Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-128-2006.pdf
PDF · 194.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/128/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Herichovej a prísediacich Ing. Bernarda Lapšanského a Emila Kováča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.8.2011 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ S. N. L.. XX.XX.XXXX E. N., J. N., D. XX/XX,
2/ C. K. L.. XX.X.XXXX E. T., J. N., J. XXX/XX,
3/. Š. Y. L.. XX.X.XXXX E. N., J. N., E. XXX/XX,
4/ B. G. L.. XX.X.XXXX E. N., J. N., X. XXX/XX,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h
1/ obžalovaný S. N.
v bode 1/, 2/
-z trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1 ods.3 Tr. zákona, v bode 2/ v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2/ Tr Zák. č. 140/1961 Zb. a nasledujúcich, účinný do 31.12.2005, v bode 5/, 6/ -z pokračujúceho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1/ Tr. zákona, v bode 5/ aj podľa ods.2 písm.a/, Tr. zákona s použitím § 138 písm.a/,d/ Tr. zák. a v bode 6/ aj podľa ods. 2/ písm.a/,c/ Tr. zákona, s použitím § 138 písm. d/ Tr. zák. všetko v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, v bode 3/,6/ -z pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 Tr. zák. v bode 3/ aj podľa ods.2 písm.c/ Tr. zákona,
2/ obžalovaný C. K.
v bode 2/
- z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona v bode 3/ -z trestného činu podielníctva podľa § 231 ods.1 Tr. zák. v bode 4/ -z trestného činu krádeže podľa § 212 ods.1 Tr. zákona,
3/ obžalovaný Š. Y.
v bode 6/
-z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, 2 písm.a/,c/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. d/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,
4/ obžalovaný B. G.
v bode 5/, 6/
-z pokračujúceho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zákona, v bode 5/ aj podľa ods.2 písm.a/, s použitím § 138 písm.d/ a v bode 6/ aj podľa ods.2 písm. a/, c/ Tr. s použitím § 138 písm.d/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,
p r e t o ž e
1/ obžalovaný S. N.
-v dobe od začiatku mesiaca september 2005 do 22.9.2005 v Gelnici na rôznych miestach pod nepravdivou zámienkou sprostredkovania a zabezpečenia kúpy rôznej spotrebnej elektroniky, vylákal od C. C. postupne 184.000,-Sk, pričom tovar mu nezabezpečil ani prevzaté peniaze nevrátil, čím C. C., L.. XX.X.XXXX, J. Y. XX spôsobil škodu vo výške 184.000,-Sk, /6.107,68 €/
2/ obžalovaní S. N., M.. C. K. -odo dňa 18. októbra 2005 do 21.10.2005 v N., na rôznych miestach spoločne opakovane niekoľkokrát telefonicky požadovali vyplatiť sumu 120.000,- Sk od poškodeného C. C. pod zámienkou doplatenia peňazí na zabezpečenie elektroniky pre poškodeného, ktoré potrebujú pre partiu z Košíc, ktorá má elektroniku dodať, a tak pri stretnutí dňa 21.10.2005 im poškodený v aute na parkovisku pri hotely Runa v Gelnici s tvrdením zo strany obžalovaných, že elektronika je v Gelnici a že mu ju dajú, odovzdal sumu 120.000,- Sk, ktorú prevzal obž. C. K., pričom tovar mu nezabezpečili a peniaze nevrátili, čím poškodenému C. C. L.. XX.X.XXXX, J. Y. XX, spôsobili škodu vo výške 120.000,- Sk /6.983,27 €/
3/ obžalovaní S. N., C. K. -dňa 5. novembra 2005 počas cesty z Gelnice do Košíc osobným motorovým vozidlom poškodeného C. C., na ktorú cestu ho pod zámienkou , že idú pre elektroniku pre poškodeného nahovorili, a v čase keď C. C. mal svoj MP3 prehrávač zn. TREVI MPR-1571, zavesený na krku, a keď to zbadal, obžalovaný S. N., v obave, že nahráva ich rozhovor, strhol mu ho z krku a následne ho odovzdal tam prítomnému obžalovanému C. K., ktorý potom aj napriek výzvam poškodeného, tomuto nevrátil a povedal, že ho vyhodil z okna, avšak si ho ponechal aj napriek tomu, že vedel a videl ako prehrávač obžalovaný S. N. získal, čím poškodenému C. C. spôsobili škodu v sume 2.900,- Sk /96,26 €/
4/ obžalovaný C. K.
-po návrate z Košíc dňa 5. novembra 2005 v byte poškodeného v N. A.. Š. XX, kde sa išli presvedčiť aj s obžalovaným N., či nemá niečo poškodený doma nahraté, čo by súviselo s peniazmi ktoré prevzali od neho, prezerali mu počítač, keď tam nič nenašli, obžalovaný K. pýtal požičať fotoaparát a keď mu ho poškodený nechcel dať, aj napriek jeho nesúhlasu zobral jeho digitálny fotoaparát zn. KODAK EASY SHARE LS 743 výr. č. KCTDA 419225369 s puzdrom, pamäťovou kartou, nabíjačkou a prepájacím káblom a ani na opakované výzvy poškodenému ho nevrátil, čím spôsobil C.Š. C. odcudzením týchto vecí škodu 10.028,- Sk./332,86 €/
5/ obžalovaní S. N., B. G. -dňa 24. januára 2006 v dobe okolo 17.00 hod. v N. L. A.. Š. Č.. XX, po zazvonení na dvere bytu C.Š. C., keď tento otvoril dvere a keď ich chcel následne zatvoriť, vošli dnu tak, že obž. S.B. N. dal do dverí nohu a dvere vytlačil a vošli dnu potom, čo poškodeného vtlačil do chodby bytu, vošiel dnu a za ním obž. B. G., ktorý zamkol dvere a požadovali od poškodeného vrátenie sumy 120.000,- Sk pod zámienkou, že tieto peniaze dlhuje poškodený obžalovanému S. N., ktoré tento vyplatil za neho košičanom. Keď poškodený odmietol im peniaze vydať, S. N. vytiahol z bundy B. G. nôž s dĺžkou čepele 25 cm a povedal, že si podreže žily a že to povie na poškodeného, alebo že podreže aj poškodeného, ak peniaze nevydá, v dôsledku čoho poškodený zobral z domu doklady, odišli všetci z bytu s tým, že idú do záložne kde si mal poškodený požičať peniaze, ale potom keď vyšli pred bytovku, poškodený odmietol ísť ďalej s nimi a vošiel späť do vchodu keď tam vchádzali iní ľudia,
6/ obžalovaní S. N., Š. Y., B. G. -dňa 16. februára 2006 okolo 19.00 hod. v N. L. A.. Š. Č.. XX, po predchádzajúcom návrhu obžalovaného S. N., išli sním do bytu poškodeného C. C. M.Ž.. Š. Y. S. B. G. pod zámienkou, že poškodený dá M.. N. peniaze, pričom do bytu sa dostali tak, že nahovorili inú osobu aby išla zazvoniť na byt poškodeného C. C., z dôvodu aby ich nevidel cez priezor na dverách, v obave, že im neotvorí a keď poškodený otvoril dvere, vbehli všetci do bytu, B. G. zamkol dvere a zobral kľúč k sebe. Obžalovaný S. N. žiadal od poškodeného 120.000,- Sk, s tým, že keď mu nedá, bude mať pri hlave pištoľ, neskôr žiadal 60.000,- Sk a potom aspoň 30.000,-Sk. Následne sa ho obž. Š. Y. opýtal, či dlhuje S. N. 60.000,-Sk a keď poškodený povedal, že nedlhuje a aby odišli z bytu, tento ho sotil smerom do obývacej izby, prikázal mu aby si sadol do kresla a zatiaľ obžalovaní S. N. s B. G. prehľadávali byt. Takto keď našli peňaženku so sumou 5.000,-Sk,/165,96€/, peniaze si nechal vyplatiť obžalovaný Š. Y. a obžalovaný S. N. zobral z bytu mobilný telefón zn. NOKIA 6020 v hodnote 6.759,-Sk, /224,35€/, doklady od bytu a osobné doklady a odišli z bytu všetci von až k bankomatu Slovenskej sporiteľne, kde poškodený vybral 25.000,-Sk /829,84€/ ktorú sumu prevzal od neho obžalovaný Š. Y. a doklady a mobilný telefón poškodenému potom obž. S. N. vrátil
t e d a
obžalovaný S. N.
v bode 1/, 2/
- na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil uvedeným činom väčšiu škodu, v bode 2/ spoločným konaním, v bode 5/ 6/
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, v bode 5/, spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, násilím a hrozbou ťažkej ujmy a v bode 6/ závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou ťažkej ujmy a najmenej s dvoma osobami, v bode 3/ 6/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a v bode 3/ čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe
obžalovaný C. K.
v bode 2/
- na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil uvedeným činom väčšiu škodu, spoločným konaním v bode 3/
- na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, v bode 4/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu nie nepatrnú
obžalovaný Š. Y.
v bode 6/
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou ťažkej ujmy a najmenej s dvoma osobami,
obžalovaný B. G.
v bode 5/,6/
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou ťažkej ujmy a v bode 6/ spáchal uvedený čin najmenej s dvoma osobami
z a t o s a o d s u d z u j ú
obž. S. N.
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák.(č. 300/2005 Z.z.) za použitia § 37 písm.h/, § 38 ods.4 Tr. zák. a § 41 ods.1 Tr.zák . na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods.1 písm,a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečné odkladá.
Podľa § 51 ods.2 Tr. zák mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods.1 Tr. zák. ukladá probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods.4 Tr.zák. mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
obž. C. K.
Podľa § 221 ods.2 Tr. zák. (zák. č.300/2005 Z.z.) za použitia § 37 písm. h/, § 38 ods.4, § 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods.2 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. .
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák ukladá probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods.4 Tr. zák. mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností počas skúšobnej doby.
obž. Š. Y.
Podľa § 194 ods.2 Tr.zák. /č.300/2005 Z.z./ na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov
obž. B. G.
Podľa § 194 ods.2 Tr. zák. /č. 300/2005 Z.z./ za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods.4 Tr. zák.. na trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsať osem mesiacov).
Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods.2 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods.1 Tr. zák ukladá probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. zaväzuje obžalovaného S. N. zaplatiť poškodenému C. C., L.. XX.X.XXXX J. Y. Č.. XX, G. N. A.. Š. Č.. XX náhradu škody vo výške 5.907,68 €,
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. zaväzuje obžalovaných S. N. S. C. K. zaplatiť poškodenému C. C. náhradu škody spoločne a nerozdielne vo výške 3.983,27€,
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. zaväzuje obžalovaných S. N., B. G. S. Š. Y. spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému C. C. náhradu škody vo výške 995,-€,.
