Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-78-2007.pdf
PDF · 76.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19C/78/2007
Uznesenie
Krajský súd v E. vo veci žalobkyne Q. N., E., F. X, proti žalovanému K. bytové družstvo P., E., E., F. X, P.: XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 19C/78/2007-171 z 2.12.2010 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaný nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 1 983,61 € na účet jeho zást., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. (jeho znenie citoval), lebo žalobkyňa nevzala žalobu späť pre správanie žalovaného, ale z dôvodu, že škoda jej bola uhradená iným subjektom, ktorý nebol účastníkom konania a preto zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Uviedol, že trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zast. vo výške 1 804,18 € podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 1) prevzatie a prípravu zast. 13.3.2008 287,13 € + 6,31 € režijný paušál,2) účasť na pojednávaní 11.11.2008 287,13 € + 6,31 € režijný paušál,3) účasť na pojednávaní 3.2.2009 71,79 € (1/4 zo sumy 287,14 €) + 6,95 €,4) písomné podanie vo veci samej 287,14 € + XX,XX € (19 % DPH) + 6,95 € režijný paušál,5) účasť na pojednávaní 3.3.2009 71,79 € (1/4 zo sumy 287 €) + 13,64 (19 % DPH) + 6,95 € režijný paušál,6) účasť na pojednávaní 5.5.2009 287,14 € + 54,55 € (19 % DPH) + 6,95 € režijný paušál a 7) účasť na pojednávaní 19.1.2010 287,14 € + 54,55 € (19 % DPH) + 7,21 € režijný paušál. Zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods.3 O. s. p. a žalovanému priznal 179,43 € za odvolanie proti výroku o trovách konania 13.5.2010 (vychádzajúc z 1/2 hodnoty jedného úkonu, 1 úkon 287,13 €, t.j. 1/2 z uvedenej sumy = 143,57 €) + 7,21 € režijný paušál a 19 % DPH 28,65 €. Citujúc znenie § 9 ods.1,§ 14 ods.1 písm. a),c),ods.4 a § 18 ods.3 cit. vyhl., s účinnosťou do 31.5.2009 v znení zák.č.209/09 Z. z., žalovanému nepriznal trovy konania v takom rozsahu, v akom ich vyčíslil jeho zást. v podaní z 13.4.2010, označenom ako „oznámenie“, t.j. nepriznal mu úkony účasť na pojednávaní 3.2.2009 a za účasť na pojednávaní 3.3.2009 287,14 €, ale iba v 1/4 zo sumy 287,13 €, t.j. 71,79 €, nakoľko šlo o pojednávania, ktoré boli odročené bez prejednania veci. Žalovanému priznal aj ním uplatňovanú 19 % DPH, za úkony vykonané od 1.3.2009, kedy sa jeho zást. stal jej platiteľom.
Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla „rozsudok“ v napadnutej časti zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu na vydanie nového rozhodnutia. Uviedla, že dôvodom pre tento procesný postup je skutočnosť, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d) O. s. p.) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.), že svojou žalobou z 8.11.2007 sa domáhala náhrady škody 12 742,48 € s prísl., ktorá bola spôsobená požiarom a zničením hnuteľných, najmä osobných vecí v byte, ktorý užíva ona a jej manžel a ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že užívajú 3 izbový
byt na 9. posch. v Košiciach, Ladožská 9, ktorý sa nachádza vo výlučnom vlastníctve žalovaného, že vzhľadom na vyplatenie náhrady škody tretím subjektom, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, vzala žalobu v celom rozsahu späť, že v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach 5Co/170/2010-166 z 25.8.2010 ju súd napadnutým rozhodnutím zaviazal na náhradu trov konania, z obsahu jeho odôvodnenia je však zrejmé, že sa vôbec nezaoberal tým, či na jej strane existujú alebo neexitujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby mohol rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a že z uvedeného vyplýva, že súd nie je viazaný skutkovým stavom (nevyhnutným pre zistenie, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa alebo nie), ktorý odvolací súd v podstate nezisťoval. Trvala na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré súdu doposiaľ predniesla ústne alebo písomne a uviedla ďalej, že je presvedčená, že v nadväznosti na rozhodnutie vydané v tomto súdnom konaní je aplikácia § 150 O. s. p. na mieste, že je dôchodkyňa, nemá žiadny majetok a jej jediným príjmom je jej dôchodok a že spolu aj s manželom bývajú v byte svojej dcéry. Poukázala na to, že z jej strany sa nejednalo o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, že žalobu podala na súd v októbri 2007, pričom právny a skutkový stav bol jasne a jednoznačne definovaný, že celé súdne konanie sa naťahovalo predovšetkým z dôvodov na strane súdu, ktorý ju prvýkrát vypočul až 5.5.2009 (čo bolo predposledné pojednávanie), že predtým boli nariadené 4 pojednávania, na ktorých súd nielen, že ju nevypočul, ale ani nevykonal žiadne dôkazy, že ak by ju bol vypočul hneď na 1. pojednávaní, vedela