dňom 23.10.2005 začala plynúť všeobecná premlčacia doba, ktorá podľa názoru žalovaného uplynula dňa 23.10.2008. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ si uplatnili svoj nárok na súde dňa 07.04.2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z toho dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcov za premlčaný. V prípade, ak by sa konajúci súd z akýchkoľvek dôvodov nestotožnil s právnym názorom žalovaného, t.j., že nárok žalobcov je v celom rozsahu nárokom premlčaným, žiadal, aby súd skúmal výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy.
Dokazovanie súd vykonal výsluchom žalobcov 1/, 2/, 3/, prečítaním pripojeného spisu sp. zn. 1T/15/2006, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 1T/15/2006 bolo preukázané, že rozsudkom č.k. 1T/15/2006-196, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2007, bol žalovaný uznaný vinným na tom skutkovom základe, že dňa 22.10.2005 o 1.25 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Ford Escort evidenčné číslo LC 960 BB v meste Lučenec po štátnej ceste I/75 v smere od centra mesta Lučenec do Opatovej. Prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť minimálne o 30,1 km/hod. a v súvislosti s tým predchádzal pred ním idúce motorové vozidlo značky VAZ 2101 evidenčné číslo LC 623 AS zľava. Prešiel cez dvojitú súvislú čiaru zakazujúcu predchádzanie, pričom s vozidlom dostal šmyk a pravou zadnou časťou svojho vozidla narazil do oproti idúceho motorového vozidla značky Škoda Felícia evidenčné číslo PT 489 AF. Pri kolízii bol ťažko zranený spolujazdec vo vozidle Ford Escort T. T., ktorý utrpel zlomeniny rebier, roztrhnutie pľúc, srdca, osrdcovníka, pečene a sleziny, ktorým zraneniam na
mieste nehody podľahol. Zranené boli aj ďalšie osoby. Spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v zákone.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V dôsledku dopravnej nehody zo dňa 22.10.2005 spôsobenej žalovaným došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/, 2/, 3/. Protiprávnym zásahom žalovaného bola spôsobená žalobcom 1/, 2/, 3/ taká ujma, ktorá im bráni naplno napĺňať citové potreby.
Dňa 22.10.2005 zomrel syn žalobcov 2/, 3/ a brat žalobkyne 1/, čo rozhodne viedlo k ťaživému smútku zo straty blízkeho človeka.
Napriek tomu sa súd výškou uplatnených nárokov zo strany žalobcov 1/, 2/, 3/ nezaoberal.
Žalovaný vzniesol premlčania nárokov žalobcov 1/, 2/, 3/.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať. Premlčanie je všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach upravených v Občianskom zákonníku a v iných občianskoprávnych predpisoch,
okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec ( § 100 ods. 2 a 3) alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone, alebo ktoré zanikajú uplynutím doby.
Súd skúmal, či žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, pričom zásada hospodárnosti konania viedla súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania bez toho, aby skúmal výšku uplatňovaného nároku.
Žalobcovia si uplatňujú satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Potom je potrebné uplatniť všeobecný právny inštitút premlčania.
Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začala plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Aj keď právne účinky konania žalovaného pretrvávajú dlhú dobu zásah Y. J. zo dňa 22.10.2005, kedy zavinil dopravnú nehodu predstavuje ten čin, kedy zasiahol do práva na život syna žalobcov 2/ a 3/ a brata žalobkyne 1/. Momentom smrti T. T. došlo k ťažkej citovej ujme, ktorá pretrváva. Napriek tomu si žalobcovia 1/, 2/, 3/ mohli svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatniť po prvý krát potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 1T/15/2006 zo dňa 13.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.02.2007. Po prvý krát mohli uplatniť svoje právo 14.02.2007, kedy začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 15.02.2010. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne posudzované - uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho žalobcovia 1/, 2/, 3/ žalobu nepodali. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Ako to súd konštatuje vyššie, premlčacia doba začala plynúť dňa 14.02.2007 a uplynula dňa 15.02.2010 (14.02.2010 bola nedeľa).
Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, čo nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobcom 1/, 2/, 3/ nič nebránilo, aby vo všeobecnej trojročnej lehote podali žalobu proti žalovanému o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný v tomto smere žalobcov 1/, 2/, 3/ žiadnym spôsobom neobmedzoval. Žalovaný uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zákona, preto uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi a súd mal povinnosť na vznesenú námietku prihliadnuť a nemal možnosť premlčanie práva odpustiť.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ boli v konaní neúspešní, takže im nevzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný a uplatnil si trovy konania vzniklé v súvislosti s právnym zastúpením.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí tu súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu. Žalovaný dňa 22.10.2005 zavinil smrť syna žalobcov 2/ a 3/ a brata žalobkyne 1/. Zavinil dopravnú nehodu v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu v ustanovení § 15 ods. 1, 4 a ustanovením § 3 ods. 2 písmeno b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Zavinil smrť mladého človeka a ťaživo zasiahol do života blízkych príbuzných. Dôvodné je, aby trovy konania vzniklé v súvislosti s právnym zastúpením žalovaného si znášal sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.