Podľa § 288 ods.2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje poškodeného na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní, a jeho doplnením v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice zo dňa 11.6.2009, zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný S. N. v priebehu hlavných pojednávaní vypovedal, že je pravdou, že prevzal od C. C. sumu 184.000,- Sk, začo mu mal zadovážiť elektroniku, túto mu však nezabezpečil a peniaze prehral v kasíne. K prvému skutku uviedol, že raz ho na ulici oslovil Miškovič s tým, že či by mu nezohnal televízor, teda či nepozná niekoho kto s takými vecami obchoduje, keďže nechcel televízor z obchodu. Takto mu dal poškodený 32.000,- Sk na kúpu televízora, 12.000,- Sk na notebook, ďalej mu mal zabezpečiť digitálny satelit, fotoaparát, kameru, DVD a to podľa návrhu poškodeného, ktorý tieto veci vybral podľa katalógu, s čím obžalovaný súhlasil, že má takého človeka, od ktorého by to zohnal a to od mafiánov. Hoci mu veci nezohnal, poškodený veci chcel, pričom potom už prestal brať od neho peniaze lebo povedal poškodenému, že peniaze nechce, lebo elektrotechnika nebude. Peniaze mu však nevrátil, lebo už ich ani poškodený nechcel. K druhému skutku týkajúci sa konania aj obžalovaného C. K. vypovedal, že potom čo mu prestal C. veriť, to isté s ním začal robiť aj C. K., ktorého on s poškodeným zoznámil. Obžalovaný K. v spoločnosti S. N. ukázal poškodenému katalóg a povedal mu aby si vybral 10 vecí a že má takého človeka, ktorý vie také veci zabezpečiť, pričom K. vedel, že takýmto spôsobom jednal predtým aj obžalovaný N.. Takto jednali u poškodeného prvýkrát doma, potom bol prítomný pri hoteli Runa v N., keď poškodený dal 120.000,- Sk z ktorých jemu dal 60.000,-Sk ale načo, to nevie. Okrem toho ďalších 2.000 K.,- eur dal C. K. v Košiciach, kde išli preto, lebo K. povedal poškodenému, že tam má človeka, ktorý mu dá tie veci, čo však nebola pravda, pretože poškodeného oklamali, lebo žiadneho človeka nemali. Po príchode do Košíc mu ukázali hocijakého človeka a potom povedali, že na druhý deň majú ísť znovu do Košíc. Tak tam opäť išli na motorovom vozidle poškodeného, pričom cestou do Košíc mal C. v uchu slúchadlo a K. si myslel, že to nahráva, preto on pýtal C. aby mu to dal, on však mu nechcel dať, preto mu to zobral on a dal K.. Jednalo sa o prehrávač, ktorý si nechal K. a nevrátili ho poškodenému. V Košiciach, hoci ani jeden z nich nemohli veci zohnať, avšak poškodený tam dal K. 47.000,- Sk, hoci predstierali, že vecí majú. Vtedy sa Dunka poškodenému nevyhrážal nožom, pričom im poškodený dával peniaze bez toho aby sa mu vyhrážali. Bol síce prítomný vo vozidle poškodeného keď K. raz tam manipuloval s nožom, či niečo vo vozidle aj poškodil, to nevie. Ďalej vypovedal, že vie o sumách 43.000,- Sk, 80.000,- Sk, 60.000,- Sk a 50.000,-Sk, ktoré C. vyplácal K. a jemu K. dal sumu 60.000,-Sk aj polovicu zo sumy 47.000,-. Okrem toho mu odovzdal aj dve 500 eurové bankovky a tak celkove od C. okrem sumy 184.000,-Sk mal spolu on asi 260.000,- Sk. O stretnutiach K. D. C. vedel od spoluobžalovaného, ktorý mu povedal aj vždy koľko peňazí mu poškodený dal. Potvrdil, že K. spomenul pred poškodeným aj mafiu, ale to v tom zmysle, že veci budú mať od mafie a nikdy sa mu on nevyhrážal zabitím ani nepočul žeby sa bol vyhrážal obžalovaný K.. Ku skutku v bode 3 potvrdil, že cestou motorovým vozidlom s poškodeným, tento mal prehrávač tak, že mu viseli slúchadlá, preto ho on pýtal, aby mu ho dal, že chce ho počúvať, preto mu ho aj zobral, hneď ho však dal K. a či ho potom K. vrátil, to nevie. Ku skutku v bode 5 vypovedal, že išiel do bytu poškodeného spolu s obžalovaným G. a išiel tam kvôli tomu, že jeho zavolal poškodený a on potom G., neskôr dodal, že išiel tam kvôli tomu, aby mu poškodený vrátil 120.000,-Sk. Po príchode zazvonil na dvere, poškodený otvoril, potom sa zľakol, lebo si myslel, že idú nejakí cigáni, zatváral dvere, preto obžalovaný dal do dverí nohu a potom ich poškodený pustil. Keď pýtal od poškodeného tieto peniaze, tak povedal, že nemôže zohnať 120.000,- Sk ale že pôjde do
záložne. Pri rozhovore obžalovaný vytiahol nôž, ktorý mal pri sebe obžalovaný G., pretože nôž bol veľký a on ho nemal kde dať a s týmto nožom sa vyhrážal poškodenému, keď mu nedá peniaze, tak sa on poreže. Povedal mu aj to, že potrebuje vyplatiť 36.000,- Sk do záložne aby vyplatil za maringotku, načo poškodený povedal, že pôjde do záložne si peniaze požičať on. Potom vyšli vonku, že idú do záložne, kde poškodený povedal, že si nebude robiť dlhy a odišiel preč, pričom sa mu nikto nevyhrážal, len G. potvrdil, že obžalovaný má uvedený dlh. Ohľadom skutku v bode 6. vypovedal, že dňa 10.2.2006 ho zavolal poškodený C., aby dňa 16.2.2006 prišiel k nemu, že mu dá peniaze. Obžalovaný zavolal so sebou spoluobžalovaných Š. Y. S. B. G., G. Y. nepovedal načo tam má ísť a B. G. povedal, že C. mu dá peniaze a že potom pôjdu na pivo. Hoci mu C. povedal aby prišiel sám, týchto dvoch zavolal preto lebo potom chceli ísť do kasína. Keď prišli k bytu poškodeného, Y. D. G. tam ostali a on vyšiel vonku pre nejakého bieleho chlapca, aby išiel zazvoniť, lebo si myslel, že C. im neotvorí dvere a to aj napriek tomu, že ho sám volal. Potom čo C. otvoril dvere, tento chlapec, ktorý zazvonil odišiel preč a poškodený povedal aby do bytu išiel len N., tento však vybavil, aby pustil aj ostatných. Keď vošli dnu tak obžalovaný G. zavrel dvere a keďže vo dverách boli kľúče, tak aj zamkol a kľúče si dal do vrecka. Poškodený mu vtedy povedal, že mu dá len 30.000,-Sk a to tak, že doma mal v kapsičke 5.000,- Sk, ktoré dal Š. Y. a to preto, lebo tak povedal obžalovaný N., že on ich Y. dlží. Potom sa v byte zdržali tak, že si sadli, lebo si sám sadol aj poškodený, pričom obžalovanému povedal, že keď mu neverí, aby si pozrel že pri jeho počítači sú papiere od domu, takže mu ich dá do záruky, pričom okrem týchto papierov, ktoré zobral, zobral aj mobilný telefón s tým, že tieto veci vráti poškodenému, keď mu vydá peniaze. Potom všetci vyšli vonku, sadli do auta poškodeného a išli ku bankomatu, z ktorého vybral 25.000,- Sk, ktoré na pokyn obžalovaného, vydal Š. Y.. Obžalovaný N. k tomuto stretnutiu v byte v súvislosti s účasťou Štefana Horvátha uviedol, že tento nevedel o čo sa jedná, že on ho tam zatiahol. Na ďalšom hlavnom pojednávaní /12.6.2007/ k účasti obžalovaného Š. Y. vypovedal, že nie je pravdou, že mu obžalovaný Y. požičal 30.000,- Sk, pretože to bolo tak, že mu Y.Á. povedal, že keď mu nedá 30.000,- Sk, tak povie na neho že obchoduje s C. a preto ho zavolal do bytu poškodeného. Potom v byte sám obžalovaný Y. prinútil poškodeného že si má sadnúť do kresla, buchol ho do ramena a aj jeho dvakrát udrel, pričom on, teda obžalovaný N. robil to, čo mu kázal Y.. Svoju výpoveď takto zmenil preto, lebo chce aby vyšla najavo pravda. Po zrušení veci Krajským súdom obžalovaný k veci nevypovedal a súčasne prehlásil, aby sa ďalšie pojednávania konali v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný C. K. na hlavnom pojednávaní vyžil svoje právo a k veci nevypovedal. Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 24.2.2006 kde uviedol, že poškodeného C. pozná od mesiaca október, keď si od neho požičal digitálny fotoaparát. Popísal, že sa náhodne stretli v meste Gelnica, kedy sa ho opýtal, či nevie o niekom kto by mohol fotoaparát mu požičať, načo mu poškodený povedal, že on má fotoaparát a že mu ho požičia. Fotoaparát potreboval preto, lebo mali krstiny a nakoniec mu ho poškodený odovzdal potom v meste, pričom mu ho nevrátil pretože si chcel ešte urobiť nejaké snímky a poškodený s tým súhlasil. Okrem toho si od poškodeného požičal sumu 10.000,- Sk, ktoré potreboval na opravu motorového vozidla, ktoré mu mal vrátiť keď si nájde prácu v Čechách, avšak peniaze mu doposiaľ nevrátil, lebo si prácu nenašiel. Teda nevie prečo na neho poškodený uvádzal iné skutočnosti, pretože on ho nevydieral a ani s obžalovaných N. nikde nechodil. Pri svojom výsluchu dňa 20.3.2006 v prípravnom konaní vypovedal, že pokiaľ sa týka MP3 prehrávača tak tento skutočne mal on doma, ale dostal sa k nemu takým spôsobom, že mu ho dal sám poškodený aby si vypočul obsah ktorý je tam nahraný. Dal mu to pri jednom stretnutí, kedy mu povedal, že ho obžalovaný N. oklamal o sumu 530.000,- Sk, ale že to má nahrané na tom prehrávači. Obžalovaný uviedol, že dostal strach aby obžalovaný N. nepoužil túto nahrávku proti nemu, ak by sa pred ním C. preriekol, že mu požičal 10.000,-Sk. Tento prehrávač od poškodeného preto zobral že si vypočuje nahrávku a keď to počúval, zistil, že sú tam nahraté tri hlasy z toho jeden hlas patriaci C. a dva hlasy rómskych osôb, preto mu tú nahrávku nevrátil ale povedal poškodenému, že si nahrávku prekopíruje do počítača a tak mu prehrávač vráti. Takto chcel vrátiť dnešného dňa /v deň výsluchu/, lebo nato pozabudol a používal prehrávač na počúvanie hudby, ktorú si naň nahral. Pôvodný záznam tejto nahrávky už vymazal, ale má ho uložený v počítači. K pôžičke fotoaparátu od poškodeného v rámci tejto výpovede uviedol, že mal ho zapožičaný ale ho chcel vrátiť, avšak opakovane mu telefonoval, že si ho ešte požičiava a posledný termín vrátenia mal byť 27.2.2006, ale to nestihol, pretože vtedy bol zadržaný políciou. Pre fotoaparát v byte u poškodeného nebol, pretože tento mu ho požičal v aute, keďže ho mal vždy položený na prístrojovej doske Ďalšie pojednávania po zrušení veci Krajským súdom sa konali na základe žiadosti obžalovaného v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný Š. Y. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 6/ vypovedal, že dňa 24.1.2006 prišiel za ním S. N. a požiadal ho aby mu požičal sumu 30.000,- Sk. Prišiel pre peniaze k nemu domov, mal ich
