Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10Co-290-2010.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/290/2010
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ S. K., nar. XX. S. XXXX, bytom I., S.. E. XX a 2/ D. K., nar. X. O. XXXX, bytom S.. E. XX, I., obaja zastúpení advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, Šaľa, Štúrova 2, proti žalovanej: S. K., nar. XX. Z. XXXX, bytom I., J. XX, o zaplatenie 1.871,42 eur, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. apríla 2010 č.k. 16C/103/2009-116, v spojení s opravným uznesením zo dňa 1.7.2010 č.k. 16C/103/2009-160, 2309204492, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalobcov 1/ a 2/ vo vyhovujúcej časti o d m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 830,38 eur s 5 % úrokom z omeškania od 8. júla 2009 do zaplatenia do 3 dní; vo zvyšku žalobu zamietol; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa skutkovo odôvodnil tak, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo bývalých manželov K. V. a S. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Galante č.k. 5C/260/2008 zo dňa 29. júla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2009, pričom z rozsudku vyplýva, že ako manželia nežili v spoločnej domácnosti od 14.12.2008 a príčinou rozvodu bola hra odporcu na automatoch; z obsahu rozvodového spisu vyplýva, že syn žalobcov odišiel zo spoločnej domácnosti náhle bez vysvetlenia a s tým, aby si usporiadal dlhy, ktoré mal a zanechal list, ktorým oznámil, koľko je komu dlžný a žalobcovia využili tú skutočnosť, že žalovaná nevedela o tom, kde sa ich syn, jej manžel zdržuje a vymohli si od nej, že poplatia dlhy svojho syna a žalovaná na ich plnenie prispeje a bude im peniaze splácať. Žalobu žalobcov považoval súd za pomstu za incident, ktorý sa odohral medzi ich synom a žalovanou, pričom prihliadol na skutočnosť, že žalovaná a syn žalobcov prestali viesť spoločnú domácnosť od 14.12.2008 a považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi, keby zavial žalovanú na zaplatenie polovice platieb za obdobie od decembra 2008, pričom žalobcovia riadne nepreukázali ani také dôležité skutočnosti ako zmluvy o užívaní mobilných telefónov, zmluvy s nebankovými subjektmi, kde figuruje ich syn V. K. a podľa názoru súdu nepreukázali ani skutočnosť, že žalovaná prevzala od nich finančné prostriedky na pôžičku a v tomto sa javí dôveryhodnejšie vyjadrenie žalovanej, že išlo o dlhy syna žalovaných a preto súd priznal žalobcom len plnenie vo výške 830,38 eur, tak ako bolo vyšpecifikované v bode 1 podania žalobcov na č.l. 78 spisu a v ostatnej časti považoval plnenie za v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcom z priznanej sumy priznal i úroky z omeškania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil len citáciou ustanovení § 451 ods.1, § 454, § 456, § 453 ods. 1 a § 517 ods. 2 OZ, (z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ) bez bližšieho právneho posúdenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (z.č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnení, Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom na pomerný úspech toho-ktorého účastníka.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Dôvodili, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, namietali nesprávne zistený skutkový a právny stav ako i nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Dodali, že z odôvodnenia je zrejmé, že súd nevyhodnotil vykonané dôkazy racionálne ale emotívne a rozhodol na základe subjektívneho posúdenia jednotlivých výsluchov, pričom výpoveď svedka V. K. považoval za účelovú a svedkyne K. za spontánnu a žalobu žalobcov posúdil ako pomstu za incident, ktorý sa stal medzi ich synom a žalovanou. Uviedli, že je síce pravdou, že voči žalovanej je vedené trestné konanie na Okresnom súde Galanta za prečin úmyselného ublíženia na zdraví vedené pod sp. zn. 2T/287/2009, čo však nič nemení na skutočnosti, že žalobcom vznikol voči žalovanej dlh v plnej výške. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa týkajúcich sa preukazovania zmluvy o užívaní mobilných telefónov, zmluvy s nebankovými subjektami a prevzatie finančných prostriedkov žalovanou od žalobcov, považovali za subjektívne, keď uvedené listiny ani neboli predmetom dokazovania, keďže nijakým spôsobom nepodmieňovali existenciu pohľadávky žalobcov a žalobcovia do konania doložili len doklady o úhradách, nakoľko tie mali k dispozícii, keďže žalované časti uhrádzali a iné dokumenty mala k dispozícii len žalovaná, ktorá ich nijakým spôsobom nespochybnila. Za nesprávne považovali i vyhodnotenie uznania dlhu, keď nikdy nehovorili o uznaní dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka, avšak nakoľko žalovaná sama potvrdila vznik dlhu ako i samotné prevzatie sumy, považovali túto skutočnosť za preukázanú zhodnými tvrdeniami oboch strán. Dodali, že i keď žalovaná tvrdila, že pôžičku potrebovala na splatenie dlhov vzniknutých počas manželstva, nikdy nepreukázala, že ju i na splácanie dlhov použila. Mali za to, že preukázali vznik žalovanej pohľadávky v plnej výške, a preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 2.566,46 eur istiny s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 1.962,825 eur od 13.2.2009, zo sumy 603,63 od 8.7.2009 až do zaplatenia, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konania (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C 103/2009 bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom 2.566,46 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konanie je posúdenie správnosti celého napadnutého rozsudku vzhľadom na odvolací návrh žalobcov (zmena alternatívne zrušenie celého rozsudku súdu prvého stupňa).