by mu zodpovedať a zdokladovať všetky tie skutočnosti, ktoré neskôr musela rozpisovať vo svojich vyjadreniach, že rovnako súd mohol ihneď posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného, že počas prvých 4 pojednávaní sa neustále riešila otázka toho, aké doklady žalovaný doložil alebo nedoložil do súdneho spisu a čo všetko ešte súdu chýba, aby mohol vo veci začať riadne konať (čo vôbec nemalo opodstatnenie), že opakovane mu tieto skutočnosti vytýkala a žiadala ho aby konal rýchlejšie a bez prieťahov, že koncom r.2008 situácia vyvrcholila tým, že ho požiadala, aby vo veci rozhodol aspoň medzitýmnym rozsudkom, či je jej nárok opodstatnený, nestalo sa tak, že z obsahu spisu je zrejmé, že od podania žaloby až do jej späťvzatia neurobil absolútne nič, že príčinou uvedeného nikdy nebolo jej správanie sa, že súd sa počas viac ako 2 rokov vôbec ani nezačal vyporiadavať s právnym a skutkovým stavom a keďže vzala žalobu späť, ani sa k tomu nedostal, že vzala žalobu späť, pretože škoda bola uhradená na základe výsledkov tr. konania a uhradil ju subjekt, ktorý bol so žalovaným v zmluvnom vzťahu, že pasívne legitimovaným v tomto súdnom spore mohli byť súčasne 2 subjekty - žalovaný a ten, kto za škodu zodpovedá po skončení tr. konania, že jej však plynula premlčacia doba voči družstvu a preto žalobu bola nútená podať a nemohla riskovať, že zodpovedným v tr. konaní bude uznaný živnostník, ktorý je bezmajetný, že jediným dôvodom, prečo bol v tr. konaní uznaný za zodpovedného niekto iný ako bezmajetný živnostník je skutočnosť, že tento živnostník nebol riadne poučený o BOZP, že rovnako nemohla za to, že súd nebol vo veci schopný riadne konať, tr. konanie (počas ktorého bolo vypočutých viacero svedkov, boli vyhotovené viaceré znalecké posudky) sa právoplatne skončilo a jej bolo ponúknuté, že jej bude nahradená škoda subjektom, ktorého by mohla popri (alebo namiesto žalovaného) žalovať a náhradu škody logicky prijala a tým jej zanikol dôvod pre vedenie súdneho sporu, že na žiadnom z prvých 4 pojednávaní sa riadne nekonalo, že žalovaný poprel, že je pasívne legitimovaný prvý raz po viac ako roku, že ho súd vyzval na predloženie stanov a pojednávanie odročil, že táto požiadavka bola úplne nezmyselná a jej splnenie nemohlo mať pre vedenie sporu žiadny význam, že sa to opakovalo ešte 3 krát, že k reálnemu úkonu - jej vypočutiu sa súd dopracoval až po naliehaní na 5. pojednávaní a že po 6. vzala svoju žalobu pre nahradenie škody späť. Napokon uviedla, že všetky uvedené skutočnosti sú preukázateľné a priamo vyplývajú z obsahu súdneho spisu a vzhľadom na skutkový a právny stav, ako aj okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu práva na súde by nebolo spravodlivé, aby bola na nahradenie týchto trov konania zaviazaná.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 písm. O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie zmenil podľa § 220 O. s. p., lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).
Súd v čase svojho rozhodovania postupoval správne, pokiaľ žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, vychádzajúc tak z právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v uznesení 5Co/170/2010-166 z 25.8.2010.
Žalobkyňa však v odvolacom konaní uviedla nové skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nároku žalovaného na náhradu trov konania, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O. s. p. na svojej strane, spočívajúce v skutočnosti, že je dôchodkyňa, nemá žiadny majetok a jej jediným príjmom je dôchodok, ktorú skutočnosť žiadala zohľadniť až v odvolacom konaní.
Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda treba prihliadnuť na pomery nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, kohomajetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust. dotknutá.
V prejednávanej veci ide o prípad, ktorého výnimočnosť spočíva v okolnostiach na strane žalobkyne, keďže jej jediným príjmom je len starobný dôchodok 209,82 €, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nie je držiteľkou a vlastníčkou motorového vozidla, pričom tieto skutočnosti boli už zohľadnené, keď jej súd uznesením 19C/78/2007-32 z 25.2.2008, právoplatným 4.3.2008, priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 1 983,61 € by žalobkyňu dostala do hraničnej životnej situácie, vzhľadom na jej sociálne, majetkové a zárobkové pomery, na druhej strane nepriznaním náhrady trov konania žalovanému, jeho majetková sféra nebude výrazne dotknutá, a okrem toho bol vzatý zreteľ aj na postoj žalobkyne v súdnom konaní.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa, mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, preto jej ich náhrada nebola priznaná a žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.