doma našetrené na svadbu s družkou, takže mu peniaze požičal a mal ich vrátiť 10.2.2006. Keďže mu peniaze nevracal, hľadal ho doma, napokon ho stretol v meste a sľúbil vrátiť 16.2.2006. Uvedeného dňa prišiel za ním domov, že má peniaze, ale nie pri sebe, má ich u kamaráta, tak išiel s ním a cestou stretli B. G., ktorý sa pýtal kde idú, tak išiel s nimi. Prišli k činžiakom, kde N. oslovil nejakého mládenca, nevie čo mu povedal, ale tento išiel s nimi k bytu, kde zazvonil a potom obžalovaný N. po otvorení dverí, zavolal aj ich. Po príchode k tomuto mužovi, S. N. povedal, že si prišiel pre peniaze, pretože ich dlží Š. Y.. Obžalovaný sa pýtal poškodeného, či mu N. požičal peniaze, načo tento povedal, že boli inak dohodnutí. Potom sa nahneval na N. a dva alebo trikrát ho udrel do hlavy, sotil ho tak, že spadol na poškodeného a obidvaja potom spadli do kresla. G. pritom stál a nič nehovoril. Nato obžalovaný povedal poškodenému, že požičal N. 30.000,- Sk, pričom poškodený povedal, že nemá toľko peňazí, dá mu len 5.000,-, načo obžalovaný povedal, že peniaze mu má vrátiť N.. Predtým však než mu toto poškodený povedal, tak N. s poškodeným niečo rozprával a nato poškodený povedal, že dá 5.000,- Sk a zvyšok vyberie z bankomatu. Uvedenú sumu potom poškodený dal obž. N. a tento potom Š. Y. a išli spolu do bankomatu autom s poškodeným. K bankomatu odišli s poškodeným S. N. a B. G., on stál od nich asi 4-5 m a potom poškodený dal 25.000,- Sk N., ktorý ich vrátil poškodenému, aby ich dal priamo jemu, pričom vtedy sa aj poškodenému ospravedlnil zato, že ho udrel. Bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania v časti kde uvádzal, že v mesiaci február 2006 požičal S. N. 30.000,- Sk, ktoré si požičal zo záložne majiteľa W.. Y., peniaze mu mal vrátiť o 3 dní, pri požičiavaní bol prítomný aj B. G.. Keďže už mal peniaze do záložne vrátiť, tak keď stretol S. N. 16.2.2006 pýtal ho peniaze vrátiť, tento mu povedal, že jemu je dlžný jeden „gadžo“ a že pôjdu pre peniaze k nemu. Keď išli cestou stretli aj B. G., ktorého obžalovaný zavolal a S. N. požiadal nejakého mládenca aby išiel s nimi. Na poschodí im N. povedal aby sa postavili ďalej od dverí a predo dvere sa postavil ten mládenec a keď sa dvere otvorili, S. N. dal do dverí nohu, aby sa nemohli zavrieť. Potom všetci vošli do bytu, majiteľ neprotestoval a keď sa ho opýtal či dlží N. peniaze a odpovedal že nie, obžalovaný dal N. facku., čo sa potom ešte raz zopakovalo. Nato N. opakovane prosil o peniaze a keď ten domáci odmietal mu tak, tak obžalovaný povedal N., že ak peniaze on nevráti, prídu chlapci z Košíc, ktorí sa budú s nimi baviť inak a je možné že mu dajú pištoľ k hlave, čím chcel vzbudiť u N. to, aby mu peniaze vrátil. Tieto slová poškodenému nepatrili a on sa mu nijako nevyhrážal. Keď sa S. N. podarilo toho muža presvedčiť aby požičal obžalovanému peniaze, vyšli z bytu, poškodený požiadal aby zamkli byt, tak obžalovaný ho zamkol a dal si kľúče do vrecka, ktoré mu potom pri bankomate vrátil, keď mu dal peniaze. K takto prečítanej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že vypovedal tak lebo bol rozrušený a nie je pravdou to čo uvádzal odkiaľ mal peniaze ani to, o chlapcoch z Košíc, ani že zamkol byt on. Rovnako obžalovaný sa nezúčastnil ďalších pojednávaní po zrušení rozsudku, pričom požiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný B. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že je nevinný a u poškodeného bol dvakrát a po prvýkrát vtedy keď ho zavolal S. N., lebo mu bol poškodený dlžný peniaze. Poškodený ich pustil do bytu, kde N. pýtal poškodeného peniaze, tento mu povedal že nemá, ale zoberie pôžičku, pričom jednalo sa asi o 80.000,- Sk a dohodli sa, že príde na druhý deň. Druhýkrát potom čo sa stretol s S. N. a Š. Y. v krčme, títo povedali, že idú ku poškodenému tak sa ich pýtal, či môže ísť s nimi, keď s tým súhlasili, tak odišli všetci traja. Pred vchodom zazvonili, poškodený im otvoril dvere, potom išli výťahom, pričom obžalovaný N. im kázal čakať pri výťahu a do bytu išiel len on sám a po chvíli ich zavolal. V byte si sadli na stoličky, N. s poškodeným boli v izbe, potom prišli k nim s tým, že poškodený ide vybrať peniaze a preto išli všetci s ním, kde vybral z bankomatu peniaze a dal 30.000,Sk N. ale tento bol dlžný Y., tak potom dal peniaze tomuto. Ďalej uviedol, že on počul ako N. pýtal poškodeného 80.000,- Sk, ale poškodený povedal, že peniaze nemá. Nikto z nich nemal v ruke nôž, ani nikto sa nezmieňoval o košičanoch. Bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde ku skutku v bode 5/ vypovedal, že keď sa niekedy v januári 2006 stretol s obž. N. v meste, tento mu navrhol aby išiel s ním, že má jedného kamaráta, ktorý im môže zohnať prácu. Prišli tak k jednému bytu a keď dvere otvoril muž, obžalovaný zistil že ho z videnia pozná, pretože už u neho príležitostne brigádoval. Potom vošli do bytu bez násilia a hneď na chodbe začal N. od neho pýtať sumu 120.000,- Sk, z čoho ostal C. prekvapený a aj povedal N. že mu nie je nič dlžný. N. však trval na svojom a chcel aspoň 100.000,- Sk a nato z bundy obžalovaného vybral nôž, ktorý mu dal ešte predtým a povedal C., keď mu peniaze nedá, tak že si podreže žily a že to zvalí na C.. Keďže opakovane žiadal N. peniaze, Miškovič povedal, že ich bude mať zo záložne a že dá do záruky byt. Takto vyšli pred bytovku, avšak cestou C. povedal, že nevie či mu naskočí auto, takže keď nie, tak mu dá peniaze na druhý deň. On sa nevyhrážal žiadnym spôsobom poškodenému, pričom aj nôž ktorý mal N., tento dal jemu pred vstupom do bytu. Poškodený ich z bytu ani nevyhadzoval, len povedal aby z bytu čím skôr odišli, ale spolu sním. Ku skutku v bode 6. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 16.2.2006 stretol v kasíne S. N. S. Š.P. Y., ktorý pýtal vrátiť
30.000,-Sk od N. a tento sa vyjadril, že má u nejakého peniaze a že aby išli s ním. Nato N. vyzval Y. aby išiel s ním pre peniaze, pričom zavolali aj jeho. Prišli do činžiaku, kde potom na dvere zazvonil N. a dvere otvoril C., ktorého hneď N. pýtal vrátiť sumu 30.000,- Sk a všetci vošli do chodby bytu. Vtedy C. povedal, že on nedlhuje žiadne peniaze, načo Š. Y. udrel N. po tvári, že prečo klame. Potom N. D. C. odišli do inej miestnosti a keď vyšli späť, P. Š. Y. pýtal S. N. či má tých 30 tis.Sk. Nato asi C. povedal, že idú do bankomatu a že on mu peniaze požičia. Uviedol aj to, že počas pobytu v byte poškodeného, tento im opakovane hovoril, aby z bytu odišli, pričom bitkou sa vyhrážal Š. Y., ale S. N. a spomínali sa aj nejakí košičania ale v akej súvislosti, to si už nepamätal. K takto prečítanej výpovedi obžalovaný sa vyjadril, že pokiaľ sa týka skutku v bode 5, tak vôbec nevypovedal o noži, pričom zápisnicu si neprečítal. Ku skutku v bode 6. uviedol, že síce niečo povedal, ale už si nepamätá čo. V priebehu ďalšieho konania požiadal aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Poškodený C. C. ako svedok v priebehu hlavných pojednávaní /pred zrušením veci Krajským súdom Košice naposledy dňa 21.3.2007/ vypovedal a to k jednotlivým skutkom nasledovne: - ku skutku v bode 1/ uviedol, že s obžalovaným S. N. prišiel prvýkrát do kontaktu dňa 1.9.2005, kedy ho na ulici oslovil, či nekúpi lacnejší televízor, že ho predáva jeho známy a chcel sumu 34.000,-Sk. Poškodený s tým súhlasil, predtým čo sa následne stretli, bol vybrať sumu 34.000,- Sk a išiel s obžalovaným na sídlisko na ul. Športovú, kde mal byť muž, ktorý televízor predáva. Po príchode do vestibulu obžalovaný pýtal peniaze, aby ten dotyčný videl, že ich má a odišiel niekde výťahom, lebo spomínaný muž nemal vedieť, že je tam aj poškodený. Po chvíli sa a obžalovaný vrátil s tým, že je to vybavené a že majú ísť pre televízor do nejakej pivnice, potom odišli autom, kedy obžalovaný telefonoval a povedal, že dotyčný muž musel odísť do Košíc. Obžalovaný mu už peniaze nevrátil, lebo povedal, že ich dal tomu Košičanovi. Potom na druhý deň sa stretli, obžalovaný mal nejaké kľúče, ktoré mali byť od pivnice, avšak