Odvolací súd s prihliadnutím k spôsobu rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom, teda ku kombinácii len čiastočného vyhovenia žalobe a jej tzv. zvyškového zamietnutia v súlade s relevantnými závermi ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tomto smere uvádza, že žalobcovia boli subjektívne oprávnení napadnúť (vlastným odvolaním) výlučne rozhodnutie vo veci samej zamietajúce žalobu a tiež na tomto závislé rozhodnutie o trovách konania (len žalovaná mala obdobné oprávnenie podať odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej čiastočne vyhovujúceho žalobe). Je to tak preto, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho konania napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (tu por. § 201 O. s. p.), účastník konania takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní zaznamenal procesný úspech. Ak teda účastníkovi (účastníkom) bolo vyhovené je logické, že nemá subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok v časti vyhovujúcej žalobe.
Ak sa už uvedeným žalobcovia v prejednávanej veci neriadili a svojim odvolaním napadli rozsudok ako celok (rozumej aj v časti, v ktorej zaznamenali procesný úspech a kde teda súd prvého stupňa ich žalobe priznal úspech), jediným možným výsledkom takéhoto počínania bolo čiastočné odmietnutie odvolania v časti dotknutej nedostatkom subjektívneho oprávnenia účastníka konania urobiť takéto podanie.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Odvolací súd preto podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.
Odvolací súd námietky žalobcov z ich odvolania voči zamietajúcej časti považoval za dôvodné, keď napadnutý rozsudok je absolútne nepreskúmateľný pre nedostatok skutkového i právneho posúdenia veci, keď z necelých 7 strán rozsudku je 18 riadkov citácia paragrafov (§ 451, 454, 456, 3 a § 517 OZ a § 142 ods. 2 O.s.p.) bez ďalšieho právneho posúdenia veci a len 27 riadkov je venovaných hodnoteniu dôkazov, ktoré však odporuje ustanoveniam § 122 až 135 O.s.p.. Ostatný text odôvodnenia je len prepisom výpovedí účastníkov a svedkov z pojednávaní.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v ustanovení citovanom zhora je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. V. Y. c/a I. z X. decembra XXXX, séria A, č. XXX-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a I. z roku XXXX, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. tiež prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.
Podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že opísanou vadou bolo postihnuté i napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z prejednávanej veci.
Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení rozsudku obmedzil na ničím nepodložené úvahy o jednotlivých vykonaných dôkazov, absentuje akékoľvek ako je už i vyššie uvedené logické hodnotenie dôkazov a najmä akékoľvek právne posúdenie veci (s výnimkou citácie ustanovení § 3, § 451, § 454, § 456, § 517 ods. 2).
Odvolaciemu súdu skutočne bránil vo vecnom prejednaní veci dostatočne jasne a konkrétnymi dôkazmi podložený záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti (navyše i o dôvodnosti žaloby, avšak v tejto vyhovujúcej časti už odvolací súd vzhľadom na nedostatok odvolania oprávnenou osobu konať nemohol) žaloby v zamietajúcej časti (zrejme 1.736,08 eur s príslušenstvom), keď v tejto časti je nutné uzavrieť, že rozsudok je odôvodnený len, že by išlo o plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcov v zamietajúcej časti, zopakuje navrhované dôkazy a vo veci spravodlivo rozhodne, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodní tak, aby z odôvodnenia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súčasťou nového rozhodnutia bude i rozhodnutie o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.