ešte mal prísť niekto ďalší s kľúčmi od vchodu, ale neprišiel, preto mu obžalovaný kázal prísť na druhý deň. Na druhý deň mu obžalovaný povedal, že ten muž chce ešte 20.000,-Sk a že dá mu ešte ďalší televízor a keď sa chcel poškodený stretnúť s tým mužom, obžalovaný s tým nesúhlasil a povedal mu ak nedá tieto peniaze, tak neuvidí ani tie čo mu dal predtým. Potom mu dal aj tieto peniaze a opäť o 2-3 dni prišiel za ním obžalovaný, že má dať ďalších 45.000,- Sk, lebo neuvidí ani televízor, ani peniaze. Dňa 6.9. mu vyplatil ďalších 45.000,-Sk, pričom spomínal už dva televízory a vlastne podmienky už diktovali oni, takže na výber už nemal Opäť potom mu obžalovaný telefonoval a žiadal doplatiť ešte 20.000,-Sk a spomínal že mu dá domáce kino a že to bude vybavené pričom poškodený mu aj túto sumu dal. Následne pri telefonických kontaktoch to obžalovaný odiaľoval a napokon 20.9.2005 prišiel s tým, že je problém so sumou 65.000,- Sk, pretože ten, komu ich obžalovaný dal, prehral v kasíne, takže šéf z Košíc chce ešte tieto peniaze a že keď to vybaví, tak mu potom túto sumu vráti. Z toho dôvodu mu dal aj tieto peniaze na parkovisku pri Rune v Gelnici. Potom obžalovaný telefonicky odkladal dodanie tovaru, čo trvalo asi mesiac a celkovo mu takto dal sumu 184.000,-Sk, pričom aj potom ešte pýtal ďalšie peniaze, avšak potom už sa nekontaktoval len sám obžalovaný N.. Ku skutku v bode 2 - podľa toho, čo si robil poznámky uviedol, že 18.10.2005 sa obžalovaný S. N. dohodol s ním na stretnutí, že mu niečo chce ukázať, kde prišiel aj C. K., pri ktorom stretnutí mu hovorili, že partia z Košíc, ktorá má elektroniku je v Gelnici, majú televízory, ale že chcú ešte 120.000,- Sk a tak mu veci dajú. Pokiaľ nedá peniaze, hovorili mu, že bude mať problémy, väčšinou tak sa vyjadroval K. a spomínal tú partiu z Košíc. Poškodený povedal, že nemá toľko peňazí, ale povedal, že bude peniaze zháňať, keďže mu povedali že nemá inú možnosť. Následne mu opakovane obidvaja telefonovali a to niekoľkokrát denne a preto dňa 21.10. sumu 120.000,- Sk odovzdal v aute na parkovisku tak, že ich prevzal C. K., ktorý ešte uviedol, že je tam nejaká partia z Košíc a keď bude robiť problémy, tak si to s ním vybavia. Potom opätovne telefonicky žiadali vyplatenie ďalších peňazí a to 60.000,- Sk, a preto im dal potom ale len 47.000,- Sk, pretože viac nemal, čo bolo 25.10. Na druhý deň sa mu však opäť ozval K. telefonicky, že má dať ďalšie peniaze, potom sa náhodou stretli keď išiel autom, za ním Dunka s Girgom a naviedli ho na parkovisko pri železničnej stanici, kde mu vyčítali prečo nedvíha telefóny, že treba zaplatiť peniaze, že sa im neskryje, lebo vedia kde býva, kde býva jeho otec a že má dať ďalšie peniaze. Vtedy N. vybral bejzbalovú palicu s tým, že keď nezaplatí, budú mať všetci s tým rozbité hlavy, preto povedal, že zaplatí ďalších 60.000,-Sk, ktoré im potom 28.10. odovzdal. Aj napriek tomu žiadali od neho znovu ďalších 60.000-,Sk, ktoré im tiež dal dňa 2.11., pretože už nevedel čo má robiť, ale aj tak žiadali ďalšie peniaze a to 80.000,-Sk, ktoré im vyplatil v Košiciach, dňa 5.11.2005, kde bol s obžalovanými pod zámienkou, že už idú pre tovar, a to v čiastke 2.000,-€. Opakovane na základe tých istých dôvodov im vyplatil aj 18.11.2005 v Košiciach sumu 47.000,-Sk. Poškodený sa stotožnil s prečítanou jeho výpoveďou z prípravného konania, kde sa vyjadroval konkrétnejšie k jednotlivým vyhrážkam zo strany obžalovaných N. S. K., ktoré mali za následok odovzdávanie im peňazí a to konkrétne, že keď nevyplatí sumu 120.000,-
Sk, príde mafia z Košíc a ho „spratajú“, v inom prípade aby dal ďalšie peniaze, keď tie, tak príde mafia z Košíc, v tej súvislosti aj obžalovaný K. s nožom rezal po prístrojovej doske v aute poškodeného v čase keď opäť pýtali peniaze, ako aj tvrdenie, že keď nedá peniaze, tak mu zoberú auto. Ku skutku v bode 3 - počas cesty do Košíc dňa 5.11.2005 poškodený si chcel nahrať obsah rozhovoru v aute s obžalovanými K. S. N., preto si zobral MP3 prehrávač. Keď to N. zbadal, pýtal sa čo to má, či to nahráva, búchal po palubovej doske a mu ho zobral a dal ho K. a keď si ho poškodený potom po príchode domov pýtal späť, tak mu povedali, že ho cestou odhodili. Ku skutku v bode 4. - pri návšteve u neho doma, potom čo mu zobrali MP3 prehrávač, pozerali či nemá v počítači nahraný nejaký rozhovor, obžalovaný K. mu zobral fotoaparát značky Kodak a povedal že potrebuje nafotiť doma keď bude mať krstiny. Poškodený s tým nesúhlasil, povedal, aby ho nebral, aj napriek tomu si ho obžalovaný zobral a to aj s nabíjačkou a napájacím káblom. Uvedený fotoaparát poškodenému nevrátil aj napriek tomu, že tento ho opakovane žiadal späť. Fotoaparát mu bol potom vrátený až vyšetrovateľom. Ku skutku v bode 5.- v polovici mesiaca január 2006 mu obžalovaný N. opäť zavolal s tým, že chce 120.000,- Sk, poškodený mu povedal že mu peniaze nedá a zložil telefón. Takto sa to opakovalo viackrát, kým dňa 24.1.2006 neprišiel domov z práce, niekto zazvonil a keď otvoril dvere na byte, N. do neho sotil, načo vošiel do bytu aj s B. G., ktorý zamkol dvere a N. znovu pýtal 120.000,- Sk, ktoré mal dať za poškodeného košičanom, takže teraz poškodený je dlžný jemu. Keď poškodený odmietal peniaze dať, lebo ani doma nemal, obžalovaný N. vybral z bundy obžalovaného G. nožík s ktorým sa začal vyhrážať, že poreže poškodeného, alebo aj seba a povie, že mu to urobil poškodený. Keďže nemal doma peniaze, navrhli mu, aby si išiel požičať do záložne a keďže nemal inú možnosť, tak súhlasil a vyšiel s nimi vonku. Keď potom videl, že niekto otvoril vchod a ide dnu, vbehol aj on do vchodu a výťahu, načo mu potom telefonicky ešte volali a vyhrážali sa.
Ku skutku v bode 6 - uviedol, že keď dňa 16.2.2006 počul zazvoniť zvonček pri dverách, pozrel cez kukátko videl tam nejakého chlapca, ktorého z videnia poznal, otvoril dvere a vtom spoza rozvodovej skrinky od vedľajších dverí vybehli traja a N. do neho vrazil tak, že vletel dnu do bytu, načo vošli do bytu všetci traja. Jeden z nich zamkol dvere, kľúče zobral k sebe a N. ho začal znova pýtať 120.000,- Sk. Y. sa ho pýtal, či dlží N. peniaze, načo povedal že nie, tak ho tento sotil tak, že si sadol do kresla a prikázal mu tam sedieť a za ten čas ostatní dvaja chodili po byte a prehľadávali veci. Ten ktorý pri ňom stál, keď poškodený chcel vstať z kresla, nedovolil mu a viackrát sa vyhnal na neho že ho ide udrieť, ale ho neudrel. Hovorili, že keď nedá peniaze, Y. musí vrátiť nejakému košičanovi a keď nie, tak zavolá toho košičana a bude pištoľ pri hlave a títo sa s ním nebudú baviť. Pri hľadaní takto našli tašku v ktorej mal peňaženku, kde mal 5.000,- Sk, ktoré peniaze zobral Y., pričom N. vtedy pýtal aspoň 30.000,- Sk, lebo že dlhuje košičanom a títo mu zoberú maringotku. Spočiatku teda pýtal peniaze N. a potom len Y.. Poškodený povedal, že má peniaze na účte, že pôjde vybrať z bankomatu, avšak už mu neverili, preto keď z bytu odchádzali jeden z nich zamkol a zobral kľúče od bytu. Okrem toho mu z bytu zobrali doklady, takže bol nútený s obžalovanými odísť, pričom išli k bankomatu Slovenskej sporiteľne, odkiaľ poškodený vybral sumu 25.000,- Sk, ktoré zobral Y. S. N. mu vrátil doklady. Doma potom zistil že nemá aj mobilný telefón, ktorý mu potom dodatočne doniesol N. ku vchodu. Pri opätovnom výsluchu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice, na hlavnom pojednávaní dňa 6.10.2010 poškodený C. C.T. vypovedal v súvislosti s odovzdávaním jednotlivých súm podľa výpisu z poznámok, ktoré si predtým urobil a to tak, že:- prvýkrát dňa 1.9.2005 odovzdal S. N. sumu 34.000 Sk na televízor ako zálohu a dňa 3.9.2005 aj sumu 20.000 Sk, z dôvodu, že obžalovaný N. mu povedal, že ten ktorý má dodať televízor povedal, že sa mu neoplatí jeden televízor, tak aby dal ešte 20.000 Sk, že bude mať dva televízory. Časť peňazí mal doma a časť z účtu. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že mal pri sebe sumu 50.000 Sk, ktorú mu dal pán P. ako zálohu sa s týmto stotožnil a dodal, že v tom čase mal stavebnú firmu a vykonával stavebné práce na lekárni pána P., tento mu odovzdával sumy ako zálohy a potom mu poškodený vystavil faktúru. Obžalovanému N. dňa 6.9.2005 odovzdal sumu 45.000,- Sk, pretože mu povedal, že keď nedoplatí tieto peniaze, nebude mať ani televízory, ani mu nevráti predtým odovzdané peniaze. Dňa 15.9. dal obžalovanému N. ďalších 20.000 Sk, pretože mu sľúbil aj domáce kino a keď už mal mu doniesť televízory, prišiel za ním aby mu dal 65.000 Sk, pretože takúto sumu odovzdal jednému človeku, ktorý ich neodovzdal ďalej, pretože ich prehral v kasíne, pričom mu dal opäť sumu 65.000 Sk a to dňa 22.9.2005. Túto sumu mu odovzdal na parkovisku pri hotely Runa, N. bol sám a sľúbil poškodenému, že mu hneď donesie tovar a vráti prehratú sumu. Takto spolu N. od neho prevzal 184.000 Sk Pokiaľ odovzdával peniaze len M..N., tak tento sa mu nevyhrážal.
K druhému skutku vypovedal, že keď čakal na tovar, ktorý mu N. nenosil, pričom vždy keď ho stretol tak sa ho na tovar pýtal, tento mu sľuboval, že tovar bude, pričom keď sa to opakovalo poškodený mu povedal, že keď tovar nedonesie, pôjde to oznámiť na políciu. Potom sa mu obžalovaný N. ozval asi po mesiaci tak, že prišiel s obžalovaným K., čo bolo okolo 20.10.2005, do lekárne kde vykonával stavebnú činnosť s tým, že sa majú stretnúť a že mu ukážu nejaké veci, pričom potom poškodený išiel svojim vozidlom za nimi, keď zastali, ukázali mu v krabiciach vo vozidle nejaký počítač, ale poškodený povedal, že on počítač nechce, načo mu K. povedal aby nevymýšľal a aby im dal ešte 120.000 Sk, lebo, že príde partia z Košíc a budú mať všetci problémy, pričom nakoniec im tie peniaze zo strachu aj dal. Tieto peniaze mali byť opäť na elektroniku, pričom peniaze odovzdal K. s tým, že mu povedali, že veci budú o dva dni. Peniaze im opakovane odovzdával hoci povedal, že chce len tie veci, avšak potom sa mu začali vyhrážať, že príde partia z Košíc. K tomu, ktoré peniaze odkiaľ mal, sa vyjadriť nevedel, pretože mal ich jednak ako prevzatú zálohu za stavebné práce ktoré vykonával a časť vyberal z účtu, k čomu predložil už predtým aj výpis a kópie záloh. Potom od neho znovu žiadali ďalšie peniaze a to 60.000 Sk, lebo keď nedá, tak mu nedajú ani tovar ani peniaze. Opakovane pýtali 80.000 Sk a N. povedal keď nedá tie peniaze, tak bude mať rozbitú hlavu. Dňa 24.10. povedal niektorému z nich, že bude mať peniaze na druhý deň a tak mu povedali, že ho počkajú, keď skončí v práci, kde ho aj čakali , sadol si do ich auta a odovzdal sumu 47.000 Sk, ktoré prevzal N. a podal ich K.. Peniaze im dal kvôli tomu, lebo tvrdili že mu dodajú elektroniku a s tým sa rozišli. Potom mu opätovne vyvolávali a žiadali 60.000 Sk, ktoré im aj dňa 28.10. odovzdal. A žiadali tieto peniaze preto, lebo vraj dal málo a musí doplatiť. Aj napriek tomu im dal peniaze lebo opäť pýtali a to dňa 2.11. vo výške 50.000 Sk a dal ich preto, lebo mal strach, potom mu opäť telefonovali o peniaze a keď im povedal, že im neverí, navrhli mu, že môže ísť s nimi do Košíc kde mali ísť za tými čo mali dodať elektroniku. Dňa 18.11. opäť mu telefonovali a pýtali ďalšie peniaze, pričom poškodený povedal, že im nedá, potom však išiel s nimi do Košíc a zobral sumu 43.000 Sk, on išiel svojim vozidlom a za nim obžalovaní iným vozidlom a prišli v Košiciach na stanicu, kde odovzdal K. uvedenú sumu, pričom na stanici ho mal čakať kamarát, potom K. odišiel a keď sa vrátil povedal, že všetko je v poriadku, že televízory mu dajú a že prídu do Gelnice, tak preto poškodený odišiel domov. Jednalo sa takto o druhú cestu do Košíc Poškodený uviedol, že spolu takto obžalovaným N. S. K. odovzdal sumu 400.000 Sk a to z peňazí ktoré mal v hotovosti doma a niečo na účte. Ku skutku v bode 3/ vypovedal, že na základe predchádzajúceho návrhu, že môže ísť s nimi do Košíc, išiel, lebo bol zvedavý či niečo majú, resp. chcel ich už nachytať, tak išiel svojim osobným motorovým vozidlom s N. S. K.. Po príchode do Košíc išli na nejaké sídlisko, pričom tovar mu nedoniesli a keď pýtal peniaze, M.. K. povedal, že on dotyčnému peniaze dal. Ku skutku v bode 4/ uviedol, že potom, čo sa dňa 5.11.2005 vrátili z Košíc, K. sa ho pýtal, či má nejaké nahrávky na MP3 /keďže aj predtým po ceste do Košíc nahrával/ a povedal že nie, tak išli s ním domov a chceli vedieť, či nemá niečo nahraté v počítači. Vtedy poškodený z počítača vymazal čo mal tam uložené a vtedy K. zbadal na stole fotoaparát a zobral si ho, že si ho požičia, hoci poškodený s tým nesúhlasil, aj napriek tomu si ho zobral s tým, že mu ho donesie, čo sa nestalo, až potom mu bol vrátený keď vec riešila polícia. K skutku 5/ vypovedal, že dňa 24.1.2006 okolo 18.00 hod. mu niekto zazvonil na dvere bytu a keď otvoril byt, videl tam obžalovaného N., ktorý mu povedal, že sa chce s ním rozprávať, pričom odstrčil od dverí poškodeného, vošiel dnu a za ním vošiel ďalší, o ktorom sa dozvedel, že je to G.. N. pýtal od neho peniaze s tým, že poškodený mu dlží sumu 120.000 Sk, z ktorej sumu pýtal polovicu obž. G.. Pri tomto obž. N. vytiahol nôž z vetrovky G. a týmto znázorňoval na svojich rukách, že sa poreže a povie to na poškodeného, potom útočil na poškodeného, že ho pichne, potom nôž vrátil G. S. N. opakovane pýtal od neho peniaze. Hoci poškodený uvádzal, že si vymýšľa že mu nedlží , ale povedal, že ide do bankomatu, lebo sa chcel z bytu dostať von, lebo oni boli dvaja, pričom G. ešte zvnútra zamkol dvere. Potom čo vyšli vonku pred bytovku, videl tam poškodený ľudí, tak obžalovaným povedal, že nikde nejde a keďže vchádzal do vchodu jeden sused, vbehol dnu aj on. Potom išiel hneď na návštevu k G., lebo nechcel ísť domov, aby opäť neprišli za ním, týmto však nehovoril čo sa mu stalo, pretože ich nechcel do toho zaťahovať, vypil u nich kávu a rozprávali sa len o bežných veciach. Ku skutku 6/ vypovedal, že odo dňa 24.1.2006 nebol v kontakte s obžalovanými, za ten čas mu len N. telefonoval, že mu má vrátiť peniaze a dňa 16.2.2006 večer okolo 18.00 hod. mu zazvonil na dvere niekto, pozrel cez kukátko a keďže tam videl nejakého chlapca, otvoril dvere. Vtom skočil do dverí obžalovaný N. a s ním ďalší dvaja, jeden obž. G. opäť ho N. pýtal peniaze, koľko to si už nepamätá či 60.000 Sk, k čomu sa pýtal aj ten tretí, či je dlžný obžalovanému N., keď poškodený povedal že nie, začali sa oni dvaja s N. naťahovať, skoro sa pobili. Potom tento skočil do poškodeného tak, že ho posadil do kresla v obývacej izbe a počul ako dvaja prehľadávali byt, tento od neho stále pýtal peniaze s tým, či chce mať pištoľ pri hlave. Potom, nevie ktorý z nich zobral z taštičky, ktorú mal poškodený položenú v chodbe
sumu 5.000 Sk. Následne poškodený išiel do bankomatu s nimi vybrať peniaze, pretože chcel ísť von a myslel si, že vonku im ujde, ale sa mu to nepodarilo. Z bytu odišli tak, že N. zobral jeho doklady od bytu a kapsičky s dokladmi poškodeného, ktoré dal obž. G., potom išli motorovým vozidlom poškodeného do bankomatu, z ktorého vybral hotovosť, pričom k bankomatu išiel s ním ten tretí, o ktorom už viem, že je to Horváth, ktorému dal peniaze a oni mu dali kľúče od bytu a doklady, pričom potom keď už bol doma, zdola zazvonil obž. N. a keď poškodený zišiel dole, dal mu jeho telefón, o čom poškodený nevedel, že mu ho zobral. Poškodený ďalej na otázky odpovedal, že nešiel na políciu skôr, než sa mu začali vyhrážať preto, lebo nemal žiadne dôkazy o tom, že peniaze im dal a aj veril, že by mu mohli niečo dať, okrem toho stále sa mu vyhrážali, chodili za ním, kým im nedal peniaze, pričom on mal iné problémy, zamestnával ľudí, musel dokončiť prácu. Definitívne sa rozhodol, že to oznámi na políciu keď mu vošli dvakrát do bytu. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že do mesiaca september 2005 nemal žiadne dlhy, za stavebné práce od P. dostal vyplatených celkom viac ako 1.000.000 Sk, okrem toho ešte zarobil na to, že robil jeden byt. K osobe S. N. sa poškodený vyjadril, že ho poznal z videnia, vedel, že je z Gelnice, ale ako sa volá, to nevedel. O tom ako sa volá sa dozvedel od niekoho iného, nie od obžalovaného a to potom, keď prišiel k nemu pred lekáreň a povedal, či nechce nejaký televízor. Pokiaľ sa týka návštevy kasína v Gelnici, hrávať tam nechodieval, bol tam asi dvakrát na pivo a s obžalovaným Girgom sa tam nestretol. Od obžalovaného N. si on žiadne peniaze nikdy nepožičal, ani nemal požičané peniaze od žiadnej inej osoby. Poškodený predložil výpis zo svojho účtu z peňažného ústavu kde ku dňu 28.2.2006 bol stav jeho účtu mínus 14.531,55 Sk. Poškodený písomne dňa 16.3.2011 oznámil súdu, že obžalovaný N. mu uhradil na škode sumu 200 eur.
Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa dozvedel od pána C., Ž. S. N. a ďalší mu majú doniesť elektroniku, že im dá nato peniaze. Vie, že ho raz stretol C. a povedal mu či nevidel N., že mu mal doniesť elektroniku. Pritom keď Girga mal pýtať peniaze od poškodeného, on prítomný nebol. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že mu poškodený povedal, že ho v Gelnici vydierajú N. S. C. K. a že im vyplatil veľa peňazí.. Preto sa dohodli, že zahrajú situáciu, že poškodený dlží jemu a v prítomnosti N. bude svedok pýtať peniaze s tým, že poškodený povie N. aby vrátil za neho peniaze svedkovi. K tomu aj došlo a to v prítomnosti I. N., D. G., C. C. S. S. N.. Celý rozhovor bol nahrávaný poškodeným aby mal dôkaz, pričom C. K. tam v tom čase nebol. Toto nahrali aj pri stretnutí so D. G., I. N. a obžalovaným N., preto aby ho postrašili. Čo bolo niekedy v jeseni alebo začiatkom zimy roku 2005. K takto prečítanej výpovedi uviedol, že tak to bolo a súhlasil s ňou.
D. G. ako svedok na hlavnom pojednávaní vzhľadom na príbuzenský vzťah k obžalovaným využil svoje právo a nevypovedal. Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde vypovedal v podstate zhodne ako O. G. ohľadom umele vytvorenej situácie ohľadom peňazí, ktoré chcel za ich spolupráce získať späť od obžalovaného N. poškodený. Okrem toho tam vypovedal, že sa dohodli v byte poškodeného ako to urobia, kde v prítomnosti jeho, O. G. S. I. N. im poškodený povedal, že má problémy s S. N., že mu dal už veľa peňazí a že mu N. sľuboval nejaký tovar, pričom on len dopláca a tovar ešte nevidel, pričom poškodený sa vyjadril pred nimi, že S. N. mu konkrétne sľuboval nejaký plazmový televízor a ďalšie veci a poškodený mu tak mal vyplatiť 500.000 až 600.000 Sk. O osobe C. K. si nespomína, že by sa bol poškodený vyjadroval. Preto vymysleli taký plán, že C. povie S. N., že si od I. N. požičal 40.000 Sk a že tento ich pýta od poškodeného vrátiť. Pri tomto zohratom stretnutí sa obžalovaný S. N. vyhováral, že on peniaze nezobral, resp. že ich niekomu dal. Svedok potvrdil na hlavnom pojednávaní, že tak to bolo ako vypovedal.
Svedok I. N., vzhľadom, na príbuzenský vzťah k obžalovanému N. na hlavnom pojednávaní využijúc svoje právo, nevypovedal. Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania ktorá je obsahovo totožná s výpoveďami svedkov O. G. S. D. G..
Svedok W.. G. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako prevádzkovateľ záložne v Gelnici pozná osobu S. N. ako zákazníka, ktorý nosil do záložne rôzne veci, okrem toho niekedy koncom roku 2005 a začiatkom roku 2006 kupoval v záložni šperky, niekedy v zimných mesiacoch 2006 založil aj fotoaparát a maringotku, ktorou ručil na poskytnutej pôžičke a túto nevyplatil. Stotožnil sa so svojou výpoveďou z prípravného konania kde vypovedal k obdobiam roku 2005 a to 28.10. keď si bol požičať sumu 65.000,- Sk, ktorú vrátil 18.11. a druhýkrát 25.11. si požičal 63.050,- Sk, ktoré vrátil 9.12.2005. Pri jednej z týchto pôžičiek videl, že C. vonku čakali C. K. S. S. N., pričom prišli v jednom aute. Keďže N. bol jeho stálym zákazníkom, pýtal sa ho čo má s pánom C., odpovedal mu, že má u neho pracovať.
Svedok S. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel k niekomu domov, nevie ako sa volá a to kvôli tomu, lebo u neho brigádoval keď kopali pri lekárni. Vošiel do paneláku, vyšiel na poschodie, zazvonil, nikto neotvoril, potom tam prišiel S. N. a on odišiel preč. Na rozdiel od tejto výpovede v prípravnom konaní popísal, že niekedy v mesiaci február /vypovedal 9.6.2006/, sedel v kasíne pri rulete kde prišiel S. N., B. G. a ešte jeden róm, ktorý mal čierne dlhšie vlasy zviazané do copu, pričom N. mu povedal, že má problém s jedným kamarátom, ktorý mu dlhuje peniaze a chce aby išiel s ním zazvoniť tomu kamarátovi, lebo keď uvidí N., tak mu dvere neotvorí. Všetci tak odišli na sídlisko, do jedného činžiaku na 6. poschodie, kde sa títo traja skryli a svedok zazvonil na zvonček, dvere otvoril pán C., ktorého pozná a vtedy títo traja vtrhli do jeho bytu a zavreli dvere. On potom odišiel preč a zato mu potom N. zaplatil peniaze, nie síce toľko koľko mu sľúbil, ale povedal, že ten mu vrátil menej peňazí. Svedok sa k tejto prečítanej výpovedi vyjadril, že keď je to tak napísané, tak takto vypovedal, pričom zmenu svojej výpovede zdôvodnil tým, že si to už nepamätá.
Svedkyňa Ž. Y., manželka obžalovaného Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na mesiac a deň si nepamätá, ale v roku 2006 prišiel k nim domov S. N. a požičal si od nich 30.000,- Sk, ktoré mali doma našetrené na sobáš. Nepovedal im načo peniaze potrebuje ale keď ho stretli nevie kedy na ulici, tak im peniaze vrátil.
Znaleckým posudkom znalca W.. I. Y. z odboru elektronika, optika, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní, bola stanovená hodnota vecí a to digitálneho fotoaparátu Kodak sumou 8.951,- Sk a pamäťovej karty 1.077,- Sk. Hodnotu MP3 prehrávača stanovil sumou 2.900,- Sk a hodnotu mobilného telefónu Nokia 6.759,-Sk.
Zo znaleckého posudku G.. K. Y. a jej výpovede na hlavnom pojednávaní k osobnosti poškodeného vyplynulo, že osobnosť poškodeného je emocionálne stabilná, je dobromyseľnej, dôverčivej, kľudnej, tolerantnej, submisívnej povahy. Nemá sklon sklamať ani skresľovať skutočnosti vymýšľaním, alebo zveličovaním. Jeho správanie a konanie je psychologicky zrozumiteľné vzhľadom k jeho povahe a spočiatku aj snahe získať sľúbený tovar. Neskôr bol veľmi intenzívny tlak na jeho psychiku, obťažovanie, pociťovanie úzkosti, strachu a neboli zistené asociálne tendencie, ktoré by ho spochybňovali ako svedka.
Z prečítaných výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní a to G. V., X. G., M. E., M. Š., W.. K. P., S. N., K. K., C. G. S. I. W. nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by mali za následok zbavenie sa trestnej zodpovednosti niektorého z obžalovaných. Z prečítanej výpovede svedka I. K. - otca obžalovaného C. K. okrem iných skutočností vyplýva, že sa dozvedel od svojho syna že si požičal od pána C. 10.000 Sk na opravu motorového vozidla a požičal si od neho aj fotoaparát a to na krstiny jeho dieťaťa a to na základe ich ústnej dohody. Potvrdil však, že on fotoaparát zobral a dal ho do záložne, pretože potreboval peniaze. Pokiaľ sa týka MP3 prehrávača odkiaľ tento pochádza svedok nevie, nezaujímal sa o to.
Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 8.3.2006 vyplýva, že I. K. /otec obžalovaného C. K./ vydal polícii fotoaparát Kodak s puzdrom a kartou, nabíjačku zn. Kodak, prehrávač MP3 s batériou.
Obžalovaný S. N. v odvolacom konaní navrhol vypočuť svedkov W. G. S. O. I., ktorí by mali mať vedomosť o tom, že on sa poškodenému nikdy nevyhrážal, ktorí však nemohli byť vypočutí, pretože sa nepodarilo súdu týchto zabezpečiť ako svedkov na pojednávanie a to ani prostredníctvom polície, pričom z poslednej správy OR PZ Gelnica /zo dňa 29.7.2011/ vyplýva, že menovaní sa na adresách trvalého bydliska dlhodobo nezdržujú, pričom W. G. sa má zdržiavať na neznámej adrese v ČR a O. I. v Anglicku, rovnako na nezistenej adrese.
V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach a po doplnení dokazovania tunajším súdom, súd konštatuje, že konanie obžalovaného S. N. týkajúce 1. skutku a následne aj s konaním obžalovaného B. G. v 2. skutku je nesporné a smerujúce k získaniu finančných prostriedkov od poškodeného C. po vyvolávanom dojme o možnosti zabezpečenia mu televízorov, resp. inej elektroniky, bez preukázateľnej možnosti tieto zabezpečiť, pričom opakovaným žiadaním finančných prostriedkov pod zámienkou zabezpečenia ďalšej elektroniky, resp. pod podmienkou, že ak im poškodený nedá ďalšie peniaze, nebude mu dodaná elektronika ani vrátené peniaze ktoré im predtým odovzdal. Toto konanie obžalovaných v možnosti zabezpečiť tovar pre poškodeného po prevzatí jednotlivých finančných čiastok bolo už od počiatku nemožné a nepravdivé, napokon výsledkom toho bolo to, že
poškodenému žiaden tovar nedodali, ani peniaze nevrátili. Jednoznačne bolo preukázané konanie obžalovaného N. v bode 1/ a to okrem popisu samotným poškodeným, aj z priznania sa obžalovaného N., ktorý sám priznal, že vylákal od poškodeného na zabezpečenie elektroniky sumu 184.000 Sk. Okrem takto získanej sumy obžalovaným S. N. vstúpil do jednania s poškodeným aj obžalovaný B. G. ktorý žiadal a následne aj prevzali spolu s obžalovaným N. od poškodeného preukázateľnú sumu vo výške 120.000 Sk. Po doplnení dokazovania súdom opakovaným výsluchom poškodeného, neboli produkované logické a hodnoverné tvrdenia o následnom odovzdávaní peňazí, resp. ich odovzdávaní potom, čo obžalovaní mali voči nemu použiť vyhrážky za účelom dosiahnutia finančných prostriedkov, tento logicky a hodnoverne nezdôvodnil ďalšie svoje konania v súvislosti s odovzdávaním peňazí resp. odovzdávania po použití vyhrážok obžalovanými aj mimo už konštatovaného rozsahu Súd na základe jednoznačne preukázaného výsledku dokazovania v tomto rozsahu uznal obžalovaných vinnými v súvislosti s upraveným skutkom v bode 2/, avšak nie zo žalovaného zločinu vydierania, ale kvalifikoval ich konanie ako konanie v podvodnom úmysle.. Z uvedeného dôvodu, keďže nebolo jednoznačne a hodnoverne preukázané aj ďalšie konanie obžalovaných a jeho forma vo vzťahu k poškodenému v súvislosti s odovzdávaním ďalších peňažných čiastok, súd obžalovaných z pôvodne žalovaných skutkov podľa obžaloby neuznal vinnými a keďže sa malo jednať o jedno pokračujúce konanie súvisiace so skutkom v bode 2/, súd tieto časti žalovaného konania vypustil. Obžalovaní práve vo svoj prospech využili poškodeného postoj k ich požiadavkám vyplývajúci z jeho dôverčivosti, dobromyseľnosti, ba niekedy až z naivity a získavali od neho finančné čiastky nie nízkej hodnoty a to bez toho, aby boli použili voči nemu akúkoľvek formu násilia, alebo nátlaku, ako sám uviedol, poškodený, že im odovzdával peniaze veriac, že mu zabezpečia sľúbený tovar. Súd preto na základe uvedeného rozsahu dokazovania uznal obžalovaného S. N. vinným za skutky v bode 1 a 2 z trestného činu podvodu podľa § 250 ods., ods.3 Tr.zák a to vzhľadom na výšku spôsobenej škody, /ako škody väčšej teda vo výške spolu 304.000 Sk/ a v skutku v bode 2 aj v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, keďže uvedené skutky boli spáchané za účinnosti Zákona č. 140/1961 Zb.zák.
Obžalovaného C. K. na základe rovnakých dôkazov a skutočností uznal súd vinným za skutok v bode 2/ z trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1,2 Tr.zákona so spôsobením škody vo výške 120.000 Sk ako škody nie malej, v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Tr.zák. č. 140/1961 Zb.zák., pretože sa tiež skutku dopustil v čase účinnosti predchádzajúceho zákona.
Obidvaja obžalovaní S. N. S. C. K. v súvislosti so spáchaním skutkov 1,2 konajúc v priamom úmysle motívom ktorého bolo získanie finančných prostriedkov využijúc dôverčivosť poškodeného, porušili záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana majetku osôb.
Pokiaľ sa týka skutkov v bode 3/ ku ktorému došlo vo vzťahu k poškodenému zo strany obžalovaných S. N. S. C. K., nadväzujúc na ich konanie súvisiace so zabezpečením tovaru pre poškodeného, ako to vyplýva zo skutkov v bode 1 a 2, keď poškodeného pod zámienkou zabezpečenia tovaru nahovorili na cestu do Košíc, kde počas cesty obžalovaný N. zobral bez súhlasu poškodeného prehrávač MP3 a mu ho nevrátil, napriek tomu, že poškodený ho o to žiadal, ale odovzdal ho spoluobžalovanému C. K.., ktorý si ho ponechal, hoci vedel akým spôsobom ho obžalovaný N. nadobudol. Takýmto konaním obžalovaný S. N. a to formou jeho spáchania týkajúc sa tretieho skutku tým, že si prisvojil cudziu vec tým že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci ktorú mal iný pri sebe, naplnil skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 212 ods.1 /týkajúc sa skutku v bode 6 a spôsobením škody malej/ aj podľa ods.2 písm.c/ Tr.zák účinného od 1.1.2006, pretože skutok dokonal až v januári 2006. teda za účinnosti zákona č. 300/2005 Zb.zák. Obžalovaný C. K. tým, že previedol na seba vec od spoluobžalovaného N., hoci vedel, že sa jedná o vec, ktorú tento získal trestnou činnosťou od poškodeného, naplnil skutkovú podstatu trestného činu podielnictva podľa § 251 ods.1 písm.a/ Tr.zák účinného v čase spáchania skutku Rovnakým motívom ich konania, priamy úmysel a následok ich konania je totožný ako v súvislosti so spáchaním skutkov v bodoch 1,2 u obdivoch obžalovaných.
Ohľadom konania obžalovaného C. K. v súvislosti so spáchaním skutku v bode 4/ je nesporné, že obžalovaný tým, že zobral bez súhlasu, resp. napriek nesúhlasu poškodeného počas návštevy u neho v byte fotoaparát Kodak s nabíjačkou a napájacím káblom. Tvrdenie obžalovaného, že si fotoaparát len od poškodeného požičal je veľmi pochybné až naivné, pretože ako sám vo svojej výpovedi ešte v prípravnom konaní uviedol, keďže si ho požičal, viackrát predlžoval dobu jeho vrátenia a naposledy ho mal vrátiť 27.2.2006, avšak už ho nemohol, pretože už bol políciou zadržaný. Ani z výpovede o konaní svedka I. K. nevyplynula snaha vrátiť obžalovaným fotoaparát poškodenému, pretože s týmto
manipulovali ako so svojou vecou, keďže bol daný na určitý čas aj do záložne a bol potom týmto vydaný polícii až v prebiehajúcej trestnej veci. Takto uvedeným konaním obžalovaný C. K. naplnil skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 247 ods.1/ - vzhľadom na výšku spôsobenej škody a vzhľadom na obdobie jeho spáchania za účinnosti trestného zákona 140/1961 Zb.z. a to po subjektívnej i objektívnej stránke konajúc v priamom úmysle a porušil záujem chránený trestným zákonom ako ochrana majetku osôb.
Spáchanie skutku v bode 5/ obžalovanými S. N. S. B. G. je potvrdené výpoveďou poškodeného C. C. a to pokiaľ sa týka spôsobu vniknutia do jeho bytu obžalovanými, ich následné zotrvanie a správanie sa v byte u poškodeného, motív vojdenia do bytu poškodeného aj napriek jeho nesúhlasu, resp. zotrvanie v byte aj po vyslovenej výzve zo strany poškodeného aby z bytu odišli a ich násilné správanie sa v byte, ktorá výpoveď je v základných črtách /opäť získanie finančných prostriedkov od poškodeného/ a v motíve vniknutia do bytu poškodeného aj v súlade s výpoveďou obžalovaného S. N.. Obžalovaní potom, čo chcel poškodený zatvoriť dvere na byte, čo sa mu nepodarilo keďže obžalovaný N. dal do dverí nohu a dvere vytlačil, načo vošli dnu, naplnili skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. Následným konaním v byte u poškodeného, z ktorého nechceli aj napriek výzve poškodeného odísť, ba použili vo vzťahu k poškodenému aj hrozbu ťažkej ujmy - nožom, /kvalifikovaný ako zbraň/, naplnili skutkovú podstatu prečinu aj podľa ods. 2 písm.a/ § 194 Tr.zákona. Aj v súvislosti s týmto skutkom je konanie obžalovaných S. N. S. B. G. potrebné kvalifikovať po subjektívnej stránke ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm, a/ Tr.zák., čím porušili záujem chránený trestným zákonom ako ochrana občanov a ich obydlia.
Skutok v bode 6/ v zmysle vykonaného dokazovania spáchali obžalovaní S. N., Š. Y. S. B. G.. Spáchanie skutku je zdokumentované jednak výpoveďou samotného poškodeného, svedka S. J., ktorý potvrdil spôsob vojdenia do bytu obžalovanými a napokon účasť v byte u poškodeného potvrdili aj sami obžalovaní, hoci popierajúc svoje protiprávne konanie. Aj v tomto prípade motívom konania obžalovaných bolo získanie finančných prostriedkov od poškodeného, k čomu smerovalo aj ich konanie v byte u poškodeného. Je nesporné, že obžalovaní vošli do bytu poškodeného bez jeho súhlasu a za použitia násilia a hrozby ublíženia na zdraví, žiadali od neho peniaze, pričom keďže skutok spáchali traja, takže každý z nich spáchal skutok najmenej s dvomi osobami, čím naplnili skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, - neoprávnene vošli do bytu poškodeného a neoprávnene tam zotrvali, ako aj podľa ods. 2 písm. a/, c/ Tr.zákona, teda závažnejším spôsobom spáchania - násilím a hrozbou ťažkej ujmy a s dvomi osobami. .
Obžalovaní S. N., C. K., Š. Y. S. B. G. sú Mestom Gelnica charakterizovaní len všeobecne, teda pokiaľ sa týka údajov o ich mieste bydliska a ich osobnom stave.
Podľa odpisu z registra trestov bol S. N. tunajším súdom doposiaľ štyrikrát odsúdený. Po prvýkrát v roku 2002 v konaní sp.zn. 5T 158/02 pre trestný čin podľa § 247 ods.2 písm.c na podmienečný trest, pričom v konaní sp. zn. 2T 190/02 bol výrok o treste z predchádzajúceho rozhodnutia zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 21.5.2004 a uznesením zo dňa 24.8.2004 súd rozhodol, že sa osvedčil. V konaní 2T 190/02 dňa 11.9.2002 bol uznaný vinným z tr. činu podľa § 247 ods.2a,3a,b Tr.zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov ako mladistvému, pričom trest vykonal 23.4.2003 a súd rozhodol o zahladení jeho odsúdenia, teda hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní 4T 85/05 trestným rozkazom zo dňa 11.4.2005 pre trestný čin podľa § 247 ods.1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou, ktorá mu uplynula 3.5.2007 a zo spisu vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 60 ods.3 Tr. zák. sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný C. K. bol podľa odpisu z registra trestov doposiaľ dvakrát odsúdený a to v konaní sp. zn. 2T 190/2002 pre trestný čin podľa § 251 ods.1 písm.c/ Tr. zák a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca a výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu, v rámci ktorej sa podľa uznesenia zo dňa 11.11.2003 osvedčil. Okrem toho bol trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 3T 115/06 zo dňa 29.12.2006 odsúdený na podmienečný trest v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka, ktorá mu uplynula 18.1.2008. Keďže doposiaľ súd nerozhodol o tom či sa osvedčil alebo nie, má sa zato v zmysle § 50 ods..6/ Tr.zák. že sa osvedčil.
Obžalovaný Š. Y. bol podľa odpisu z registra trestov doposiaľ päťkrát súdený,. Po prvýkrát dňa 5.12.1996 v konaní sp.zn. 2T 399/96, kde súd upustil od jeho potrestania. V konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 182/97 bol dňa 13.8.1997 odsúdený pre trestný čin podľa § 247 ods.1/ na podmienečný trest, ktorý mu bol amnestiou zo dňa 3.3.1998 amnestovaný s účinkami akoby nebol odsúdený. V konaní sp zn. 1T 1/98 bol dňa 10.2.1998 odsúdený pre trestný čin podľa § 247 ods.1 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov ešte ako mladistvý. V konaní 3T 17/01 bol mu dňa 29.5.2001 pre trestný čin podľa § 234 ods.1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 21.6.2004, v rámci ktorej sa osvedčil. Naposledy bol tunajším súdom v konaní sp. zn. 5T 201/04 zo dňa 15.11.2004 pre trestný čin krádeže odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, ktorá uplynula 2.6.2006, doposiaľ nebolo rozhodnuté o tom, že sa osvedčil alebo trest vykoná, takže je súd v rámci prejudiciálnej otázky konštatuje, že sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený /§ 50 ods.5 Tr.zák./
Obžalovaný B. G. bol päťkrát odsúdený ako to vyplýva z odpisu z registra trestov a to Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaniach sp.zn. 3T 23/94 dňa 14.7.1994 pre trestný čin krádeže na podmienečný trest v trvaní 3 mesiacov, pričom bolo rozhodnuté o premene trestu tak, že vykonával nepodmienečný trest, z ktorého bol podmienečne prepustený a v rámci skúšobnej doby sa osvedčil. V konaní 3T 194/94 bol dňa 24.11.1994 odsúdený pre tr. čin krádeže na nepodmienečný trest v trvaní 15 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený v roku 1995 a v rámci skúšobnej doby bolo rozhodnuté dňa 9.9.1997 o jeho osvedčení sa. V konaní 3T 190/97 pre trestný čin krádeže vykonával nepodmienečný trest uložený mu v trvaní 8 mesiacov do 3.8.1998. SV ďalšom konaní sp.zn. 1T 1/98 bol odsúdený pre tr. čin podľa § 247 ods.1 Tr.zák. na nepodmienečný trest 9 mesiacov, ktorý vykonal 3.5.1999. Naposledy bol Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní 4T 368/00 dňa 19.12.2000 odsúdený pre trestné činy krádeže a iné na nepodmienečný trest v trvaní 1 roka, ktorý vykonal 11.4.2002.
Pri ukladaní trestu obžalovaným súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených ustanovení § 34 Tr.zákona a pri ich ukladaní prihliadol na nasledujúce okolnosti a skutočnosti:
- obžalovanému S. N., ktorý spáchal viac trestných činov, súd ukladal trest vychádzajúc zo zásady uvedenej v § 41 ods.1/ Tr.zák teda pre ukladanie trestu za viac trestných činov a to podľa ustanovenia za najprísnejší z nich. Obžalovaný N. bol uznaný vinným z trestného činu podľa § 250 ods.1,3 Tr.zák / účinného do 31.12.2005/ pri tam uvedenej trestnej sadzbe odňatia slobody 1 až 5 rokov. Okrem toho bol uznaný vinným z trestného činu podľa § 194 ods.2/ Tr.zák /účinného od 1.1.2006/ v ktorom je uvedená trestná sadzba odňatia slobody od 1 až 5 rokov, teda rovnakej trestnej sadzby ako podľa § 250 ods.3/ Tr.zák /úč. do 31.12.2005/, avšak spôsob ukladania trestu obžalovanému je pre neho výhodnejším podľa ustanovení trestného zákona účinného od 1.1.2006. Pri ukladaní výšky a druhu trestu súd prihliadol na priťažujúcu okolnosť, ktorou je podľa § 37 písm.h/ to, že spáchal viac trestných činov, pričom nezistil existenciu žiadnej z poľahčujúcich okolností. Vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.zák, keďže u neho prevyšujú priťažujúce okolnosti, ukladal mu trest v rámci tohto ustanovenia a keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolnosti, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri trestnej sadzbe odňatia slobody od 1 do 5 rokov, toto zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby predstavuje trest odňatia slobody najmenej vo výmere 28 mesiacov. Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd prihliadol aj nato, že od spáchania skutkov uplynula dlhá doba, obžalovaný sa od uvedeného času, ako to vyplýva z aktuálnych registrov trestov, nedopúšťal trestnej činnosti, časť škody začal poškodenému uhrádzať /vo výške 200 €/, preto súd je toho názoru že v tomto štádiu je pre neho dostatočným aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu, k čomu mu určil dlhšiu skúšobnú dobu, teda v trvaní štyroch rokov. Súčasne keďže obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, v zmysle § 51 ods.1/ Tr.zák. zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby. S uložením probačného dohľadu súd uložil obžalovanému v zmysle § 51 ods.4 aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému. Splnenie tohto príkazu bude súd v budúcnosti skúmať v rámci rozhodovania podľa § 52 Tr.zák.
- obžalovanému C. K., ktorý spáchal trestné činy v priebehu mesiacov október, november 2005, teda za účinnosti Tr. zákona č. 140/1961 Zb., súd kvalifikoval jeho konanie ako trestný čin v skutku v bode 2/ ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr.zák. v bode 3/ prečin podielnictva podľa § 231 ods.1/ Tr. zák a v bode 4/ prečin krádeže podľa § 212 ods.1/ Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006. Právnu kvalifikáciu v zmysle citovaného zákona súd vidí v priaznivejšom spôsobe ukladania trestu / predtým nutnosť použitia § 35 ods.2 a tým aj uloženie len nepodmienečného trestu, oproti ustanoveniu
zák. 300/2005 ktorý upravuje možnosť podmienečného trestu - § 51 Tr. zák / a to s poukázaním na ustanovenia § 2 ods.1 Tr.zák. 300/2005 Z.z. Obžalovaný sa dopustil troch trestných činov preto mu bol ukladaný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods.1/ Tr. zák. a to podľa trestnej sadzby za najprísnejší z nich, ktorým je trestný čin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák. pri trestnej sadzbe odňatia slobody 1 až 5 rokov. U tohto obžalovaného súd rovnako zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil existenciu len priťažujúcej okolnosti ktorou je to, že spáchal viac trestných činov - § 37 písm.h/ a preto v rámci § 38 ods. 4/ - ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri trestnej sadzbe 1 až 5 rokov je takto vypočítaná dolná hranica 28 mesiacov. Obžalovanému C. K. súd takto uložil trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu a súčasne mu určil probačný dohľad počas skúšobnej doby. Pre toto rozhodnutie súd vychádzal rovnako zo skutočnosti, že od spáchania skutkov uplynula dlhšia doba, odvtedy nie je známe žeby sa dopustil trestnej činnosti a vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V súvislosti so spôsobenou škodou poškodenému C., súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v príkaze podľa svojich schopností a možností uhradiť počas skúšobnej doby spôsobenú škodu.
- obžalovanému Š. Y. súd uložil v zmysle § 194 ods.1/ Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom u neho nezistil žiadnu z poľahčujúcich ani priťažujúcich okolnosti. Rovnako výška trestu u neho je vyjadrením toho, že bol uznaný vinným len z jedného skutku a jedného trestného činu, uplynutie času od spáchania skutku, ako skutočnosť, že naposledy bol odsúdený v roku 2004, kde mu skončila skúšobná doba podmienečného odsúdenia v roku 2006 a nebolo rozhodnuté o tom, že sa neosvedčil, preto súd konštatuje, že sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený. V nadväznosti na takto konštatované dôvodu, súd má zato, že v tomto štádiu je pre neho dostatočným i uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu, k čomu mu určil skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.
- obžalovanému B. G. , ktorého uznal vinným podľa § 194 ods.1, 2 písm.a/, c/ Tr. zák. ukladal trest v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 194 ods.2/ Tr.zák pri treste odňatia slobody jeden až päť rokov so zohľadnením poľahčujúcich, resp. priťažujúcich okolností, pričom súd konštatuje len existenciu priťažujúcej okolnosti, teda v zmysle § 37 písm. m/, ktorou je to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený / Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 368/00 dňa 19.12.200 na nepodmienečný trest v trvaní jedného roka, ktorý vykonal v roku 2002 pre trestný čin podľa §§ 247, 238 Tr.zák úč.do 31.12.2005/, teda pre rovnaký charakter trestnej činnosti ako v tomto prejednávanom prípade. Pri takomto konštatovaní súd uložil obžalovanému v zmysle § 38 odôs.4/ Tr.zák., teda pri zvýšení dolnej hranice o jednu tretinu, čo pri tejto právnej kvalifikácii pri uvedenej trestnej sadzbe predstavuje trest odňatia slobody vo výmere najmenej 28 mesiacov. Aj u tohto obžalovaného súd uložil trest odňatia slobody s prihliadnutím na dĺžku doby ktorá uplynula od spáchania skutku s presvedčením, že u neho bude dostatočným na prevýchovu i táto forma výkonu trestu odňatia slobody, preto mu výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa počas skúšobnej doby, ktorého súčasťou je aj uložené obmedzenie spočívajúce v príkaze podľa svojich schopností a možností uhradiť poškodenému spôsobenú škodu.
Súd o nároku poškodeného súvisiace s náhradou škody rozhodol podľa účasti jednotlivých obžalovaných v súvislosti so spôsobenou škodou a pri spoločnom konaní zaviazal obžalovaných zaplatiť poškodenému škodu spoločne a nerozdielne v rozsahu podľa spôsobenej škody v rámci skutkov. Obžalovanému N. súčasne započítal sumu 200 €, ktorú už poškodenému uhradil. Keďže poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo väčšom rozsahu než mu bol týmto rozsudkom priznaný, súd ho so zvyškom nároku odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.